Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-43-2018.pdf
PDF · 149.99 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/43/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobkyne: M. Veszelovská - DUNA MONT- VM, ulica Jánosa Eszterházyho 6053/41, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 41 396 006, právne zastúpenej: JUDr. Ladislav Slovák, advokát so sídlom Nemešsegská 6575/35,92901 Dunajská Streda, IČO: 42 165 890, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, sídlo Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/2917, O-29/2018 zo dňa 12.02.2018, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce č. PO/BEZ/2018/2917, O-29/2018 zo dňa 12.02.2018 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Inšpektorát práce Trnava rozhodnutím (ďalej aj „inšpektorát práce“) č. R 143/2/2017/SE; ROZ/2017/143, 2017/20835 zo dňa 29.11.2017 uložil žalobkyni podľa § 19 ods. 2 písm. a) bodu 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) pokutu vo výške 5 000,- Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bode 4 zákona o inšpekcii práce tým, že žalobkyňa využívala na prevádzke Thermalparku v Dunajskej Strede závislú prácu fyzických osôb - Q. Z. (r. č. XXXXXX/ XXXX) a B. N. (r. č. XXXXXX/XXXX) v období od 20.06.2016 do 30.06.2016, ktoré pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu predavač, predavačka v bufete, mala s nimi uzatvorený pracovnoprávny vzťah na základe pracovných zmlúv zo dňa 20.06.2016, pričom si nesplnila prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov; ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), čím porušila ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“). 2. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie, ktorým namietala nedostatočné zistenie a nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým správnym orgánom. Namietala, že predmetní zamestnanci boli prihlásení do registra Sociálnej poisťovne od 01.10.2015, počas celej doby výkonu závislej práce pre žalobkyňu, a to jednak na základe dohôd o pracovnej činnosti, ako aj na základe pracovných zmlúv, či už v čase vykonania kontroly, ako aj po jej vykonaní. Preto sa nestotožnila s názorom inšpektorátu práce, že menovaní zamestnanci neboli vôbec prihlásení do systému Sociálnej poisťovne. Podala vysvetlenie, že prostredníctvom svojej účtovníčky zistila krátkodobý nesúladný stav a chybu hneď odstránila, t. j. došlo k odhláseniu uvedených zamestnancov z titulu dohody o pracovnej činnosti a k ich prihláseniu z titulu pracovnej zmluvy v registri poistencov Sociálnej poisťovne, a to dňa 04.07.2016 s účinnosťou od faktického vzniku prihlasovacej povinnosti, teda odo dňa 20.06.2016. 3. Žalovaný rozhodnutím č. PO/BEZ/2018/2917, O-29/2018 zo dňa 12.02.2018 v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. R 143/2017/SE, ROZ/2017/143, 2017/20835 zo dňa 29.11.2017 potvrdil. Odvolacie námietky žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné. Žalovaný v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia vychádzal zo skutkového stavu zisteného prvostupňovým správnym orgánom, ktorý vyhodnotil ako dostatočne zistený, vychádzajúci z podkladov vo forme listinných dôkazov a výpovedí svedkov, ktoré preukázali zistené sankcionované porušenie zákona žalobkyňou. Vychádzal z podstatných skutkových zistení, že dňa 21.07.2016 bola u žalobkyne na prevádzke Thermalpark v Dunajskej Strede vykonaná inšpekcia práce so zameraním na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a dodržiavanie ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákonník práce“). Pri výkone inšpekcie práce inšpektori práce zistili, že zo strany žalobkyne došlo k porušeniu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Predmetné porušenie bolo zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce č. ITA-325-56-1.2/ P-B24,B28-16, zo dňa 19.08.2016, pričom protokol bol so žalobkyňou prerokovaný dňa 19.08.2016, ktorá sa ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom vyjadrila nasledovne: „Súhlasím, ale chybu urobila účtovníčka“. 4. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov predložených žalobkyňou k výkonu inšpekcie práce. Podkladom pre rozhodnutie boli najmä predložené pracovné zmluvy zo dňa 20.06.2016, registračné listy menovaných zamestnancov zo dňa 04.07.2016, evidencia ich pracovného času za obdobie jún 2016 a protokol z inšpekcie práce zo dňa 19.08.2016, z ktorých jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva výkon závislej práce menovaných zamestnancov pre žalobkyňu. Žalovaný na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že títo zamestnanci závislú prácu vykonávali v čase, keď ešte neboli prihlásení do registra poistencov Sociálnej poisťovne. Konkrétne žalovaný dôvodil, že žalobkyňa fyzickú osobu Q. Z. prihlásila do registra Sociálnej poisťovne až dňa 04.07.2016 o 18:34 hod. a fyzickú osobu B. N. prihlásila do registra Sociálnej poisťovne až dňa 04.07.2016 o 17:25 hod. 5. S poukazom na objektívnu zodpovednosť žalobkyne ako zamestnávateľa žalovaný uviedol, že ako liberačný dôvod zo zodpovednosti za spáchaný správny delikt nemôže zohľadniť odstránenie nedostatkov žalobkyňou oneskoreným prihlásením predmetných zamestnancov do systému poistencov Sociálnej poisťovne, pretože pokuta je ukladaná za zistený skutkový stav pri výkone inšpekcie práce. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. 6. Zákonnosť a primeranosť uloženej sankcie žalovaný dôvodil s poukazom na ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce skutkovými okolnosťami a špecifikami daného prípadu, kedy žalobkyňa nelegálne zamestnávala súčasne dvoch zamestnancov a zákonným rozpätím predmetnej sankcie za zistený správny delikt. 7. Rozhodnutie žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené do vlastných rúk dňa 15.02.2018.
II. Žaloba a jej dôvody
8. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si žalobkyňa uplatnila právo na náhradu trov konania. 9. Žalobkyňa namietala nedostatočné vysporiadanie sa s odvolacími dôvodmi žalovaným v rozhodnutí druhého stupňa, ktorými namietala najmä nedostatočnú špecifikáciu sankcionovaného skutku, pretože skutok vo výrokovej časti správneho rozhodnutia nie je dostatočne určitý tak, aby tento nebol zameniteľný s iným skutkom.
10. V tejto súvislosti zároveň dôvodila, že správny orgán určil čas údajného nelegálneho zamestnávania menovaných zamestnancov nesprávne, konkrétne ho určil v intervale od 20.06.2016 do 30.03.2016 (správne malo byť uvedené do 30.06.2016, ide o zrejmú chybu v písaní - poznámka správneho súdu), pričom skutočnosť, prečo došlo zo strany prvostupňového orgánu k takémuto určeniu časového intervalu zostalo z jeho strany neodôvodnené. Správny orgán vo svojom odôvodnení poukázal na to, že zamestnávateľ prihlásil zamestnancov do Sociálnej poisťovne dňa 04.07.2016 o 18.34 hod. (zamestnanca Q. Z.) a dňa 04.07.2016 o 17.25 hod. (zamestnankyňu B. N.). Avšak vo výrokovej časti rozhodnutia určil trvanie údajného nelegálneho zamestnávania intervalom od 20.06.2016 do 30.03.2016. Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia teda nie je zrejmé, prečo bolo údajné nelegálne zamestnávanie určené vo výroku rozhodnutia v intervale od 20.06.2016 do 30.03.2016, a nie od 20.06.2016 do 04.07.2016, keďže správny orgán uviedol, že žalobkyňa si splnila prihlasovaciu povinnosť až dňa 04.07.2016. Podľa názoru žalobkyne nie je zrejmé, či je obdobie od 01.04.2016 do 04.07.2016 potrebné považovať za obdobie údajného nelegálneho zamestnávania, alebo obdobie údajného nelegálneho zamestnávania trvalo iba do 30.03.2016. Ak obdobie údajného nelegálneho zamestnávania podľa správneho orgánu trvalo iba do 30.03.2016, potom nie je zrejmé, z akého dôvodu správny orgán poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa ako zamestnávateľka si splnila ohlasovaciu povinnosť až dňa 04.07.2016. Tieto nezrovnalosti žalovaný v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil ani nijako nevysvetlil, pričom je zrejmé, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napádaného rozhodnutia v časti určenia časového intervalu údajného nelegálneho zamestnávania zamestnancov, nemá oporu v administratívnom spise, pretože z jeho obsahu jednoznačne vyplýva že k prihláseniu zamestnancov došlo dňa 04.07.2016, a nie 30.06.2016. 11. Zároveň žalobkyňa namietala, že predmetným sankcionovaným skutkom nie je naplnená skutková podstata správneho deliktu nelegálneho zamestnávania v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pričom správne orgány oboch stupňov nesprávne vykladajú zákonný pojem nelegálne zamestnávanie podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, keď tento pojem vykladajú čisto z formálneho a nie z materiálneho hľadiska. 12. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa dôvodila skutkovými okolnosťami zrejmými z vykonaného dokazovania. Poukázala na skutočnosť, že obaja menovaní zamestnanci boli prihlásení do registra Sociálneho poistenia odo dňa 01.10.2015 počas celej doby výkonu závislej činnosti pre žalobkyňu, a to jednak na základe dohôd o pracovnej činnosti, ako aj na základe pracovných zmlúv, pričom tomu tak bolo už v čase vykonania kontroly inšpektorátom práce, ako aj po jej vykonaní. Iný bol iba dôvod, z ktorého boli obaja zamestnanci prihlásení do registra Sociálneho poistenia, pretože do dňa 20.06.2016 to bolo z dôvodu dohody o vykonaní pracovnej činnosti a od 20.06.2016 z pracovných zmlúv. Ďalej žalobkyňa uviedla, že došlo k administratívnej chybe spôsobenej účtovníčkou žalobkyne, a preto ako zamestnávateľ prihlásila menovaných zamestnancov (z vlastnej iniciatívy bez toho, aby bola na prihlásenie zamestnancov vyzvaná inšpektorátom práce) do registra sociálneho poistenia z pracovnoprávnych zmlúv až dňa 04.07.2016, s účinnosťou od 20.06.2016. V tejto súvislosti žalobkyňa konkretizovala, že do zistenia nesúladného stavu ( 14 kalendárnych dní) boli obaja zamestnanci prihlásení v registri sociálneho poistenia z dovtedy platnej dohody o vykonávaní pracovnej činnosti. Preto žalobkyňa označila za nepravdivé tvrdenie inšpektorátu práce a žalovaného, že menovaní zamestnanci neboli vôbec prihlásení do systému Sociálnej poisťovne. Pravdivosť uvádzaného skutkového stavu žalobkyňa podporila poukazom na Registračné listy FO, typ registračného listu prihláška, jej časť 9., kde je v kolónke dátum vzniku poistenia uvedený deň 20.06.2016. Zároveň poukázala aj na mesačný výkaz poistného za obdobie 06/2016 zamestnancov, z ktorého je zrejmé, že obaja zamestnanci mali v mesiaci 06/2016 na dohody o vykonaní pracovnej činnosti započítaných 19 dní a na pracovné zmluvy započítaných 11 dní (teda spolu 30 dní v danom mesiaci), preto ani nemohlo ísť o žiadne nelegálne zamestnávanie. Tvrdenie správneho orgánu, že došlo k porušeniu tejto povinnosti nie je pravdivé, nakoľko táto povinnosť bola zo strany zamestnávateľky splnená (zamestnanci boli v registri poisťovne prihlásení nepretržite od 01.10.2015, pričom z pracovných zmlúv od 20.06.2016). Naviac aj v čase vykonania kontroly dňa 21.07.2017 mala žalobkyňa všetky tieto povinnosti preukázateľne splnené, teda správny orgán žalobkyni uložil pokutu za skutok, ktorým v čase výkonu inšpekcie práce neporušila zákon podľa osobitného predpisu. Za takýchto okolností nemohla byť naplnená skutková podstata sankcionovaného správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa k žalobe doložila uvedené registračné listy a mesačné výkazy. 13. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobkyňa namietala čisto formálny (formalistický) výklad ustanovení definujúcich nelegálne zamestnávanie a skutkovú podstatu správneho deliktu nelegálneho zamestnávania žalovaným, bez prihliadnutia na účel sledovaný zákonom o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalobkyňa mala za to, že v danom prípade, kedy išlo výlučne o administratívnu chybu, nie je možné predmetný skutok považovať za nelegálne zamestnávanie v zmysle materiálneho výkladu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Takýto striktne formalistický výklad zákona v žiadnom prípade nesleduje ochranu pracovného trhu pred nelegálnym zamestnávaním z materiálneho hľadiska, pričom v prípade použitia prísne formalistického výkladu právnej normy by došlo k šikanóznemu výkonu práva. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na to, že v priebehu správneho konania dávala správnemu orgánu do pozornosti, že jej konanie nemalo žiadny negatívny dopad na zamestnancov, podnikateľské prostredie, ani na spoločnosť či štátnu pokladňu a nemá žiadny (ani len nepatrný) negatívny spoločenský následok. 14. Ďalej žalobkyňa namietala, že žalovaný sa nezaoberal odvolacou námietkou napádajúcou nevykonanie navrhnutých dôkazov, ani dokazovanie v rámci odvolacieho administratívneho konania nedoplnil bez uvedenia dôvodov ohľadom nevyhovenia návrhom žalobkyne na doplnenie dokazovania, v dôsledku čoho nebol dostatočne objasnený skutkový stav veci a došlo k porušeniu zákona o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Z tohto dôvodu sú rozhodnutia správneho orgánu podľa žalobkyne nedostatočne odôvodnené.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu
15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 16. S poukazom na ustanovenia § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní zopakoval skutkové a právne dôvody vydania preskúmavaných administratívnych rozhodnutí o uložení sankcie za spáchanie správneho deliktu nelegálneho zamestnávania fyzických osôb žalobkyňou. 17. K námietkam žalobkyne napádajúcim nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci žalovaný uviedol, že všetky zákonné znaky predmetného správneho deliktu podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, za ktorého spáchanie bola žalobkyni uložená pokuta, boli naplnené tým, že žalobkyňa porušila zákaz nelegálneho zamestnávania na tom skutkovom základe, že v období od 20.06.2016 do 30.06.2016 využívala závislú prácu fyzických osôb Q. Z. a B. N.. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že z protokolu o výsledku kontroly a z vykonaného dokazovania má preukázané, že v čase výkonu inšpekcie práce dňa 21.07.2016 o 10:30 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na prevádzke Thermalparku v Dunajskej Strede, kde pre žalobkyňu vykonávali závislú prácu zamestnanci Q. Z. a B. N., pričom žalobkyňa mala s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce na základe pracovných zmlúv zo dňa 20.06.2016, avšak pred začatím výkonu činnosti zamestnancov si nesplnila povinnosť podľa ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení, pretože žalobkyňa neprihlásila uvedených zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu ich činnosti, ale až dňa 04.07.2016. 18. Žalovaný mal za to, že v administratívnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a tento bol správne vyhodnotený pri právnom posúdení veci subsumovaním predmetného sankcionovaného protiprávneho konania pod skutkovú podstatu správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 19. K námietke žalobkyne napádajúcej nesprávne určenie časového obdobia nelegálneho zamestnávania dotknutých zamestnancov inšpektorátom práce vo výroku rozhodnutia prvého stupňa žalovaný poukázal na chybu žalobkyne uvedenú v časovom ohraničení skutku od 20.06.2016 do 30.03.2016, pretože v skutkovej vete rozhodnutia prvého stupňa správny orgán určil interval nelegálneho zamestnávania v období od 20.06.2016 do 30.06.2016. Ohľadom určenia nelegálneho zamestnávania v tomto časovom intervale žalovaný dôvodil, že začiatok nelegálneho zamestnávania je určený podľa dátumu uvedeného na oboch pracovných zmluvách, ako dňa podpisu pracovných zmlúv a koniec nelegálneho zamestnávania určil správny orgán na základe predloženej evidencie pracovného času za mesiac jún 2016, z ktorej jednoznačne vyplýva, že menovaní zamestnanci vykonávali závislú prácu pre žalobkyňu v mesiaci jún 2016. S poukazom na predloženú evidenciu pracovného času a na preverenie menovaných zamestnancov v registri poistencov Sociálnej poisťovne, z ktorých vyplýva ich prihlásenie do registra žalobkyňou dňa 04.07.2016 na pracovnú zmluvu so vznikom poistenia dňa 20.06.2016, zároveň žalovaný uviedol, že nie je chybou rozhodnutia, ak je uvedený aj presný dátum a čas prihlásenia zamestnancov do registra poistencov Sociálnej poisťovne, ktorý nie je totožný s obdobím nelegálneho zamestnávania, ktoré bolo vytýčené na základe predloženej evidencie dochádzky za mesiac jún 2016. 20. Žalovaný sa tiež nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že zamestnanci mali uzatvorenú pracovnú zmluvu z 20.06.2016, ktorá nadväzovala na dohodu o vykonaní činnosti z 01.10.2015, pretože z elektronického výpisu Sociálnej poisťovne je potvrdené, že uvedené pracovnoprávne vzťahy boli riadne ukončené, čiže sa nejedná o „nadväznosť“. Žalovaný vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalobkyne, že ak by inšpektorát práce vyhodnotil danú situáciu ako porušenie povinnosti, a to oneskorené prihlásenie do Sociálnej poisťovne, toto žalovaný nepovažoval za opomenutie povinnosti prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne, keďže zamestnávateľovi nevznikla povinnosť prihlásenia zamestnancov, ale povinnosť prihlásenia z dôvodu zmeny pracovnoprávneho vzťahu. 21. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že menovaným zamestnancom a štátnym inštitúciám boli riadne uhradené odvody od 20.06.2016, žalovaný dôvodil poukazom na ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b) bol 1 zákona o sociálnom poistení, ktoré nerieši úhradu odvodov, ale stanovuje jednoznačnú povinnosť zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca do registra poistencov Sociálnej poisťovne pred začiatkom výkonu činnosti zamestnanca a túto povinnosť si žalobkyňa preukázateľne nesplnila, pretože zamestnanci vykonávali závislú prácu pre žalobkyňu odo dňa 20.06.2016 do 30.06.2016 bez prihlásenia do registra poistencov Sociálnej poisťovne. Z toho dôvodu správny orgán považoval za nepodstatné doplniť dokazovanie a zabezpečiť mesačný výkaz poisteného a príspevkov menovaných zamestnancov. 22. Vo vzťahu k vyvodeniu zodpovednosti voči žalobkyni za zistené porušenie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní žalovaný uviedol, že žalobkyňu nezbavuje zodpovednosti za porušenie predpisov v oblasti nelegálneho zamestnávania skutočnosť, že k oneskorenému prihláseniu zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne došlo z dôvodu administratívnej chyby účtovníčky žalobkyne. Rovnako žalobkyňu nezbavuje objektívnej zodpovednosti za spáchaný správny delikt ani prihlásenie zamestnancov dňa 04.07.2016 so spätným vznikom poistenia ku dňu 20.06.2016. S poukazom na objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa za správne delikty, ktorý je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie, žalovaný zároveň uviedol, že z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt tiež nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. 23. V súvislosti s novelou zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní žalovaný uviedol, že nedostatok zistený pri výkone inšpekcie práce je posudzovaný podľa zákona platného v čase výkonu kontroly, pričom aj podľa novelizovaného znenia ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní by sa žalobkyňa dopustila spáchania správneho deliktu porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Žalovaný mal za to, že v správnom konaní bolo porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobkyne nepochybne zistené a objektívne preukázané. V rámci procesu rozhodovania sa žalovaný aj prvostupňový správny orgán riadili zásadami správneho trestania, vysporiadajúc sa so všetkými námietkami žalobkyne, pričom postup správnych orgánov oboch stupňov nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 24. V replike žalobkyne zo dňa 27.08.2018 na vyjadrenie žalovaného k obsahu žaloby žalobkyňa zotrvala na žalobných bodoch, ako aj na petite žaloby. 25. Rovnako žalovaný duplikou zo dňa 22.10.2018 vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí a postupu predchádzajúceho ich vydaniu, ako aj vo vzťahu k žalobným bodom, zotrval na svojich tvrdeniach uvádzaných vo vyjadrení k dôvodom žaloby.
IV. Relevantná právna úprava
26. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
27. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
28. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 29. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 30. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. 31. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 32. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. 33. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. 34. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 35. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 36. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 37. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 38. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 39. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 40. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 41. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 42. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 o inšpekcii práce inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 43. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 € do 200 000 €, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 €. 44. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 45. Podľa § 1 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 46. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom do 31.12.2017, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu (Zákonník práce).
47. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom od 01.01.2018, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra. 48. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o nelegálnej a nelegálnom zamestnávaní práci fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu. Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 49. Podľa § 1 ods. 5 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 50. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. 51. Podľa § 226 ods. 2 veta prvá Zákonníka práce, dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná.
52. Podľa § 228a ods. 2 veta prvá Zákonníka práce, dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
53. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bodu 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
54. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), nezistiac existenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktoré by správny súd oprávňovali preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov, za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti ospravedlneného žalovaného, ktorý súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
55. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu vo vzťahu k žalobným dôvodom zotrval na tvrdeniach prezentovaných vo svojich písomných podaniach, opätovne upriamiac pozornosť na nedostatočnú a neodôvodnenú identifikáciu sankcionovaného skutku vo výroku rozhodnutia prvého stupňa, ako aj na jeho nesprávnu právnu kvalifikáciu podradením pod skutkovú podstatu správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 56. Z obsahu správneho spisu ako aj podaní žalobkyne vyplýva, že v prejednávanom prípade bolo predmetom administratívneho trestania protiprávne konanie žalobkyne, orgánmi inšpekcie práce kvalifikované ako nelegálne zamestnávanie podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pričom špecifikom sankcionovaného skutku bola okolnosť, že zamestnanci Q. Z. a B. N. síce neboli žalobkyňou prihlásení do registra poistencov Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu činnosti zamestnanca na základe pracovných zmlúv zo dňa 20.06.2016 (prihlasovacia povinnosť zamestnávateľa podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1. zákona o sociálnom poistení), ale boli v inkriminovanom čase prihlásení žalobkyňou ako zamestnanci do registra poistencov Sociálnej poisťovne od 01.10.2015 na základe výkonu činnosti zamestnanca podľa dohôd o pracovnej činnosti uzatvorených medzi žalobkyňou a predmetnými zamestnancami, pričom z titulu pracovných zmlúv uzatvorených so zamestnancami Q. Z. a B. N. týchto zamestnancov žalobkyňa prihlásila do registra sociálneho poistenia dňa 04.07.2016 s účinnosťou od začatia výkonu práce, t. j. odo dňa 20.06.2016. 57. Uvedené okolnosti a argumentáciu žalobkyne poukazujúcu na administratívnu chybu pri oneskorenom prihlásení zamestnancov do registra sociálneho poistenia s účinnosťou od dátumu začatia výkonu činnosti uvedených zamestnancov na základe pracovnej zmluvy žalovaný vyhodnotil konštatovaním porušenia povinnosti podľa ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení, pretože žalobkyňa neprihlásila uvedených zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu ich činnosti, ale až dňa 04.07.2016. Toto konanie žalovaný nevyhodnotil ako opomenutie prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne, ale ako nesplnenie si povinnosti prihlásiť zamestnancov z dôvodu zmeny pracovnoprávneho vzťahu. Zároveň žalovaný dôvodil objektívnou zodpovednosťou žalobkyne za spáchaný správny delikt, bez ohľadu na okolnosti, za ktorých došlo k oneskorenému odstráneniu protiprávneho stavu, či už na základe administratívnej chyby účtovníčky alebo z iných dôvodov spôsobených konaním tretích osôb. 58. Uvedenému vyhodnoteniu skutkových okolností žalovaným a jeho právnemu posúdeniu protiprávneho konania žalobkyne, s prihliadnutím na účel sledovaný zákonom o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nemožno prisvedčiť. 59. Medzi účastníkmi súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov inšpekcie práce nie je sporné, že dňa 20.06.2016 predmetní zamestnanci začali pre žalobkyňu vykonávať závislú činnosť na základe pracovných zmlúv uzavretých dňa 20.06.2016, pričom boli žalobkyňou prihlásení do registra sociálneho poistenia dňa 04.07.2016 ku dňu 20.06.2016. 60. Je nesporné, že za týchto skutkových okolností, kedy žalobkyňa bola v omeškaní 14 dní so splnením si prihlasovacej povinnosti vyplývajúcej jej z ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) bodu 1. zákona o sociálnom poistení, nemožno jej konanie dekriminalizovať s použitím inštitútu nepravej retroaktivity prípustnej podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. aplikáciou ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení zákona č. 294/2017 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2018, v zmysle ktorého nejde o nelegálne zamestnávanie, ak fyzická osoba - podnikateľ využívajúca závislú prácu fyzickej osoby na základe uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu túto fyzickú osobu neprihlásila do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu, alebo ich neprihlásila do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra. 61. Napriek tomu možno konštatovať, že čisto formálne vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti žalobkyne za predmetný skutok subsumovaný pod skutkovú podstatu správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa za daných okolností prípadu míňa s účelom citovaného zákona, v zmysle všeobecnej časti jeho dôvodovej správy zameraného na trestanie a eliminovanie snáh fyzických osôb získať nezdanený príjem bez splnenia odvodových povinností, ako aj snáh zamestnávateľov ušetriť náklady na pracovnú silu spojenú s daňovými a odvodovými povinnosťami zamestnanca. Zároveň dôvodová správa vyjadruje úmysel zákonodarcu postihovaním ekonomicky a spoločensky nežiadúceho javu nelegálneho zamestnávania zamedziť vznikom značných škôd spôsobovaných únikmi príjmov do štátneho rozpočtu. 62. Hoci pri vyvodzovaní deliktuálnej zodpovednosti sa vychádza z objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa ako subjektu tejto skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania a jeho úmysel sa nepreukazuje, aj objektívna stránka tohto správneho deliktu, t. j. konanie alebo opomenutie zamestnávateľa musí v sebe zahŕňať alebo musí niesť znaky útoku proti objektu chránenému zákonom, t. j. útok proti tomu, čo zákon svojím účelom chráni a sleduje - riadne plnenie daňových a odvodových povinností voči štátnemu rozpočtu a inkaso do štátneho rozpočtu. 63. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, akým spôsobom (§ 228a ods. 3 Zákonníka práce) a od kedy boli ukončené dohody o pracovnej činnosti uzatvorené medzi žalobkyňou a zamestnancami Q. Z. a B. N., na základe ktorých boli títo zamestnanci v inkriminovanom čase prihlásení do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Žalobkyňa však v preskúmavanom administratívnom konaní predkladala dôkazy, z ktorých vyplýva, že uvedených zamestnancov z titulu ukončenia dohôd o pracovnej činnosti z registra sociálneho poistenia ku dňu začatia výkonu práce na základe pracovných zmlúv neodhlásila. Naopak, z predkladaných evidenčných listov a mesačných výkazov je zrejmé, že predmetní zamestnanci boli naďalej prihlásení a žalobkyňa za nich podľa vypočítaných vymeriavacích základov platila odvodové povinnosti do povinných fondov sociálneho zabezpečenia. 64. Z vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že s dotknutými zamestnancami mali v úmysle zmeniť formu iného pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodou o pracovnej činnosti na pracovnoprávny vzťah založený pracovnými zmluvami bez zmeny výkonu dohodnutého predmetu pracovnej činnosti. Avšak žalobkyňa si okrem povinnosti prihlásenia zamestnancov z titulu výkonu pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy taktiež nesplnila ani povinnosť podľa § 231 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení odhlásiť uvedených zamestnancov najneskôr v deň nasledujúci po zániku poistení z titulu zániku dohôd o pracovnej činnosti. Uvedený skutkový stav preukazujú registračné listy FO, ktorými boli predmetní zamestnanci prihlásení do registra sociálneho poistenia z titulu výkonu práce na základe pracovnej zmluvy, ako aj mesačný výkaz poistného a príspevkov za obdobie jún 2016, z ktorého vyplýva, že tí istí zamestnanci Q. Z. a B. N. boli v mesiaci jún 2016 prihlásení v registri Sociálnej poisťovne 19 dní z titulu dohody o pracovnej činnosti a 11 dní z titulu pracovnoprávneho vzťahu na základe pracovnej zmluvy. Možno konštatovať, že v uvedenom mesiaci títo zamestnanci boli z dôvodu výkonu závislej činnosti pre žalobkyňu nepretržite prihlásení do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a bolo za nich odvádzané poistné, pričom existenciu súbehu dvoch právnych titulov výkonu závislej činnosti zamestnancami pre žalobkyňu žalovaný neskúmal. 65. Za danej skutkovej situácie je možné dva skutky, t. j. nesplnenia si odhlasovacej povinnosti a nesplnenia si prihlasovacej povinnosti žalobkyňou, kvalifikovať ako porušenie povinností ustanovených v § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení, za ktorý citovaný zákon upravuje fakultatívne uloženie pokuty Sociálnou poisťovňou až do výšky 16 596,96 Eur (§ 239 zákona o sociálnom poistení), ak už nebola uložená pokuta podľa zákona o inšpekcii práce za spáchanie deliktu nelegálneho zamestnávania. Fakultatívna možnosť vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti voči zamestnávateľom za porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovení § 231 zákona o sociálnom poistení, vrátane neurčenia spodnej hranice peňažnej pokuty ustanovením § 239 citovaného zákona, predpokladá nižšiu spoločenskú nebezpečnosť postihovaného protiprávneho konania, pod ktoré možno podradiť aj opomenutia spôsobené administratívnym spracovaním účtovných a mzdových podkladov zamestnávateľa. Pod tieto fakultatívne postihované delikty však už nemožno podradiť nelegálne zamestnávanie v zmysle zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorého škodlivosť spočíva v obchádzaní daňových a odvodových povinností s dopadom na inkaso štátneho rozpočtu. 66. Platenie a splatnosť poistného upravuje zákon o sociálnom poistení. Podľa § 142 ods. 1 vety prvej ZSP poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom podľa § 143 ods. 1 vety prvej ZSP poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca alebo ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. 67. Za účelom účinnej ochrany spoločnosti pred nelegálnym zamestnávaním, ktorú zákon zveril aj orgánom inšpekcie práce (§ 5 ods. 1 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní), je potrebné každý prejednávaný skutok posudzovať vo vzájomných súvislostiach všetkých okolností konkrétneho prípadu a s prihliadnutím na účel zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Imanentným znakom skutkovej podstaty (objektívnej stránky) správneho deliktu nelegálneho zamestnávania je skutočnosť, že zamestnávateľ neprihlási zamestnanca, s ktorým je v pracovnoprávnom vzťahu, v zákonom určenej lehote do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzickej osoby pre právnické osoby alebo fyzické osoby v zmysle Zákonníka práce sú pracovnoprávne vzťahy založené na základe uzavretých pracovných zmlúv alebo dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (§ 223 a nasl. Zákonníka práce). 68. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní neupravuje ani nekonkretizuje (nedefinuje) ako nelegálne zamestnávanie situáciu, kedy ten istý zamestnanec, s ktorým je zamestnávateľ v pracovnoprávnom vzťahu, je prihlásený zamestnávateľom do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a v priebehu jedného kalendárneho mesiaca sa zmluvne zmení pracovnoprávny vzťah medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (§ 223 a nasl. Zákonníka práce) na pracovný pomer z dôvodu uzavretia pracovnej zmluvy a zamestnávateľ na základe tejto zmeny pracovnoprávneho vzťahu si včas nesplní prihlasovaciu povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) bodu 1 zákona o sociálnom poistení. Správne orgány v rámci administratívneho trestania, rešpektujúc zásadu legality determinujúcu ich postupy v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, musia mať na zreteli i ďalšiu, nemenej významnú zásadu využívanú pri autoritatívnom ukladaní trestov za protiprávne konanie, a síce sine poena sine lege - žiaden trest bez zákona. Odhliadnuc od podstatného účelu sledovaného zákonom o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorým celkom zrejme nie je len formálne vyvodzovanie deliktuálnej zodpovednosti voči zamestnávateľom len za nedbanlivostné oneskorené prihlasovanie zamestnancov do poistného systému, možno konštatovať, že ani nuansa skutkových okolností prejednávaného prípadu nie je v zákone o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní definovaná ako správny delikt nelegálneho zamestnávania. 69. Obzvlášť za situácie prejednávaného prípadu, kedy boli zamestnanci prihlásení do registra sociálneho poistenia síce oneskorene, ale so spätnou účinnosťou k dátumu začatia výkonu pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy, pričom na základe iného pracovnoprávneho vzťahu boli tým istým zamestnávateľom nepretržite do poistného systému Sociálnej poisťovne prihlásení od 01.10.2015 a zároveň v čase orgánmi inšpekcie práce definovaného správneho deliktu (od 20.06.2016 do 30.06.2016) ešte nebolo predmetné poistné splatné, ale v lehote splatnosti bolo podľa príslušných vymeriavacích základov zaplatené, nemožno prisvedčiť právnemu záveru žalovaného, že oneskorené prihlásenie predmetných zamestnancov do registra sociálneho poistenia žalobkyňou dňa 04.07.2016 s účinnosťou od 20.06.2016, bez akýchkoľvek pochýb napĺňa všetky znaky správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. V tomto konaní žalobkyne chýba čo i len deň alebo zlomok útoku na predmet chránený skutkovou podstatou správneho deliktu, ktorý je podstatnou mierou determinovaný účelom zákona - t. j. vyhýbanie sa odvodovým povinnostiam zamestnávateľa platiť poistné za zamestnancov vykonávajúcich pre neho závislú prácu na základe pracovnoprávneho vzťahu. Správanie žalobkyne znaky takéhoto konania nenesie, čo by vyplynulo z vyhodnotenia skutkového stavu na základe dôkazov navrhnutých žalobkyňou, pokiaľ by sa nimi žalovaný na návrh žalobkyne zaoberal, a to bez ohľadu na potrebu skúmania motívu, úmyslu a subjektívneho zavinenia žalobkyne, ktoré v prípade objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za spáchanie správneho deliktu nie je potrebné skúmať. 70. V nadväznosti na uvedené možno konštatovať, že správne orgány oboch stupňov nerešpektovali právo žalobkyne navrhovať v správnom konaní dôkazy (§ 33 ods. 1 Správneho poriadku) a s návrhmi žalobkyne na doplnenie dokazovania sa žalovaný nedostatočne vysporiadal. V tomto ohľade neobstálo, pri vyhodnotení skutkového stavu vychádzať len z protokolu o výsledku inšpekcie práce, pracovných zmlúv, registračných listov FO - prihlášok do Sociálnej poisťovne kontrolovaných zamestnancov, evidencia pracovného času za predmetný mesiac jún 2016 a registračné listy FO kontrolovaných zamestnancov. Pre právne posúdenie predmetného skutku bolo potrebné zohľadniť a vyhodnotiť aj žalobkyňou navrhované dôkazy ohľadom existencie predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, na základe ktorého menovaní zamestnanci od 01.10.2015 vykonávali pre žalobkyňu závislú prácu na základe dohôd o pracovnej činnosti a na ich základe boli prihlásení do registra poistencov Sociálnej poisťovne. 71. Vo vzťahu k časovému vymedzeniu správneho deliktu v skutkovej vete administratívneho rozhodnutia prvého stupňa správny súd uvádza, že presné časové vymedzenie trvania postihovaného protiprávneho konania deliktuálne zodpovednej osoby je podstatnou náležitosťou identifikácie správneho deliktu za účelom, aby tento skutok nebol zameniteľný s iným skutkom a zároveň, aby v prípade jeho nesprávneho vymedzenia nedošlo k opakovanému potrestaniu delikventa, čím by v rámci administratívneho trestania bola porušená základná zásada trestania ne bis in idem - nie (trestať) dvakrát v tej istej veci (za ten istý protiprávny skutok). 72. Preto v preskúmavanej veci neobstojí argumentácia žalovaného, že správny delikt nelegálneho zamestnávania časovo vymedzil od 20.06.2016 do 30.06.2016 z dôvodu, že v čase výkonu inšpekcie práce dňa 21.07.2016 inšpektorát práce vychádzal z predloženej evidencie dochádzky za mesiac jún 2016, hoci mal z predložených podkladov vedomosť o tom, že žalobkyňa prihlásila predmetných zamestnancov do registra sociálneho poistenia dňa 04.07.2016 so spätným dátumom evidencie k 20.06.2016. Nemožno prisvedčiť právnemu názoru žalovaného, že nie je chybou rozhodnutia, ak je uvedený aj presný dátum a čas prihlásenia zamestnancov do registra poistencov Sociálnej poisťovne, ktorý nie je totožný s obdobím nelegálneho zamestnávania. Pokiaľ ide o časové rozpätie trvania žalovaným posudzovaného protiprávneho stavu (neprihlásenie zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne z dôvodu výkonu závislej činnosti zamestnancov na základe pracovnej zmluvy), pri špecifikácii skutku v skutkovej vete rozhodnutia, ktorým sa ukladá sankcia za správny delikt, musí byť na základe úplne a riadne zisteného skutkového stavu uvedené celé obdobie protiprávneho stavu vyvolaného konaním alebo opomenutím páchateľa, v rámci ktorého musia byť naplnené všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. Len na okraj správny súd uvádza, že podľa vyjadrenia žalovaného začiatok postihovaného skutku bol správnym orgánom určený dátumom podpisu pracovných zmlúv s menovanými zamestnancami, avšak pre účely predmetného správneho deliktu je podstatné určenie dňa začatia výkonu pracovnej činnosti zamestnancov a ten nemusí byť vždy zhodný s dňom popisu pracovnej zmluvy. 73. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného po doplnení dokazovania, po riadnom zistení skutkového stavu veci a po vyhodnotení všetkých podstatných dôkazov vo vzájomných súvislostiach vyššie naznačeným spôsobom zvážiť ďalší postup v konaní. 74. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 75. Na základe vyššie uvedeného správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu zistil procesné pochybenia v postupe správnych orgánov, v dôsledku ktorých nedostatočne zistili skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdili. 76. Z uvedených dôvodov správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm. c), e) a g) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere. 77. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
78. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).