Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-86-2016.pdf
PDF · 103.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-18Csp/86/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480 proti žalovanému: C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. J. XX/XX, XXX XX O. o zaplatenie 211,88 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 83,52 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.12.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 211,88 Eur, úhradu poštových služieb spojených s vymáhaním vo výške 1,40 Eur, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že kontrolou úhrad v zmysle § 8 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu za kontrolované obdobie od 01.01.2010 do 30.11.2015. Žalobca podľa § 10 ods. 2 uvedeného zákona písomnou výzvou zo dňa 11.04.2016 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštovné sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je povinný v zmysle § 10 ods. 3 uvedeného zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného predstavuje sumu 194,88 Eur, ktorá pozostáva z 42 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období od 01.01.2010 do 30.11.2015. Výška dlhu je súčin počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 1 zákona. Pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 211,88 Eur (z toho istina vo výške 194,88 Eur a pokuta vo výške 17,- Eur podľa § 10 zákona) a zaplatené poštové služby vo výške 1,40 Eur.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, napriek tomu, že uznesením č. k. 18Csp/86/2016 - 12 zo dňa 30.03.2017 bol vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
4. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 18Csp/86/2016 - 23 zo dňa 26.06.2017, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 129,76 Eur (výrok I. rozsudku), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II. rozsudku) a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21,68 %. Výrok I. rozsudku nadobudol právoplatnosť dňa 11.08.2017.
5. Na základe žalobcom podaného odvolania vec preskúmal Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením č. k. 25Co/245/2017 - 69 zo dňa 05.12.2018, právoplatným dňa 28.12.2018, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že súd prevej inštancie vychádzal pri posudzovaní premlčania z § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Nálezom PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 7.2.2018 Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Predmetný nález bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 27.9.2018, čím stratilo ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. účinnosť, a to ex tunc, t. j. bolo anulované od počiatku, hľadí sa naň ako by nikdy nebolo účinné, a teda nikdy nebolo súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. V zmysle ust. čl. 152 ods. 4 Ústavy SR predmetné ustanovenie nemalo byť v právnej praxi ani nikdy aplikované. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade oprel svoje zamietajúce rozhodnutie o také znenie § 5b zák. Č. 250/2007 Z. z., ktoré v čase jeho rozhodovania nebolo účinné, teda súd rozhodol v rozpore s Ústavou SR a zákonom, čím nielenže vec nesprávne právne posúdil, keď pristúpil k posudzovaniu otázky premlčania nároku žalobcu z úradnej povinnosti a nie na námietku dlžníka, ale nakoľko nezvolil postup podľa § 162 ods. I písm. b) CSP, svojim postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
7. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov, tu už aj s prihliadnutím na jeho argumentáciu vychádzajúcu z jeho odvolania, za tým účelom v súlade s ust. § 295 CSP doplniť dokazovanie, jeho výsledky nadväzne opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne znova vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť a v novom rozhodnutí rozhodnúť zároveň aj o náhrade trov konania včítane trov tohto odvolacieho konania.
8. Súd prvej inštancie riadiac sa intenciami odvolacieho súdu vo veci opätovne riadne konal a rozhodol, zaoberajúc sa argumentáciou žalobcu v odvolaní, listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, za účelom ich následného právneho posúdenia a opätovného zhodnotenia.
9. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
10. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
11. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú z dôvodu nečinnosti žalovaného sporné a hodnota sporu bez príslušenstva je 211,88 Eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 19.03.2019.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.05.2019, bez prítomnosti strán sporu, resp. ich zástupcov.
13. V odvolaní žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom, keď súd spor považoval za spotrebiteľský v zmysle § 290 CSP a na vec aplikoval § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa žalobcu sa však nejedná o spotrebiteľský spor. Nárok žalobcu nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a žalobca nie je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS a ich príslušenstvo, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania, platiteľ (žalovaný) neplatí na základe zmluvného vzťahu so žalobcom, táto povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejností poskytované RTVS, a nie zo
spotrebiteľskej či inej zmluvy. Úhrada za služby verejnosti je vo svojej podstate neekvivalentnou platbou: platitelia sú teda povinní ju platiť bez ohľadu na to, či služby žalobcu využívajú alebo nie, nemôže ísť preto o zmluvný vzťah. Pre naplnenie definície platiteľa úhrady v zmysle § 3 Zákona o úhradách stačí, ak je fyzická osoba evidovaná ako odberateľ elektriny v odbernom mieste, alebo ide o zamestnávateľa s kvalifikovaným počtom zamestnancov. Hlavný predmet činnosti žalobcu a jeho poslanie sú uvedené v ust. § 3 a § 5 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízií Slovenska, pričom sa jedná o vysielanie televíznej a rozhlasovej programovej služby vo verejnom záujme, a to pri zachovaní svojho poslania, ktorým je rozvíjanie národného povedomia a kultúrnej identity obyvateľov SR. V zmysle § 19 ods. 6 zákona o RTVS žalobca nemôže verejné prostriedky podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona o RTVS t. j. príjmy z úhrad za služby verejnosti, používať na podnikateľskú činnosť. Ďalej žalobca namietal aj neprávne právne posúdenie otázky premlčania. Zákon o úhradách určuje žalobcovi presný procesný postup, ako postupovať pri vymáhaní úhrady. V zmysle § 10 ods. 2 zákona o úhradách je žalobca povinný platiteľa vyzvať na zaplatenie úhrady a poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Ak platiteľ na základe výzvy nezaplatí ani do 30 dní od jej doručenia, v zmysle § 10 ods. 3 alebo ods. 4 zákona o úhradách je povinný žalobcovi uhradiť aj pokutu. V zmysle § 10 ods. 5 zákona o úhradách je potom žalobca povinný uplatniť si u platiteľa nárok na zaplatenie úhrady, poštových sadzieb a pokuty na príslušnom súde. Žalobca sa svojho nároku môže na súde domáhať výlučne pri dodržaní uvedeného procesného postupu. Podľa Zákona o úhradách však žalobca môže svoje právo vykonať po prvý raz (uplatniť si právo na súde) až v deň nasledujúci po uplynutí 30 dňovej lehoty od momentu uplatnenia práva (od doručenia výzvy na zaplatenie). Premlčacia doba na nároky vyplývajúce zo zákona o úhradách začína plynúť až uplynutím 30 dňovej lehoty od doručenia výzvy na zaplatenie úhrady, poštových sadzieb a pokuty. Keďže výzva bola žalovanému doručená dňa 20.04.2016, 30 dňová lehota pri analogickom použití § 122 ods. 3 Občianske ho zákonníka uplynula dňa 20.05.2016. Tento spor však nie je spotrebiteľským sporom v zmysle § 290 CSP, nie je preto možné naň aplikovať § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa a žiadna časť nároku žalovaného nie je premlčaná.
14. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil, že výzvou zo dňa 12.04.2016 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (koncesionársky poplatok), za kontrolované obdobie od 01.04.2008 do 31.12.2015 v celkovej výške 196,28 Eur. Zároveň upozornil žalovaného, že v prípade, ak uvedenú dlžnú sumu neuhradí v plnej výške do 30 dní od doručenia výzvy, uplatní si žalobca v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhradách za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska aj nárok na zaplatenie úhrady spolu s pokutou vo výške 17,- Eur a poštovými sadzbami prostredníctvom príslušného súdu. Výzva bola žalovanému doručená dňa 20.04.2016. Podľa prehľadu predpisov a platieb žalovaného, variabilný symbol 8124589939 súd zistil, že žalovaný mal celkovo zaplatiť 431,52 Eur v rámci predpísaných platieb do 31.12.2015, z toho uhradil sumu 236,64 Eur v období od 01.04.2008 do 31.12.2015.
15. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
16. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
17. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
19. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome,
20. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny
v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c).
21. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.
22. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z., úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
23. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.
24. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z., ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
25. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z., ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
26. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z., nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
27. Vychádzajúc zo skutkových zistení, hodnotenia vykonaných dôkazov a všetkého, čo v konaní vyšlo najavo, aplikujúc zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na danú vec, zohľadniac námietky žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní, súd na základe skôr vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu v zostávajúcej časti o zaplatenie 83,52 Eur je v celom rozsahu dôvodná a preto súd žalobe v zostávajúcej časti vyhovel.
28. Súd prvej inštancie vo veci opätovne riadne konal a rozhodol, keď predmetom konania po právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 83,52 Eur. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie nevykonal žiadne ďalšie dôkazy, súd zároveň skôr vykonané dokazovanie neopakoval, iba ho opätovne hodnotil po tom, čo bol povinný vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu ohľadom nemožnosti aplikácie ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.. Súd sa zároveň zaoberal argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní ohľadom charakteru právneho vzťahu medzi stranami sporu a postavenia žalobcu z pohľadu zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska.
29. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie v ďalšom konaní vychádzal z právneho posúdenia, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je spotrebiteľským vzťahom a zároveň tento ich vzťah nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, ani s ňou nesúvisí. V danej veci potom nejde o spotrebiteľský spor v zmysle § 290 CSP (i keď žaloba bola chybne zapísaná do registra „Csp“). Pokiaľ ide o právne postavenie žalobcu ako veriteľa, žalobca je v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „vysielanie“). Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 532/2010 Z. z. nemôže verejné prostriedky podľa § 20 ods. 1 písm. a), <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/532/20190101> ktorými sú úhrada za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska podľa osobitného predpisu, používať na podnikateľskú činnosť. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobcu pri výbere úhrad za služby verejnosti nemožno považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko pri tejto činnosti (ktorá je aj predmetom sporu) nespĺňa pojmové znaky dodávateľa v zmysle § 52 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252352'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka. Už len z tohto dôvodu nebolo možné v danej veci aplikovať ex offo inštitút premlčania.
30. Žalovaný ako platiteľ úhrady za služby verejnosti je v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z. povinný platiť úhradu vo výške 4,64 Eur za každý aj začatý kalendárny mesiac, pričom úhradu za príslušný kalendárny mesiac je povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný koncesionárske poplatky riadne a včas nezaplatil, čím sa dostal do omeškania so zaplatením úhrady. Z predloženého výpisu nedoplatkov žalovaného za obdobie od 01.04.2008 do 31.12.2015 bol vykázaný celkový nedoplatok 196,28 Eur (194,88 Eur na úhradách a 1,40 Eur za poštovné). Zároveň bolo preukázané, že žalobca ako vyberateľ úhrady v súlade so svojou zákonnou povinnosťou podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. písomne vyzval žalovaného na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Nakoľko žalovaný nereagoval ani na písomnú výzvu na zaplatenie nedoplatku zo dňa 12.04.2016 a dlžnú sumu neuhradil ani v dodatočnej lehote do 30 dní od doručenia výzvy (táto mu bola doručená dňa 20.04.2016), žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie pokuty vo výške 17,- Eur podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. Žalobca svoj nárok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov, pokuty a poštových sadzieb uplatnil na súde v súlade so svojou zákonnou povinnosťou, ktorá mu je zákonom daná podľa ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z.
31. Rozsudkom č. k. 18Csp/86/2016 - 23 zo dňa 26.06.2017 súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 129,76 Eur, pozostávajúcej z nezaplatených úhrad žalovaného vo výške 111,36 Eur, nezaplatených poštových sadzieb vo výške 1,40 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 17,- Eur. Z nedoplatku žalovaného na úhradách v celkovej výške 194,88 Eur bola žalobcovi doposiaľ právoplatne priznaná suma 111,36 Eur.
32. Žalovaný nijako nepoprel existenciu dlhu na úhradách za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska ani jeho výšku (nevyjadril sa k žalobe a priloženým dôkazom), netvrdil ani nepreukazoval existenciu právnej skutočnosti, ktorá by mala za následok zánik dlhu a skutočnosti tvrdené žalobcom v žalobe nijakým spôsobom nerozporoval. Vzhľadom na uvedené súd považoval žalobu za dôvodnú a nárok žalobcu za preukázaný, na základe čoho žalobe v zostávajúcej časti nezaplatených úhrad vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj zostatok žalovanej sumy vo výške 83,52 Eur, ktorá predstavuje nedoplatok na úhradách v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
36. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 a 3 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).