Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2P-132-2018.pdf
PDF · 114.9 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/132/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľ: X. D., rod. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. č. XXX, XXX XX B. X. proti manželke: Q. D., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX I., v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX XXX XX I., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Stará Ľubovňa takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov X. D. a Q. D., rod. Z. uzavreté dňa XX.X.XXXX v Ľubotíne, zapísané v knihe manželstiev Ľubotín, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.
II. Maloletý E. D., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky Q. D., ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec X. D., nar. X.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého E. D. sumou 180 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15 ého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky Q. D., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Styk otca X. D. s maloletým E. D. sa neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom doručeným súdu 6.9.2018 žiadal, aby súd jeho manželstvo rozviedol, mal. detí navrhol zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Návrh odôvodnil tým, že dlhodobo pracuje v zahraničí, domov chodieval v pravidelných intervaloch, od istej doby manželka prestala platiť účty, pre roztržku kvôli hospodáreniu manželka opustila v decembri 2017 spoločnú domácnosť. Od toho času sa nestretávajú, nezdieľajú spoločnú domácnosť, ich názory sú rozdielne a nezlučiteľné, ich vzájomné vzťahy dlhodobo narušené a manželstvo dlhšiu dobu neplní žiadnu z funkcií manželstva. K návrhu pripojil sobášny list, rodné listy detí.
2. Súd uznesením sp. zn. 2P/132/2018 zo dňa 28.9.2018 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, manžela navrhovateľky vyzval aby sa k návrhu písomne vyjadril.
4. Manželka navrhovateľa v písomnom vyjadrení k návrhu, ktoré doručila súdu dňa 31.10.2018 s návrhom na rozvod súhlasila, ako dôvod uviedla psychické a fyzické násilie zo strany manžela. Ich manželstvo od začiatku nebolo harmonické a počas posledných rokov bolo celkom rozvrátené. Manžel si ju nikdy nevážil a nevážil si ani ich detí. K návrhu navrhovateľa na zverenie detí do striedavej starostlivosti uviedla, že dcéra je už plnoletá a rozhodne sa sama. Mal. E. má 15 rokov a je dostatočne vyspelý na to aby sa rozhodol, či chce bývať striedavo s otcom a on nechce. Preto nesúhlasila s návrhom na striedavú starostlivosť, navrhla syna zveriť do jej osobnej starostlivosti. Výživné zo strany otca navrhla určiť v minimálnej výške 150 eur mesačne.
5. Na pojednávaniach navrhovateľ na podanom návrhu trval, opísala dôvody, ktoré ho viedli k uzavretiu manželstva ako aj genézu manželstva. Uviedol, že celý čas trvala manželstva pracoval mimo bydliska, v zahraničí, domov chodieval ako na návštevu. Problém manželstva videl v financiách, manželka neplatila účty v dôsledku čoho im vznikli dlhy. Spoločnú domácnosť nevedú od decembra 2017, kedy sa manželka s deťmi odsťahovala, od tejto doby ani manželka ani deti nechcú s ním komunikovať. Príčinu rozpadu manželstva videl v rodine manželky. V súčasností má známosť s inou ženou a vylúčil možnosť obnovenia manželského spolužitia.
6. Manželka na pojednávaní sa k návrhu pripojila, taktiež vylúčila možnosť obnovenia manželského spolužitia, ako príčinu rozvratu manželstva označila násilné správanie sa manžela k jej osobe. Potvrdila, že od decembra 2017 nevedú spoločnú domácnosť, k manželovi nemá žiaden citový vzťah.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: sobášnym listom, rodným listom mal. detí, správou o prešetrení rodinných pomerov, dokladmi preukazujúcimi osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníkov konania na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
7. Účastníci konania uzatvorili manželstvo v Ľubotíne toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Ľubotín vo zväzku X, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom X. U oboch účastníkov išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Počas trvania manželstva sa im narodili dve detí dňa X.X.XXXX Q., ktorá je už plnoletá a dňa XX.X.XXXX mal. E..
8. Manželstvo účastníci uzatvorili zhruba po ročnej známosti, jeho uzavretie bolo ovplyvnené tehotenstvom manželky. Celý čas trvania manželstva navrhovateľ pracoval mimo miesta bydliska, prevažne v zahraničí. Dôvodom nezhôd podľa navrhovateľa bolo zlé hospodárenie s financiami manželkou, neplatila účty vznikali im dlhy. Podľa manželky dôvodom rozpadu manželstva bolo násilnícke správanie sa manžela voči nej. Koncom decembra 2017 sa manželka s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti, od tejto doby manželia spolu nežijú, obaja vylučujú obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľ už udržiava známosť s inou ženou. Obaja účastníci sa chcú rozviesť.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára - rozvod:
9. Podľa § 18 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1 ZoR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
11. Podľa § 22 ZoR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
12. Podľa 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
14. Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19.
15. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci konania rok a pol nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú spoločnú výchovu mal. dieťaťa, čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže obaja zhodne túto možnosť odmietajú, nechcú zotrvať v manželskom zväzku, naviac navrhovateľ udržuje mimomanželskú známosť.
16. Príčinu rozvratu tohto manželstva súd vidí vzájomnom citovom odcudzení, ktoré bolo zapríčinené prácou navrhovateľa mimo miesta bydliska, v neschopnosti vzájomnej tolerancie, ale aj v násilníckom správaní sa navrhovateľa. Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace účel, preto ho súd rozviedol.
Úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu 17. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
18. Podľa § 24 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
19. Podľa § 24 ods. 2 ZoR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
20. Podľa § 24 ods. 3 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
21. Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
22. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
23. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
24. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
25. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
26. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
27. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
28. Podľa § 43 ods. 1 ZoR maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú V konaniach, v ktorý sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
29. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
30. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
31. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
32. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
33. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
34. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
35. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. Podľa § 40 C.m.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
37. Podľa § 116 C.m.p. ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
38. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
39. Navrhovateľ navrhol maloletého syna zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov, na pojednávaní dňa 12.2.2019 súhlasil so zverením syna do osobnej starostlivosti matky, výživné navrhol určiť v sume maximálne 75 eur mesačne a trval na úprave styku so synom. Matka dieťaťa súhlasila so
zverením syna do jej starostlivosti, výživné navrhla v minimálnej výške 150 eur mesačne a s úpravou styku otca so synom nesúhlasila, nakoľko syn sa s otcom nechce stretávať. Po výsluchu mal. syna navrhovateľ na úprave styku netrval.
40. Mal. E. D. na pojednávaní uviedol, že nechce byť zverený do starostlivosti otca ani sa s ním momentálne nechce stretávať. S otcom nie je v žiadnom kontakte, vzťah s ním si nechce vybudovať, aj keď je si vedomý toho, že má právo na oboch rodičov. Ďalej uviedol, že je študentom 1. ročník výtvarnej školy, študuje odbor dizajn, škola je spojená s vyššími nákladmi.
41. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni zo dňa 5.2.2019 (čl. 56) mal súd preukázané, že matka spolu s deťmi býva v 1,5 izbovom byte v podnájme, za ktorý mesačne uhrádza 360 eur, v domácnosti má vytvorené vhodné podmienky, ktoré zodpovedajú potrebám mal. dieťaťa. Matka má vytvorené podmienky pre mal. E., pozná jeho potreby a vie ich zabezpečiť, je spôsobilá postarať sa o mal. dieťa. Mal. E. pri osobnom pohovore uviedol, že mamku má rád, má s ňou dobrý vzťah, je mu bližšia ako otec, s otcom sa nestretáva. Prial by si ostať bývať pri matke v Košiciach, s otcom v kontakte nie je a ani sa s ním nechce stretnúť.
42. Z predložených listinných dôkazov a výsluchu rodičov mal. detí mal súd preukázané, že navrhovateľ, otec dieťaťa, je samostatne zárobkovo činnou osobou, je držiteľom živnostenského oprávnenia, podniká v oblasti zámočníctva, oprava vozidiel, pracuje v zahraničí (Nemecko, ČR a pod.) s mesačným príjmom podľa jeho tvrdenia 600 eur až 477 eur. Z daňového priznania otca za rok 2017 vyplýva, že jeho príjmy boli v sume 34 662,50 eur a výdaje v sume 29 089,88 eur. Z peňažného denníka vyplýva, že mesačný príjem od spoločnosti Schweisspunkt EU s.r.o sa pohyboval v rozpätí od 6 623 eur do 2376 eur z tohto príjmu si navrhovateľ vyplácal diéty v rozpätí od 765 eur do 1170 eur, pričom si vyplácal aj osobnú potrebu v sume cca 6600 eur. Z daňového priznania za rok 2018 vyplýva, že príjem otca dieťaťa za rok bol 102 103,62 eur a výdaje 96 988,79 eur, na dani zaplatil 244,11 eur. V roku 2018 v peňažnom denníku má zaúčtované príjmy od spoločnosti Schacherbauer zersp v rozpätí od 3052 eur do 6215 eur mesačne, taktiež ako výdaje má účtované diéty, osobnú spotrebu. V roku 2019 v marci účtoval za vykonané práce 3070 eur a 642 eur. Býva v rodinnom dome v Kyjove, ktorý je patrí do BSM, náklady na bývanie vyčíslil sumou 119 eur), elektrina, plyn a bežné výdaje), ďalej špecifikoval náklady na koncesionárske poplatky, skylink, obecné poplatky, palivové drevo, oblečenie, stravu, cirkevné poplatky, opravy, údržbu domu, splátky pôžičku, stomatológa, hygienické potreby, poplatky za psov a krmivo pre psov. Má zdravotné problémy, ktoré bližšie nešpecifikoval.
43. Matka dieťaťa pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku v dvojtýždňových intervaloch, počas jej neprítomnosti starostlivosť o mal. zabezpečuje plnoletá dcéra a stará matka. Jej mesačný príjem je cca 700 eur, poberá rodinné prídavky 48,68 eur. Od februára 2019 je práceneschopná, postúpila operáciu. Spolu s deťmi býva v podnájme v Košiciach, za ktorý mesačne platí 360 eur, ďalšie jej výdaje predstavujú náklady na telefón 73 eur mesačne a dlh na zdravotnom poistení v sume 150 eur. .
44. Mal. E. je študentom 1. ročníka Strednej školy úžitkového výtvarníctva, odbor grafický dizajn. Náklady na starostlivosť o mal. E. matka vyčíslila sumou cca 400 eur mesačne. Navštevuje kardiologickú ambulanciu.
45. Obaja rodičia majú ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére, ktorá je študentkou 3. ročníka Prírodovedeckej fakulty v Košiciach.
46. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol mal. E. zveriť do starostlivosti matky, otca navrhol platením výživného v sume minimálne 150 eur mesačne a styk otca so synom navrhol neupravovať.
47. Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k mal. E.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu - ktorému rodičovi.
48. Súd je toho názoru, že v prejednávanej veci nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zverenie mal. E. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, sám maloletý prejavil svoje želanie zostať bývať s matkou na ktoré vzhľadom na rozumovú a vôľovú vyspelosť maloletého súd prihliadol. Mal. E. je od decembra 2017 vo výlučnej starostlivosti matky, neboli zistené žiadne nedostatky, E. chce aj naďalej ostať v jej starostlivosti. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu je záujem dieťaťa, preto súd zveril mal. E. do osobnej starostlivosti matky, ktoré rozhodnutie korešponduje so záujmom dieťaťa, nie jeho otca.
49. Súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní navzájom spolupracovať pri výchove svojich detí, ak by tomu tak nebolo, potom ten rodič, ktorý spoluprácu odmieta je výchovne nespôsobilý. Dieťa má právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. S ohľadom na vzťah rodiča k dieťaťu s ktorým je v osobnej starostlivosti je výchovnou úlohou rodiča, aby viedol dieťa k úcte k druhému rodičovi, pokiaľ rodičia správne pochopia význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musia byť vedomí toho, že majú prvotnú zodpovednosť za prípravu detí na stretnutie s druhým rodičom. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by si toto právo nevedeli navzájom zabezpečiť, potom možno dôvodne pochybovať o ich výchovnej spôsobilosti. Súd dodáva, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa dospelí rodičia naučili navzájom konštruktívne komunikovať o záležitostiach svojich dieťaťa.
50. Súd zdôrazňuje, že oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k dieťaťu na čas po rozvode v zmysle § 24 Zákona o rodine a rozhodne, že jednému z rodičov dieťa zveruje do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, touto úpravou ide len o úpravu výkonu tých rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o mal. dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedený manželia mali dohodnúť. Ak sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd.
51. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti otca k mal. dieťaťu. Pri určení výšky výživného, súd v zmysle citovaného § 62 ods. 4 Zákona o rodine vychádzal jednak z potrieb oprávneného, teda mal. dieťaťa, osobnej starostlivosti matky, prihliadol aj na schopnosti a možnosti oboch rodičov a skutočnosť, že dieta má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov v zmysle § 62 ods. 3 druhá veta Zákona o rodine. Za takýchto okolností súd dospel k záveru, že je v schopnostiach otca prispievať na výživu mal. E. sumou 180 eur mesačne.
52. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Pokiaľ otec dieťaťa pred súdom tvrdil, že jeho príjem je v sume 477 eur (pred kolíznym opatrovníkom tvrdil, že jeho príjem je 600 eur) tieto tvrdenia nekorešpondujú s peňažným denníkom predloženým otcom dieťaťa, z ktorého vyplýva, že otec dieťaťa si vyplácal diéty či osobnú spotrebu, čo v podstate predstavuje jeho príjem.
53. Súd má za to, že otec mal. dieťaťa je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu v rozsahu 180,- eur mesačne, pretože disponuje takými schopnosťami a skúsenosťami, ktoré by mohol adekvátne zúročiť. Výdavky či iné náklady ( úver, cirkevné poplatky, poplatky za psa, krmivo pre psa, oblečenie či stomatológa a pod.) nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.
54. Súd konštatuje, že výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb mal. dieťaťa a je nepochybné, že matka na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o dieťa, dopĺňa zdroje výživy dieťaťu na hranicu prospešnú a nevyhnutný pre jeho všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu
povinnosť voči mal. dieťaťu. Súd poznamenáva, že je povinnosťou druhého rodiča - ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, teda otca, aby hľadať všetky možnosti, svoje rezervy, tak aby svojmu dieťaťu poskytol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti ( 180,- eur mesačne), ktorý podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám mal. E., keď minimálne náklady na jeho starostlivosť vyčíslila matka sumou 400 eur mesačne, ktorú sumu vzhľadom na vek dieťaťa, školu ktorú študuje súd považuje za primeranú.
55. Súd musí poukázať na „nezodpovedný prístup “ otca dieťaťa, ktorý na jednej strane tvrdí, že dieťaťu nie je schopný platiť výživné vyššie ako 75 eur mesačne, na druhej strane deklaruje, že sám na svoje oblečenie minie 1000 eur ročne, mesačne na krmivo pre psa 15 eur, na stomatológa 1500 eur. Rovnako súdu nedá poukázať na skutočnosť, že podľa účtovníctva otec dieťaťa v čase svojho pobytu v zahraničí si ako výdaj účtuje diéty, dopravu paušál, vypláca si osobnú spotrebu (pričom túto sumu použije pre svoju vlastnú potrebu) no súdu tvrdí, že svojmu dieťaťu nie je schopný platiť viac ako 75 eur mesačne. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že matka poskytuje dieťaťu 24 hodinovú starostlivosť, ako aj skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, v danom prípade otca.
56. Vzhľadom na všetky uvedené skutočností súd má za to, že je v schopnostiach otca dieťaťa prispievať na jeho výživu sumou 180 eur mesačne a táto suma podľa názoru súdu zodpovedá aj odôvodneným potrebám mal. E., preto súd zaviazal otca dieťaťa platením výživného v tejto sume, počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
57. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 4Tdo 250/12 z 18.4.2012 z ktorého okrem iného vyplýva, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, aj keď sa to na začiatku niektorým jedincom tak zdá. V skutočnosti budúci rodič splodením dieťaťa preberá na seba povinnosť a zodpovednosť, ktorá ho bude prevádzať po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je dôležité, aby sa choval tak, aby svojím záväzkom a povinnostiam dokázal vždy a za každých okolností čeliť.
58. Na úprave styku otec po výsluchu mal. E. netrval, súhlasil s tým, aby nebol upravený, matka dieťaťa a kolízny opatrovník taktiež navrhli aby úprava styku nebola upravená, preto ho súd neupravoval.
59. V závere je nutné zdôrazniť, že rodičovi, ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti sú zachované všetky rodičovské práva a povinnosti, tento rodič nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom aby využíval možnosti na to aby mal na výchovu dieťaťa vplyv.
60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa C.m.p.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.