Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/15/2019

Potvrdené rozhodnutím 8Co/35/2019
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej, v spore žalobcu: P.. Z. F., C. XXX/X, M. nad N., proti žalovanému: Z. P.. A.. A. C., E. 7, R., o neúplnom podaní, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 15C/15/2019-19 zo dňa 15. mája 2019, takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e."

Uznesenie

Okresný súd Trenčín, v právnej veci žalobcu: P.. Z. F., C. XXX/X, M. nad N., proti žalovanému: mjr. P.. A.. A. C., E. 7, R., o neúplnom podaní, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti podaného trestného oznámenia z a s t a v u j e. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec v časti podaného trestného oznámenia p o s t ú p e n á Okresnej prokuratúre Trenčín.

Vo zvyšnej časti podanie žalobcu podané na tunajšom súde dňa 15.04.2019, ktoré bolo doplnené podaním žalobcu podaným na tunajšom súde dňa 02.05.2019 a 06.05.2019, o d m i e t a .

odôvodnenie:

1.Dňa 15.04.2019 bolo na tunajší súd podané podanie, kde žalobca uviedol, že sa domáha majetkovej a nemajetkovej ujmy spolu v sume 30.000,- eur s úrokom z omeškania. Uviedol, že žalovaný mu neodborným prístupom a páchaním zločinu marenia spravodlivosti vo funkcii vyšetrovateľa spôsobil túto ujmu, pretože uvádzal pri vydaní tam konkretizovaného uznesenia skutočnosti, ktoré sú v rozpore s realitou. Doplnil, že bezhotovostné operácie prevodov finančných prostriedkov v sume 25.000,- eur boli v rozpore s bližšie neurčeným platobným rozkazom realizované na účet žalobcovej bývalej manželky.

2. Keďže uvedené podanie nebolo zrozumiteľne skutkovo odôvodnené tak, aby bolo jasné, z akého dôvodu žalobca žalobu podáva a nebolo ani jasné, čoho sa žalobca domáha, súd uznesením č.k. 15C/15/2019-10 zo dňa 23.04.2014 vyzval žalobcu na doplnenie a opravu jeho podania, a to v lehote 10 dní od doručenia predmetného uznesenia pod následkom odmietnutia podania, nasledovne:

o je potrebné jednoznačne opísať a vymedziť, akým konkrétnym konaním/nekonaním žalovaného mala byť žalobcovi spôsobená majetková a nemajetkovú ujma (teda žalobu riadne skutkovo vymedziť), o je potrebné špecifikovať, v akej konkrétnej sume vznikla žalobcovi majetková ujma, v čom táto majetková ujma spočívala a tiež je nutné vysvetliť, akým spôsobom dospel žalobca k výške majetkovej ujmy, ktorú žaluje (riadne špecifikovať, čoho sa titulom majetkovej ujmy domáha), o je potrebné špecifikovať, v čom spočívala tvrdená nemajetková ujma a tiež je nutné uviesť, v akej konkrétnej výške žiada žalobca priznať nemajetkovú ujmu a vysvetliť, čo žalobcu viedlo k tomu, že si nemajetkovú ujmu uplatnil práve v žalovanej výške (riadne špecifikovať, čoho sa titulom nemajetkovej ujmy domáha).

3. Dňa 02.05.2019 a 06.05.2019 žalobca doručil súdu doplnenie, kde uviedol, že mu mjr. P. ako žalovaný (predtým ako žalovaný označený Jaroslav C.) páchaním zločinu marenia spravodlivosti spôsobil majetkovú aj nemajetkovú ujmu, pričom majetková ujma je v sume 49.640,- eur a pozostáva z bezdôvodne prevedených peňazí na účet manželky 25.000,- eur, bližšie neopísaná suma 7.000,- eur za predaj garáže, bližšie neopísané súdne trovy 2.770,- eur, bližšie neurčené palmáre pre právnu zástupkyňu žalovanej 870,- eur, bližšie neopísané náklady na úroky na splácanie spotrebného úveru od SLSP, a.s. v sume 4.000,- eur a bližšie neopísaná strata pri predaji auta Alfa Romeo P. v sume 10.000,- eur. V nemajetkovej ujme si chce uplatniť odškodnenie za stratu občianskej bezúhonnosti, za krivé obvinenie, hrubý nátlak a stratu pokojného života na dôchodku, sumu nemajetkovej ujmy neuviedol. Doplnené skutkové vymedzenie podania je zmätočné, týka sa nezrozumiteľne prevodov súm 10.000,- eur a 15.000,- eur, a sumy 30.322,64 eur, z obsahu neho nie je jednoznačne zrejmé, na akom základe sa žalobca domáha svojich nárokov.

4. Vo vzťahu k porušovaniu zákona žalobca uviedol, že vyšetrovateľ OR PZ OKP v Trenčíne sa mal dopustiť spáchania zločinu marenia spravodlivosti pri vydaní uznesenia ČVS: ORP-1085/1-OVK- TN-2013.

5. Podľa § 3 a 4 Civilného sporového poriadku (CSP), Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

6. Podľa § 10 ods. 1 CSP, Ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

8. Podľa ods. 2 prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

9. Podľa § 4 ods. 1, písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa osobitného zákona a v prípravnom konaní.

10. Podľa § 196 ods. 1 Trestného poriadku Trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi. Prokurátor a policajt bez meškania upovedomia Úrad špeciálnej prokuratúry o podanom trestnom oznámení, ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. O prijatí trestného oznámenia podaného poškodeným vydá prokurátor alebo policajt písomné potvrdenie, ktoré musí obsahovať čas a miesto podania, označenie orgánu, ktorý trestné oznámenie prijal, a základné skutočnosti trestného oznámenia. Ak bolo trestné oznámenie podané poškodeným ústne, prokurátor alebo policajt poskytne na žiadosť poškodeného odpis zápisnice o oznámení.

11. Časť podania žalobcu, ktorým žalobca poukazuje podozrenie zo spáchania trestného činu marenia spravodlivosti, je podanie žalobcu potrebné posúdiť ako trestné oznámenie. Výlučne v trestnom konaní sa preverujú skutočnosti, ktoré by nasvedčovali spáchaniu trestného činu a výlučne v trestnom konaní súd ukladá trest, ale až po tom, čo prokurátor podá vrámci trestného konania na súd obžalobu. Pri skúmaní podmienok konania súd tak zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania v tejto časti, a to nedostatok právomoci súdu konať o podanom trestnom oznámení žalobcu. Nakoľko však preverovanie trestných oznámení, rozhodovanie o začatí trestného stíhania, príp. rozhodovanie o vznesení obvinenia nespadá do právomoci súdu, súd v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 CSP konanie v časti podaného trestného oznámenia žalobcu zastavil s tým, že po právoplatnosti bude vec v tejto časti postúpená Okresnej prokuratúre Trenčín ako orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí rozhodovanie o týchto otázkach.

12. Vo zvyšku podania žalobcu by mohlo ísť podľa obsahu o žalobu, avšak táto aj napriek jeho doplneniu, nemá všetky náležitosti riadnej žaloby. Žalobný petit (teda časť žaloby, v ktorej sa uvádza, čoho sa žalobca domáha) i napriek doplneniu je neurčitý a nevykonateľný, skutkové vymedzenie je nezrozumiteľné, zmätočné a okrem toho doplnením žaloby sa stal nejasným aj subjekt, ktorý má byť žalovaným.

13. Podľa § 129 Civilného sporového poriadku, (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

14.Podľa § 132 CSP: (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

15. Vo vzťahu k žalovanému súd uvádza, že tento bol v prvotnom podaní doručenom súdu dňa 15.04.2019 označený ako mjr. Ing. A.. A. C., kdežto v doplneniach je ako žalovaný označený mjr. P.. A.. A. S. a navyše ako osoba, ktorá sa mala dopustiť bezdôvodného obohatenia bola v doplnení označená bývalá manželka žalobcu G. F., a teda je pochybné, koho žalobca mienil ako žalovaného v tomto konaní vôbec žalovať. Už len pre túto nejednoznačnosť nie je možné v konaní pre túto vadu pokračovať. 16. Okrem toho skutkové vymedzenie žaloby je nezrozumiteľné, nejasné a nie je na podklade neho možné dovodiť, na akom skutkovom základe žalobca sa domáha jednotlivých nárokov. Žalobca vo všeobecnosti je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis. To vyplýva predovšetkým z dispozičného princípu sporového konania, podľa ktorého žalobca zasadne disponuje konaním a jeho predmetom. Žalobca tak musí jednak uviesť relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva materiálnej povahy, ako i konkretizovať návrh na poskytnutie súdnej ochrany - návrh na rozhodnutie súdu. Opis rozhodujúcich skutočností je dôležitou súčasťou žaloby, pričom vecnému prejednaniu žaloby bráni skutočnosť, ak žaloba neobsahuje popísanie skutočností, resp. aj to, ak je ich popísanie natoľko neúplné, neurčité či nezrozumiteľné, že nemožno bez ďalšieho určiť, aký presný skutok má byť predmetom konania. Žalobca pre perfektnosť žaloby musí uviesť základné skutočnosti, ktoré súd musí mať k dispozícii, aby mohol posúdiť, o čom a na akom podklade má rozhodnúť. Tieto skutočnosti slúžia k individualizácii nároku a musia byť vymedzené v takom rozsahu a takým spôsobom, aby bolo možné určiť dôvody podania žaloby, identifikovať nárok a aby mal súd jasno v tom, aké skutočnosti žalobcu viedli k podaniu žaloby a čím žalobca odôvodňuje opodstatnenosť svojho nároku. Žalobca zmätočne opisuje prevody finančných prostriedkov v sume 10.000,- eur, 15.000,- eur a spomína rovnako tak prevod v sume 30.322,64 eur, pričom z takto opísaného skutkového stavu nemožno vyvodiť, na podklade akých skutočností sa svojho nároku v konaní mieni domáhať, akým konkrétne vymedzením konaním či nekonaním konkrétnej osoby mala byť spôsobená žalobcovi škoda v uvádzanej výške 25.000,- eur. Okrem toho ďalšie žalované sumy 7.000,- eur (za predaj garáže), 2.770,- eur (trovy konania), 870,- eur (palmáre právnej zástupkyne žalovanej), 4.000,- eur (úroky na splácanie úveru) a 10.000,- eur (strata pri predaj auta), neboli absolútne nijako skutkovo vymedzené, žalobca len uviedol, že sa ich domáha v tomto konaní bez ďalších bližších skutočností, z ktorých by bolo možné zistiť, o aké nároky sa jedná, keďže o týchto nárokoch v odôvodnení žaloby nie je ani zmienka. Žalobca tak riadne neopísal rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie jeho nároku, aby súd mal jasno v tom, čím žalobca svoju žalobu odôvodňuje. Ak žiadal žalobca nahradiť aj nemajetkovú ujmu, tiež z obsahu podania nemožno zistiť, akým konaním malo dôjsť k údajnému zásahu do súkromnej sféry žalobcu, žalobca len bez ďalšieho uviedol, že došlo k strate občianskej bezúhonnosti, krivému obvineniu, nátlaku a strate pokojného života na dôchodku, ale nevymedzil nijako bližšie skutkovo kto, takýto zásah mal učiniť, akým konaním či nekonaním, ani svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nijako bližšie nešpecifikoval ani nevymedzil. Ani pre túto vadu nemožno o podaní ďalej konať.

17. Súd konštatuje, že nedostatky je potrebné vztiahnuť aj na žalobný petit, resp. žalobný návrh (návrh na výrok rozsudku súdu), ktorý musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97). Ako už bolo uvedené, ak aj žalobca uviedol, že sa domáha majetkovej škody v konkrétnej výške (spolu 49.640,- eur) pozostávajúcej z jednotlivých čiastkových nárokov, vo vzťahu k nim, tak ako už bolo uvedené v predošlom odseku, absentuje riadne skutkové odôvodnenie, nie je možné ani vyvodiť, na akom základe ich žalobca žiada a akým spôsobom dospel k ich výške. Čo do náhrady nemajetkovej ujmy túto žalobca na druhej strane nielenže neodôvodnil, ale ani nevyčíslil, jej výšku neuviedol ani v pôvodnom podaní (kde chcel majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu spolu v sume 30.000,- eur bez rozdelenia, koľko pripadá na jeden a koľko na druhý nárok) a v doplnení síce uviedol výšku majetkovej škody, ale vôbec nevyčíslil výšku žiadanej nemajetkovej ujmy, v dôsledku čoho súd nevie, o čom konkrétne v tejto časti má konať. Aj toto je vada, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať.

18. Bez toho, aby bolo nepochybne zrejmé, čoho presne a konkrétne sa žalobca domáha, voči komu konkrétne a na akom jednoznačnom skutkovom základe, nemožno považovať podanie žalobcu (ani po jeho doplnení) za žalobu so všetkými náležitosťami v zmysle cit. ustanovení CSP. Súd žalobcu pritom výslovne poučil, aké sú nároky na žalobný návrh, na odôvodnenie žaloby, ako podanie treba doplniť. Podľa názoru súdu vyššie popísané nedostatky podania žalobcu sú takou vadou, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať. Z týchto dôvodov súd, pri konštatovaní splnenia podmienok na odmietnutie podania v zmysle ustanovenia § 129 CSP, rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia a vo zvyšnej časti (nad rámec podania v časti trestného oznámenia), podanie odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.