Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/76/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobkyne: J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. a A. XXXX/X, XXX XX I. nad I., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta 8 a 10, IČO: 30 807 484, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. augusta 2021, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, Generálneho riaditeľa, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.08.2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo podľa o sociálnom poistení (ďalej len ) zamietnuté jej odvolanie a súčasne bolo potvrdené napadnuté rozhodnutie ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.05.2020. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.05.2020 bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku podľa , Žalovaný o veci rozhodoval už po druhý raz, nakoľko jeho predchádzajúce rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -79 zo dňa 31.05.2021.

2. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe uviedla, že nesúhlasila s tým, ako posudkový lekár vyhodnotil jej zdravotný stav, najmä s tým, že ho zaradil do kapitoly č. II. položky č. 4 písm. b) prílohy č. 4 k . Žiadala nové posúdenie. Poukázala pritom na jej kriticky znížené hodnoty IgA a IgM, ktoré pretrvávajú od roku 2018. Zdôraznila, že bola nútená pracovný pomer ukončiť z dôvodu častých PN, ktoré boli zapríčinené opakujúcimi sa infektami horných dýchacích ciest, celkového oslabeného organizmu, diagnostikovaného chronického únavového syndrómu a prekolapsových stavov. Namietala, že posudkový lekár sa nezaoberal, neposúdil a nevyhodnotil jej sek. deficit humorálnej, celulárnej imunity ťažkého stupňa taktiež chronický únavový syndróm ako dopad na jej pracovnú schopnosť.

3. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že jej ťažký stav je nemenný a šanca sa zamestnať ako upratovačka je nulová, čo je uvedené aj v závere kontrolného vyšetrenia z 09.08.2021 od MUDr. M.. Mala za to, že posudkový lekár svojim tvrdením zľahčuje jej zdravotný stav. Trvala na tom, že jej zdravotné problémy a ochorenia mali byť zaradené do kapitoly II, položky 4, písm. c) prílohy 4 k . Navrhla zrušiť rozhodnutie žalovaného a nahradiť ho rozhodnutím, ktorým sa jej prizná plný invalidný dôchodok. Poukázala na odporúčanie prof. MUDr. A. O.. Doložila lekárske správy.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že podkladom pre jeho rozhodnutie bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia so sídlom Trenčíne, podľa ktorého má žalobkyňa po opätovnom prehodnotení zdravotného stavu pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav naďalej 50% pokles v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa názoru žalovaného pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol posudkovým lekárom sociálneho poistenia pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne, t.j. komplexne posúdený, nie sú relevantné. Sú vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutia zodpovedajú vyššej percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Poukázal na Posudkový lekár dospel k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa nepreukázala doloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali tento záver odborného posudku. Žalovaný mal za to, že posudok je presvedčivý a úplný a zodpovedá kritériám upraveným v Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dodatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi, sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami, zdravotnou dokumentáciou doloženou do konania žalobkyňou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Žalobkyňa vzniesla námietky týkajúce sa nedostatočného a neúplného zistenia skutkového stavu veci, čo však nie je doloženými odbornými nálezmi v posudkovej dokumentácií preukázané a medicínsky zdôvodnené. Poukázala na Žiadal, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa .

5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrila. Následne s časovým oneskorením predložila najnovšie lekárske správy z vyšetrenia u psychiatra a endokrinológa. Tieto boli následne doručené žalovanému, ktorý sa k nim nevyjadril.

6. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie, nakoľko jeho nariadenie žiadala žalobkyňa. Žalobkyňa následne ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, pričom nežiadala pojednávanie odročiť. Po oboznámení sa s vyjadreniami žalobkyne, žalovaného, obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd k názoru, že správna žaloba bola podaná dôvodne.

7. Predmetom súdneho prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.08.2021, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.05.2020 týkajúce sa zamietnutia zvýšenia invalidného dôchodku. 8. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 28.12.2006 bol žalobkyni priznaný nárok na invalidný dôchodok, a to počnúc 17.10.2006. Jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola v tomto čase určená na 80%. Pri nasledujúcich kontrolných lekárskych prehliadkach dosiahla mieru poklesu 75% od 27.08.2013, následne 45% od 09.01.2017 a 50% od 17.07.2018.

9. Dňa 05.05.2020 žalobkyňa požiadala na základe neformálnej žiadosti o prehodnotenie zdravotného stavu/resp. zvýšenie invalidného dôchodku. Dňa 22.05.2020 rozhodnutím ústredia č. XXX XXX XXXX X bola žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku zamietnutá. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Dňa 25.08.2020 žalovaný vydal rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0, ktorým bolo odvolanie zamietnuté v celom rozsahu a bolo potvrdené vyššie uvedené rozhodnutie ústredia zo dňa 22.05.2020.

10. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 13.05.2020 bol vykonaný odborný posudok o invalidite, v ktorom bola za rozhodujúce zdravotné postihnutie určená choroba krvi a krvotvorných orgánov podľa kapitoly II., položky 4 - Indolentné non - Hodkginové lymfómy (lymfogranulóm), primárne lokalizovaný non-Hodgkonov lymfóm, Hodgkinov (lymfoproliferatívny) lymfóm, písmeno b) - so stredne ťažkými prejavmi, v remisii, s klinicky a laboratórne stacionárnym nálezom, s podstatným znížením výkonnosti organizmu, miera

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 50%. Nebolo konštatované zhoršenie zdravotného stavu, preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 50%.Z dôvodu podaného odvolania bol dňa 01.07.2020 vykonaný ďalší odborný posudok posudkovým lekárom sociálneho poistenia sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav bol posúdený správne. Posudkový lekár uviedol, že v doloženom neurologickom vyšetrení sa nevyskytli žiadne nové skutočnosti, ktoré by ovplyvnili zmenu určenej percentuálnej miery. Keďže odvolaniu nebolo vyhovené, vec bola predložená spolu s kompletným spisovým materiálom posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne. Tento posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 17.07.2020 a naďalej určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50%. Uviedol, že nie je dôvod na zmenu posudku zo dňa 13.05.2020 a 01.07.2020.

11. V poradí prvé rozhodnutie žalovaného bolo podrobené súdnemu prieskumu, pričom krajský súd rozsudkom č. k. -79 zo dňa 31.05.2021 toto rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia pritom uviedol, že žalobkyňa v administratívnom konaní, ako aj v konaní pred súdom predložila lekársku správu, z ktorej vyplýva, že bol u nej zistený imunodeficitný stav ťažkého stupňa. Samotný deficit imunity bol u nej diagnostikovaný už pred tým, a zaoberali sa ním posudkový lekári aj pri predchádzajúcich posudzovaniach. V súčasnosti však došlo k zhoršeniu stavu, keď podľa diagnostických záverov sa jedná o ťažký stav. Uvedené je lekárskych správach MUDr. M. konštatované opakovane, a to minimálne od druhej polovice roku 2019. Žalobkyňa je pritom pravidelne v imunologickej ambulancii riešená. Posudkoví lekári a následne aj správne orgány, ktoré vo veci rozhodovali, sa však uvedenou zmenou zdravotného stavu riadne nezaoberali, nevyhodnotili ju a neposúdili jej dopad na pracovnú schopnosť žalobkyne. V rozhodnutí žalovaného je síce deficit imunity uvedený ako ochorenie žalobkyne, bolo však v rozpore s vyššie uvedenými diagnostickými závermi uzavreté, že nejde ťažké imunodeficitné stavy.

12. Súčasne je v diagnostických záveroch imunologičky žalobkyne uvedené, že trpí aj chronickým únavovým syndrómom. Toto ochorenie je uvedené v rámci diagnostického záveru ako samostatná diagnóza a preto je podľa názoru správneho súdu potrebné, aby sa správne orgány riadne, jasne a zrozumiteľne vysporiadali aj s týmto ochorením, ktoré má podľa tvrdenia žalobkyne taktiež vplyv na jej možnosť zaradiť sa do pracovného procesu.

13. Dňa 16.08.2021 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne a naďalej určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50%.

14. V rozhodnutí žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30.08.2021, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, žalovaný uviedol, že posudkový lekár nenamieta ťažký stupeň ochorenia. Posudkový lekár namieta nesplnenie podmienok potrebných pre zaradenie uvedeného ochorenia do kapitoly III, oddielu A, položky 6 prílohy č. 4 k Bolo uzavreté, že chronický únavový syndróm nie je samostatným ochorením, pretože existuje niekoľko dôvodov, pre ktorý zvýšená únava vznikla

- onkológia, endokrinológia, imunológia, psychiatria. Tým nie sú splnené tzv. Holmesové kritéria pre konštatovanie samostatného chronického únavového syndrómu. Ďalej bolo uvedené, že ak bolo súdom vytýkané, že chýbajú úvahy, ktorými sa správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní, k uvedenému posudkový lekár vo svojom odbornom posudku o invalidite uviedol, že takéto úvahy neuviedol ani imunoalergológ, keď vyhlásil chronický únavový syndróm ako samostatné ochorenie. Pokiaľ ide o ďalšie ochorenia žalobkyne tak, bol prijatý záver, že predstavujú následok rozhodujúceho onkologického ochorenia a nemôžu byť zhodnotené a posúdené dvakrát i ako iné ochorenia podľa v znení Ak by tieto ostatné ochorenia neboli zaradené do rozhodujúceho postihnutia, potom by nebolo možné uznať hornú hranicu zákonom stanoveného percentuálneho rozpätia, t. j. 50% podľa kapitoly II, položky 4, písmena b) prílohy č. 4 k Skutočne do iných ochorení účastníčky konania patrí len hypotyreóza, ktorá si nevyžaduje liečbu a nie je už doložená novým kontrolným vyšetrením, preto patrí do kapitoly IV, položky 9.2, písm. a) prílohy č. 4 k s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 5 % do 10 %.

15. Žalobkyňa predložila súdu lekárske správy zo dňa 09.08.2021, 14.04.2021, 23.02.2021, 14.10.2020, 06.11.2020 + 17.02.2020 vypracované MUDr. D. M., klinickou imunologickou a alergologičkou, kontrolné

a laboratórne vyšetrenia, zo dňa 30.01.2020 z Národného onkologického ústavu, lekársku správu zo dňa 13.08.2021 od endokrinológa, lekárske správny od internistu a diabetológa, v ktorých je uvedené, že u žalobkyne bol diagnostikovaný sekundárny deficit humorálnej, celulárnej imunity ťažkého stupňa, chronický únavový syndróm, struma, rhinopharongitis chronica, artériová hypertenzia zapríčinená liekmi, srdcová arytmia, hodnoty GTT v norme.

16. Podľa , , o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

17. Podľa , o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

18. Podľa , , o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

19. V predmetnej právnej veci ide o v poradí druhé rozhodovanie správneho orgánu o žiadosti žalobkyne, keď jeho predchádzajúce rozhodnutie bolo zrušené v rámci súdneho prieskumu. V ďalšom konaní bolo úlohou žalovaného vysporiadať sa s diagnostickým záverom imunulogičky žalobkyne, ktorá uviedla ako jedno z ochorení žalobkyne „ chronický únavový syndróm“, ako aj so skutočnosťou, že zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne vyplynulo, že u nej ide imunodeficitný stav ťažkého stupňa. (Dôvody zrušenia sú podrobnejšie uvedené v odstavcoch 11. a 12. tohto rozhodnutia). Uvedené nebolo pri predchádzajúcom hodnotení jej zdravotného stavu zohľadnené, naopak posudkový lekár výslovne uviedol, že u nej nejde o ťažký imunodeficitný stav.

20. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozumie významu a dôležitosti posudkovej činnosti posudkových lekárov v administratívnom konaní, keď vypracované posudky sú podkladom pre rozhodovanie správnych orgánov. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že posudkový lekár nie je sám o sebe orgánom verejnej správy. A aj keď je orgán verejnej správy povinný pri svojom rozhodovaní vychádzať z posudku posudkového lekára, uvedené ho nezbavuje zákonnom stanovenej povinnosti riadne odôvodniť svoje rozhodnutie a vysporiadať sa s jednotlivými odvolacími námietkami. Iba na správny orgán dopadá priamo zo zákona povinnosť svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, ako aj povinnosť zabezpečiť dostatočné podklady pre svoje rozhodnutie.

21. V prejednávanej veci však žalovaný rezignoval na svoje postavenie autonómneho orgánu verejnej správy a uspokojil sa s prepisovaním výsledku činnosti posudkového lekára. K uvedenému pritom

dochádza za situácie, keď bolo jeho predchádzajúce rozhodnutie správnym súdom zrušené aj z dôvodu, že nebolo riadne odôvodnené. Takto došlo k tomu, že žalovaný na strane 4. v poslednom odstavci a na strane 5. v prvom odstavci rozhodnutia uvádza jednotlivé zdravotné obťiaže žalobkyne, pričom pri väčšine uvádza ich pôvod, resp. súvis so základným ochorením. Pri niektorých z nich poukazuje na to, že neboli realizované potrebné vyšetrenia, konkrétne kardiologické, endokrinologické vyšetrenia resp. prešetrenie psychického pôvodu ťažkostí. Pri únave, slabosti a zadýchavaní žalovaný výslovne uviedol, že majú pôvod v postcovidovom stave žalobkyne. V rozpore s uvedeným potom žalovaný na inom mieste uvádza, že určenie pôvodu jednotlivých obťiaží je len akademickou otázkou. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na jednej strane žalovaný uvádza pôvod a súvis jednotlivých zdravotných problémov a súčasne uvedené považuje len za akademickú otázku. Uvedené samé o sebe predstavuje vnútorný rozpor odôvodnenia.

22. Vyššie uvedené závery žalovanému súčasne nebránili (na inom mieste) učiniť finálny záver, že „ďalšie ochorenia žalobkyne majú pôvod v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a preto nemôžu byť hodnotené samostatne“. Žalovaný tak uzavrel, že všetky ostatné ochorenia sú následkom rozhodujúceho onkologického ochorenia a sú zohľadnené pri jeho klasifikácii a určenej miere poklesu pracovnej schopnosti. Napriek použitému výrazu všetky ostatné ochorenia, na strane 6 rozhodnutia potom uvádza, že „ skutočne do iných ochorení žalobkyne patrí len hypotyreóza, ktorá si nevyžaduje liečbu a nie je doložená novým kontrolným vyšetrením, pričom súčasný stav predstavuje mieru poklesu pracovnej schopnosti 5 až 10%“. Hypotyreóza bola teda vyhodnotená ako posudkovo nevýznamná, pričom súčasne bola na inom mieste odôvodnenia uvedená ako jedna z príčin chronickej únavy žalobkyne. Ak sa teda hypotyreóza prejavuje na zdraví žalobkyne aj chronickým únavovým syndrómom, nie je zrejmé, prečo uvedené nebolo riadne vyhodnotené pri hodnotení tohto ochorenia podľa . Postupom žalovaného teda došlo k situácii, keď síce nebol spochybnený samotný zdravotný problém žalobkyne, a to chronická únava, avšak tento nebol žiadnym spôsobom pri jeho rozhodovaní zohľadnený. Žalovaný ho totiž odmietol posúdiť ako samostatné ochorenie a súčasne nebol vyhodnotený ani pri inom ochorení, ktoré má byť jeho príčinou. Konkrétne nie je zrejmé, prečo uvedené nebolo uvedené a zohľadnené ani pri hypotyreóze, ktorá bola vyhodnotená ako posudkovo nevýznamná.

23. Správny súd súčasne poukazuje na to, že žalovaný k chronickému únavovému syndrómu výslovne uviedol, že má pôvod tak v onkologickom ochorení, ako aj endokrinologickom, imunologickom a psychiatrii. Imunologické problémy žalobkyne tu žalovaný označuje ako samostatný dôvod tohto syndrómu, pričom inak toto ochorenie nechápe ako samostatné ochorenie. Tvrdenie ohľadne viacerých príčin vzniku tohto syndrómu je taktiež v priamom rozpore so záverom, že „všetky ostatné ochorenia“ majú pôvod v onkologickom ochorení ako bolo uvedené vyššie. Správny súd je toho názoru, že všetky vyššie uvedené vnútorné rozpory odôvodnenia (ktoré vychádza zo záverov posudkového lekára) spôsobujú zmätočnosť rozhodnutia, čo je dôvod na opätovné zrušenie rozhodnutia žalovaného.

24. Okrem toho správny súd zdôrazňuje, že úlohou žalovaného po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia v danej veci bolo vysporiadať sa s tým, že u žalobkyne bol diagnostikovaný ťažký stupeň jej imunodeficitného stavu.

25. K uvedenému žalovaný na strane 5. uviedol, len toľko že „samotný ťažký imunodeficitný stav konštatovaný v bode 17 (rozsudku správneho súdu) bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vysvetlený, nakoľko posudkový lekára nenamieta ťažký stupeň ochorenia. Posudkový lekár namieta nesplnenie podmienok potrebných pre zaradenie uvedeného ochorenia do kapitoly III, oddielu A, položky 6 prílohy č. 4 k “ Odhliadnuc od gramatickej nezrozumiteľnosti vyššie uvedeného odôvodnenia, nie je správnemu súdu zrejmé, ako konkrétne sa záver o ťažkom stupni imunodeficitu žalobkyne premietol do posúdenia jej zdravotného stavu. Správnemu súdu už vôbec nie je zrejmé, o akých námietkach posudkového lekára sa v odôvodnení rozhodnutia žalovaného pojednáva. Z tohto dôvodu správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 26. S poukazom na vyššie uvedené správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Bude vecou žalovaného, aby v ďalšom konaní opätovne posúdil vplyv skutočnosti, že u žalobkyne bol diagnostikovaný ťažký stupeň imunodeficitného stavu a svoje závery riadne a zrozumiteľne vysvetlil. Súčasne je potrebné, aby boli odstránené všetky vnútorné rozpory v jeho odôvodnení tak, ako boli uvedené vyššie. Vzhľadom

na okolnosti veci dáva správny súd žalovanému na zváženie zmenu posudkového lekára, pričom aj s poukazom na to, že žalobkyňa predložila správnemu súdu nové lekárske správy z najnovších realizovaných vyšetrení, ktorými preukazuje aj nové diagnostické závery a od podania žiadosti uplynul už značný čas, bude potrebné, aby bolo posúdenie zdravotného stavu žalobkyne realizované za jej osobnej prítomnosti.

27. Žalobkyňa bola v konaní úspešná a preto jej patrí náhrada trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, vakom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.