Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-20-2018.pdf
PDF · 158.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-14C/20/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v Bratislave pred sudcom Mgr. Vierou Milatovou, PhD., v právnej veci žalobcu: H. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T., A. X proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, Bratislava, poverená zastupovaním E.. L. R., prokurátorka Z. prokuratúry T. V, o náhradu škody vo výške 18.041,51 eur s prísl., spôsobenej nezákonným rozhodnutím verejnej moci pri výkone verejnej moci, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
III. O výške náhrady trov konania r o z h o d n e súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením .
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresný súd Bratislava I žalobca žiadal, aby súd zaviazal Slovenskú republiku (ďalej len SR), v mene ktorej koná I. Ministerstvo vnútra SR (ďalej len MV SR), Pribinova 2, Bratislava, na zaplatenie náhrady škody 18.041,51 eur s prísl. a trovami konania vo výške 828,80 eur, titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 514/2013 Z.z.). Listom zo dňa 28.7.2014 podal na Ministerstvo vnútra SR, Bratislava právny zástupca žalobcu D.. D. B. (kde chýba prezentačná pečiatka MV SR, Bratislava o prijatí žiadosti) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti s nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to uznesením povereného príslušníka OR PZ Bratislava V, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Odboru skráteného vyšetrovania OSV Petržalka - sever zo dňa 10.5.2005 M.-Z.-XXXX/X-OSV-BX- XXXX o začatí trestného konania ako aj uznesením zo dňa 14.4.2008 ČVS:Z.-XXXX/X-Z.-T o vznesení obvinenia. Proti uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca odvolanie, ktoré Okresná prokuratúra Bratislava V uznesením 2pv 657/2005 zo dňa 28.4.2008 zamietla. Dňa 2.3.2012 Okresná prokuratúra Bratislava V podala v uvedenej trestnej veci žalobcu obžalobu. Okresný súd Bratislava V dňa 12.3.2012 vydal trestný rozkaz, sp. zn. 2T/32/2012, ktorým uznal žalobcu za vinného, že dňa 15.4.2005 v čase 17,25 hod. do presne nezistenej doby dňa 15.4.2005 v Bratislave na Panónskej ceste č. 16/A v hypermarkete Carrefour, v miestnosti pre zadržané osoby, fyzicky napadol poškodeného D. D. tým spôsobom, že ho opakovane udrel päsťou a otvorenou dlaňou do oblasti tváre a hlavy a po celom tele, na čo poškodený spadol na zem, kde ho kopal do oblasti hlavy a celého tela, čím mu mohol spôsobiť poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiada lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého mohol byť nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. Tr. zák. účinného do 31.12.2005 v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, za čo bol odsúdený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Z.z. v znení zák. č. 757/2004 Z.z. s použitím § 53 ods. 1 Tr. zák. k peňažnému trestu v sume 500 eur. Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č.140/1961 Z.z. v znení zák. č. 757/2004 Z.z. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd obžalovanému uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Voči uvedenému trestnému rozkazu bol podaný odpor. Dňa 27.11.2012 č. 2T/32/2012 Okresný súd Bratislava V rozsudkom obžalovaného uznal za vinného, že dňa 15.4.2005 v čase 17,25 hod. do presne nezistenej doby dňa XX.X.XXXX v T. na H. ceste č. XX/A v hypermarkete B., v miestnosti pre zadržané osoby, fyzicky napadol poškodeného D. D. tým spôsobom, že ho opakovane udrel päsťou a otvorenou dlaňou do oblasti tváre a hlavy a po celom tele, na čo poškodený spadol na zem, kde ho kopal do oblasti hlavy a celého tela, čím mu mohol spôsobiť poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiada lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého mohol byť nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, za čo bol odsúdený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Z.z. v znení zák. č. 757/2004 Z.z. s použitím § 53 ods. 1 Tr. zák. k peňažnému trestu v sume 500,-eur. Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Z.z. v znení zák. č. 757/2004 Z.z. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd obžalovanému uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Z odôvodnenia napadaného rozsudku vyplýva, že Okresný súd Bratislava V uznal obžalovaného vinným na skutkovom i právnom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko s poukazom na skutočnosti uvedené v rozhodnutí súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal do zápisnice na hlavnom pojednávaní dňa 27.11.2012 proti uvedenému rozsudku odvolanie proti výroku o vine a treste. Krajský súd v Bratislave na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9.apríla 2013 prvostupňový rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/ a d/ Tr. poriadku v celom rozsahu prejednal a rozhodol. O odvolaní obžalovaného odvolací súd rozhodoval s poukazom na § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí, pretože už po naštudovaní spisového materiálu zistil chyby konania, ktoré by nebolo možné odstrániť ani na verejnom zasadnutí. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25.6.2013 č.2T/32/2012 sa obžalovaný uznal opäť za vinného. Proti uvedenému rozsudku obžalovaný opäť podal na pojednávaní dňa 25.6.2013 odvolanie proti výroku o vine a proti výroku o treste. Dňa 28.1.2014 bol poškodený rozsudkom č.3To/129/2013 Krajského súdu v Bratislave spod obžaloby oslobodený, nakoľko dospel k záveru, že po vyhodnotení všetkých výsledkov vykonaného dokazovania jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach je zrejme, že žalovaný skutok tak ako to je uvedené v obžalobe zo dňa 2.3.2012 sa nestal.
2. Žiadosťou zo dňa 28.7.2014 v zmysle ust. § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci poškodený H. C. prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal Ministerstvo vnútra SR (ďalej len MV SR) o uznanie návrhu na uspokojenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným uznesením povereného príslušníka OR PZ Bratislava V, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Odboru skráteného vyšetrovania OSV Petržalka - sever zo dňa XX.X.XXXX M.:Z.- XXXX/X-OSV-BX-XXXX o začatí trestného konania ako aj uznesením zo dňa 14.4.2008 M.:Z.-1188/ X-OSV-BX-XXXX o vznesení obvinenia. V uvedenej žiadosti žalobca podrobne popísal rozhodné skutočnosti v zmysle ust. § 16 zák. č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Dňa 11.8.2014 Ministerstvo vnútra SR oznámilo žalobcovi, že jeho žiadosť odstupuje Generálnej prokuratúre SR (ďalej len GP SR). Následne GP SR odstúpila danú žiadosť Ministerstvu spravodlivosti SR (ďalej len MS SR). MS SR danú žiadosť vrátilo GP SR. GP SR opätovne postúpila danú žiadosť MS SR. V žiadosti poukázal na ust. § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podrobne popísal naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Žalobca bol počas celého vedenia trestného konania voči jeho osobe zastúpený advokátom, v dôsledku čoho mu za účelom obrany jeho práv vznikli trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 3.888,31 eur. Uplatnil ich podľa § 18 zák. č. 514/2003 Z.z. Trestné konanie voči žalobcovi bolo iniciované aj na základe odvysielanej reportáže v STV relácii Reportéri, obsahom ktorej bolo poukazované na praktiky zamestnancov SBS v obchodnom dome Carrefour Slovensko, a.s. Vzhľadom na vedenie trestného konania voči jeho osobe bol spájaný s medializovanou kauzou v spoločnosti Carrefour Slovensko, a.s., čo mu okrem straty zamestnania spôsobilo aj stratu možnosti zamestnať sa v oblasti súkromných bezpečnostných služieb. Uvedené konzekvencie trestného konania mali priamy vplyv aj na kvalitu životnej úrovne žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že spomínaným nezákonným trestným konaním došlo aj k zásahu do psychickej integrity poškodeného, ktorá je súčasťou osobnej a sociálnej identity jedinca. Žalobca si uplatňuje nemajetkovú ujmu 10 000,- eur, ktorá predstavuje minimálne finančné zadosťučinenia za morálnu ujmu. Skutok, z ktorého bol žalobca nepravdivo obvinený a síce, že dňa 15.4.2005 o 17,25 hod. fyzicky napadol osobu, ktorá bola v zadržiavanej miestnosti sa stal aj dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany spoločnosti Carrefour Slovensko, a.s.. Žalobca bol oslobodený spod obžaloby z dôvodu, že skutok sa nestal, je tak nepochybné, že konzekvencie nezákonnosti je nutné vzťahovať aj na uznesenie o začatí trestného konania. Priemerný mesačný príjem žalobcu predstavoval sumu 10 426,75 Sk (346,10 eur). Žalobca sa zamestnal až po vyše 13 mesiacoch, preto si uplatňuje ušlý zisk za obdobie 1 roka, ktorý predstavuje stratu minimálne mesačnej mzdy vo výške 346,10 eur za obdobie 12 mesiacov, čo predstavuje spolu sumu 4.153,20 eur.
3. Dôkazy: Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 28.7.2014 (bez prezentačnej pečiatky MV SR, BA), uznesenie OR PZ Bratislava č. ČVS:Z.-XXXX/X-OSV-BX-XXXX zo dňa 14.4.2008, rozsudok KS Bratislava č. 3To/129/2013 zo dňa 28.1.2014, špecifikácia trov právneho zastúpenia zo dňa 25.7.2014, dôkazy o mzde v Carrefour Slovensko, a.s. žalobcu, ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2004, Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 27.12.2005,22.9.2005, Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu v Carrefour Slovensko, a.s. zo dňa 2.5.2005, Výzvy na odovzdanie preukazu odbornej spôsobilosti MV SR zo dňa 19.10.2005, Dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 1.7.2004 a iné listinné dôkazy založené v spise. Na žiadosť žalobcu bol pripojený spis tunajšieho súdu č. 2T/32/2012, s ktorým sa sudca oboznámil a zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. V predmetnom podaní žalobca opísal celý skutkový stav a žiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody MV SR dňa 28.7.2014, kde chýba prezentačná pečiatka MV SR na listine. Dňa 7.6.2017 Okresný súd Bratislava I ustálil ako orgán konajúci v mene štátu GP SR. Vychádzal zo zákona č. 412/2012 Z.z., ktorým došlo k presnejšiemu vymedzeniu oprávnenia jednotlivých štátnych orgánov konať za štát v konaní o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Keďže prechodné ustanovenia zákona č. 412/2012 Z.z. neustanovujú inak, platí pre určenie príslušného orgánu zásada lex posterior derogat priori (neskorší zákon ruší skorší). GP SR žiadosti žalobcu v zákonnej lehote nevyhovela.
5. GP SR Bratislava listom zo dňa 19.5.2017 žiadala o doručovanie všetkých písomností a rozhodnutí na Okresnú prokuratúru Bratislava V, Prokofievova 4, 851 01 Bratislava k číslu 2Pc 7/17/1105.
6. GP SR Bratislava dňa 30.6.2017 namietla miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava I a navrhla, aby vec bola postúpená Okresnému súdu Bratislava V podľa § 13 v spojení s § 17 CSP. Súčasne uviedla, že považuje žalobu za nedôvodnú a navrhuje ju v celom rozsahu zamietnuť, keď žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., a to existenciu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi. Žalovaný má za to, že v danom prípade nie je splnená základná podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody, a to existencia nezákonného rozhodnutia. Poukázal na to, že ak je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, má policajt obligatórnu povinnosť a nie fakultatívnu možnosť vzniesť obvinenie proti tejto osobe. Uznesenie o vznesení obvinenia nie je konečným rozhodnutím o vine a pre jeho vydanie sa nevyžaduje nepochybné preukázanie skutočnosti, že určitá osoba spáchala trestný čin. V danom prípade pre vznesenie obvinenia postačuje dostatočne odôvodnený záver, teda určitá miera pravdepodobnosti. Obdobne to platí o prokurátorom podanej obžalobe, ktorá nie je rozhodnutím o vine určitej osoby, ale prokurátor ju v zmysle § 234 Tr. por. podá, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Skutočnosti zistené a dôkazy vykonané po začatí trestného stíhania boli dostatočným podkladom na vyslovenie záveru, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie sa stal, má znaky trestného činu a existoval dostatočne odôvodnený záver, že ho spáchal žalobca a preto poverený príslušník PZ z OR PZ v Bratislave V postupoval správne, keď žalobcovi uznesením zo dňa 14.4.2008 vzniesol obvinenie. Postup povereného príslušníka PZ bol následne na základe sťažnosti podanej žalobcom preverený aj príslušným dozorovým prokurátorom, ktorý sťažnosť žalobcu zamietol ako nedôvodnú, pričom pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zabezpečeného dôkazného materiálu (zo svedeckých výpovedí D.., Q. P., Q. T., výpovede poškodeného D. D., listinných dôkazov a získaného videozáznamu), ktorý v čase rozhodovania o sťažnosti jednoznačne preukazoval dôvodnosť vedenia trestného stíhania žalobcu. Uvedené dôkazy sú obsahom trestného spisu Okresného súdu Bratislava V č. k. 2T/32/2012. Okresný súd Bratislava V prijal obžalobu prokurátora, vydal trestný rozkaz a zhodnotil vykonané dôkazy tak, že v ďalšom konaní 2-krát, po vrátení odvolacím súdom, uznal žalobcu vinným zo spáchania skutku, ktorý mu bol kladený za vinu. Podmienka uplatnenia nároku na náhradu škody uvedená podľa zák. č. 514/2003 Z.z. nie je splnená. Uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 14.4.2008 č. M.:Z.-XXXX/X-OSV-BX-XXXX, nebolo zrušené ani zmenené pre jeho nezákonnosť a táto ani nebola v žiadnom štádiu trestného konania konštatovaná. V priebehu trestného konania a ani v rozhodnutí súdu nebolo konštatované porušenie zákona vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, a teda ani porušenie zásad trestného konania podľa § 2 Tr. por. Trestné stíhanie proti žalobcovi bolo za daných skutkových okolností zákonné a štátu nemožno uprieť jeho legitímny záujem na vedenie trestného konania proti konkrétnej osobe, ak existuje podozrenie zo spáchania trestného činu. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno v civilnom sporovom konaní o náhradu škody posudzovať ako predbežnú. Súčasne je nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom. Žalovaný má súčasne za to, že zo skutkového stavu zisteného v trestnom konaní a zo zabezpečených dôkazov je zrejmé, že si žalobca trestné stíhanie a aj vznesenie obvinenia zavinil sám, čo je zrejmé aj z jeho samotnej výpovede, z ktorej vyplýva jeho násilné správanie sa voči poškodenému. Uvedené má v zmysle rozhodovacej praxe súdov za následok, že žalobca nemá nárok na náhradu škody, resp. by ju mal v určitej miere znášať sám. Zo zisteného skutkového a právneho stavu, vzhľadom na osobitnosti daného prípadu by priznanie uplatneného nároku bolo v rozpore s dobrými mravmi ako súhrnom etických a všeobecne uznávaných zásad (§ 3 Obč. zák.) a súčasne by bol absolútne popretý legitímny záujem štátu na trestnom stíhaní osôb v prípade dôvodného podozrenia zo spáchania konkrétneho trestného činu. Žalobca nepreukázal existenciu druhého predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to vznik samotnej škody v rozsahu uplatnenom v žalobe. Žalobca uplatňuje trovy právneho zastúpenia, avšak neuvádza jednotlivé fakturované úkony poskytnuté právne služby. Žalobca nepreukázal, že vo vyúčtovaní uvedené úkony boli v trestnom konaní reálne a účelne vykonané obhajobou žalobcu, že skutočne došlo k ich úhrade. V predloženom vyúčtovaní síce v 28. bodoch špecifikuje úkony právnej služby, ktoré mu mali byť zo strany obhajcu poskytnuté, avšak žiadnym preukázateľným spôsobom tieto úkony nedokladuje, čím vznikajú dôvodné pochybnosti o tom, či tieto úkony právnej služby boli reálne poskytnuté. V prípade účasti na hlavných pojednávaniach a verejnom zasadnutí (úkony body 15, 16, 18 až 20, 22, 24 a 28 vyúčtovania) žalobca poukazuje na skutočnosť, že zo žaloby nevyplýva, resp. nie je preukázané, či sa vec reálne prejednávala alebo došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, príp. odročeniu pojednávania bez prejednania veci. Zo žaloby a vyúčtovania trov teda nie je zrejmé, či má byť odmena za zastupovanie účtovaná podľa § 14 ods. 1 písm. c/ alebo podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Okrem toho zo žaloby nevyplýva ani dĺžka trvania hlavného pojednávania, od ktorej tiež závisí výška odmeny za daný úkon v zmysle § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Žalobca v žalobe ďalej pri vyčíslení trov tzv. náhrady za stratu času a cestového uviedol iba sumu náhrady za l kilometer a počet najazdených kilometrov, ale z predloženého vyčíslenia nie je zrejmé, akým spôsobom dospel k uvedenému výpočtu náhrady cestovného. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný namieta, že žalobca náhradu škody neuplatnil v súlade s § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. a považuje uplatnenú výšku škody za nepreukázanú. Súčasne žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca mal v čase vedenia trestného konania trvalý pobyt v Bratislave - Petržalke, ktorá bola tiež obvodom konajúceho súdu v danej trestnej veci. Žalovaný považuje žalobcom uplatnené trovy konania vzniknuté vykonaním úkonov advokáta so sídlom v Trnave, za neúčelne vynaložené. Slobodu voľby advokáta nemožno totiž vnímať ako úplne bezhraničnú.
7. Vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorým žalobca žiada zaplatenie ušlého zisku za obdobie jedného roka, ktorý predstavuje stratu minimálne mesačnej mzdy vo výške 346,10 eur a ktorý odôvodňuje tak, že vznesením obvinenia mu bol zo strany zamestnávateľa okamžite skončený pracovný pomer, žalovaný uvádza, že tento nárok považuje za neodôvodnený z nasledovných dôvodov: Z dokumentu predloženého v prílohe žaloby označeného ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ zo dňa 2.5.2005 vyplýva, že zamestnávateľ (obchodná spoločnosť Carrefour Slovensko, a.s.) dňa 2.5.2005 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce okamžite skončila pracovný pomer so žalobcom, a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalobca sa podľa predloženého dokumentu mal dopustiť porušenia ust. § 81 Zák. práce ako aj Etického kódexu zamestnanca a nie z dôvodu začatia trestného stíhania, resp. vznesenia obvinenia zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo už dňa 2.5.2005, k začatiu trestného stíhania vo veci došlo až dňa 10.5.2005 a ku vzneseniu obvinenia žalobcovi dňa 14.4.2008.
8. Žalobca v podanej žalobe ani jej prílohách nepreukázal, akým spôsobom sa počas obdobia 13 mesiacov od skončenia pracovného pomeru uchádzal o prácu a okrem subjektívnych dojmov nepreukázal ani to, akým spôsobom mu prebiehajúce trestné stíhanie jeho osoby bránilo vo vzniku nového pracovnoprávneho vzťahu. Jediným žalobcom predloženými listinami sú rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, z ktorých vyplýva, že žalobca bol v období od 22.9.2015 do 13.12.2015 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pričom k jeho vyradeniu z evidencie došlo z dôvodu jeho nespolupráce. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca okrem subjektívnych proklamácii neuniesol dôkazné bremeno a skutočnosť, že sa o prácu preukázateľne uchádzal ako aj to, že mu v získaní pracovného pomeru bránilo prebiehajúce trestné stíhanie vôbec nezdokladoval. Zo žaloby a jej príloh, ani z iných dôkazov, vôbec nevyplýva, že dôvodom na vrátenie preukazu odbornej spôsobilosti na výkon fyzickej ochrany alebo pátrania vydaný MV SR bola existencia trestného konania, resp. vedenia trestného stíhania voči osobe žalobcu. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu uplatnenú žalobcom, túto v celom rozsahu považuje žalovaný za nedôvodnú. V žalobe okrem subjektívnych dojmov žalobcu nie je preukázaný jej vznik, ani odôvodnenie výšky. Žalobca uvádza len tvrdenie, že nezákonným trestným stíhaním jeho osoby došlo k zásahu do jeho psychickej integrity, a to v dôsledku poškodenia občianskej cti a dobrej povesti, pričom požadovaná satisfakcia vo výške 10.000,- eur predstavuje minimálne finančné zadosťučinenia za vzniknutú morálnu ujmu. Žalobca okrem vyššie uvedeného tvrdenia nepopísal, z akého dôvodu si žiada priznanie nemajetkovej ujmy a rovnako nešpecifikoval , akým spôsobom odôvodňuje svoj nárok na priznanie nemajetkovej ujmy a akým spôsobom dospel k určeniu jej výšky. Na priznanie nemajetkovej ujmy neexistuje právny nárok. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych okolností má žalovaný za to, že zodpovednosť štátu za škodu nevznikla, nakoľko nie sú kumulatívne splnené všetky tri predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to nezákonné rozhodnutia, škoda a príčinná súvislosť medzi nimi.
9. Vec bola Okresným súdom Bratislava I z dôvodu námietky miestnej nepríslušnosti žalovaným postúpená Okresnému súdu Bratislava V dňa 22.5.2018.
10. Na pojednávaní dňa 13.11.2018 žalobca uviedol, že žiada náhradu škody, ktorá je zosumarizovaná v žalobe, keďže sa konanie naťahovalo dlhé roky, prišiel o robotu. Jedná sa mu hlavne o úkony ohľadne právneho zastúpenia, pretože to boli nemalé peniaze. Ak žalovaný neuzavrie súdny zmier zotrváva na žalobe v plnom rozsahu ako to podal právny zástupca, ktorý zomrel. Všetky doklady, ktoré boli k spisu zostali u pána Caka, ktorý zomrel.
11. Poverený zamestnanec žalovaného na pojednávaní dňa 13.11.2019 žiadal žalobu žalobcu zo dňa 9.7.2015 zamietnuť, keďže ju považuje za nedôvodnú. Žalobca nepreukázal splnenie základných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a to existenciu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi. Žalobca uplatňuje náhradu škody 18.041,51 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 29.01.2015 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania, a to z titulu nezákonného rozhodnutia, za ktoré považuje uznesenie o vznesení obvinenia. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody je nedôvodný, nakoľko absentuje existencia nezákonného rozhodnutia. Poukázal na vyjadrenie zo dňa 30.06.2017, v ktorom uvádza jednotlivé judikáty, a to, že pre vznesenie obvinenia postačuje ,,dostatočne,, odôvodnený záver o spáchaní skutku konkrétnou osobou, teda určitá miera pravdepodobnosti. V tomto prípade poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II US 163/2013 z 13.11.2013, ďalej poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci LAVRECHOV c/a Česká republika zo dňa 20.06.2013, sťažnosť č. 57404/08 z dôvodov ktorého vyplýva toto: ,,ďalej je potrebné poznamenať, že skutočnosť že bol sťažovateľ oslobodený spod obžaloby, samo o sebe neznamená, že jeho trestné stíhanie bolo nezákonné, alebo od počiatku inak vadné. Dôkazné požiadavky, ktoré je potrebné splniť, aby mohla byť osoba uznaná vinnou (bežne označované ako dôkaz nad rozumnú pochybnosť), sa líšia od dôkazných požiadaviek, ktoré je potrebné splniť, aby osoba mohla byť trestne stíhaná (v tomto prípade sú bežne označované ako dôvodné podozrenie, že osoba spáchala trestný čin). Z tohto dôvodu teda môžu existovať prípady dôvodného podozrenia, ktoré v súdnom konaní nevyústia v odsúdenie nad rozumnú pochybnosť“. Z rozhodovacej praxe NS SR vyplýva, že je nevyhnutné aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom. Žalobca si trestné stíhanie, aj vznesenie obvinenia zavinil sám, čo je zrejmé aj z jeho výpovede, z ktorej vyplýva jeho násilné správanie sa voči poškodenému. Ak si obvinený vznesenie obvinenia zavinil sám, nemá nárok na náhradu škody, čo vyplýva aj z uznesenia NS SR zo dňa 30.09.2009 sp. zn. 1Cdo/64/2008. Žalovaná je toho názoru, že vzhľadom na uvedené a vzhľadom na osobitosť daného prípadu by priznanie uplatneného nároku bolo v rozpore s dobrými mravmi a súčasne by bol absolútne popretý legitímny záujem štátu na trestnom stíhaní osôb v prípade dôvodného podozrenia zo spáchania konkrétneho trestného činu. Čo sa týka vzniku škody má ju žalovaná za nepreukázanú v uplatnenej výške 3.888,31 eur. Čo sa týka ušlého zisku, ktorý si žalobca uplatnil za obdobie jedného roka, ktorý predstavuje stratu mesačnej mzdy vo výške 346,10 eur, t.j. 4.153,20 eur z dôvodu, že vznesením obvinenia bol s ním okamžite skončený pracovný pomer zo strany zamestnávateľa, tak tento považuje za nedôvodný, keďže z listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru jednoznačne vyplýva, že k skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny v zmysle Zákonníka práce ako aj Etického kódexu zamestnanca a nie z dôvodu začatia trestného stíhania, resp. vznesenia obvinenia. Čo sa týka nemajetkovej ujmy tú má žalovaná za nepreukázanú a jej vznik ani odôvodnenie výšky 10.000,00 eur žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, a to negatívne následky v súvislosti s trestným stíhaním, resp. vznesením obvinenia, ktoré mu vznikli v súkromnom živote, prípadne v spoločenskom uplatnení. Priznanie nemajetkovej ujmy je až posledným prostriedkom, ktorý s poukazom na § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. prichádza do úvahy ak nepostačuje, napr. samotné konštatovanie porušenia práva. Čo sa týka úrokov z omeškania, tak tieto uplatnené z celej žalovanej sumy vo výške 18.041,51 eur, ktoré v sebe zahŕňa majetkovú škodu ako aj nemajetkovú ujmu, tak povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia a až jej uplynutím sa dlžník dostáva do omeškania (NS SR z 14.03.2012 sp. zn. 6Cdo/185/2011). V predloženej žalobe nie je preukázané, že všetky vo vyúčtovaní uvedené úkony boli v trestnom konaní skutočne vykonané a tiež nie je preukázané, že ich uskutočnil obhajca žalobcu. V bodoch 9, 12, 14, 17, 21 a 27 vyúčtovania sú ako úkony uvádzané porady s klientom, avšak žalobca ich uskutočnenie nijako nepreukázal a taktiež nepreukázal ani dobu ich trvania, od ktorej v súlade s § 14 ods. 2 písm. a/ a ods. 4 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb závisí aj výška odmeny za uvedený úkon. Žalobca nedokladoval, akým spôsobom došiel na vyčíslenie úkonov právnej služby, nešpecifikoval podľa technického preukazu osobného motorového vozidla priemernú spotrebu na 100 kilometrov a ani nepreukázal, aká bola priemerná cena paliva v období poskytovania úkonov právnej služby žalobcovi. Taktiež žalobca v predloženej žalobe a ani v jej prílohách súčasne nepreukázal, že z jeho strany došlo k úhrade trov, a to v prospech jeho oT..
12. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, spisom Okresného súdu Bratislava V č. 2T/32/2012 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
13. Uznesením povereného príslušníka OR PZ Bratislava V, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Odboru skráteného vyšetrovania OSV Petržalka - sever zo dňa 10.5.2005 M.-Z.-XXXX/X-OSV-BX- XXXX bolo voči žalobcovi začaté trestného konanie. Uznesením zo dňa XX.X.XXXX M.:Z.-XXXX/ X-OSV-BX-XXXX bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie. Proti uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca odvolanie, ktoré Okresná prokuratúra Bratislava V uznesením Xpv XXX/ XXXX zo dňa 28.4.2008 zamietla. Dňa 2.3.2012 Okresná prokuratúra Bratislava V podala v uvedenej trestnej veci žalobcu obžalobu. Okresný súd Bratislava V dňa 12.3.2012 vydal trestný rozkaz, sp.zn. 2T/32/2012, ktorým uznal žalobcu za vinného. Voči uvedenému trestnému rozkazu bol podaný odpor. C. XX.XX.XXXX č.k. XT/XX/XXXX Okresný súd Bratislava V rozsudkom obžalovaného uznal za vinného, že dňa 15.4.2005 v čase 17,25 hod. do presne nezistenej doby dňa 15.4.2005 v Bratislave na Panónskej ceste č. 16/A v hypermarkete B., v miestnosti pre zadržané osoby, fyzicky napadol poškodeného D. D. tým spôsobom, že ho opakovane udrel päsťou a otvorenou dlaňou do oblasti tváre a hlavy a po celom tele, na čo poškodený spadol na zem, kde ho kopal do oblasti hlavy a celého tela, čím mu mohol spôsobiť poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiada lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého mohol byť nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, za čo bol odsúdený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Z.z. v znení zák. č. 757/2004 Z.z. s použitím § 53 ods. 1 Tr. zák. k peňažnému trestu v sume 500,-eur. Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Z.z. v znení zák. č. 757/2004 Z.z. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd obžalovanému uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Z odôvodnenia napadaného rozsudku vyplýva, že Okresný súd Bratislava V uznal obžalovaného vinným na skutkovom i právnom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko s poukazom na skutočnosti uvedené v rozhodnutí súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal do zápisnice na hlavnom pojednávaní dňa 27.11.2012 proti uvedenému rozsudku odvolanie proti výroku o vine a treste. Krajský súd v Bratislave na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9. apríla 2013 prvostupňový rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/ a d/ Tr. poriadku v celom rozsahu prejednal a rozhodol. O odvolaní obžalovaného odvolací súd rozhodoval s poukazom na § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí, pretože už po naštudovaní spisového materiálu zistil chyby konania, ktoré by nebolo možné odstrániť ani na verejnom zasadnutí. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25.6.2013 č. 2T/32/2012 sa obžalovaný uznal opäť za vinného. Proti uvedenému rozsudku obžalovaný opäť podal na pojednávaní dňa 25.6.2013 odvolanie proti výroku o vine a proti výroku o treste. Dňa 28.1.2014 bol poškodený rozsudkom č. 3To/129/2013 Krajského súdu v Bratislave spod obžaloby oslobodený, nakoľko súd dospel k záveru, že po vyhodnotení všetkých výsledkov vykonaného dokazovania jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach je zrejme, že žalovaný skutok tak ako to je uvedené v obžalobe zo dňa 2.3.2012 sa nestal. Žiadosťou zo dňa 28.7.2014 v zmysle ust. § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci poškodený PL. prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal MV SR o uznanie návrhu na uspokojenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným uznesením povereného príslušníka OR PZ Bratislava V, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Odboru skráteného vyšetrovania OSV Petržalka - sever zo dňa 10.5.2005 ČVS:ORP-1188/1-OSV-B5-2005 o začatí trestného konania ako aj uznesením zo dňa 14.4.2008 M.:Z.- XXXX/X-OSV-BX-XXXX o vznesení obvinenia. V uvedenej žiadosti žalobca podrobne popísal rozhodné skutočnosti v zmysle ust. § 16 zák. č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Dňa 11.8.2014 MV SR oznámilo žalobcovi, že jeho žiadosť odstupuje GP SR. Následne GP SR odstúpila danú žiadosť MS SR. MS SR danú žiadosť vrátilo GP SR. GP SR opätovne postúpila danú žiadosť MS SR. Žalobca žiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody MV SR dňa 28.7.2014, kde chýba prezentačná pečiatka MV SR na listine. Dňa 7.6.2017 Okresný súd Bratislava I ustálil ako orgán konajúci v mene štátu GP SR. Vychádzal zo zákona č. 412/2012 Z.z., ktorým došlo k presnejšiemu vymedzeniu oprávnenia jednotlivých štátnych orgánov konať za štát v konaní o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Keďže prechodné ustanovenia zákona č. 412/2012 Z.z. neustanovujú inak, platí pre určenie príslušného orgánu zásada lex posterior derogat priori (neskorší zákon ruší skorší). V žiadosti poukázal na ust. § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podrobne popísal naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. GP SR žiadosti žalobcu v zákonnej lehote nevyhovela.
14. Žalobca bol počas celého vedenia trestného konania voči jeho osobe zastúpený advokátom, v dôsledku čoho mu za účelom obrany jeho práv vznikli trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 3.888,31 eur. Žalobca nezaložil do spisu dôkaz o úhrade trov konania právnemu zástupcovi D.. B.. K námietkam žalovaného ohľadne uplatnených trov konania sa nevyjadril. Uplatnil ich podľa § 18 zák. č. 514/2003 Z.z. Podľa žalobcu trestné konanie voči žalobcovi bolo iniciované aj na základe odvysielanej reportáže v STV relácii Reportéri, obsahom ktorej bolo poukazovanie na praktiky zamestnancov SBS v obchodnom dome B.. Vzhľadom na vedenie trestného konania voči jeho osobe bol spájaný s medializovanou kauzou v spoločnosti B. Slovensko, a.s., čo podľa vyjadrenia žalobcu spôsobilo okrem straty zamestnania aj stratu možnosti zamestnať sa v oblasti súkromných bezpečnostných služieb. Uvedené konzekvencie trestného konania mali priamy vplyv aj na jeho kvalitu životnej úrovne. Spomínaným nezákonným trestným konaním došlo aj k zásahu do psychickej integrity, ktorá je súčasťou osobnej a sociálnej identity jedinca. Žalobca si uplatňuje nemajetkovú ujmu 10 000,- eur, ktorá predstavuje minimálne finančné zadosťučinenia za morálnu ujmu. Skutok, z ktorého bol žalobca nepravdivo obvinený a síce, že dňa 15.4.2005 o 17,25 hod. fyzicky napadol osobu, ktorá bola v zadržiavanej miestnosti sa podľa žalobcu stal aj dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany spoločnosti B. Slovensko, a.s. Priemerný mesačný príjem žalobcu predstavoval sumu 10 426,75 Sk (346,10 eur). Žalobca sa zamestnal až po vyše 13 mesiacov, preto si uplatňuje ušlý zisk za obdobie 1 roka, ktorý predstavuje stratu minimálne mesačnej mzdy vo výške 346,10 eur za obdobie 12 mesiacov, čo predstavuje spolu sumu 4.153,20 eur.
15. Zo zisteného skutkového stavu veci súd urobil tento právny záver:
16. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2 cit. ust. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
17. Podľa § 4 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov orgán konajúci v mene štátu 1. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods., koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu,
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora,
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného, rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. (2) Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. (3) Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.
18. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
19. Podľa § 6 ods. 1 zák.č.514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
20. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
21. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 513/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
22. Podľa § 18 ods. 3 zák. č. 513/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
23. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ako aj spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s orgánom príslušným podľa ustanovenia § 4 a § 11 zákona č. 514/2003 Z.z. Právna úprava umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na náhradu škody, resp. neuspokojenej časti na súde, avšak iba v prípade ak príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti (§ 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z.)..
24. Žalobca podľa sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 28.7.2014 adresovanej MV SR (bez prezentačnej pečiatky MV SR, Bratislava), svoj nárok uplatnil spôsobom podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. a tým splnil podmienku predbežného prerokovania nárok, ako orgáne príslušnom podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalovaný v šesťmesačnej lehote, t.j. do 28.12.2014 nárokom žalobcu nevyhovel, nakoľko považuje nároky za nedôvodné a tým mal súd preukázané splnenie procesných podmienok na konanie v zmysle § 16 zákona č. 514/2003 Z.z. o nárokoch na náhradu škody podľa cit. zákona.
25. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (bez ohľadu na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím sú: 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou.
26. Nezákonné rozhodnutie je akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Právo na náhradu škody možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov.
27. Nebolo sporné, že nezákonnosť rozhodnutia v trestnom konaní nebola konštatovaná v žiadnom rozhodnutí. Nebolo zrušené rozhodnutie príslušného orgánu, napr. Generálnou prokuratúrou v rámci preskúmania podľa § 363 Tr. por., nebola konštatovaná nezákonnosť, resp. v predsúdnom konaní neboli vydané nezákonné rozhodnutia. Ak je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, má policajt obligatórnu povinnosť a nie fakultatívnu možnosť vzniesť obvinenie voči tejto osobe. Uznesenie o vznesení obvinenia nie je konečným rozhodnutím o vine a pre jeho vydanie sa nevyžaduje nepochybné preukázanie skutočností, že určitá osoba spáchala trestný čin. V danom prípade pre vznesenie obvinenia postačuje dostatočne odôvodnený záver, určitá miera pravdepodobnosti. Obdobne to platí o prokurátorom podanej obžalobe, ktorá nie je rozhodnutím o vine určitej osoby, ale prokurátor ju v zmysle § 234 Tr. poriadku podá, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.
28. Vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu, iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. novembra 2013, sp. zn. II.ÚS 163/2013). Až v trestnom konaní pred súdom na podklade podanej obžaloby prokurátora možno vykonať vyčerpávajúce dokazovanie, na základe ktorého sa vina obžalovaného môže potvrdiť alebo vyvrátiť.
29. Treba individuálne prihliadať na všetky okolnosti konkrétnej veci (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 7.11.2012 sp. zn. I. ÚS 548/2012-13). Pri hodnotení dôkazov musí súd vychádzať z platných zásad trestného konania a tam, kde existujú rozpory v tvrdeniach svedkov, ktoré sa nepodarilo odstrániť, tieto rozpory musí vyhodnotiť v prospech obžalovaného použijúc tradičnú zásadu in dubio pro reo a nie v neprospech obžalovaného. Súčasne je potrebné poukázať na skutočnosť, že uvedeným spôsobom zásada in dubio pro reo nemôže byť použitá orgánom činným v trestnom konaní v prípravnom konaní, a teda je výlučnou doménou súdu. Skutočnosť, že pri aplikácii zásady voľného hodnotenia dôkazov, odvolací súd dospel k záveru, že vina žalobcu nie je dostatočne preukázaná a je nutné aplikovať zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného (in dubio pro reo) neznamená, že v rámci trestného konania došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, či inému pochybeniu.
30. Podmienka uplatnenia nároku na náhradu škody podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. splnená nebola. Uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 14.4.2008, ČVS: ORP-1188/1-OSV-B5-2005 nebolo zrušené ani zmenené pre jeho nezákonnosť a táto ani nebola v žiadnom štádiu trestného konania konštatovaná. Orgán činný v trestnom konaní, policajt, prokurátor neporušili ustanovenia trestného zákona a trestného poriadku, nepostupovali nesprávne a nezákonne, nemožno uprieť jeho legitímny záujem na vedení trestného konania proti konkrétnej osobe, ak existovalo podozrenie zo spáchania trestného činu. Rozhodnutie je nezákonné iba vtedy, ak rozhodnutie bolo príslušným rozhodnutím kompetentného orgánu zrušené ako nezákonné. Podmienka nezákonnosti môže byť splnená len vtedy, ak bolo toto právo platne skutočne ako nezákonné zrušené alebo zmenené orgánom, resp. bola nezákonnosť výslovne konštatovaná. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. V priebehu trestného konania a ani v rozhodnutí súdu nebolo konštatované porušenie zákona vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, teda ani porušenie zásad trestného konania podľa § 2 Tr. por. Trestné stíhanie proti žalobcovi bolo za daných skutkových okolností zákonné a štátu nemožno uprieť jeho legitímny záujem na vedenie trestného konania proti konkrétnej osobe, ak existuje podozrenie zo spáchania trestného činu. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR v civilnom sporovom konaní o náhradu škody posudzovať ako predbežnú. Súčasne je nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom (napr. rozsudok OS BA 1 zo dňa 20.10.2016 sp. zn. 25C 110/2012, rozsudok OS BA I zo dňa 9.5.2016 sp. zn. 10C 108/2011, rozsudok OS KE II zo dňa 19.9.2016 sp. zn. 42C/412/2015, rozsudok OS BA V sp. zn. 10C/204/2011).
31. Zo zisteného skutkového stavu veci v trestnom konaní a zo zabezpečených dôkazov je zrejmé, že žalobca si trestné stíhanie a vznesenie obvinenia zavinil sám. Priznanie uplatneného nároku by bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Obč. zák.) a popretý legitímny záver štátu na trestnom stíhaní osôb v prípade dôvodného podozrenia zo spáchania konkrétneho trestného činu.
32. Boli splnené zákonné podmienky na vznesenie obvinenia, podanie obžaloby. Krajský súd oslobodil žalobcu spod obžaloby z dôvodu, že na okresnom súde nedošlo k žiadnej zmene v dôkaznej situácii, pretože žiadne iné dôkazy neboli zabezpečené a treba povedať, že vzhľadom na dĺžku doby od spáchania skutku už ani nemožno predpokladať zadováženie nových dôkazov. Krajský súd v Bratislave zrušil prvostupňový rozsudok v celom rozsahu podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por a keďže už nevidel možnosť bližšieho objasnenia skutku vo veci rozhodol sám tak, že podľa § 285 ods. 1 písm. a/ Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo preukázané, že sa skutok stal.
33. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené, zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Podmienka nároku na náhradu škody v citovanom zákone č. 514/2003 Z.z. nie je splnená. Uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 14.4.2008 nebolo zrušené, ani zmenené pre jeho nezákonnosť a táto ani nebola v žiadnom štádiu trestného konania konštatovaná.
34. Uznesenie o vznesení obvinenia za nezákonné neoznačil žiaden orgán, chýba základný predpoklad (vecný) na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody. V čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi existovala vysoká pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku a o tom, že tento skutok spáchala konkrétna osoba. Žalobca nepreukázal nárok na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., existenciu nezákonného rozhodnutia orgánmi verejnej moci, vznik škody a príčinnú súvislosť. Zo skutkového stavu zisteného v trestnom konaní a zo zabezpečených dôkazov je zrejmé, že si žalobca trestné stíhanie aj vznesené obvinenia zavinil sám, čo má v zmysle rozhodovacej praxe súdov za následok, že žalobca nemá nárok na náhradu škody, resp. by ju mal v danej miere znášať (NS SR 1 Cdo 64/2008).
35. Navyše žalobca sa k námietkam vzneseným žalovaným čo do uplatnených trov konania nevyjadril. Nepreukázal, že uvedené úkony právnej služby boli v trestnom konaní reálne a účelne vykonané obhajobou žalobcu a že došlo k ich úhrade žalobcom, neuplatnil ich v súlade s ust. § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z..
36. Nepreukázal ani vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Uplatnená nemajetková ujma bola nedôvodná v celom rozsahu. Nepreukázal intenzitu, trvanie a rozsah nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi vzhľadom na jeho postavenie v rodine a spoločnosti a podobne. Pre vznik nemajetkovej ujmy v peniazoch sú stanovené 2 kritériá: závažnosť vzniknutej ujmy, okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby došlo. Žalobca nepreukázal ani výšku požadovanej ujmy vo výške 10 000,- eur. Povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia a až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania. Úrok z omeškania vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy žalobcovi nemôže byť priznaný, lebo je v rozpore s právnym poriadkom SR a ustálenou súdnou praxou.
37. Žalobca nepreukázal ani vznik škody vo výške 4.153,20 eur z titulu ušlého zisku. Niet príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím (podľa žalobcu) a vzniknutou škodou. K skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu § 81 písm. c/ Zák. práce a porušenia Etického kódexu zamestnanca a nie z dôvodu začatia trestného stíhania, resp. vznesenia obvinenia zo strany orgánov činných v trestnom konaní dňa 10.5.2005 a vznesenia obvinenia dňa 14.4.2008.
38. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako neopodstatnenú a nedôvodnú zamietol.
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.