Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-39-2019.pdf
PDF · 95.29 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/39/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu V., proti žalovanému 1/ V. 2/ B., o zaplatenie 538,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 09. novembra 2018, č. k. 6Csp/8/2017-67 takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaným 1/, 2/ n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. žalovaným 1/, 2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 538,03 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 03.02.2014 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 29.04.2013 podpísal žalovaný 1/ ako dlžník a žalovaný 2/ ako spoludlžník predtlačený formulár žalobcu označený ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Vo formulári v bode 5 „údaje o požadovanom revolvingovom úvere“ je okrem iného uvedené, že dlžník žiada o poskytnutie úveru za nasledovných podmienok: Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1500 eur. Splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci): 42/01, mesačná splátka (vrátane úrokov): 80,37 eur, predpokladaná RPMN za úver: 70,01%. Dňa 7.5.2013 podpísal uvedený formulár zástupca žalobcu. Vo formulári v bode 6 „Údaje o schválenom revolvingovom úvere“ je okrem iného uvedené: Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1020 eur. Splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci): 42/30, mesačná splátka (vrátane úrokov): 54,65 EUR, RPMN za úver: 65,72 %, Predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu: 70,01%. Údaj o splatnosti úveru a RPMN bol do bodu 6. doplnený až veriteľom pri podpise zmluvy. Z karty klienta vyplýva, že žalovaný 1/ sa dostal do omeškania s úhradou splátky č. 4, splatnej dňa 30.09.2013. Žalobca následne oznámením zo dňa 12.1.2014 poskytol žalovanému 1/ 15 dní na úhradu omeškaných splátok spolu v sume 123,95 eur. Oznámenie bolo žalovanému 1/ doručené 16.01.2014. Potom, keďže žalovaný 1/ svoj záväzok neuhradil, sa 3.2.2014 stal splatným celý jeho záväzok zo zmluvy. Žalovaní 1/ a 2/ mali uhradiť žalovanú sumu 538,03 eur. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 40 ods. 1, § 43c ods. 2,3, § 44 ods. 1, 2, § 46 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka; § 2 písm. d), § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci dospel súd k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť z dôvodu premlčania jeho práva uplatnené žalovanými na pojednávaní, či už na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. i práva na plnenie zo zmluvy. Žalobca odvíja žalovaný nárok od písomne uzavretej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru so žalovanými, pričom táto nebola uzavretá za účasti oboch zmluvných strán naraz. Svojou povahou by išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Je zrejmé, že v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva musí mať písomnú formu a musí mať zákonné náležitosti tak ako predpokladá § 9 ods. 2 tohto zákona. Z obsahu zmluvy a ostatných listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný 1/ najskôr dňa 29.04.2013 požiadal o úver v sume 1500 eur, na základe písomnej žiadosti, pričom uviedol len údaje k požadovanej pôžičke 1500 eur počet splátok 42 a spôsob úhrady mesačných splátok poštovými poukážkami. Teda z vyššie uvedeného dvojročná premlčacia doba uplynula 07.05.2015. žalobca uplatnil svoj nárok žalobou zo dňa 18.01.2017, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou je potrebné, aby došlo k písomnému prijatiu návrhu, pričom platí, že včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. V danej veci k takémuto prijatiu návrhu nedošlo, pretože právny predchodca žalobcu ako veriteľ neprijal návrh žalovaného ako dlžníka bez výhrad a zmien, keď oznamuje dlžníkovi prijatie žiadosti schválením pôžičky tak ako je uvedené v oznámení, podľa obsahu ktorého bola dňa 07.05.2013 žiadosť o pôžičku schválená, čím došlo k uzavretiu zmluvy. V tomto oznámení uvádza právny predchodca žalobcu ako veriteľ údaj o pôžičke, počte s plátok, výšku úrokovej sadzby, výšku mesačnej splátky, výšku RPMN, pričom žalovaný ako dlžník nemal vôbec možnosť ovplyvniť napríklad taký základný údaj ako výšku mesačnej splátky. Bolo preukázané, že veriteľ ako osoba, ktorá mala prijať žiadosť žalovaného o poskytnutie pôžičky schválil túto žiadosť následne po podaní žiadosti, pričom na základe ním nadstavených podmienok aj následne poskytol žalovanému pôžičku 1.020 eur. Prijatie návrhu so zmenami, doplnkami, ktoré vytvárajú základné zákonné náležitosti zmluvy, nemôže byť účinným prijatím návrhu na uzatvorenie písomnej zmluvy, ale predstavuje len nový návrh na uzatvorenie zmluvy /§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka/, ktorý ale žalovanému nebol predložený na odsúhlasenie a podpísanie. Pri písomných zmluvách pritom platí, že aj prijatie návrhu musí byť uskutočnené písomne a musí byť žiadateľovi o prijatie návrhu aj doručené. V žiadnom prípade nemôžu žiadosť o poskytnutie pôžičky nahradzovať podmienky k zmluve o poskytnutí, v ktorých sa nachádzajú príkladmo uvedené rôzny typy úverov s uvedením rôznych podmienok splácania, pretože v čase podávania žiadosti nie je zrejmé aká pôžička, v akej výške bude schválená. Zmluva o úvere preto nemohla byť uzavretá platne pre rozpor s citovanými zákonnými ustanoveniami /§ 39 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1 OZ/. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy, žalobcovi nemôže patriť žiadne plnenie zo zmluvy o pôžičke zo dňa 7.5.2013. Odhliadnuc od uvedeného súd konštatoval, že zmluva o pôžičke neobsahuje ani náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, ako napr. presný údaj o konečnej splatnosti úveru, o termínoch jednotlivých splátok, o určení aká suma zo splátky pripadá na úrok. Celkom nesprávne je uvedený údaj o celkovej sume pôžičky, pretože tento údaj nemôže zahŕňať aj náklady spotrebiteľa a je v rozpore s § 2 písm. l/ citovaného zákona. Úver by bol posúdený ako bezúročný a bez poplatkov, pričom žalobcovi by patril len nárok na vrátenie úverovej istiny, ktorú na účet žalovaného 1/ poskytol v sume 873,08 eur po odpočítaní platieb žalovaného. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil zmluvu ako neplatnú, resp. k jej uzavretiu vôbec nedošlo, žalobcovi by patril len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, resp. zmluvy, ktorá ani nevznikla. V tejto súvislosti ešte súd dodáva, že je bez významu posudzovať úkon žalobcu - predžalobnú upomienku z 12.01.2014, ktorým malo dôjsť k zosplatneniu. Je pravdou, že v zmysle § 565 OZ v zmluve nebolo dohodnuté právo veriteľa zosplatniť úver pri vynechaní splátok, preto pre rozpor s uvedeným ustanovením by bol tento úkon posúdený ako neplatný. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol v celom rozsahu. O nároku žalovaných v 1. a 2.rade na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mali plný úspech žalovaní, preto by im prináležala náhrada trov konania, tieto im však nevznikli a tieto ani neuplatnili, preto súd vyslovil, že im náhradu trov konania nepriznáva.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že podstatné pre konanie je ustanovenie článku 2., ods. 2.1 zmluvných dojednaní, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a na ktoré poukazuje. Zmluvné strany si výslovne dohodli spôsob konštituovania ich zmluvného vzťahu, pričom ich zmluvnú slobodu a zmluvnú voľnosť nemožno dodatočne nahrádzať. V čase podania žiadosti o úver si zmluvné strany stanovili, že žiadosť bude považovaná ako maximálne možná s poukazom na výšku a parametre žiadaného úveru a následne po zhodnotení bonity a schopnosti splácať predmetný úver bude žiadateľovi poskytnutý úver v takej výške, ako žiadal, resp. v nižšej. Na to, aby nejaká zmluva vznikla, musí mať obligatórne náležitosti ustanovené právnym poriadkom. Ak tieto dodržané nie sú,
potom nedochádza k vzniku zmluvy. Ak však ide o iné ako obligatórne náležitosti (t.j. fakultatívne), potom absencia takýchto fakultatívnych dojednaní (či už pre ich neplatnosť, nedojednanie a pod.) má za následok len to, že takéto dojednania nie sú platné. Ich nedodržanie nemá za následok nevzniknutie zmluvy. Podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda o úvere, záväzok tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Tvrdil preto, že o podstatných náležitostiach úverovej zmluvy sa strany dohodli a dohodli sa aj na kreovaní tejto zmluvy. Dohoda o iných náležitostiach nie je podmienkou vzniku úverovej zmluvy; to napokon vyplýva aj z § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vo vzťahu k náležitostiam zmluvy podľa § 9 ods. 2 neustanovuje neplatnosť zmluvy resp. jej nevzniknutie, ale iný právny dôsledok. V zmysle uvedeného mal za to, že nemohlo ani dôjsť k premlčaniu uplatnenej pohľadávky. Ďalej namietal tvrdenie súdu o tom, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a to presný údaj o konečnej splatnosti úveru o termínoch jednotlivých splátok a určení aká suma splátky pripadá na úrok. Náležitosť „konečná splatnosť úveru“ nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene zákona č. 129/2010 Z.z. a táto náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného práva bola vylúčená. Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené, potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný výklad zákona. Konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti to znamená, že s týmto údajom (náležitosťou) nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti, pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti. Túto skutočnosť potvrdila aj zmena zákona č. 129/2010 Z.z. od 01.05.2018. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru pritom bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Účelom právnej úpravy uvádzania splátky v spotrebiteľskej úverovej zmluve je to, aby bol spotrebiteľ informovaný o svojej povinnosti. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by podľa žalobcu nemala žiadny význam. Žalobca ďalej poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ, vo veci Pfeiffer (C-397/01 až C-403/01), vo veci C-42/15, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp.zn. 3Cdo/146/2017. Mal za to, že z napádaného rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie nerešpektoval povinnosť vykladať vnútroštátne právo v zhode s právom EÚ. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a žalovaného zaviaže k povinnosti náhrady trov konania žalobcu v celom rozsahu vrátane trov odvolacieho konania.
3. Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili. 4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.
6. K odvolacím námietkam týkajúcich sa podmienok uzavretia zmluvy, zmluvnej voľnosti, odvolací súdu uvádza, že predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy musí byť prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý. Včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v jeho celom rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.
7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dňa 29.04.2013 žalovaní 1/, 2/ požiadali o poskytnutie revolvingového úveru (ďalej len „zmluva o úvere“). V bode 5 požiadali o poskytnutie úveru v sume 1500,- eur so splatnosťou v 42 mesačných v splátkach splatných v prvý deň v mesiaci, mesačná splátka vrátane úroku 80,37 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 3375,54 eur, predpokladaná RPMN 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 47,29 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1928,88 eur, predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. V bode 6. označenom ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR (nevyplňajte)“ veriteľ doplnil údaje: poskytnutá čiastka úveru 1020,- eur, splatnosť úveru - počet splátok 42 splatných v 30 deň v mesiaci, mesačná splátka 54,65 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2295,30 eur, RPMN za úver 65,72 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 47,29 %, poskytnutá čiastka revolvingu 513,76, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1311,60 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,20 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,75 %. Žalovaní zmluvu o úvere podpísali dňa 29.04. 2013 a veriteľ dňa 07.05.2013, kedy veriteľ akceptoval návrh žalovaných na uzatvorenie zmluvy.
8. Proces uzatvárania zmlúv je možné vo všeobecnosti rozdeliť na fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, pričom musí ísť o prijatie návrhu bez jeho zmien. Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou. Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenia § 43, § 43a, § 43c a § 44 Občianskeho zákonníka v platnom znení konštatuje, že žalovaným bol predostretý nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru vo vyššie uvedenom bode 6 zmluvy o úvere, a to bez toho, aby žalovanými došlo k prijatiu tohto nového návrhu.
9. Ak veriteľ v bode 6. zmluvy o úvere uvádzal iné údaje ako údaje uvedené v bode 5. zmluvy o úvere, išlo o nový návrh, ktorý mali žalovaní prijať, nakoľko údaje vyplnené veriteľom podstatne modifikovali návrh na uzatvorenie zmluvy, a to napr. aj v takej základnej otázke, ako je výška poskytnutého úveru, keď žalovaní žiadali o úver vo výške 1500,- eur pričom im bol poskytnutý úver vo výške 1020,- eur. Taktiež žalovaní navrhovali inú výšku splátky a s inou splatnosťou v bode 5 zmluvy o úvere, a to splátku vo výške 80,37 eur so splatnosťou v prvý deň v mesiaci, pričom v bode 6 zmluvy o úvere veriteľ žalovaným poskytol úver v splátkach vo výške 54,65 eur splatných v 30 deň v mesiaci. Rozdiel spočíval aj v uvedenej celkovej čiastke poskytnutého úveru.
10. Odvolací súd je preto, rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že predmetná zmluva o úvere platne nevznikla a z tohto dôvodu žalobca nemal nárok na plnenie zo zmluvy o úvere. Vzhľadom na to, že zmluva o úvere nevznikla, nebolo potrebné ďalej zmluvu o úvere preskúmavať z hľadiska náležitosti vyžadovaných zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, či požiadavkami na eurokonformný výklad ustanovení tohto zákona s právom Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ, na ktoré žalobca v odvolaní poukazoval. Preto sa odvolací súd ďalej nezaoberal odvolacími námietkami žalobcu ohľadne náležitosti zmluvy o úvere podľa uvedeného zákona /zákon č. 129/2010 Z. z. / a jeho súladu s právom EÚ, vrátane žalobcom uvádzanej judikatúry Súdneho dvora EÚ.
11. Podľa § 451 ods. 1, 2, §456, § 457 Občianskeho zákonníka v platnom znení, plnenie bez právneho dôvodu by malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia, ktoré je nutné vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Žalovaní v konaní vzniesli námietku premlčania. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Je zrejmé, že žalobca mal vedomosť o tom, že zmluva o úvere nemohla vzniknúť platne, keď akceptoval návrh žalovaných so zmenami bez toho, aby takýto nový návrh žalovaní 1/, 2/ následne prijali, a to už okamihom podpisu zmluvy o úvere žalobcom dňa 07.05.2013. Dvojročná premlčacia lehota tak uplynula dňa 07.05.2015, a preto pokiaľ žalobca podal žalobu dňa 18.01.2017, žalobcov nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol premlčaný.
12. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/ a 2/. Žalovaní 1/ a 2/ však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a vznik trov im nevyplýva ani z obsahu súdneho spisu, a preto odvolací súd žalovaným 1/ a 2/ nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).