Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/21/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v spore žalobcu: P.. N. Č., K. Z. S. E. K. XXXX/X, XXX XX S., P.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Mesto Svidník, Sovietských hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 00 331 023, o zaplatenie 189.945,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č. k. XCb/X/XXXX-XXX z 15. marca 2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 189.945,84 Eur s 5 % úrokom z omeškania z istiny od 1.8.2016 do zaplatenia a tiež povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo skutkového zistenia, že dňa 23.3.2016 bola uzatvorená medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v znení:

„Predávajúci sa zaväzuje previesť vlastnícke právo k predmetu kúpy definovanému v tejto kúpnej zmluve na kupujúceho za podmienok stanovených v tejto kúpnej zmluve a kupujúci sa zaväzuje prevziať predmet kúpy a uhradiť kúpnu cenu predávajúcemu za podmienok dojednaných v tejto kúpnej zmluve. 1.2. Predávajúci je výlučným vlastníkom bytového domu nachádzajúcom sa na E. ulici č. XX, XX B. XX, sídlisko M. vo K., zapísanom ako stavba: Bytový dom, súpisné číslo: XXX, zapísaný na LV č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. E. L. XXXX/XXX, druh zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie Svidník, obec Svidník, okres Svidník, v podiele vo výške 1/1, ďalej len /bytový dom/. Pozemok, na ktorom je vyššie uvedený bytový dom postavený, tj. pozemok par. č. E. L. XXXX/XXX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 697 m2, je zapísaný na LV č. X, katastrálne územie Svidník, obec Svidník, okres Svidník, vo vlastníctve kupujúceho v podiele vo výške 1/1. 1.3. Predávajúci postavil spolu s bytovým domom aj stavby tvoriace prislúchajúcu technickú vybavenosť bytového domu, ktoré sa nezapisujú do katastra nehnuteľnosti a ktoré sú určené na to, aby sa užívali spolu s bytovým domom a to: SO 02 - Kanalizačná prípojka + odlučovač ropných látok, SO 03 - Vodovodná prípojka, SO 04 - NN rozvody, SO 05 - Verejné osvetlenie, SO 06 - Teplovodný kanál, SO 07 - Pripojovací plynovod, SO 09 - Terénne úpravy a spevnené plochy (Miestna komunikácia + parkovisko), SO 10 - Detské ihrisko, (ďalej len „súvisiaca infraštruktúra“) 1.4 Kanalizačná prípojka + odlučovač ropných látok, vodovodná prípojka, NN rozvody, verejné osvetlenie, teplovodný kanál, pripojovací plynovod sú postavené na pozemku parc. č. E. L. XXXX/XXX, druh zastavané plochy a nádvoria, o výmere 697 m2 a na pozemku parc. č. E. L. XXXX/X, druh zastavané plochy a nádvoria, o výmere 42 531 m2, zapísaný na LV č. X, katastrálne územie Svidník, obec Svidník, okres Svidník, vo vlastníctve kupujúceho v podiele 1/1. 1.5 Terénne úpravy a spevnené plochy (miestna komunikácia + parkovisko) sú postavené na pozemku parc. č. E. L. XXXX/XXX, druh zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1 951 m2, zapísaný na LV č. X, katastrálne územie Svidník, obec Svidník, okres Svidník, vo vlastníctve kupujúceho v podiele 1/1. 1.6 Detské ihrisko je postavené na pozemkoch: - parc. č. E. L. XXXX/XXX, druh zastavané plochy a nádvoria, o výmere 53 m2, - parc. č. E. L. XXXX/XXX, druh zastavané plochy a nádvoria, o výmere 26 m2, - parc. č. E. L. XXXX/XXX, druh zastavané plochy a nádvoria, o výmere 35 m2, to všetko zapísané na LV č. X, katastrálne územie Svidník, obec Svidník, okres Svidník, vo vlastníctve kupujúceho v podiele 1/1..... 2.1.Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene za predmet kúpy vo výške 1 989 325,84 eura (slovom jeden milión deväťstoosemdesiatdeväťtisíc tristodvadsaťpäť eur a osemdesiatštyri centov). Kúpna cena na jednotlivé položky predmetu kúpy je rozpočítaná nasledovne : Bytový dom: 1 384 583,33 eura (cena bez DPH), 276 916,67 eura (DPH), 1 661 500,- eura (cena vrátane DPH). Súvisiaca infraštruktúra SI 1. spolu: 114 900,- eur (cena bez DPH), 22 980,- eur (DPH), 137 880,- eur (cena vrátane DPH). V tom: Vodovodná prípojka 1 066,67 eura (cena bez DPH), 213,33 eur (DPH), 1 280,- eur (cena vrátane DPH). Kanalizačná prípojka 30 833,33 eura (cena bez DPH), 6 166,67 eura (DPH), 37 000,- eur (cena vrátane DPH). Miestna komunikácia, parkovisko 83 000,- eura (cena bez DPH), 16 600,- eur (DPH), 99 600,- eur (cena vrátane DPH). Cena BD + SI 1 celkom: 1 499 483,33 eura (cena bez DPH), 299 896,67 eura (DPH), 1 799 380,- eur (cena vrátane DPH). Súvisiaca infraštruktúra - SI 2. spolu: 158 288,19 eura (cena bez DPH), 31 657,65 eura (DPH), 189 945,84 eura (cena vrátane DPH). V tom: - NN elektrická prípojka 0,83 eura (cena bez DPH), 0,17 eura (DPH), 1,- euro (cena vrátane DPH). Plynová prípojka 0,83 eura (cena bez DPH), 0,17 eur (DPH), 1,- euro (cena vrátane DPH). Odlučovač ropných látok 0,83 eura (cena bez DPH), 0,17 eur (DPH), 1,- euro (cena vrátane DPH). Terénne úpravy 158 284,87 eura (cena bez DPH), 31 656,97 eur (DPH), 189 941,84 eura (cena vrátane DPH). Detské ihrisko 0,83 eura (cena bez DPH), 0,17 eur (DPH), 1,- euro (cena vrátane DPH). Cena celkom (BD + SI 1 + SI 2): 1 657 771,52 eura (cena bez DPH), 331 554,32 eura (DPH), 1 989 325,84 eura (cena vrátane DPH). 2.2. Kúpna cena dohodnutá v bode 2.1 je záväzná a konečná. 2.3. Vyššie uvedená celková kúpna cena bude kupujúcim zaplatená nasledovne: a) Pre bytový dom:

- prvá časť kúpnej ceny bytového domu vo výške 1 163 050,- eur, bude uhradená na účet predávajúceho uvedený v záhlaví tejto kúpnej zmluvy na základe vystavenej faktúry predávajúcim z úveru poskytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania (ďalej len „ŠFRB“) podľa zákona č. 150/2013 Z. z.,

- druhá zostávajúca časť kúpnej ceny bytového domu vo výške 498 450,00 eur, bude uhradená na účet predávajúceho uvedený v záhlaví tejto kúpnej zmluvy po písomnej výzve predávajúceho z prostriedkov (dotácie) poskytnutých Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa zákona č. 443/2010 Z. z. b) Pre súvisiacu infraštruktúru:

- prvá časť kúpnej ceny za súvisiacu infraštruktúru vo výške 189 945,84 eur (NN el. prípojka, plynová prípojka, odlučovač ropných látok, detské ihrisko a terénne úpravy) nepokrytá z prostriedkov (dotácie) poskytnutých Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa zákona č. 443/2010 Z. z., bude uhradená na účet predávajúceho na základe vystavenej faktúry predávajúcim z vlastných finančných prostriedkov kupujúceho,

- druhá časť kúpnej ceny za súvisiacu infraštruktúru vo výške 64 830,- eur (vodovod, prípojka, kanal. prípojka, miestna komunikácia a parkovisko), bude uhradená na účet predávajúceho uvedený v záhlaví tejto zmluvy po písomnej výzve predávajúceho z prostriedkov (dotácie) poskytnutých Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa zákona č. 443/2010 Z.z.,

- tretiu časť kúpnej ceny za súvisiacu infraštruktúru vo výške 73 050,- eur (vodovod, prípojka, kanal. prípojka, miestna komunikácia a parkovisko), nepokrytá z prostriedkov (dotácie) poskytnutých Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa zákona č. 443/2010 Z. z. bude uhradená na účet predávajúceho na základe vystavenej faktúry predávajúcim z vlastných finančných prostriedkov kupujúceho“

2. Súd prvej inštancie mal preukázané, že predmet kúpnej zmluvy bol žalobcom odovzdaný žalovanému Zápisom o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby dňa 1.6.2016 pod č. XX/XXXX, č. XX/XXXX a č. XX/XXXX. V zápisoch o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby sa uvádza, že práce boli vykonané v súlade s platným STN a v dobrej kvalite, pričom dodatočné práce neboli požadované. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy z 23.3.2016 bol povolený Okresným úradom Svidník - Katastrálny odbor pod č. N. na LV č. XXXX kat. úz. Svidník. Žalobca predmet kúpnej zmluvy fakturoval žalovanému faktúrou č. FB160028 zo dňa 1.6.2016 s dátumom splatnosti dňa 31.7.2016 sumou 1.661.500,- Eur za bytový dom súpisné č. 450, ktorá faktúra bola žalovaným uhradená v celom rozsahu. Faktúrou č. FB160029 zo dňa 1.6.2016 fakturoval žalobca žalovanému sumu 137.880,- Eur s dátumom splatnosti dňom 31.7.2016 za predaj súvisiacej infraštruktúry - vodovodnej prípojky, kanalizačnej prípojky, miestnej komunikácie a parkoviska k bytovému domu súpisné č. XXX, ktorá faktúra bola uhradená žalovaným taktiež v celom rozsahu. Žalobca faktúrou č. FB160030 zo dňa 1.6.2016 s dátumom splatnosti dňa 31.7.2016 fakturoval žalovanému sumu 189.945,84 Eur za predaj infraštruktúry

- elektrickej prípojky, plynovej prípojky, odlučovača ropných látok, terénne úpravy a detské ihrisko. Táto faktúra nebola žalovaným uhradená, preto jej zaplatenia sa domáhal žalobca v predmetnom spore.

3. Za nesporne preukázané mal súd prvej inštancie aj to, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy dňa 23.3.2016 Mestské zastupiteľstvo mesta Svidník na svojom zasadnutí dňa 24.4.2013 uznesením č. XXX/XXXX schválilo znenie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na kúpu bytového domu a prislúchajúcu technickú vybavenosť, ktorá Zmluva o budúcej kúpnej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka bola následne uzatvorená dňa 20.6.2013 medzi žalobcom ako budúcim predávajúcim a žalovaným ako budúcim kupujúcim.

4. Uznesením č. XXX/XXXX zo dňa 29.9.2014 Mestské zastupiteľstvo mesta Svidník schválilo Dodatok č. 1 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve, ktorého obsahom bola zmena jednotlivých článkov zmluvy, vrátane bližšej špecifikácie budúcej ceny budúceho predmetu kúpy, vrátane ceny terénnych úprav, búracích prác a prípravných prác v objekte staveniska. Cena týchto prác bola určená sumou 189.942,84 Eur s DPH. Schválený Dodatok č. 1 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve bol uzatvorený 12.11.2014.

5. Dodatok č. 2 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve schválilo Mestské zastupiteľstvo mesta Svidník uznesením č. XX/XXXX dňa 30.12.2014. Týmto došlo k opakovanému schváleniu odkúpenia aj technickej vybavenosti - terénnych úprav, vrátene búracích prác a prípravných prác v objekte staveniska za dohodnutú kúpnu cenu 189.945,84 Eur s DPH. Dňa 12.1.2015 bol uzatvorený Dodatok č. 2 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve v znení Dodatku č. 1 z 12.11.2014.

6. Po uzatvorení kúpnej zmluvy dňa 23.3.2016 Mestské zastupiteľstvo mesta Svidník na svojom zasadnutí dňa 24.8.2016 pod č. XXX/XXXX prijalo uznesenie, ktorým zrušilo uznesenie mestského zastupiteľstva č. XX/XXXX z 30.12.2014 v bode 16, ktorý obsahoval schválenie vyčlenenia vlastných finančných prostriedkov mesta na kúpu technickej vybavenosti - terénne úpravy, vrátene búracích prác a prípravných prác v objekte staveniska prislúchajúcej k nájomným bytom v bytovom dome na ulici E. vo Svidníku vo výške 189.945,84 Eur z rozpočtu mesta. Vo vzťahu k tomuto postupu žalovaného súd prvej inštancie poukázal na uznesenie č. XX/XXXX z 30.12.2014, ktorým bol schválený Dodatok č. 2 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve, ktorým bolo schválené aj odkúpenie technickej vybavenosti - terénne úpravy, vrátene búracích prác a prípravných prác v objekte staveniska za dohodnutú cenu 189.945,84 Eur s DPH, čo považoval za postačujúce na preukázanie dôvodnosti nároku žalobcu.

7. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 34, § 37, § 39, § 40, § 43, § 46, § 50a, § 50b, § 559, § 588 Občianskeho zákonníka, ako aj § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zmien a doplnkov, § 9 ods. 2 a § 12 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci v znení neskorších predpisov.

8. V nadväznosti na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci vyslovil súd prvej inštancie názor, že súhlas mestského zastupiteľstva k schváleniu konkrétnej kúpnej zmluvy z 23.3.2016 nebol potrebný, keďže išlo o nadobudnutie majetku v prospech mesta od fyzických alebo právnických osôb, teda nebolo potrebné schvaľovať celé znenie kúpnej zmluvy, ale stačilo schváliť zámer kúpy nehnuteľnosti a základné podmienky kúpy, čo v danom prípade bolo splnené. Zámer na kúpu nehnuteľnosti obsahovali viaceré uznesenia mestského zastupiteľstva, a to uznesenie č. XXX/XXXX z 24.4.2013, č. XXX/XXXX z 29.9.2014 a č. XX/XXXX z 30.12.2014, ako aj Zmluva o budúcej kúpnej zmluve z 20.6.2013. Svoj záver podporil poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. XSžo/XXX/XXXX z 2.4.2009. Za postačujúce považoval to, ak uznesenie zastupiteľstva obsahuje podstatné náležitosti pre zmluvu, ktorú chcú zmluvné strany uzavrieť. Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom mesta nepovažoval v danom prípade za rozhodujúce, keďže ide o vnútorný predpis obce.

9. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že kúpna zmluva je v časti týkajúcej sa terénnych úprav neplatná, teda kúpnu zmluvu z 23.3.2016 považoval v celom rozsahu za platnú. Zámer na kúpu nehnuteľnosti bol riadne schválený, žalovaný predmet kúpy riadne prevzal bez námietok a pripomienok, prevzal aj tri faktúry na celkovú sumu 1.989.325,84 Eur, pričom faktúry žalobcovi nevrátil, teda nenamietal výšku kúpnej ceny. Žalovaný aj prevažnú časť kúpnej ceny zaplatil a nárok žalobcu, vyplývajúci zo spornej faktúry č. FB160030 žalovaný uznal listom zo dňa 26.9.2016 s odôvodnením, že nemá dostatok finančných prostriedkov a žalobca má mať strpenie. Takýto prejav žalovaného považoval súd prvej inštancie za uznanie záväzku v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k zvyšku nezaplatenej kúpnej ceny.

10. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že terénne úpravy neboli vykonané v takom rozsahu ako boli fakturované, súd prvej inštancie uviedol, že rozsah terénnych úprav žalovaný namietal až po podaní žaloby a nie po prevzatí predmetu kúpy, vrátane terénnych úprav, hoci tieto sú riadne zakotvené ako predmet kúpy, pričom nepredstavujú žiadne práce naviac. Súd prvej inštancie nezohľadnil ani námietku žalovaného o oneskorenom odovzdaní predmetu kúpy, keďže žalovaný v tomto smere nepredložil žiadne reklamácie voči žalobcovi. Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že uznesenie č. XXX/XXXX z 29.9.2014 bolo zrušené uznesením zastupiteľstva č. XX/XXXX z 30.12.2014, tak bolo zistené, že uznesením č. XX/ XXXX došlo k spresneniu údajov o počte bytov a len aby nedošlo k nejakej neprehľadnosti vo vzťahu k uzneseniu č. XXX/XXXX v jednotlivých bodoch, tak bolo prijaté nové, upresňujúce uznesenie č. XX/ XXXX. Námietky žalovaného tak považoval súd prvej inštancie za účelové.

11. V súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti neuhradenej faktúry, teda od 1.8.2016.

12. O trovách strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), teda plne úspešnému žalobcovi priznal trovy konania v rozsahu 100 % proti neúspešnému žalovanému.

13. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný. Odvolacie dôvody videl v nesprávnom právnom posúdení veci, ako aj v arbitrárnosti rozhodnutia. Neprávne právne posúdenie zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie sa obmedzil iba na posúdenie predmetu sporu podľa Občianskeho zákonníka, hoci v predmetnom spore išlo o tzv. relatívny obchod, ktorý má byť posudzovaný aj v zmysle ust. § 261 ods. 1, 2, 3 písm. b/ Obchodného zákonníka. Namietal nesprávnu interpretáciu Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o majetku obci a zákona o obecnom zriadení. Právne posúdenie považoval za arbitrárne, nerešpektujúce nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. P.. Ú. XXX/XX, vrátane judikátu Najvyššieho súdu SR vo veci XSžo/XX/ XXXX, XCdo/XXX/XXXX, XOdo/XX/XXXX, ktorými boli judikované najvýznamnejšie právne vety vo veci kompetencií obecného zastupiteľstva rozhodovať o nakladaní s majetkom obce a rozlišovania medzi vykonávaním právneho úkonu od rozhodovania o právnom úkone v podmienkach obce ako právnickej osoby. Zdôraznil, že kúpnu zmluvu z 23.3.2016 považuje za absolútne neplatný právny úkon. Mal za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal vznesenou hmotnoprávnou námietkou absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 23.3.2016 a zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy z 20.6.2013, teda dotknuté zmluvné vzťahy nedostatočne právne posúdil. Právny názor súdu vychádza z interpretácie, že mestské zastupiteľstvo nemá kompetenciu rozhodovať o udeľovaní súhlasu na nadobúdanie majetku od fyzických a právnických osôb do majetku obce, ktorá interpretácia je nesprávna. Vo vzťahu k interpretácii ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona o majetku obci upriamil odvolateľ pozornosť odvolacieho súdu na zákonom vymedzenú kompetenciu obecného zastupiteľstva určovať a schvaľovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce. V nadväznosti na ustanovenie § 9 ods. 1 zákona Mestské zastupiteľstvo vo Svidníku uznesením č. 19/2011 z 10.3.2011 schválilo Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Svidník, v zmysle ktorých je mestské zastupiteľstvo oprávnené schvaľovať nadobúdanie hnuteľných a nehnuteľných vecí od fyzických a právnických osôb do majetku Mesta Svidník, vrátane schvaľovania zmlúv o budúcich zmluvách. Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o majetku obce taxatívnym spôsobom vymenúva kompetencie obecného zastupiteľstva pri nakladaní s majetkom, tak týmto ustanovením mienil zákonodarca vymedziť kompetencie, ktoré sú vyhradené iba obecnému zastupiteľstvu a žiadnym iným spôsobom nesmú byť presunuté na iný orgán. Ods. 1 citovaného ustanovenia však oprávňuje obecné zastupiteľstvo okruh kompetencií ohľadom nakladania s majetkom obce prostredníctvom Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce rozšíriť. Preto schválené zásady Mesta Svidník sú v súlade so zákonom o majetku obcí a rozšírenie kompetencie o rozhodovanie s nadobúdaním majetku je právom dovolené konanie. Berúc do úvahy ustanovenie § 9 ods. 2 písm. e/ zákona o majetku obcí, ustanovenie § 11 ods. 4 písm. a/ zákona o obecnom zriadení a platné zásady, uzatvorenie kúpnej zmluvy z 23.3.2016 nebolo v rozhodovacej kompetencii primátora z dôvodu priamych dopadov na majetkové práva Mesta Svidník. Svoju argumentáciu podporil aj poukazom na ustanovenie § 13 ods. 4 písm. e/ zákona o obecnom zriadení a na štatút Mesta Svidník schválený uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Svidník č. 41/2011 zo dňa 8.6.2011. Žalovaný vyslovil názor, že otázka kompetencie pri rozhodovaní o nadobudnutí nehnuteľnosti do majetku Mesta Svidník je vyriešená jednoznačne v prospech mestského zastupiteľstva. Citujúc nález Ústavného súdu Slovenskej republiky P.. Ú. XXX/XXXX žalovaný uviedol, že obecné zastupiteľstvo je oprávnené rozhodovať o nadobúdaní nehnuteľnosti do majetku obce dokonca aj v prípade, ak by nemalo schválené zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce. Znamená to, že Mestské zastupiteľstvo vo Svidníku bolo oprávnené rozhodovať o nadobúdaní nehnuteľnosti do majetku mesta, resp. rozhodovať o právnom úkone, ktorým bola kúpna zmluva. Žalovaný trval na absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 23.3.2016, keďže akceptáciu kúpnej zmluvy podpísanej žalobcom dňa 22.3.2016 malo vykonať Mesto Svidník prostredníctvom mestského zastupiteľstva, ktoré bolo jediné oprávnené rozhodnúť o akceptácii návrhu kúpnej zmluvy prijatím uznesenia. V konaní bolo preto potrebné skúmať, či takýto prejav vôle s uzatvorením kúpnej zmluvy bol vykonaný. Vyslovil názor, že pre posúdenie prípadu je potrebné opätovne vykonať dokazovanie vo vzťahu k tomu, či existuje prejav vôle zo strany Mestského zastupiteľstva vo Svidníku v objektívne zistiteľnej forme. Poukázal na skutočnosť, že súd vzal medzi dôkazné prostriedky uznesenie č. XXX/XXXX, ktoré bolo následne zrušené s výnimkou bodu č. 17, v dôsledku čoho je takéto uznesenie právne neexistujúce a nemôže byť v zmysle ustanovenia § 187 ods. 2 CSP zahrnuté medzi dôkazné prostriedky ako dôkaz získaný zákonným spôsobom.

14. Žalovaný vyslovil nesúhlas s konštatovaním súdu prvej inštancie, že aj keď súhlas Mestského zastupiteľstva mesta Svidník nebol pre platnosť kúpnej zmluvy z 23.3.2016 potrebný, bol daný uzneseniami vyjadrujúcimi zámer na kúpu nehnuteľnosti. Súd sa však z pohľadu právnej interpretácie nedostatočne vysporiadal s analýzou skutočne prejavenej vôle mestského zastupiteľstva v spomínaných uzneseniach. V nadväznosti na to predložil žalovaný v ďalšej časti svojho odvolania analýzu vôle a prejavu vôle v rámci súkromno-právnych vzťahov obce s upriamením pozornosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX z 29.1.2008. Zdôraznil, že ak je podľa platnej právnej úpravy vnútorných predpisov mesta založená kompetencia mestského zastupiteľstva v súkromno- právnych vzťahov, tak vôľu obce vytvára mestské zastupiteľstvo, pričom prejav vôle mesta navonok vykonáva za mesto primátor mesta. Ide o prvok oddelenej tvorby vôle a prejavu vôle rôznymi orgánmi mesta. V týchto prípadoch teda primátor mesta len navonok prejavuje vôľu konštituovanú mestským zastupiteľstvom. Žalovaný mal za to, že pre posúdenie prípadu existencie prejavu vôle s kúpnou zmluvou z 23.3.2016 je dôležité uznesenie č. XX/XXXX z 30.12.2014. Obsah uvádzaného uznesenie je v intenciách investičného zámeru, ktorý rieši problematiku získania finančných prostriedkov na budúcu kúpu nehnuteľnosti, predkladania žiadosti o poskytnutie dotácie na kúpu nájomných bytov a technickej vybavenosti, predkladanie žiadosti o poskytnutie úveru zo štátneho fondu rozvoja bývania, vyčlenenia vlastných finančných prostriedkov a Dodatok č. 2 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve. V ustanovení § 35 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka sú dané zákonné pravidlá ako postupovať pri výklade predmetného uznesenia ako prejavu vôle. Právne úkony vyjadrené slovami preto treba vykladať nie len podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. V prijatom uznesení sa rieši, resp. schvaľuje pracovný postup ako realizovať kúpu nájomných bytov a prislúchajúcej technickej vybavenosti z pohľadu získania peňažných prostriedkov na kúpu, teda dané uznesenie ako prejav vôle nebolo určené žalobcovi okrem bodu 18, v ktorom sa schválil Dodatok č. 2 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Z gramatického výkladu uznesenia je tak zrejmé, že bod 18 z uznesenia č. XX/XXXX je pozitívne prejavenou vôľou s uzavretím Dodatku č. 2 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve, ktorá je určená žalobcovi, avšak z ďalších bodov uznesenia nie je možné takýmto spôsobom identifikovať jednoznačne a jasne prejavenú vôľu s uzavretím kúpnej zmluvy, pričom nie sú určené žalobcovi, čím nemôže byť chránená ani jeho dobromyseľnosť. Žalovaný trval na tom, že v čase, keď žiadna zo zmluvných strán nevedela predpokladať, či skutočne dôjde k uzavretiu konkrétnej kúpnej zmluvy v zmysle Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 20.6.2014, mohli byť vykonávané platné prejavy vôle len vo vzťahu k Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Za nesprávny výklad prejavu vôle považoval žalovaný záver súdu, že relevantným prejavom vôle s uzavretím kúpnej zmluvy z 23.3.2016 je Zmluva o budúcej kúpnej zmluve z 20.6.2013. Zmluva o budúcej zmluve je záväzok zmluvných strán, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu, pričom sa dohodli na jej podstatných náležitostiach. Interpretovať zmluvu o budúcej kúpnej zmluve ako jednoznačný a uzneseniu mestského zastupiteľstva rovnocenný prejav vôle s kúpnou zmluvou považoval odvolateľ za protizákonný výklad ustanovenia § 50a Občianskeho zákonníka. Poukazom na znenie Dodatku č. 2 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve žalovaný zdôraznil, že z tohto nevyplýva žalovaná suma 189.945,84 Eur ako kúpna cena vopred dohodnutá. Mal za to, že pokiaľ primátor Mesta Svidník podpísal kúpnu zmluvu, tak sa vychádzalo pravdepodobne z presvedčenia, že platne uzatvorená Zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 20.6.2013 je dostatočným právnym dôvodom na podpísanie kúpnej zmluvy dňa 23.3.2016.

15. Žalovaný v ďalšej časti odvolania citoval podmienky dohodnuté v Zmluve o budúcej zmluve zo dňa 20.6.2014, za ktorých má byť uzavretá riadna kúpna zmluva. V zmysle týchto dohodnutých podmienok bol žalobca povinný všetky stavby, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie právoplatne skolaudovať do konca roka 2015, čo však preukázateľne nesplnil pri kolaudácii terénnych úprav a spevnených plôch, vo vzťahu ku ktorým bolo kolaudačné rozhodnutie vydané dňa 14.3.2016. V dôsledku toho si žalobca nesplnil dohodnuté povinnosti, teda podmienky Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 20.6.2013 neboli dodržané. Vyslovil názor, že ak by aj v teoretickej konštrukcii pripustil, že súhlas s uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 23.3.2016 bol daný uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Svidník č. XX/XXXX z 30.12.2014, tak len za splnenia všetkých podmienok, postupov, práv a povinností ako ich upravuje Zmluva o budúcej kúpnej zmluve. V čase prijatia uznesenia č. XX/XXXX však nemohlo mestské zastupiteľstvo ako príslušný orgán mať vedomosť, že žalobca ako budúci predávajúci si nesplní dohodnuté povinnosti. Sankciou za ich nesplnenie tak bolo právo žalovaného ako budúceho kupujúceho neuzavrieť riadnu kúpnu zmluvu, v dôsledku čoho vznikla pre žalovaného nová hmotnoprávna pozícia. Zdôraznil, že vzájomné súvislosti v skutkovom stave a právny pohľad aj prostredníctvom ustálenej judikatúry ukazujú, že kúpna zmluva zo dňa 23.3.2016 je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu absencie prejavu vôle príslušným orgánom.

16. Žalovaný namietal aj záver súdu prvej inštancie o tom, že dlh vyčíslený vo faktúre č. FB160030 zo dňa 1.6.2016 je uznaním dlhu na základe listu zo dňa 26.9.2016. V tomto smere súd vykonal dôkazné prostriedky, z ktorých dedukoval nesprávne skutkové závery, ktoré aj neprávne právne posúdil. Uznanie dlhu ako právny úkon je konanie, ktoré má priamy vplyv na nakladanie s majetkom a majetkovými právami obce, preto list z 29.6.2016 nemôže byť v žiadnom prípade právnym úkonom, ktorým je možné dlh uznať. Bez predchádzajúceho súhlasu mestského zastupiteľstva v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o platnom právnom úkone.

17. Vo vzťahu k samotnej žalovanej výške žalovaný navrhol opätovne vykonať dokazovanie za účelom zistenia skutočného rozsahu vykonaných terénnych úprav a ich finančného ohodnotenia, keďže súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal iba zo znaleckého posudku predloženého žalobcom. Nebral pritom do úvahy obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že žalovaná suma nezodpovedá skutočnému rozsahu vykonaných prác žalobcom. Podľa názoru žalovaného pre spravodlivé rozhodnutie veci bolo potrebné nariadiť nové znalecké dokazovanie.

18. Žalovaný navrhol rozsudku súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 19.6.2018. S odvolaním žalovaného vyjadril nesúhlas. Za nedôvodnú považoval námietku žalovaného spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci, konkrétne v aplikácii Občianskeho zákonníka, hoci na predmetný právny vzťah bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Keďže právna úprava kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností ako aj právna úprava zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy je upravená kompletne v Občianskom zákonníku, nevidel žalobca žiaden dôvod pre aplikáciu Obchodného zákonníka, domáhajúcej sa žalovaným. Naviac poukázal na to, že žalovaný bližšie nekonkretizoval, ktoré ustanovenia Obchodného zákonníka mali byť v predmetnom spore aplikované.

20. K namietanému nesprávnemu posúdeniu Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Svidník ako interného aktu s právnymi účinkami zaväzujúcimi organizačnú štruktúru Mesta Svidník sa žalobca stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že tento predpis nemá právnu silu zákona a zaväzuje len osoby v danom meste, predovšetkým osoby konajúce za mesto. Pokiaľ teda sa žalovaný dovoláva absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka a uvádza len porušenie Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Svidník, ktoré nie sú zákonom, tak nemôže ísť o porušenie ustanovenia zákona o majetku obcí, ktoré by spôsobilo neplatnosť právneho úkonu. Trvajúc na názore, že schválenie kúpnej zmluvy mestským zastupiteľstvom nebolo podľa § 9 ods.2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí potrebné, zdôraznil, že kúpa nehnuteľnosti bola schválená mestským zastupiteľstvom, v dôsledku čoho nedošlo ani k porušeniu Zásad hospodárenia a nakladanie s majetkom Mesta Svidník. Ak by aj podľa tvrdenia žalovaného malo dôjsť pri uzatvorení kúpnej zmluvy k porušeniu zásad hospodárenia primátorom Mesta Svidník, tak by to nespôsobilo absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, ale došlo by len k porušeniu všeobecne záväzného predpisu vydaného orgánom miestnej samosprávy, v dôsledku čoho by vznikla len zodpovednosť primátora Mesta Svidník voči mestu. Postup primátora mesta v danom prípade nedefinuje zákon č. 138/1991 Zb. ako postup, ktorý by spôsobil absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy.

21. Žalobca považoval pre daný prípad nepoužiteľné nálezy Ústavného súdu SR, sp. zn. P.. Ú. XXX/ XX a P.. Ú. XXX/XXXX, keďže tieto sa týkali iného typu zmluvy a tiež z dôvodu, že tieto rozhodnutia sa opierali o znenie § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. v znení pred novelou, ku ktorej došlo v roku 2011. Stotožnil sa s názorom súdu, že ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. sa vzťahuje len na prípady nakladania s existujúcim majetkom obce a nie aj na prípady nadobúdania cudzieho majetku do vlastníctva obce, čo vyplýva z gramatického výkladu textu tohto zákonného ustanovenia. Žalobca tiež zdôraznil, že uznesením zastupiteľstva č. XX/XXXX zo dňa 30.12.2014 o. i. bolo schválené pod písmenom a) bod 16 na strane 31 vyčlenenie vlastných finančných prostriedkov na kúpu technickej vybavenosti - terénne úpravy, vrátene búracích a prípravných prác v objekte staveniska prislúchajúcej k nájomným bytom v bytovom dome blok C. na ulici E. vo Svidníku vo výške 189.942,84 Eur z rozpočtu mesta, čo znamená, že týmto uznesením bolo schválené aj nakladanie s finančnými prostriedkami z rozpočtu mesta na financovanie týchto prác.

22. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že kúpa bytového domu s prislúchajúcou infraštruktúrou nebola schválená Mestským zastupiteľstvom mesta Svidník, keďže zastupiteľstvo schválilo kúpu bytového domu s prislúchajúcou technickou vybavenosťou uzneseniami trikrát, a to uznesením č. XXX/XXXX dňa 24.4.2013, uznesením č. XXX/XXXX dňa 29.9.2014 a uznesením č. XX/XXXX dňa 30.12.2014. Týmito uzneseniami tak Mestské zastupiteľstvo mesta Svidník schválilo kúpu bytového domu s prislúchajúcou technickou vybavenosťou, a teda schválilo aj predmetné terénne úpravy, vrátene búracích prác a prípravných prác v objekte za dohodnutú kúpnu cenu 189.942,84 Eur. Pokiaľ mestské zastupiteľstvo schválilo Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve v spojení s Dodatkami č. 1 a č. 2, kde sú uvedené všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, tak prejavilo tým zároveň vôľu schváliť kúpu bytového domu, vrátene nezaplatených terénnych úprav. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu nenamietal neplatnosť prevodu bytového domu a prislúchajúcej technickej vybavenosti, okrem terénnych úprav a taktiež zaplatil kúpnu cenu za bytový dom a technickú vybavenosť v plnej výške, čo potvrdzuje to, že žalovaný považoval kúpnu zmluvu za platnú.

23. Žalobca vyslovil názor, že podstatou nezaplatenia žalovanej sumy je namietanie rozsahu vykonaných prác žalovaným, na ktoré tvrdenie však žalovaný nepredložil žiaden dôkaz. Pokiaľ v rámci odvolacieho konania navrhuje vykonať znalecké dokazovanie, tak podľa žalobcu ide o porušenie zásady koncentrácie konania. Zdôraznil, že žalovaný ani po obdŕžaní faktúry nenamietal nesprávnu výšku faktúry a túto zaúčtoval do svojho účtovníctva. Taktiež na upomienky a pokusy o zmier nereagoval námietkou výšky fakturovanej sumy, ale dlžnú sumu uznal a zaviazal sa ju zaplatiť.

24. Žalobca trval na tom, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel aj k správnym skutkovým zisteniam a že bola dodržaná písomná forma výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy ako aj dodržanie termínov, vyplývajúcich zo zmluvy o budúcej zmluve pre žalobcu. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

25. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ust. § 378 a nasl. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu najmenej 5 dní pred rozhodnutím.

26. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal rozsiahle dokazovane, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Na tomto sa nič nezmenilo ani v rámci odvolacieho konania.

27. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného bolo úlohou odvolacieho súdu preskúmať

- správnosť právneho posúdenia predmetu sporu podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka,

- súlad napadnutého rozhodnutia s nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. P.. Ú. XXX/XXXX a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR týkajúcom sa kompetencií obecného zastupiteľstva rozhodovať o nakladaní s majetkom obce,

- správnosť právneho posúdenia v súvislosti s namietanou absolútnou neplatnosťou zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy z 20.6.2013 a kúpnej zmluvy z 23.3.2016 v nadväznosti na interpretáciu ustanovenia § 9 ods. 1,2 zákona o majetku obcí v spojení so Zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Svidník, schválených uznesením mestského zastupiteľstva č. XX/XXXX dňa 10.3.2011,

- správnosť hodnotenia uznesenia č. XXX/XXXX mestského zastupiteľstva ako zákonného dôkazného prostriedku, hoci toto bolo následne zrušené,

- existenciu prejavu vôle mestského zastupiteľstva s uzatvorením kúpnej zmluvy 23.3.2016 poukazom na uznesenie mestského zastupiteľstva č. XX/XXXX z 30.12.2014, ktorým sa riešilo schvaľovanie pracovného postupu realizácie kúpy nájomných bytov a prislúchajúcej technickej vybavenosti z pohľadu získania peňažných prostriedkov na kúpu, v dôsledku čoho uznesenie ako prejav vôle nebolo určené žalobcovi okrem bodu 18, v ktorom bol schválený Dodatok č. 2 k zmluve o budúcej kúpnej zmluve,

- existenciu práva žalovaného neuzavrieť riadnu kúpnu zmluvu v prípade nedodržania podmienok dohodnutých v zmluve o budúcej kúpnej zmluve žalobcom vo vzťahu k terénnym úpravám a spevneným plochám, ktoré neboli skolaudované do konca roka 2015,

- správnosť posúdenia listu z 26.9.2016 ako uznanie dlhu a

- správnosť výšky žalovanej sumy v porovnaní so skutočným rozsahom vykonaných prác žalobcom.

28. Z pohľadu posúdenia dôvodnosti odvolania je rozhodujúcou časová následnosť rozhodnutí Mestského zastupiteľstva mesta Svidník pri schvaľovaní právnych úkonov uzavretých medzi žalobcom a žalovaným. V konaní bolo nepochybne preukázané, že mestské zastupiteľstvo na svojom 22. zasadnutím konanom dňa 24.4.2013 uznesením č. XXX/XXXX schválilo vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže o najvhodnejší návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy a v prípade záujmu navrhovateľa aj zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy na odkúpenie bytov a prislúchajúcej technickej vybavenosti na ul. E. vo Svidníku. Súčasťou materiálov predložených na rokovanie zastupiteľstva bola aj príloha č. 3 predstavujúca zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorá obsahovala všetky podstatné náležitosti budúcej kúpnej zmluvy, vrátane budúcej kúpnej ceny za byty, vybavenosť a technickú vybavenosť (čl.4).

29. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola uzavretá 20.6.2013. Podľa čl. 2 bod 2 tejto zmluvy budúci kupujúci sa zaviazal, že do 90 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy budúceho predávajúceho pristúpi k uzavretiu kúpnej zmluvy, po splnení všetkých podmienok stanovených touto zmluvou, uzavrie s budúcim predávajúcim riadnu kúpnu zmluvu, ktorej návrh bude v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy a ktorej návrh predloží budúci predávajúci budúcemu kupujúcemu najneskôr spolu s výzvou na uzavretie kúpnej zmluvy za predpokladu, že na základe budúcim predávajúcim vypracovaných žiadostí o poskytnutie technickej vybavenosti prislúchajúcej k bytovému domu bude budúcemu kupujúcemu vo vyššie stanovenej lehote poskytnutý úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania a dotácia z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR na kúpu hotových bytov v skolaudovanom bytovom dome a na kúpu technickej vybavenosti prislúchajúcej k bytovému domu. Zároveň bolo dohodnuté, že budúci kupujúci nie je povinný uzatvoriť kúpnu zmluvu, ak v lehote stanovenej v tomto odseku nebudú splnené všetky podmienky zmluvou stanovené a najmä ak nebude budúcemu kupujúcemu poskytnutý úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania na kúpu hotových bytov v skolaudovanom bytovom dome podľa zákona č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v platnom znení alebo ak mu nebude poskytnutá dotácia Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR na kúpu technickej vybavenosti prislúchajúcej k bytového domu podľa zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a sociálnom bývaní v platnom znení a podľa Opatrenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

30. Uznesením č. XXX/XXXX zo dňa 29.9.2014 mestské zastupiteľstvo schválilo Dodatok č. 1 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve, ktorého obsahom bola zmena jednotlivých článkov zmluvy, vrátane bližšej špecifikácie budúcej ceny budúceho predmetu kúpy, zahrňujúc aj cenu terénnych úprav, búracích prác a prípravných prác v objekte staveniska v sume 189.942,84 Eur s DPH, ktorý nárok je predmetom tohto konania. Zároveň mestské zastupiteľstvo schválilo investičný zámer mesta realizovať kúpu 33 nájomných bytov bežného štandardu, ktoré vzniknú výstavbou bytového domu - blok „C.“ a prislúchajúcej technickej vybavenosti, vrátane terénnych úprav a spevnených plôch. V ďalších bodoch schváleného uznesenia bola okrem iného špecifikovaná cena nehnuteľnosti a prislúchajúcej technickej vybavenosti a spôsob financovania.

31. Dodatok č. 1 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve bol uzavretý 12.11.2014.

32. Uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Svidník č. XX/XXXX z 30.12.2014 v bode 18 bol schválený Dodatok č. 2 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve, ktorým dodatkom došlo k opakovanej zmene jednotlivých článkov pôvodnej zmluvy o budúcej zmluve. V čl. 4 došlo k zmene kúpnej ceny niektorých časti predmetu kúpy, ktorá zmena sa však nedotkla terénnych úprav, búracích prác a prípravných prác. V schválenom dodatku bola cena za uvedené práce stanovená opäť sumou 189.942,84 Eur s DPH. Podľa znenia dodatku bol túto cenu povinný zaplatiť budúci kupujúci z vlastných zdrojov. Zároveň v bode 16 mestské zastupiteľstvo schválilo vyčlenenie vlastných finančných prostriedkov mesta na kúpu technickej vybavenosti - terénne úpravy, vrátane búracích prác a prípravných prác v objekte staveniska vo výške 189.945,84 Eur z rozpočtu mesta.

33. Dodatok č. 2 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve bol uzavretý 12.1.2015.

34. Dňa 23.3.2016 bola uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v znení totožnom so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve vo vzťahu k predmetu a cene.

35. Uznesením č. XXX/XXXX z 24.8.2016 Mestské zastupiteľstvo mesta Svidník zrušilo uznesenie mestského zastupiteľstva č. XX/XXXX z 30.12.2014 v bode 16, ktorý obsahoval schválenie vyčlenenia vlastných finančných prostriedkov mesta na kúpu technickej vybavenosti - terénne úpravy, vrátane búracích prác a prípravných prác v objekte staveniska vo výške 189.945,84 Eur z rozpočtu mesta.

36. Žalovaný namietal, že právny vzťah, ktorého platnosť v priebehu konania spochybňoval, mal byť posudzovaný súdom prvej inštancie aj v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1,2,3 písm. b/ Obchodného zákonníka.

37. Podľa § 261 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

38. Odvolací súd vo vzťahu k tejto odvolacej námietke uvádza, že ust. § 261 Obchodného zákonníka je všeobecným ustanovením pre obchodné záväzkové vzťahy. Odvolateľ bližšie nešpecifikoval, ktoré konkrétne ustanovenie Obchodného zákonníka by malo byť aplikované na daný právny vzťah. Pokiaľ však predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ako aj samotnej kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti a tieto sa neprevádzali v súvislosti so zmluvou o dielo, príp. so zmluvou o predaji podniku, či kúpou prenajatej veci, je použitie ustanovenia § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, vzťahujúce sa na kúpu hnuteľnej veci (tovaru) vylúčené. Aplikáciu ustanovenia § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka prvoinštančným súdom preto odvolací súd považoval za správnu.

39. Vo vzťahu k namietanej arbitrárnosti konania a nerešpektovaniu nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. P.. Ú. XXX/XX ako aj príslušnej judikatúry Najvyššieho súdu SR odvolací súd uvádza, že všetky rozhodnutia, na ktoré poukázal žalovaný sa týkajú prekročenia právomoci starostu, resp. primátora mesta za situácie, že tento k jednotlivým úkonom o prevode majetku mesta (obce) pristúpil bez akéhokoľvek konkrétneho vyjadrenia predchádzajúceho súhlasu zastupiteľstva. V prejednávanej veci však tomu tak nebolo. Vychádzajúc z vyššie opísaných rozhodnutí mestského zastupiteľstva je potrebné prijať záver, že mestské zastupiteľstvo v týchto rozhodnutiach vyjadrilo nespochybniteľný súhlas s konkrétnou kúpou nehnuteľnosti, teda s kúpou jasne a určito označeným predmetom kúpy a presne špecifikovanou kúpnou cenou. Stalo sa tak v podobe schválenia budúceho právneho úkonu, teda schválením zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ako aj schválením investičného zámeru realizovať kúpu bytov. Žalovaný prostredníctvom mestského zastupiteľstva prejavil vôľu získať vlastníctvo k bytovému domu a prislúchajúcej vybavenosti, ktorá vôľa bola v súlade s následne uzavretou kúpnou zmluvou. Takáto vôľa bola potvrdená aj konkrétnymi krokmi žalovaného súvisiacimi so zabezpečovaním financovania kúpy prostredníctvom dotácií, či úveru. Preto nie menej významnou skutočnosťou bolo reálne poskytnutie dotácií a úveru, čo v logickej súvislosti je možné vysvetliť len tak, že aj pre príslušné ministerstvo a Štátny fond rozvoja bývania bola zárukou dôvodnosti poskytnutia dotácie a návratnosti úveru skutočná vôľa mestského zastupiteľstva kúpiť bytový dom s príslušnou vybavenosťou kúpnou zmluvou, ktorý úmysel bol predbežne prejavený uzavretím zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a schválením investičného zámeru realizovať kúpu bytov. Nepristúpenie k uzavretiu kúpnej zmluvy by nepochybne prinieslo pre žalovaného vo vzťahu k štátu a Štátnemu fondu rozvoja bývania sankcie. Zároveň by došlo k porušeniu princípu právnej istoty a legitímneho očakávania na strane žalobcu. Žalobca vyhral verejnú súťaž, došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve a dodatkov k tejto zmluve, na tomto právnom základe postavil bytový dom s príslušenstvom, na čo vynaložil finančné prostriedky a došlo k reálnemu prevodu predmetu zmluvy o budúcej zmluve. Žalobca tak dôvodne očakával, že sa naplní aj časť záväzku, ku ktorému sa zaviazal žalovaný.

40. Odvolateľ vo svojom odvolaní namietal nedostatočné a nedôsledne posúdenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy súdom prvej inštancie, ktorú neplatnosť odvodzoval od porušenia Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Svidník, schválených uznesením č. XX/XXXX dňa 10.3.2011 v spojení s § 9 ods. 2 písm. e/ zákona o majetku obci a § 11 ods. 4 písm. a/ zákona o obecnom zriadení. Podľa Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Svidník Čl. II mesto môže nadobudnúť hnuteľný a nehnuteľný majetok od právnických a fyzických osôb zmluvou, a to odplatne alebo bezodplatne. Nadobúdanie vlastníctva nehnuteľného majetku podlieha vždy schváleniu mestského zastupiteľstva.

41. Podľa § 9 ods. 2 písm. e/ zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci účinného v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy (23.3.2016) obecné zastupiteľstvo schvaľuje nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia.

42. Podľa § 11 ods. 4 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.

43. V zmysle citovaného ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a/ zákona o obecnom zriadení je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného, že nadobudnutie nehnuteľného majetku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy podliehalo schváleniu mestského zastupiteľstva. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu zákona nie je možné spod schvaľovacieho procesu vylúčiť akýkoľvek prevod nehnuteľného majetku (kúpa, predaj, dar), keďže zákon hovorí všeobecne o úkonoch týkajúcich sa majetku. Porušenie citovaného ustanovenia by tak mohlo privodiť neplatnosť právneho úkonu v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s touto odvolacou námietkou však odvolací súd zdôrazňuje, že pre posúdenie platnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy z 23.3.2016 je potrebné dôsledne sa vysporiadať s otázkou, či k schváleniu takéhoto právneho úkonu mestským zastupiteľstvom došlo alebo nie. Niet pochýb, že cieľom schvaľovacieho procesu obecným, či mestským zastupiteľstvom je zabezpečenie efektívneho hospodárenia s finančnými prostriedkami samospráv kolektívnym orgánom, čo obsahovo v sebe zahŕňa aj kontrolu právnych úkonov primátora mesta, resp. starostu obce. Takýto proces podľa názoru odvolacieho súdu vo vzťahu k schváleniu kúpy bytového domu a príslušnej vybavenosti prebehol, ak mestské zastupiteľstvo žalovaného na svojom 22. zasadnutí schválilo vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola zmluvu o budúcej kúpnej zmluve ako príloha č. 3, ktorá obsahovala náležitosti premietnuté aj do kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a primátorom žalovaného dňa 23.3.2016. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na čl. 7 bod 1 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, v zmysle ktorého „sa zmluvné strany dohodli na uzavretí kúpnej zmluvy, pričom jej návrh bude doplnený o aktuálne údaje zmluvných strán, údaje podľa platnej a overenej dokumentácie uvedenej v prílohách kúpnej zmluvy, resp. v prílohách návrhu na vklad ku kúpnej zmluve“. Znamená to, že pokiaľ mestské zastupiteľstvo žalovaného schvaľovalo vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže (vrátene príloh), tak schválilo zároveň uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej obsah bol v podstatných náležitostiach totožný so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve a jej dodatkami, ktoré boli schválené uznesením č. XXX/XXXX dňa 29.9.2014 a č. XX/XXXX dňa 30.12.2014. Došlo tak k naplneniu zákonného ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a/ zákona o obecnom zriadení, teda k schváleniu úkonu týkajúceho sa majetku žalovaného. Takémuto záveru nasvedčuje aj schválenie investičného zámeru mesta realizovať kúpu 33 nájomných bytov bežného štandardu, ktoré vzniknú výstavbou bytového domu - blok „C.“ a prislúchajúcej technickej vybavenosti, vrátane terénnych úprav a spevnených plôch uznesením zastupiteľstva č. XXX/XXXX dňa 29.9.2014.

44. Žalovaný odvolaním namietal nesprávnosť hodnotenia uznesenia č. XXX/XXXX mestského zastupiteľstva ako zákonného dôkazného prostriedku z dôvodu jeho dodatočného zrušenia.

45. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

46. Uznesenie mestského zastupiteľstva č. XXX/XXXX bolo rozhodnutím kolektívneho orgánu mesta s dôsledkami na dotknuté subjekty v danom čase. Dodatočná zmena rozhodnutia, hoci aj spočívajúca v jeho čiastočnom zrušení, nespôsobuje nezákonnosť pôvodného uznesenia ako dôkazného prostriedku. Rozhodujúcim je posúdenie zákonnosti získania takéhoto dôkazu, o čom odvolací súd nemal pochybnosti. Pokiaľ prijatie pôvodného uznesenia spôsobilo vznik alebo zánik určitých práv a povinností dotknutých subjektov v časovom období do jeho zrušenia, nebolo by v súlade s princípom právnej istoty, ak by sa získané práva, či povinnosti novým rozhodnutím zastupiteľstva odňali. Neprípustné by to bolo zvlášť za situácie, ak k plneniu už došlo, čo sa nepochybne stalo v záväzkovom vzťahu medzi stranami sporu. Uznesenie č. XXX/XXXX, ktorým bolo čiastočne pôvodne uznesenie zrušené bolo prijaté zastupiteľstvom 24.8.2016, teda po uzavretí kúpnej zmluvy (po 23.3.2016) a po nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti žalovaným. K zrušeniu došlo len v bode 16, ktorý obsahoval schválenie vyčlenenia vlastných finančných prostriedkov mesta na kúpu technickej vybavenosti - terénne úpravy, vrátane búracích prác a prípravných prác v objekte staveniska vo výške 189.945,84 Eur z rozpočtu mesta. Takýmto rozhodnutím bola riešená výlučne otázka spôsobu financovania terénnych úprav, búracích prác a prípravných prác a nie danosť základu a výšky nároku žalobcu.

47. K odvolacej námietke žalovaného o absencii prejavu vôle mestského zastupiteľstva s uzatvorením kúpnej zmluvy z 23.3.2016 v nadväznosti na uznesenie mestského zastupiteľstva č. XX/XXXX z 30.12.2014, ktoré podľa odvolateľa riešilo iba schvaľovanie pracovného postupu realizácie kúpy nájomných bytov a prislúchajúcej technickej vybavenosti z pohľadu získania peňažných prostriedkov na kúpu, odvolací súd poukazuje na svoju argumentáciu uvedenú v bode 43 tohto rozsudku.

48. Žalovaný v odvolaní trval na svojom práve neuzavrieť riadnu kúpnu zmluvu v prípade nedodržania podmienok dohodnutých v zmluve o budúcej kúpnej zmluve žalobcom vo vzťahu k terénnym úpravám a spevneným plochám, keďže tieto neboli skolaudované do konca roka 2015. Odvolací súd vo vzťahu k tejto odvolacej námietke poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bode 58 (v závere), s ktorým sa stotožňuje. Vyslovuje zároveň presvedčenie, že žalovaný túto námietku vzniesol účelovo až v predmetnom spore, po nadobudnutí vlastníctva, teda v čase, kedy s predmetom zmluvy disponuje výlučne. Žalovaný totižto v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho námietku adresovanú žalobcovi o nedodržaní časovej záväznosti výstavby a odovzdania predmetu zmluvy.

49. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie o posúdení listu z 26.9.2016 ako uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Uvedený list obsahuje vyjadrenie žalovaného, že sa snaží uhradiť faktúru FB 160030 vo výške 189 945,84 eur, k čomu vyvíja snahu. Jeho prejav síce neobsahuje výslovne použitie výrazu „uznanie dlhu“, avšak z okolnosti prípadu je nepochybné, že išlo o uznávací prejav (pozri aj Q. XX/XXXX).

50. Odvolací súd považoval aj odvolaciu námietku žalovaného, spočívajúcu v nesprávnosti výšky žalovanej sumy v porovnaní so skutočným rozsahom vykonaných prác, za nedôvodnú. Žalovaný na toto svoje tvrdenie nepredložil žiaden dôkaz, ktorá povinnosť mu vyplýva z Čl. 8 CSP, v zmysle ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Žalovaný disponuje účtovnými dokladmi a predmetom zmluvy, teda nič mu nebránilo svoje tvrdenia preukázať predložením znaleckého posudku vyhotoveného na jeho objednávku. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že na základe uzavretej kúpnej zmluvy došlo k väčšinovému plneniu zo strany žalovaného a že žalovaný začal namietať výšku uplatneného nároku až po vzniku problémov so spôsobom financovania tejto časti záväzku.

51. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania. Odvolacie námietky žalovaného považoval v celom rozsahu za nedôvodné.

52. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a úspešnému žalobcovi boli priznané trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

53. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).