Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/7/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava - Ružinov, IČO: 36 062 235 zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanému: F. P., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. N. XX, XXX XX Š. S., o zaplatenie 8.841,41 eura s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 8.841,41 eura s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 5.10.2015 do zaplatenia.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 8.2.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 8.841,41 eura s prísl., pričom svoj návrh odôvodnil tým, že Žalobca je právnická osoba zriadená zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o PZP), ktorý definuje jej pôsobnosť a nezávislosť v rámci výkonu jej činnosti, a je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Po, vložka č. 983/B. Žalobca je v súlade s čl. 1 bod 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES Národnou Kanceláriou Systému zelenej karty. Systém zelenej karty je mechanizmus ochrany obetí dopravných nehôd v dôsledku cezhraničného pohybu motorových vozidiel. Systém zelenej karty vznikol na základe Doporučenia č. 5, z XX. januára 1949, ktoré prijala pracovná skupina pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov. Kancelária Systému zelenej karty v krajine miesta nehody garantuje odškodnenie poškodeným, ktorým bola spôsobená škoda prevádzkou motorových vozidiel z iného štátu Systému zelenej karty. Mechanizmus fungovania členských kancelárií Systému zelenej karty je upravený mnohostrannou dohodou Internal Regulations, publikovanou v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. L 192/23 dňa 31. júla 2003. Ako je uvedené v preambule týchto pravidiel, vychádzajú z európskych smerníc a dohôd schválených na pôde Rady kancelárií (Comité Européen des Assurances). V súlade s článkom 5.1 Internal Regulations Kancelária krajiny, v ktorej má motorové vozidlo (prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená) trvalé stanovište, je povinná refundovať náhradu, ktorú Kancelária v krajine nehody vyplatila v súvislosti so spôsobenou škodou. Žalobca je v súlade s článkom 10 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES zároveň orgánom povereným náhradou škody pre prípady škody spôsobenej nepoisteným vozidlom - Poistný garančný fond (ust. § 24 ods. 2 zákona o PZP).

Žalovaný je fyzická osoba - držiteľ motorového vozidla zn. PEUGEOT s EČV: N. ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 12.02.2014 zavinil žalovaný na mieste: X. V. F. (UK) predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody:

- škodu na motorovom vozidle zn. TOYOTA s EČV: J., ktorého držiteľom v čase nehody bol M. G.,

- ujmu na zdraví M. G. (poškodený). Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola: Kancelária poisťovateľov motorových vozidiel (Motor Insurers Bureau). Táto svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade s čl. 5.1 Internal Regulations. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie dňa 02.09.2015 vo výške 10.137,89 € (7.364,16 GBP), z ktorého suma vo výške 1.296,48 € (941,76 GBP) predstavuje poplatok systému zelenej karty, na ktorý si žalobca nárok neuplatňuje. Túto povinnosť si žalobca splnil v súlade s pravidlami Systému zelenej karty, kedy za vybavené nároky plnil Kancelárii Systému zelenej karty v krajine miesta nehody. Podľa ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. si žalobca listom zo dňa 04.09.2015 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému vo výške 8.841,41 €. Žalobca vyzval žalovaného v predmetnom liste, aby uhradil dlžnú sumu do 04.10.2015. Žalovaný svoj dlh doposiaľ neuhradil ani len čiastočne. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o PZP tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikol žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 zákona o PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca zároveň poukazuje na to, že žalovaný zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Žalobca zároveň poukazuje na to, že v súlade s Dohovorom o práve použiteľnom na dopravné nehody, ktorý bol publikovaný v zbierke zákonov pod číslom 130/1976 Zb. rozhodným právom pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode (čl. 1 a čl. 3). Rozhodné právo určuje najmä podmienky a rozsah zodpovednosti, dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie, vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, spôsob a rozsah náhrady škody, možnosť prechodu práva na náhradu škody, osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu, zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca, premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času (čl. 8). Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. S účinnosťou od 01.02.2013 je výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. tak, že výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie podľa výzvy na náhradu poistného plnenia.

2. Žalovanému boli doručené súdne písomnosti a žaloba na adresu trvalého pobytu, avšak tieto neprevzal, preto bolo vydané verejné oznámenie o podaní žaloby vyvesené dňa 25.6.2018 a zvesené 10.7.2018.

3. Súd predvolal žalovaného na pojednávanie konané dňa 28.3.2019, kde sa žalovaný na pojednávanie dostavil s tým, že sa síce nevyjadril k žalobe, ale nesúhlasí, aby mal takú veľkú sumu platiť. Bol ochotný žalobcovi platiť nejakú sumu po 100 eur mesačne, avšak tento to odmietol.

4. Po pojednávaní v súvislosti s vysloveným predbežným právnym názorom súdu, žalobca vyjadrením doručeným súdu dňa 14.5.2019 uviedol, že je právnickou osobou zriadenou Zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( zákon o PZP), ktorej zákon okrem iného zveril správu garančného fondu. Žalobca, ako aj Nemecká kancelária poisťovateľov sú členmi systému Zelenej karty, pričom sa pri výkone svojej pôsobnosti vo vzťahu k dopravným nehodám spôsobeným vozidlom z inej krajiny spravujú dohodami v rámci systému Zelenej karty. Dňa 31.07.2003 boli v Úradnom vestníku Európskej Únie (Official Journal of the European Union L 192/23) uverejnené Interné pravidlá, ktoré sú základnou zmluvou upravujúcou právne vzťahy medzinárodného systému Zelenej karty, ktorého súčasťou je aj Slovenská republika (ďalej aj „Interné pravidlá“). Účelom Interných pravidiel je upraviť vzájomné vzťahy medzi národnými kanceláriami poisťovateľov a zabezpečiť realizáciu pravidiel Doporučenia č. 5, ktoré 25. Januára 1949 prijala pracovná skupina pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov, nahradeného Prílohou č. 1 Konsolidovaného uznesenia na uľahčenie cestnej dopravy (R.E.4), ktoré schválil výbor pre vnútrozemskú dopravu na svojom šesťdesiatom šiestom zasadnutí, ktoré sa konalo od 17. do 19. februára 2004 v jeho vtedajšom znení. V rámci žaloby žalobca pripojil Interné pravidlá (Vnútorné predpisy) Rady kancelárií, ktoré tvoria Dodatok 1 Rozhodnutia komisie z 28. júna 2003 o uplatňovaní smernice Rady 72/166/EHS, pokiaľ ide o kontrolu plnenia povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. L 192/23 dňa 31. júla 2003. Ako je uvedené v preambule týchto pravidiel, vychádzajú z európskych smerníc a dohôd schválených na pôde Rady kancelárií (Comité Européen des Assurances). Je potrebné uvedomiť si, že dôvodom prebiehajúceho konania je skutočnosť, že držiteľ porušil zákonnú povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaná suma bola preukázateľne žalobcom v zmysle vyššie uvedených predpisov uhradená. Ak by držiteľ konal v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi upravujúcimi povinné zmluvné poistenie, nároky, ktorých refundácie sa teraz žalobca domáha by znášala príslušná poisťovňa a nie žalovaný. K dopravnej nehode došlo na území Veľkej Británie, na základe čoho je plne v kompetencii anglických orgánov riešiť likvidáciu nárokov podľa anglických právnych predpisov, to v súlade s Dohovorom o práve použiteľnom na dopravné nehody, ktorý bol publikovaný v zbierke zákonov pod číslom 130/1976 Zb. (Dohovor). Podľa čl. 1 Dohovoru „Tento Dohovor určuje právo rozhodné pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody bez ohľadu na spôsob konania pri jej uplatnení.“ Podľa čl. 3 Dohovoru „Rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode.“ Podľa čl. 8 Dohovoru „Rozhodné právo určuje najmä 1. podmienky a rozsah zodpovednosti, 2. dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie, 3. vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, 4. spôsob a rozsah náhrady škody, 5. možnosť prechodu práva na náhradu škody, 6. osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu, 7. zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca, 8. premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času.“ To znamená, že o výške náhrady škody ako aj o právnom základe rozhodujú príslušné anglické orgány. Okresný súd má k dispozícii tiež výpis z účtu žalobcu ako dôkaz o tom, že žalobca vyplatil podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP z poistného garančného fondu poistné plnenie. Výška škody nebola vypočítaná žalobcom, ale anglickou národnou kanceláriou (Motor Insurers' Bureau), resp. anglickou poisťovňou. Žalobca je týmto výpočtom viazaný podľa medzinárodných smerníc, konkrétne podľa článku 6 Interných pravidiel: „Každá kancelária zaručuje náhradu akejkoľvek čiastky zo strany svojich členov, ktorá je požadovaná v súlade s ustanoveniami článku 5 kanceláriou krajiny, v ktorej došlo k dopravnej nehode, alebo zástupcom, ktorý táto vymenovala na tento účel.“ Vzhľadom na to, že nehoda sa stala na území Veľkej Británie, vysporiadavanie nárokov sa riadilo anglickým právom a vybavovala ho anglická národná kancelária. Je zrejmé, že anglická národná kancelária postupovala v čo najlepšom záujme žalobcu a žalobca preto nemal dôvod spochybňovať takto vyčíslenú výšku škody a túto aj refundoval. Škoda bola vyúčtovaná a likvidovaná podľa anglického právneho poriadku štandardným spôsobom, z tohto dôvodu nemal žalobca voči likvidácii poistnej udalosti zo strany anglických likvidátorov žiadne námietky. Škodová dokumentácia predložená zo strany anglických likvidátorov bola dostatočná na výplatu poistného plnenia z poistného garančného fondu. Žalobca prízvukuje, že v súlade s Dohovorom o práve použiteľnom na dopravné nehody, ktorý bol publikovaný v zbierke zákonov pod číslom 130/1976 Zb. rozhodným právom pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode (čl. 1 a čl. 3). Rozhodné právo určuje najmä podmienky a rozsah zodpovednosti, dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie, vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, spôsob a rozsah náhrady škody, možnosť prechodu práva na náhradu škody, osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu, zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca, premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času (čl. 8). Ako vyplýva z vyššie uvedeného, systém poistenia zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorových vozidiel je predmetom harmonizácie európskeho práva. Podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 19.09.2009 „zrušenie kontrol zelených kariet pre vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú v členskom štáte a vstupujú na územie iného členského štátu, sa môže vykonávať prostredníctvom dohody medzi národnými kanceláriami poisťovateľov, čím by každá národná kancelária zaručovala náhradu škody v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu, z ktorej vyplýva právo na náhradu a ktorá bola spôsobená na jej území jedným z týchto vozidiel, či už poisteným alebo nepoisteným.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že systém dohôd medzi národnými kanceláriami poisťovateľov je súčasťou európskeho práva a slúži na vykonanie smerníc v oblasti zrušenia kontrol zelených kariet zo strany členských štátov EU. Orgánmi, ktoré sú v rámci tohto systému oprávnené aplikovať právne predpisy o náhrade škody sú práve národné kancelárie poisťovateľov, ktoré však nie sú oprávnené spochybňovať navzájom výsledky svojich zistení. Bolo by preto v rozpore aj s právom Európskej únie a Smernicou, keby k takémuto spochybňovaniu dochádzalo zo strany iných vnútroštátnych orgánov (vrátane súdov) iných členských krajín ako je štát, v ktorom došlo k škodovej udalosti. Takéto spochybňovanie by vnieslo chaos do systému zavedeného uvedenou Smernicou a bolo by v priamom rozpore s cieľmi ako je ochrana poškodených pri nehodách vozidiel, rýchla a účinná likvidácia škody a vyhnutie sa zdĺhavým súdnym konaniam. Žalobca dáva do pozornosti predovšetkým nasledovné ustanovenia, ktoré vysvetľujú povinnosti Slovenskej kancelárie poisťovateľov, prípadne jej členských poisťovní, vo vzťahu ku kancelárii štátu, ktorá nároky poškodených usporiadala v prípade, ak nehodu spôsobilo vozidlo, ktoré bolo registrované v Slovenskej republike: Akonáhle je Kancelária informovaná o nehode, ku ktorej došlo na území krajiny, v ktorej pôsobí, a na ktorej sa zúčastňuje vozidlo z inej krajiny, zaháji bez meškania, bez toho, aby čakala na formálne uplatnenie nároku, šetrenie okolností tejto nehody. Čo možno najskôr informuje o tejto nehode poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo, ak je to potrebné, príslušnú Kanceláriu. Akékoľvek opomenutie tak urobiť však nesmie byť použité proti nej. Kancelária je oprávnená vybaviť zmierom akýkoľvek nárok alebo akceptovať akékoľvek mimosúdne alebo súdne konanie, ktoré môže mať vplyv na zaplatenie náhrady škody. Kancelária vo svojej neobmedzenej pôsobnosti vybaví všetky nároky v súlade s právnymi a vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej došlo k nehode, a ktoré súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu, náhradou škody poškodených a povinným poistením zodpovednosti, v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo, ak je to na mieste, v najlepšom záujme príslušnej Kancelárie. Kancelária je výlučne spôsobilá vo všetkých veciach týkajúcich sa výkladu práva použiteľného v krajine, v ktorej došlo k nehode. Ak Kancelária alebo zástupca, ktorého menovala pre tento účel, vybaví všetky nároky vyplývajúce z tejto nehody, zašle, do jedného roku od poslednej platby poškodenému, faxom alebo e-mailom členovi Kancelárie, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo ak je to na mieste, príslušnej Kancelárii, žiadosť o refundáciu, v ktorej budú špecifikované: čiastky zaplatené na základe zmierovacieho vysporiadania nároku alebo rozhodnutia súdu ako odškodnenie poškodeným;

čiastky vynaložené za externé služby v súvislosti s prejednávaním a vybavením každého nároku a všetky náklady konkrétne vynaložené pre účely súdneho konania, ktoré by za podobných okolností vynaložil poisťovateľ zriadený v krajine, v ktorej k nehode došlo; poplatok za spracovanie určený na pokrytie všetkých ďalších výdajov, vypočítaný podľa pravidiel schválených Radou kancelárií. Ak budú nároky vyplývajúce z tej istej nehody obhájené a vybavené, bez toho, že bolo zaplatené akékoľvek odškodnenie, môžu byť uplatnené sumy podľa 5.1.2, ako i minimálny poplatok stanovený Radou kancelárií podľa 5.1.3. Každá kancelária zaručuje, že jej členovia uhradia akúkoľvek sumu, ktorá bude uplatnená Kanceláriou tej krajiny, v ktorej došlo k nehode, alebo zástupcom, ktorého menovala pre tento účel. Z uvedeného je zrejmé, že anglická národná kancelária požiadala o refundáciu zo strany žalobcu až po tom, ako sama plnila poškodenému. Zároveň však treba uviesť, že podmienkou refundácie nie je preukázanie úhrady poškodenému a uvedenú skutočnosť preukazuje zahraničná kancelária len na žiadosť. Avšak ani žiadosť o preukázanie odškodnenia poškodenému nemôže byť dôvodom pre odklad refundácie. Taktiež žalobca zastáva názor, že predmetom daného konania je nárok žalobcu voči žalovanému vzniknutý poskytnutím poistného plnenia z poistného garančného fondu namiesto žalovaného. V zmysle uvedeného je teda právne posúdenie otázky zavinenia škodovej udalosti irelevantná. V súlade s internými pravidlami zasielajú národné kancelárie iných štátov žalobcovi len žiadosť o refundáciu, ktorú je povinný uhradiť. Prepočítanie škody, resp. skúmanie zavinenia nie je v takom prípade možné, nakoľko žalobca by musel mať vedomosť o platnej legislatíve odškodnenia príslušného štátu, kde k škodovej udalosti, resp. k dopravnej nehode došlo.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením listinných dôkazov: výpis majiteľov vozidla, vyúčtovanie záväzku, výpis z účtu, oznámenie spoločnosti CAVIN BAKER Ltd , dotazník pre poisťovateľa zo dňa 15.7.2014, údaje o dopravnej nehody, faktúry, formulár o uplatnení nároku, vyhlásenie k formuláru, odhad škody, oznámenie advokátskej kancelárie z 8.7.2015, vyúčtovanie nákladov, faktúra 2127124, oznámenie kancelárie poisťovateľov motorových vozidiel MIB zo dňa 21.8.2015, šetrenie poistnej zmluvy a zistil, že skutkový stav uvedený v žalobe a opísaný v bode 1. odôvodnenia rozsudku je totožný s predloženými listinnými dôkazmi.

6. Žalovaný pri výsluchu uviedol, že „ je rómskej národnosti a má základné vzdelanie a v tom čase žil v meste X. vo Veľkej Británii spolu s priateľkou a dieťaťom pri svojej mame a bratovi, jazdil s vozidlom značky Peugeot, ečv. N. XXXBD. Nie je si vedomý, aby mal zaplatenú zákonnú poistku u tohto vozidla. Mal iba tzv. bielu kartu, zelenú kartu nemal. V ten deň išli z parkoviska nemocnice v tomto meste spolu s dieťaťom, ktoré bolo choré a malo teploty. Vložil do turniketu lístok, závora sa otvorila, chcel pokračovať ďalej, aby vyšiel z nemocničného parkoviska, ale keďže nemal dobrý rozhľad, tak išiel trošku bližšie do cesty. V tom čase zvrchu veľmi veľkou rýchlosťou prichádzal taxík a z celej sily do neho vrazil. Z taxíka vystúpil občan, jemu sa zdalo, že sa jednalo o Inda a začal mu v angličtine nadávať. V tom čase bol v Anglicku 3 mesiace. Veľmi nerozumel, čo mu hovoril, len vedel, že je veľmi nervózny, nadával mu, kričal na neho. Nevedel, čo má robiť. Jeho auto bolo celé spredu poškodené, rozbité, jeho auto bolo tiež poškodené. Pýtal od neho nejakú sumu 600 libier, tú sumu nemal, nevedel, ako mu mám zaplatiť. Hovorili niečo aj o polícii, ale napokon polícia neprišla. Oznámil tomuto taxikárovi, resp. dal mu svoje údaje ohľadom toho, aby sa tá vec prešetrila. Nikde inde som nebol vyšetrovaný, ani mu nebolo oznámené, aby došlo k nejakému vyšetrovaniu tejto nehody. S tým havarovaným autom ešte došiel tam, kde bývali a tam ho odparkoval, keďže sa nedalo s tým autom chodiť a opraviť ho nemal ako, asi o 2 mesiace na to prišla odťahová služba a vozidlo odtiahol, bez toho, aby ho kontaktovali. Taxikár mal menej poškodené vozidlo, mal rozbitý predný nárazník a svetlo. Keď pýtal tých 600 libier, tak s ním išiel tam, kde býval a on od mamy pýtal, či má 600 libier, ale keďže peniaze nemali, tak mu nemali, čo dať. Bol tam ešte asi rok, jeho brat tam býval na tejto adrese ešte 4 roky. Nepovedal mu, že by ho niekto na tejto adrese bol hľadal alebo niečo v súvislosti s tým chcel riešiť“.

7. Predmetom konania je nárok žalobcu Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktorý vyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( zákon o PZP), a to ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP s prihliadnutím na všeobecnú úpravu o náhrade škody podľa ustanovení § 427 OZ.

8. Zákon o PZP je v pomere v Občianskemu zákonníku ako lex specialis.

9. Podľa § 3 zákon a o PZP, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom.

10. Podľa § 4 tohto zákona, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

11. Podľa § 4 ods. 2 tohto zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladoch pri usmrtení, škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastupovaním a ušlého zisku.

12. Podľa § 24 ods. 2 zákona o PZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu podľa písm. b) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

13. Podľa § 24 ods. 3 tohto zákona, poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa ods. 3 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

14. Podľa § 24 ods. 7 tohto zákona, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. a), b), f) a g) na náhradu toho, čo za neho plnila.

15. Ak škodca nemal v čase dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poisťovateľ poskytol poškodenému poistné plnenie z titulu havarijného poistenia, poskytnutím tohto plnenia vstúpil poisťovateľ v zmysle § 813 ods. 1 OZ do práv poškodeného na náhradu škody voči škodcovi a vzniklo mu právo na uplatnenie práva na poistné plnenie z garančného fondu spravovaného Slovenskou kanceláriou poisťovateľov.

16. Súd považuje nárok žalobcu za dôvodný, nakoľko žalovaný ako sám priznal, nemal k vozidlu uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu., mal v uvedený čas uvedeným vozidlom dopravnú nehodu a poškodený voči nemu hneď na mieste samom uplatnil zodpovednostný nárok., pričom mu tento oznámil svoje údaje a dokonca mu prisľúbil uhradiť škodu, čo poškodený považoval za uznanie viny a prijatie následkov tejto udalosti. Pokiaľ by bol povinne zmluvne poistený, uhradil by žalobca náklady, ktoré si voči nej poškodený uplatnil z tohto zmluvného poistenia., keďže túto povinnosť nesplnil, prebral na seba zodpovednosť v celom rozsahu za základ nároku, ktorej výšku žalobca preukázal výpisom z účtu o úhrade nárokov poškodenému.

17. Preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP, podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

19. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd voči žalovanému nárok na 100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).