Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/192/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu: E. proti žalovaným: 1/ E., 2/ J., 3/ G., 4/ Q., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. februára 2018, č.k. 17C/62/2016-172, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti I., III., IV., V., VI. p o t v r d z u j e.

Žalovanej 1/ n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaným 2/, 3/, 4/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu žalobcu zamietol. Vo výroku II. zrušil predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 17C/62/2016 zo dňa 25.04.2016. Vo výroku III. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanej 1/ súd náhradu trov konania nepriznal. Vo výroku IV. žalovanému 2/ priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo výroku V. žalovanému 3/ priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo výroku VI. rozhodol o náhrade trov konania vo vzťahu žalovaného 4/ k žalobcovi tak, že žalovanému 4/ priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe tento podstatný skutkový stav: Žalobca a žalovaná 1/ boli (ešte aj k 05.02.2016, ako to vyplýva z čiastočného výpisu z LV č. XXXX na č.l. 8 spisu) podielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. p. bytového domu v Q., vchod X, súpisné č. XXX, postavenom na parcele registra "B." číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 743 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre okres Q., obec Q., kat. úz. Q., ďalej aj ako "predmetný byt", o veľkosti podielu 1/2 k celku. Predmetný byt bol vydražený žalovaným v 4. rade na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 21.12.2015 so začiatkom o 13.00 hod. v zasadacej miestnosti notárskeho úradu D.. C. I., na ulici T. XJ, v Q.. Uvedená notárka sprístupnila zasadaciu miestnosť o 12.30 hod.. Dražby sa zúčastnili traja účastníci dražby a dve osoby ako verejnosť. Jednou z nich bol žalobca. Okrem žalovaného 4/ sa ako účastník dražby zúčastnil E.. I. U., zastúpený D.. E. T.. Navrhovateľom tejto dražby bol žalovaný 2/ a dražobníkom bol žalovaný 3/. Dôvodom návrhu na vykonanie dražby bola realizácia zákonného záložného práva k predmetnému bytu za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného 2/ podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorú mal voči žalobcovi a žalovanej 1/ v ním vyčíslenej sume 5.172,16 eur bez príslušenstva k 28.09.2015. Išlo o nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu a na úhradách preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv k 28.09.2015. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. XXX/XXXX bolo publikované v Obchodnom Vestníku č. XXX/XXXX dňa 11.11.2015, pričom toto oznámenie obsahovalo všetky potrebné údaje o dražbe. Na dražbe sa licitovalo, pričom žalovaným 4/ ako vydražiteľom bolo urobené najvyššie podanie v sume 25.000 eur. Počas dražby neboli vznesené žiadne námietky, okrem námietky žalobcu ako verejnosti, že "bude podávať predbežné opatrenie". Predmetný byt ako predmet dražby bol na účely dražby ohodnotený znalcom O.. R. H., ktorý podal písomný znalecký posudok č. XX/XXXX z 26.10.2015. Tento znalec určil jeho hodnotu v sume 20.900 eur po zaokrúhlení, za použitia § 12 ods.3 zákona o dobrovoľných dražbách. Najnižšie podanie v dražbe bolo pred začatím dražby určené v sume 21.000 eur. Uvedený znalecký posudok č. XX/XXXX bol žalobcovi doručený dňa 03.11.2015. V lehote desiatich pracovných dní žalobca znalecký posudok nenamietal. Dňa 01.12.2015 sa v sídle žalovaného 3/ uskutočnilo stretnutie žalobcu, jeho právneho zástupcu a konateľa žalovaného 3/, na ktorom bol žalobca poučený a ďalšom priebehu dobrovoľnej dražby, ako i doterajších procesných úkonoch dražobníka. Dôvodom stretnutia bolo prevzatie písomného vyčíslenia pohľadávky. Dňa 16.12.2015 podal žalobca u žalovaného 3/ písomnú námietku, v ktorej namietal nesprávne ohodnotenie predmetného bytu znalcom O.. R. H. a takisto penále v sume 1.520 eur. Požiadal žalovaného 3/, aby upustil od konania dražby, alebo aby postupoval v súlade so zákonom. Dňa 18.12.2015 žalovaný 3/ písomne reagoval na námietky žalobcu, a to listom označeným ako "Oznámenie k námietkam". V ňom odôvodnil žalobcovi svoj postup v dražbe a upozornil ho na možnosť zaplatenia sumy 9.572,86 eur do otvorenia dražby, ak sa nemá v dražbe pokračovať. Po vykonaní dražby podal dňa 09.01.2016 na základe žiadosti žalobcu na účely podania žaloby, znalecký posudok č. X/XXXX znalec O.. M. F.. Jeho predmetom bolo znalecké stanovenie všeobecnej hodnoty predmetného bytu. Túto uvedený znalec stanovil v sume 33.300 eur. Žalobca sa podanou žalobou domáha práva podľa § 21 ods.2 zákona o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého osoba, ktorá bola vykonaním dražby dotknutá na svojich právach, môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Je zrejmé, že žalobca ako podielový spoluvlastník vydraženého bytu je osobou, ktorá bola dotknutá na svojich právach, pretože vykonaním dražby prišiel o svoj spoluvlastnícky podiel k tomuto bytu. Toto právo je možné úspešne uplatniť, v prípade, že sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, a to v lehote do troch mesiacov odo dňa príklepu udeleného na dražbe. V danom prípade žalobca odôvodňuje neplatnosť dražby tým, že: a/ predmet dražby bol vydražený v hodnote výrazne presahujúcej hodnotu (údajnej) pohľadávky, b/ ocenenie predmetu dražby zjavne nezodpovedalo jeho trhovej hodnote, pričom znalec ho ohodnotil podľa § 12 ods.3 zákona dobrovoľných dražbách v sume 20.900 eur, c/ na dražbu sa dostavili aj iné osoby, ktoré mali záujem zúčastniť sa dražby a boli pripravené zložiť zábezpeku, čo im však nebolo umožnené s tým, že zábezpeka musí byť vložená na bankový účet dražobníka a už nie je možné ju zložiť, d/ pohľadávka žalovaného 2/ (navrhovateľa dražby) mala byť vo výške 6.848,76 eur, čo nezodpovedá realite, e/ a nakoniec, že deň konania dražby (21.12.2015), bol určený tri dni pred začiatkom vianočných sviatkov, čím bola účasť na dražbe de facto obmedzená. Súd konštatoval, že žaloba bola podaná včas, teda v lehote troch mesiacov odo dňa príklepu udeleného na dražbe, avšak je nedôvodná. K jednotlivým dôvodom tvrdenej neplatnosti dražby súd uviedol nasledovné: K námietke žalobcu, že predmet dražby bol vydražený v hodnote výrazne presahujúcej hodnotu (údajnej) pohľadávky súd uvádza, že podľa § 3 ods.6 zákona o dobrovoľných dražbách je možné dražiť nehnuteľnosť ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur. V danom prípade bola hodnota pohľadávky navrhovateľa dražby bez jej príslušenstva ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva v sume 5.172,16 eur, teda zákon o dobrovoľných dražbách nebol v tomto ohľade porušený. Naopak výška pohľadávky prevyšuje zákonom stanovenú minimálnu výšku pohľadávky približne 2,5 násobne. Súd sa stotožňuje s obranou žalovaného 3/, že sám zákonodarca vyriešil prípadnú neprimeranosť výkonu záložného práva vo forme dražby nehnuteľnosti vo vzťahu k výške pohľadávky veriteľa, a to v zákone o dobrovoľných dražbách, keď stanovil minimálnu výšku na vykonanie dražby k nehnuteľnosti sumou 2.000 eur. Tento namietaný dôvod neplatnosti dražby teda celkom zjavne neobstojí. K námietke žalobcu, že ocenenie predmetu dražby zjavne nezodpovedalo jeho trhovej hodnote, súd uvádza, že ocenenie bytu bolo vykonané v súlade s § 12 ods.1 zákona o dobrovoľných dražbách, pretože žalovaný 3/ ako dražobník zaistil ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom č. XX/XXXX z 26.10.2015 znalca O.. R. H., ktorý bol žalobcovi doručený dňa 03.11.2015. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 12 ods.5 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého je vlastník predmetu dražby oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Žalobca však v súlade s týmto jasným zákonným ustanovením vôbec nepostupoval. V zákonnej lehote desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku nenamietal podaný znalecký posudok, pričom táto okolnosť musí ísť na ťarchu žalobcu. Súd na tomto mieste akcentuje všeobecnú zásadu platnú aj pre súkromné právo platné v Slovenskej republike vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým, resp. zákony sú písané pre bdelých), podľa ktorej si každý má strážiť a chrániť svoje práva. V rozpore s tým sa žalobca domáha toho, aby súd vzal do úvahy znalecký posudok z 09.01.2016, podaný po vykonaní dražby na základe žiadosti žalobcu na účely podania žaloby. V tejto súvislosti sa súd stotožnil aj s obranou žalovaného 3/, že pokiaľ ide o ohodnotenie predmetu dražby, dražobník nemôže posudzovať správnosť znaleckého posudku. Nie je to jeho vecou, ale za ohodnotenie bytu zodpovedá znalec podľa príslušných právnych predpisov (napr. Trestný zákon). Z uvedených dôvodov nie je možné považovať postup žalovaného 3/ pri vykonaní dražby za rozporný so zákonom. Ak má žalobca pocit, že znalec podal nepravdivý znalecký posudok môže podať trestné oznámenie. Tak však rovnako neurobil. Čo sa týka ohodnotenia predmetu dražby súd nad rámec potreby tejto časti odôvodnenia uvádza, že z dokazovania vyplýva, že predmetná dražba prebehla tak, že sa na nej licitovalo, pričom cena dosiahnutá vydražením (25.000 eur) prevyšovala hodnotu bytu určenú znalcom (20.900 eur). Teda nakoniec bola dosiahnutá cena predmetu dražby trhovo (licitovaním), čo odzrkadľuje skutočnú hodnotu predmetu dražby (čo je podstatou dražby). Vzhľadom na uvedené súd nevykonal výsluch navrhovaného svedka, a to znalca O.. R. H., pretože skutočnosti zistené z jeho výsluchu, by nemohli privodiť iný záver súdu. Súd takisto poukázal na zásadu hospodárnosti konania. K námietke žalobcu, že na dražbu sa dostavili aj iné osoby, ktoré mali záujem zúčastniť sa dražby a boli pripravené zložiť zábezpeku, čo im však nebolo umožnené súd uvádza, že zo zoznamu účastníkov dobrovoľnej dražby č. XXX/XXXX na č.l. 60 spisu vyplýva, že účastníkmi dražby boli celkovo tri osoby, medzi nimi aj E.. I. U., zastúpený D.. E. T. (navrhovaný svedok). Takisto z notárskej zápisnice o priebehu dražby vyplýva, že sa dostavili na dražbu aj ďalšie dve osoby (okrem účastníkov dražby), ktoré sa jej zúčastnili ako verejnosť (medzi nimi aj žalobca). Po poučení licitátorom podľa § 21 ods.2 až 6 zákona o dobrovoľných dražbách prítomný žalobca uviedol, že bude podávať predbežné opatrenie, a že iné námietky nemá. V ďalšom priebehu dražby opravil licitátora, že jeho bydlisko nie je F. XXXX/ X, Q., ale P., Q.. Žiadne iné okolnosti v tejto súvislosti, na ktoré poukazuje žalobca, z priebehu konania dražby, zachyteného v notárskej zápisnici spísanej notárkou D.. C. I., nevyplývajú. Žalobca vôbec neoznačil konkrétne osoby, ktorým nebolo umožnené dražiť, iba uviedol svedka, ktorý sa dražby zúčastnil ako splnomocnenec iného účastníka dražby. Vzhľadom k uvedenému, súd navrhovaného svedka nepredvolal. Z návrhu na jeho vypočutie nevyplýva žiadna konkrétna okolnosť, ktorá ak by bola preukázaná, mohla by privodiť iné rozhodnutie súdu (resp. preukázať nejakú právne významnú skutkovú okolnosť). Súd poukázal aj na to, že oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo riadne zverejnené v Obchodnom Vestníku č. XXX/XXXX dňa 11.11.2015, pričom v ňom boli uvedené všetky potrebné údaje, vrátane dňa konania dražby, lehoty na zloženie dražobnej zábezpeky a spôsobu jej zloženia. K námietke žalobcu, že pohľadávka žalovaného 2/ (navrhovateľa dražby) mala byť vo výške 6.848,76 eur, čo nezodpovedá realite súd uvádza, že okolnosť, či výška pohľadávky, pre ktorú sa navrhol výkon záložného práva bola správna, nemá žiadny vplyv na platnosť vykonanej dražby (ak bola výška pohľadávky vyššie ako 2.000 eur ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva, čo žalobca netvrdil). Ide len o prípadnú (peňažnú) zodpovednosť za náhradu škodu, príp. zodpovednosť z bezdôvodného obohatenia, ak prijal navrhovateľ dražby z výťažku dražby viac, ako mu patrilo. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca spochybňoval iba právo navrhovateľa dražby (žalovaného 2/) na zmluvnú pokutu 1.520 eur, ktoré ak by aj neexistovalo, výška pohľadávky prevyšovala sumu 2.000 eur (išlo o sumu istiny 5.172,16 eur bez príslušenstva). K námietke žalobcu, že deň konania dražby (21.12.2015), bol určený tri dni pred začiatkom vianočných sviatkov, čím bola účasť na dražbe de facto obmedzená súd uvádza, že ide o celkom zjavne nedôvodnú námietku. Tento deň bol pracovným dňom (pondelok). Súdu nebolo žiadnym spôsobom zrejmé, z akého dôvodu môže byť deň konania dražby v pracovný pondelok o 13.00 hod., tri dni pred dňom pracovného pokoja (štedrý deň bol vo štvrtok), považovaný za deň, v ktorý by bola účasť na dražbe de facto obmedzená. Nešlo o deň pracovného pokoja, deň pred dňom pracovného pokoja, či víkendu ani o nevhodnú dennú dobu. V žiadnom prípade nešlo o dátum, miesto a čas konania dražby, ktoré by obmedzovali možnosť účasti na dražbe (v zmysle § 11 ods.1 zákona o dobrovoľných dražbách). Súd považoval za potrebné záverom tiež uviesť, že žalobca mal možnosť do otvorenia dražby zaplatiť pohľadávku vo výške 9.572,68 eur, pre ktorú sa viedol výkon záložného práva. Mal tak objektívnu možnosť predísť vykonaniu dražby, pričom je zrejmé, že tak neurobil ani čiastočne a naproti tomu, po jej vykonaní navrhuje určiť neplatnosť dražby. Pritom ako sám uviedol, byt zrekonštruoval za približne 11.000 eur, pričom spoločenstvu bytového domu (žalovanému 2/ a zároveň navrhovateľovi dražby) preddavky na úhrady spojené s užívaním bytu a do fondu prevádzky a údržby opráv neplatil nikto z podielových spoluvlastníkov. Možno považovať za nezodpovedné konanie samotného žalobcu, ak mal 11.000 eur na rekonštrukciu bytu a zároveň neplatil neporovnateľne nižšie preddavky na úhrady spojené s užívaním bytu a do fondu prevádzky, údržby a opráv. Pritom po vykonaní dražby argumentuje nesprávnou výškou pohľadávky navrhovateľa dražby v sume 1.520 eur (penále), čo predstavuje približne 6 % z ceny predmetného bytu dosiahnutej v dražbe. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 21 ods. 2,4, § 2 písm. a), i), § 7 ods. 2, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1,5, § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení účinnom do 30.10.2015. Súd prvej inštancie výrokom II. tohto rozsudku podľa § 335 ods.1 Civilného sporového poriadku zrušil predbežné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 17C/62/2016 zo dňa 25.04.2016. Rozhodol tak preto, že žalobu vo veci samej zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaní boli v konaní plne úspešní, nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Avšak vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania žalovanej 1/ súd aplikoval aj ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku a náhradu trov konania jej nepriznal. Súd vzal do úvahy to, že žalovanú 1/ žalobca označil ako žalovanú iba z dôvodu, že bola podielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu, nevystupovala na strane žalobcov a bolo potrebné ju poňať do konania. Konania sa aktívne zúčastnila až na poslednom pojednávaní, pričom na doručenú žalobu vôbec nereagovala. O výške náhrady trov konania žalovaných 2/ až 4/ súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci. Dôvodil, že porušením ustanovení zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách bol ukrátený na svojich právach tým , že najnižšie podanie na dobrovoľnej dražbe bolo stanovené na sumu 21.000 eur, pričom pri jeho stanovení sa vychádzalo zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 26.10.2015 vypracovaného znalcom O.. R. H., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 20.900 eur, pričom pri jej stanovení nesprávne postupoval s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 3 citovaného zákona. Namietal, že znalec v nehnuteľnosti (byte), ktorú oceňoval, fyzicky nebol, čo viedlo k stanoveniu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti sumou 20.900 eur. Poukázal na to, že podstata jeho námietky v konaní spočívala v tom, že znalec nebol oprávnený na postup znalca podľa ust. § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko takýto postup je možný iba v prípade, ak „osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby“, čo však splnené nebolo. Odôvodnenie rozsudku v tomto smere považoval za nedostatočné a nepreskúmateľné. V tejto súvislosti zdôraznil, že znalec nepostupoval pri vypracovaní znaleckého posudku v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách a nie v rozpore so zákonom o znalcoch a tlmočníkoch, prípadne znaleckými postupmi pri stanovovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Čiastočne sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že dražobník nemôže posudzovať správnosť znaleckého posudku, teda jeho závery. Dražobník však vždy musí posudzovať a vedieť preukázať, že bol dodržaný zákonný postup predpokladaný zákonom. V tejto súvislosti poukázal na svoj návrh na vykonanie dôkazu výsluchom znalca, čo však súd prvej inštancie odmietol. Ďalej dôvodil, že v spore tvrdil, že v čase kedy sa mal znalec dostaviť na ohliadku, bol v byte, avšak sa nikto nedostavil, a tak asi po 10 minútach odišiel do práce. Toto jeho tvrdenie nebolo v predmetnom spore nikým popreté. Ďalej poukázal na rozdiel v stanovení všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti medzi znaleckými posudkami znalcov O.. R. H. a ním predloženého znaleckého posudku O.. M. F., ktorý stanovil všeobecnú cenu nehnuteľnosti na sumu 33.300 eur (t.j. o 60% viac). Z uvedeného vyplýva, že znalcom O.. R. H. stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností bola podhodnotená, pričom práve od tejto sa následne odvíja aj vyvolávacia cena draženej nehnuteľnosti, ktorá bola určená na nízku sumu 21.000 eur. Ďalej uviedol, že žalovaným 2/ tvrdená pohľadávka predstavovala sumu 6.848,76 eur, z ktorej penále malo predstavovať sumu 1520 eur, z čoho je zrejmý hrubý nepomer medzi údajnou pohľadávkou žalovaného 2/ a hodnotou draženej nehnuteľnosti (bez ohľadu na to, z ktorého znaleckého posudku by sa vychádzalo). Nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že sám zákonodarca vyriešil prípadnú neprimeranosť výkonu záložného práva vo forme dražby nehnuteľnosti vo vzťahu k výške pohľadávky veriteľa, a to v zákone o dobrovoľných dražbách, keď stanovil minimálnu výšku na vykonanie dražby k nehnuteľnosti sumou 2.000 eur. Mal za to, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu bolo potrebné v danej veci aplikovať ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka a v spojení s článkom 21 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Nemožno totiž súhlasiť s tým, aby bola predaná nehnuteľnosť v dražbe v hodnote výrazne prevyšujúcej hodnotu (údajnej) pohľadávky. Tento hrubý nepomer podľa názoru odvolateľa spôsobuje rozpor výkonu práva prostredníctvom dražby s dobrými mravmi a spôsobuje neplatnosť takejto dražby ako právneho úkonu. Ďalej namietal vyčíslenie pohľadávky žalovaného 2/ v sume 6848,76 eur, čo nezodpovedá realite. Uviedol, že so žalovanou 1/ nadobudli predmetnú nehnuteľnosť ako dedičstvo. Žalovaný 2/ napriek viacerým jeho výzvam mu nikdy nepredložil zmluvu o spoločenstve vlastníkov bytov a ani on ani žalovaná 1/ k tejto nikdy nepristúpili a nemali žiadnu možnosť sa s jej znením oboznámiť. I napriek tejto skutočnosti žalovaný 2/ uplatňoval voči nemu a žalovanej 1/ úhradu penále vo výške 1.520 eur, na ktoré mu nevznikol právny nárok. Za účelom preukázania tejto skutočnosti navrhol vypočuť ako svedka p. O. E. (predsedu spoločenstva), ako aj uložiť žalovanému 2/ predložiť ako dôkaz zmluvu o spoločenstve. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že mal možnosť do otvorenia dražby zaplatiť pohľadávku vo výške 9.572,68 eur, pre ktorú sa viedol výkon záložného práva, uviedol, že nemal možnosť objektívne predísť vykonaniu dražby, nakoľko sumou 9.572,68 eur nedisponoval. Ďalej uviedol, že v deň konania dražby sa na miesto konania dražby dostavili ďalšie osoby, ktoré mali záujem zúčastniť sa na dražbe a boli pripravené zložiť zábezpeku, čo im však umožnené nebolo s tým, že zábezpeka musí byť zložená na bankový účet dražobníka a už nie je možné ju zložiť. Tento postup žalovaného 3/ je v rozpore s ust. § 11 ods. 2, § 14 ods. 1,2 zákona o dobrovoľných dražbách. Uvedené skutočnosti mali byť preukázané výsluchom osoby taktiež zúčastnenej na dražbe - p. D.. E. T., ako splnomocneným zástupcom účastníka dražby. Ani tento dôkaz však súd prvej inštancie nevykonal. Je pritom právne bezvýznamné, že takéto osoby boli uvedené v notárskej zápisnici alebo nie.

3. Žalovaná 1/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, že tvrdenie žalobcu ohľadom vydraženia predmetu dražby v hodnote výrazne prevyšujúcej hodnotu údajnej pohľadávky je neopodstatnené, s poukazom na zákon o dobrovoľných dražbách, keďže pohľadávka bez príslušenstva bola ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva v sume 5.172,16 eur prevyšovala zákonom stanovenú minimálnu výšku pohľadávky prinajmenšom 2,5 krát. Minimálnu výšku pohľadávky bez jej príslušenstva určil sám zákonodarca a nenechal priestor pre rôzne špekulácie. Mal za to, že ocenenie predmetu dražby bolo vykonané v súlade s ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách a iba z dôvodov na strane žalobcu, ktorý neumožnil vykonanie ohodnotenia predmetu dražby. Poukázal na to, že vlastník predmetu dražby je oprávnený do 10 dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby, čo však neurobil, namiesto toho sa domáhal, aby súd akceptoval znalecký posudok zo dňa 09.01.2016, ktorý si dal sám vypracovať. Zdôraznil, že predseda spoločenstva, ale i spoločnosť J.., ktorá je mandatárom žalovaného 2/, niekoľkokrát upozornili žalobcu na porušovanie jeho povinností ako vlastníka predmetného bytu na aktuálnu výšku jeho dlhu za služby spojené s užívaním bytu a preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv a možnosť uspokojiť pohľadávku spoločenstva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Žalobca si svoje povinnosti napriek tomu nesplnil, ani čiastočne. Všetky opakujúce sa tvrdenia žalobcu považoval za účelové a nepravdivé. Ďalej uviedol, že niekoľko rokov bolo potrebné, aby nedoplatky žalobcu boli uhrádzané zo spoločných peňazí vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo fonde opráv a naproti tomu sám žalobca konštatoval, že byt zrekonštruoval za približne 11.000 eur. Ďalej uviedol, že žalobca okrem tvrdenia, že pohľadávka žalovaného 2/ nie je správna, nevykonal žiadne účinné popretie tejto skutočnosti neuviedol konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplynula iná výška pohľadávky, neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení, a ak ako strana sporu poprel skutkové tvrdenia, mal uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Už vzhľadom na výšku pohľadávky je nedôvodné tvrdenie žalobcu, že mal byť hrubý nepomer medzi pohľadávkou žalovaného 2/ a hodnotou draženej nehnuteľnosti. Čo sa týka argumentu žalobcu, že žalobca a žalovaná 1/ nikdy nepristúpili k zmluve o spoločenstve uviedol, že v zmysle ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome, práva prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve, t.j. dochádza k právnemu nástupníctvu tzv. singulárnej sukcesii všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o spoločenstve z doterajšieho vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome. K takejto sukcesii však samozrejme dochádza aj v dôsledku univerzálnej sukcesie, ktorá nastáva pri úmrtí fyzickej osoby - vlastníka bytu alebo nebytového priestoru, ktorého dedičia vstupujú do všetkých práv a povinností poručiteľa v zmysle ust. § 460 Občianskeho zákonníka.

5. Žalovaný 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že pred súdom prvej inštancie preukázal písomným vyhlásením znalca O.. R. H., ktorý súdu predložil dňa 17.05.2016, že znalec sa ohliadky stanovenej dňa 20.10.2015 o 10.00 hod. zúčastnil. Telefonicky kontaktoval žalobcu asi o 9.55 hod., že je už na mieste. Na to mu žalobca oznámil, že byt nesprístupní, pretože sa v mieste nenachádza a má iné povinnosti. Znalec žalobcu upozornil, že ak znalca do bytu nepustí, tak má v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách právo vypracovať posudok aj z dostupných podkladov. Žalobca opätovne prehlásil, že aj tak byt nesprístupní. Odvolanie žalobcu v tomto smere považoval za špekulatívne a nedôvodné. Ďalej dôvodil, že žalobca si výzvu na sprístupnenie predmetu dražby znalcovi prevzal dňa 07.10.2015, pričom ohliadka bola stanovená na deň 20.10.2015, mal teda dosť času, aby si usporiadal svoje pracovné a osobné povinnosti tak, aby sa ohliadky mohol zúčastniť. Vyslovil názor, že písomné vyjadrenie znalca zo dňa 03.05.2016 je určite hodnovernejšie ako jeho výpoveď v konaní v roku 2018, kedy si už znalec nemusí tak dopodrobna pamätať všetky okolnosti ohliadky. Rovnako znalec by nemohol preukázať, či sa žalobca skutočne v čase ohliadky v byte nachádzal alebo nie, keď ho do bytu nikto nevpustil. Rovnako nie je pravda, že túto skutočnosť nikto v spore nepoprel. Práve žalovaný 3/ aj písomným dôkazom aj prednesom na pojednávaní tvrdil, že žalobca neumožnil sprístupnenie bytu znalcovi zámerne. Pokiaľ žalobca dáva hodnotu predmetu dražby určenú znalcom dražobníka O.. H. do svetla hrubého nepomeru oproti hodnote stanovenej znalcom žalobcu O.. F., toto nie je pravdivé, keď suma 33.300 eur nie je o 60% viac oproti sume 20.900 eur, keď suma 20.900 eur je o 37,23% menšia oproti sume 33.300 eur. Ďalej poukázal na to, že znalec O.. F. vyhotovil znalecký posudok č. X/XXXX účelovo pre argumentáciu žalobcu a nie pre stanovenie hodnoty predmetu dražby a na vyjadrenie znalca O.. H. k znaleckému posudku znalca O.. F.. Zdôraznil, že predmet dražby sa vydražil za sumu 25.000 eur, pričom najnižšie podanie žalovaný 3/ určil na sumu 21.000 eur, vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca O.. H.. Suma 25.000 eur bola teda pre záujemcov o dražbe maximálnou sumou, ktorú boli ochotní zaplatiť za predmet dražby. Tak ako sa vyjadril O.. H., nie znalec, ale trh určuje hodnotu bytov. Za nedôvodnú považoval odvolaciu námietku žalobcu, že medzi pohľadávkou, pre ktorú s viedol výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou bol v nepomere k hodnote predmetu dražby. Uviedol, že pohľadávka navrhovateľa dražby, t.j. žalovaného 2/ bola ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva vo výške 5.172,16 eur. Táto pohľadávka sa viazala k predmetu dražby a je jedno, kto bol vlastníkom predmetu dražby. Mesačný predpis k predmetnému bytu bol stanovený na sumu 80 eur v priemere, čo pri pohľadávke 5.000 eur znamená dlhoročné neplatenie služieb spojených s užívaním bytu. Stotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že výšku pohľadávky, pre ktorú sa má viesť výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, určil zákonodarca hranicou 2.000 eur na istine, čo bolo v danej veci dodržané. Ďalej poukázal na to, že žalobca bol na všetkých pojednávaniach zastúpený advokátom. Na pojednávaní dňa 11.01.2018 sa osobne zúčastnil aj predseda spoločenstva p. O. E. a pokiaľ mu chcel žalobca položiť otázky, mal túto možnosť, čo ale nevyužil. Žalobca mal kedykoľvek možnosť vyžiadať si zmluvu o spoločenstve z registra okresného úradu. Uviedol, že žaloba nepredložil súdu žiadny dôkaz o tom , ž by od žalovaného 2/ vôbec takúto zmluvu žiadal. Ďalej mal za to, že žalobca predmetný byt zdedil a teda na neho prešli práva a povinnosti v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov. Nebolo teda potrebné, aby osobitne žalobca alebo žalovaná 1/ pristupovali ku zmluve o spoločenstve v zmysle § 7a ods. 2 tohto zákona. Žalovaný 3/ bol toho názoru, že nie je povinnosťou dražiteľa požadovať, aby pohľadávka navrhovateľa dražby bola preukázaná a nie iba tvrdená, keď takáto povinnosť nemá absolútne oporu v ZoDD. Pokiaľ mal žalobca pochybnosti o pravosti, či výške pohľadávky, mohol využiť iné prostriedky obrany, ktoré mu umožňujú zákony Slovenskej republiky. Mohol napríklad podať reklamáciu voči vyúčtovaniu platieb za byt, podať žalobu o určenie výšky pohľadávky voči žalovanému 2/. Dokonca žalobca časť pohľadávky pred dražbou aj uhradil na účet žalovaného 2/, čím uznal, že s výškou a právnym dôvodom pohľadávky je stotožnený. Pokiaľ žalobca namieta, že údajne neumožnil účasť na dražbe iným osobám z dôvodu, že nezložili dražobnú zábezpeku na účet dražobníka, takéto vyjadrenie odmieta. D.. E. T. sa dražby zúčastnil ako splnomocnený zástupca účastníka dražby s dražobným číslom 3, a to za splnomocnitela E.. I. U.,. Poukázal na to, že súdu predložil zoznam účastníkov dobrovoľnej dražby č. XXX/XXXX, kde sa D.. E. T. osobne zapísal do zoznamu. Okrem ďalších účastníkov dražby s poradovými číslami 1., 2., 3., zapísal dražobník do zoznamu účastníkov dražby i prítomného žalobcu p. R. a ďalšiu osobu p. E. H.. Žiadna ďalšia osoba sa dražby nezúčastnila a nikomu nebolo odopreté dražby sa zúčastniť. Mal za to, že notárska zápisnica je verejnou listinou a notár v nej opisuje podstatné okolnosti priebehu dražby.

6. Žalovaný 4/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich doterajších vyjadrení na pojednávaniach.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že žaloba bola podaná včas, teda v lehote troch mesiacov odo dňa príklepu uvedeného na dražbe, avšak je nedôvodná, nakoľko nebol preukázaný ani jeden z dôvodov, z ktorých žalobca odôvodňuje neplatnosť dražby, a to, že - a/ predmet dražby bol vydražený v hodnote výrazne presahujúcej hodnotu (údajnej) pohľadávky, b/ ocenenie predmetu dražby zjavne nezodpovedalo jeho trhovej hodnote, pričom znalec ho ohodnotil podľa § 12 ods.3 zákona dobrovoľných dražbách v sume 20.900 eur, c/ na dražbu sa dostavili aj iné osoby, ktoré mali záujem zúčastniť sa dražby a boli pripravené zložiť zábezpeku, čo im však nebolo umožnené s tým, že zábezpeka musí byť vložená na bankový účet dražobníka a už nie je možné ju zložiť, d/ pohľadávka žalovaného 2/ (navrhovateľa dražby) mala byť vo výške 6.848,76 eur, čo nezodpovedá realite, e/ a nakoniec, že deň konania dražby (21.12.2015), bol určený tri dni pred začiatkom vianočných sviatkov, čím bola účasť na dražbe de facto obmedzená.

9. Odvolacie námietky žalobcu boli totožné s tvrdeniami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie, a s ktorými sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Námietky žalobcu, uvedené v podanom odvolaní, ktoré uplatnil už v konaní pred súdom prvej inštancie, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP v napadnutej časti poukazuje.

10. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“),dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur.

11. Podľa § 12 ods. 1 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a v čase konania dražby.

12. Podľa § 12 ods. 2 o dobrovoľných dražbách, vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca, sú povinní po predchádzajúcej výzve, v čase určenom v tejto výzve, umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve stanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.

13. Podľa § 12 ods. 3 o dobrovoľných dražbách, osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.

14. V zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v prípade, ak dražba nebola uskutočnená v súlade s týmto zákonom, môže ju súd na návrh osoby, práva ktorej boli týmto dotknuté, vyhlásiť neplatnou. Z citovaného ustanovenia tiež vyplýva, že len v prípade porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách môže sa osoba, ktorej práva boli dotknuté, domáhať vyslovenia neplatnosti dražby, pričom zároveň musí ísť o také porušenie, ktorými je táto domáhajúca sa osoba priamo dotknutá na svojich právach, nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách.

15. Podmienky prípustnosti dražby nehnuteľných vecí vo vzťahu k hodnote zabezpečenej pohľadávky upravuje ustanovenia § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách negatívnym spôsobom, a teda tak, že nie je možné dražiť nehnuteľnú vec ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečená záložným právom neprevyšuje sumu 2000 ,- €, a to ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva. Uvedené ustanovenie § 3 ods. 6 bolo do zákona o dobrovoľných dražbách doplnené zákonom č. 106/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.06.2014 ako ekvivalent zásady premietnutej v Exekučnom poriadku, podľa ktorého dražiť nehnuteľnosti nemožno pri drobných exekúciách. Týmto ustanovením tak bola vyriešená otázka primeranosti výšky zabezpečenej pohľadávky k určenej hodnote nehnuteľnosti pre pripustenie uspokojenia pohľadávky formou dobrovoľnej dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ teda by mala byť k hodnote nehnuteľnosti na uskutočnenie dobrovoľnej dražby primeraná iná výška pohľadávky ako stanovuje zákon o dobrovoľných dražbách, išlo by o výklad daného ustanovenia contra legem, ktorý nie je prípustný. Ak teda bola hodnota pohľadávky navrhovateľa dražby ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva v sume 5.175,16 eur, podmienka prípustnosti dražby nehnuteľnej veci je podľa § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách splnená. Žalobca síce poprel túto výšku pohľadávky, no vzhľadom na to, že neuviedol vlastné skutkové tvrdenia, nepredložil a ani neoznačil dôkazy, je jeho popretie neúčinné. Žalobca teda nijako nepreukázal, že by výška pohľadávky nedosiahla aspoň sumu 2000,- eur. Odvolací súd preto v tejto súvislosti nezistil porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by bolo dôvodom neplatnosti dražby.

16. Ustanovenie § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných je potrebné považovať za dispozíciu právnej normy stanovujúcu povinnosť vlastníkovi predmetu dražby, ako aj osobe, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomcovi po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Pokiaľ táto povinnosť nie je zo strany vyššie uvedených subjektov dodržaná, § 12 ods. 3 stanovuje sankciu, že v takomto prípade ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii, čím sa nepochybne osoba, ktorá má povinnosť umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj ohliadku predmetu dražby, dostáva do nebezpečenstva, že predmet dražby bude takto ohodnotení v nižšej hodnote ako je jeho objektívna hodnota.

17. Pokiaľ ide o povinnosť dražobníka zabezpečiť ohodnotenie nehnuteľnosti predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby podľa § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, odvolací súd má za to, že túto povinnosť si dražobník splnil znaleckým posudkom vypracovaným znalcom O.. R. H.. XX/XXXX. z 26.10.2015. Ak žalobca namietal postup znalca pri vypracovaní znaleckého posudku podľa § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, t. j. vykonanie ohodnotenia z dostupných údajov, zákon o dobrovoľných dražbách umožňoval postupom podľa § 12 ods. 5 do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Uvedená lehota je lehotou prekluzívnou, a teda uplynutím tejto lehoty žalobca stratil právo namietať ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom vypracovaným na podnet dražobníka za účelom splnenia si svojej povinnosti podľa § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Ani vypracovanie iného znaleckého posudku s odlišným záverom o hodnote nehnuteľnosti, ak boli dodržané ustanovenia o zabezpečení ohodnotenia nehnuteľnosti dražobníkom, nespôsobuje neplatnosť dražby. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že pri vykonávaní ohodnotenia nehnuteľnosti v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 12 zákona o dobrovoľných dražbách nedošlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý by bol dôvodom na určenie neplatnosti dražby. Tvrdenie žalobcu, že v čase, kedy sa mal znalec dostaviť na ohliadku bol v predmetnom byte, avšak nikto sa ta nedostavil a preto asi po 10 minútach odišiel do práce, bolo vyvrátené písomným vyjadrením znalca O.. R. H. zo dňa 03.05.2016. Z tohto vyjadrenia je zrejmé, že miestna ohliadka nehnuteľnosti bola vykonaná dňa 20.10.2015, t.j. v stanovenom termíne, ktorý bol spoluvlastníkovi bytu vopred oznámený. Na danú adresu znalec prišiel o cca 9.45 hod., t.j. v predstihu, v ktorom pri obhliadkach spravidla vykonáva vonkajšiu obhliadku domu, fotodokumentáciu a obhliadku lokality. Toto mu trvalo asi 10 minút. Nakoľko mal od spoločnosti G. telefonický kontakt na spoluvlastníka hodnoteného bytu p. R., tak asi o 9.55 hod. mu telefonicky zavolal, že už je na mieste. Na to mu p. R. do telefónu oznámil, že byt nesprístupní, pretože sa v mieste nenachádza a má iné povinnosti. Upozornil ho, že ak ho do bytu nepustí, tak má v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách právo vypracovať posudok aj z dostupných podkladov, p. R. opätovne prehlásil, že aj tak byt nesprístupní. Telefonický rozhovor bol pomerne dlhý, pretože sa následne p. R. spytoval, v akom stave je byt, či je prerobený, na to mu on odpovedal, že byt je v prestavbe, že kuchyňa nie je zariadená a rekonštrukcia bytu nie je dokončená. Do telefónu mu ešte vysvetlil, že slovné informácie o stave bytu nemôže brať do úvahy a v posudku bude vychádzať z predpokladu, že byt je v štandardnom vyhotovení. Po skončení telefonátu s p. R. telefonicky informoval konateľa spoločnosti G. O.. H. Z., že byt mu nebol sprístupnený a posudok vypracuje z dostupných podkladov. Pri všetkých týchto úkonoch sa zdržiaval pred vchodom do predmetného domu, čo bolo do cca 10.15 hod., v tom čase do domu, ani z domu nikto nevošiel, ani nevyšiel, pretože takúto možnosť by využil na rozhovor, prípadne na vnútornú obhliadku domu. Pri bytovom dome strávil cca 30 minút a vyslovil presvedčenie, že p. R. si musí ich telefonický rozhovor dobre pamätať, pretože bol pomerne dlhý a jeho závery boli jednoznačné. Vzhľadom k uvedenému priebehu miestneho šetrenia ho veľmi prekvapuje a zaráža, že žalobca vo svojej žalobe uvádza vo veci sprístupnenia bytu účelové klamstvá. Jeho postup bol v zmysle § 12 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách v poriadku, pretože osoba, ktorá mala predmet dražby v držbe jednoznačne neumožnila vykonanie ohodnotenia predmetu dražby. Preto námietka odvolateľa v tomto smere nie je dôvodná, odvolací súd nemá pochybnosti o vierohodnosti vyjadrenia znalca.

18. Zákon o dobrovoľných dražbách v ustanovení § 14 ods. 1 upravuje oprávnenie dražobníka vyžadovať zloženie dražobnej zábezpeky. Dražobník teda nie je povinný požadovať zloženie dražobnej zábezpeky, ale má na to oprávnenie. Súčasne však nie je oprávnený požadovať zloženie dražobnej zábezpeky od niektorých účastníkov dražby a pri iných sa rozhodnúť, že dražobnú zábezpeku požadovať nebude, nakoľko by účastníci dražby mali nerovné podmienky prístupu na dražbu, čo by mohlo byť dôvodom neplatnosti dražby. Keďže v danej veci dražobník vyžadoval zloženie dražobnej zábezpeky vo vzťahu ku každému účastníkovi dražby, nedošlo k diferenciácii účastníkov dražby na tých, ktorí sú povinní zložiť dražobnú zábezpeku a tých, ktorí túto povinnosť nemajú. Každý, kto sa chcel zúčastniť predmetnej dražby mal preto rovnaké postavenie a nikomu nebolo odopreté sa dražby zúčastniť. Napokon z obsahu notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dobrovoľnej dražby vyplýva, že predmetnej dražby sa zúčastnili viacerí účastníci s poradovými číslami jeden až tri. Taktiež nie je dôvodná námietka žalobcu, že deň konania dražby, ktorý bol určený tri dni pred začiatkom vianočných sviatkov, spôsobil obmedzenie v prístupe účastníkov k dražbe, keďže ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, išlo o pracovný deň v ktorý nebola účasť na dražbe nijako obmedzená. Postupom dražobníka preto nedošlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách.

19. Nedôvodná bola aj námietka odvolateľa, že žalobca ani žalovaná 1/ nikdy nepristúpili k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý výsluch svedka p. O. E.. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že žalobca bol na všetkých pojednávaniach zastúpený advokátom. Na pojednávaní 11.01.2018 sa za žalovaného 2/ zúčastnil osobne i predseda spoločenstva p. O. E.. Pokiaľ mu chcel žalobca alebo jeho právny zástupca položiť otázky, mal túto možnosť, čo ale nevyužil. Na pojednávaní pred súdom prvého stupňa sa žalovaný 2/ zastúpený p. E. jasne vyjadril, že pokiaľ žalobca chce zmluvu o spoločenstve, mal kedykoľvek možnosť si ju vyžiadať z registra okresného úradu, ktorý eviduje spoločenstvá vlastníkov bytov. Žalobca tak mal možnosť získať dôkazy, ktorých sa teraz domáha, čo ale nespravil. Žalobca nepredložil súdu žiadny dôkaz o tom, že by od žalovaného 2/ niekedy vôbec takúto zmluvu žiadal. Pokiaľ predmetný byt zdedili žalobca a žalovaná 1/ a teda na nich prešli práva a povinnosti v zmysle Zákona č.182/1993 Zb. o vlastníctve bytov. Nebolo teda potrebné, aby osobitne žalobca alebo žalovaná 1/ pristupovali ku zmluve o spoločenstve. §7a ods. 2 Zákona č. 182/1993 Zb., v zmysle ktorého „s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, je povinný pristúpiť k zmluve o spoločenstve. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o spoločenstve; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.“

20. Odvolacie námietky žalobcu preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

21. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti I., III., IV., V., VI. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej 1/ nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania, a preto jej odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd však žalovaným 2/, 3/, 4/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).