Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cb/191/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

kresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v spore žalobcu: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Margita Hrivňáková & partners, s.r.o., Májkova 3, P.O.Box 76, 820 05 Bratislava, IČO: 36 855 545, v zastúpení JUDr. Juraj Trokan, advokát, Májkova 3, 820 05 Bratislava proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 o zaplatenie 786,35 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 655,29 EUR v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V časti úrokov z omeškania súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100% trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 21.12.2016 domáha od súdu vydania rozhodnutia, ktorým zaviaže žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 786,35 EUR s príslušenstvom z nasledujúcich dôvodov: Dňa 20.01.2015 došlo k poistnej udalosti spôsobenej prevádzkou povinne zmluvne poisteného motorového vozidla, ktorá zakladá vznik povinnosti poisťovateľa nahradiť vzniknutú škodu poškodenému, a to takto: JUDr. Margita Hrivňáková, viedla v uvedený deň motorové vozidlo EVČ: X.-XXXMB vlastníka: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Margita Hrivňáková & partners s.r.o. zo smeru Bratislava - Staré mesto do Bratislava - Dúbravka. Počas jazdy po Nábreží arm. gen. Ludvíka Svobodu v čase okolo 19.00 hod. sa spod kolesa pred ním idúceho motorového vozidla EVČ: X.- XXXIK vymrštil (odstrelil) kameň, ktorý následne vrazil do čelného skla takou intenzitou, že spôsobil jeho prasknutie a tým poškodenie vozidla žalobcu. Vodičke sa podarilo vinníka nehody MUDr. Y. K., trvale bytom: Bezručova 9, 811 09 Bratislava zastaviť na nasledujúcom parkovisku. Účastníci nehody následne obhliadli rozsah poškodenia skla po údere kameňa do čelného skla a jeho následné pozdĺžne prasknutie. Vinník škodovej udalosti MUDr. Y. K., spôsobené poškodenie uznal, a preto si účastníci škodovej udalosti vzájomne vymenili osobné a kontaktné údaje a údaje o motorových vozidlách za účelom ohlásenia škodovej udalosti, a to na poisťovni, Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s.. Potvrdenie o hlásení poistnej udalosti zo dňa 21.01.2015 MUDr. Y. K. preposlal poškodenému (žalobcovi) elektronicky a oznámil, že je potrebné doložiť ešte správu o nehode. Keďže žalobca (poškodený) disponoval citovaným tlačivom vo svojom motorovom vozidle a príslušnými údajmi, vypísal ho a po podpise oboch účastníkov aj s ďalším tlačivom ,,Hlásenie škodovej udalosti pre poškodeného“ ohlásil dňa 22.01.2015 škodu na svojom vozidle na pobočke žalovaného, Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Račianska 62, Bratislava.

2. Žalobca si dal opravu čelného skla vykonať v autorizovanom servise. Žalobca v návrhu uviedol, že dňa 23.01.2015 žalovaný elektronicky oznámil žalobcovi (poškodenému), že zaregistroval vzniknutú škodu na vyššie citovanom vozidle zo dňa 20.01.2015 pod č. XXXXXXXXXX. Následne sa so žalobcom (poškodeným) telefonicky spojila pracovníčka žalovaného, pričom mu odporučila autorizované servisy žalovaného a vzájomne sa dohodli, že opravu poškodeného čelného skla vykoná autorizovaný servis: Porsche Inter Auto spol. s r.o., Cesta na Senec 2/A, Bratislava.

3. Dňa 26.01.2015 žalobca (poškodený) pristavil auto na obhliadku v uvedenom autorizovanom servise. Autorizovaný servis typ čelného skla nemal skladom, k jeho výmene došlo dňa 29.01.2015. Likvidátorka žalovaného Ing. Y. L. v telefonickom rozhovore upovedomila žalobcu (poškodeného), že krycí list sa pri tomto druhu likvidácie nevydáva.

4. Žalobca (poškodený) opravu uhradil v plnej výške 786,35 Eur s DPH a požiadal o refundáciu nákladov súvisiacich s opravou poškodenia motorového vozidla spôsobeného práve v príčinnej súvislosti s prevádzkou poisteného vozidla MUDr. Y. K. s evidenčným číslom X.-XXXIK za vyššie uvedených okolností vzniku, ako aj oznámených likvidátorke v telefonickom rozhovore.

5. Žalovaný Oznámením č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.01.2015 oznámil žalobcovi, že uplatnený nárok žalobcu nie je možné uhradiť z povinného zmluvného poistenia, pričom svoje zamietavé stanovisko zdôvodnil vykonaním „šetrenia“, pri ktorom údajne nebolo preukázané, že k poškodeniu čelného skla na vozidle došlo práve v príčinnej súvislosti s prevádzkou poisteného vozidla s EVČ: X.-XXXIK, nakoľko žalobca (poškodený) uviedol iné okolnosti vzniku škodovej udalosti, ako uviedol MUDr. Y. K. (vinník).

6. Dôvody odmietnutia poskytnutia náhrady škody žalobcovi žiadnym logickým, zdôvodniteľným spôsobom žalovaný nevysvetlil. Neuviedol k akým konkrétnym zisteniam dospel na základe šetrenia, ani aké údajne „iné“ okolnosti vzniku škodovej udalosti podľa neho uviedol MUDr. Y. K., ktoré viedli k zamietnutiu nároku a na základe akých „uvedených argumentov“ nie je možné uhradiť z povinného zmluvného poistenia uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody.

7. Písomným podaním doručeným súdu dňa 09.03.2018 sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že v telefonickom rozhovore s účastníkmi dopravnej nehody dňa 30.01.2015 sa účastníčka dopravnej nehody (poškodená) JUDr. Hrivňáková vyjadrila rozdielne od druhého účastníka nehody - škodcu MUDr. K..

8. Poistený (škodca) v písomnom hlásení škodovej udalosti uviedol: „...dňa 20.01.2015 asi o 19.25 hod. počas cesty domov na Nábreží arm. Generála L. Svobodu, BA, v úrovni staveniska mi odletel zrejme kameň spod zadného kolesa ...“. Za takýchto okolností považuje žalovaný za spornú a doposiaľ nepreukázanú samotnú škodovú udalosť.

9. Súd nariadil pojednávanie na termín 06.05.2019, na ktorom sa zúčastnil štatutárny zástupca žalobcu a poverený zástupca žalovaného. Pred otvorením pojednávania žalobca založil do súdneho spisu písomné vyjadrenie zo dňa 30.04.2019, v ktorom okrem iného uviedol, že je platcom DPH, preto žalobu v časti 131,06 EUR berie späť a navrhuje, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 655,29 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 655,29 EUR od 16.02.2015 až do zaplatenia v lehote troch dní a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to návrhom žalobcu, výpisom z obchodného registra žalobcu a žalovaného, Správou o nehode zo dňa 20.01.2015, Hlásením škodovej udalosti pre poisteného, Hlásením škodovej udalosti pre poškodeného, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.01.2015, Oznámením č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.01.2015, námietkami k Oznámeniu poisťovne, Žiadosti o opätovné prešetrenie škodovej udalosti, vyslúchol štatutárnu zástupkyňu žalobcu a poverenú zástupkyňu žalovaného a zistil skutkový a právny stav prejednávanej veci.

11. V danej právnej veci súd aplikoval tieto ustanovenia právnych predpisov:

12. V zmysle ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka: „(1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.

(3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. (4) Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.“

13. Podľa ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka: „Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.“

14. Pri určení rozsahu náhradu škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka nie je daný žiadny zákonný podklad pre zvýhodnenie buď poškodeného alebo škodcu. Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach.

15. V zmysle § 797 ods.2 Občianskeho zákonníka: „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“

16. V zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu ... “

17. V zmysle § 4 ods.4 zákona 381/2001 Z. z.: „Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.”

18. V zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov: ,,Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia.“

19. V zmysle § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z.: ,,Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.“

20. Podľa § 11 odsek 8 zákona č. 381/2001 Z. z. (zákon o PZP) „ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu“, pričom § 11 odsek 8 zákona o PZP odkazuje pri stanovení úrokov z omeškania na osobitný predpis, ktorým je Občiansky zákonník.

21. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

22. Poškodené čelné sklo stále predstavuje jednu z najproblematickejších poistných udalostí. Všetky poisťovne obvykle na svoju obranu používajú dva argumenty. Buď nie je možné vinu iného vozidla preukázať alebo kameň nesúvisí s prevádzkou vozidla. Hoci Národná banka Slovenska (NBS) už v roku 2013 zverejnila stanovisko, že poisťovne sú povinné preplácať čelné sklo <http://autobild.cas.sk/ clanok/192254/nbs-poistovne-musia-preplatit-celne-sklo-poskodene-kamenom> aj v rámci povinného zmluvného poistenia, očividne sa toho veľa nezmenilo. Je potrebné uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. 10/2014 <http://www.nsud.sk/data/

files/979_stanoviska_rozhodnutia_10_2014.pdf>, Cpj 5/2014 z 03.06.2014 vydal rozhodnutie týkajúce sa poškodeného čelného skla. Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal nasledovné stanovisko: „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom, alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla, je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“ 23. Tak NS SR prichádza k takmer identickému záveru ako NBS v jej stanovisku z roku 2013: „Nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou a špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.“

24. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je pre súd záväzné, všetky súdy nižšej inštancie ho berú do úvahy. Jednotnou interpretáciou zákonov sa totiž predpokladá rovnaké rozhodovanie súdov o rovnakej veci. A to sa týka aj prejednávanej veci.

25. Súd zistil, že napriek tomu, že škodová udalosť bola bezodkladne oznámená žalovanému, s ktorým mal vlastník motorového vozidla, ktorý škodu na vozidle spôsobil uzatvorenú Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení, žalovaný neuhradil škodu spôsobenú žalobcovi.

26. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je naplnenie základných znakov zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.

27. V predmetnej veci bolo zásadnou otázkou, či sa v tomto prípade jednalo o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla alebo nie.

28. Podľa § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

29. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

30. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

31. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

32. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

33. Na základe vykonaného dokazovania a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že žalobný návrh je dôvodný čo do základu aj do výšky. V konaní bolo preukázané, že dňa 20.01.2015 v čase asi o 19.25 hod. došlo k škodovej udalosti na Nábreží arm. gen. Ludvíka Svobodu, pri ktorej sa odrazil kameň od osobného motorového vozidla Opel Vectra EVČ X. - XXXIK a poškodil čelné sklo na motorovom vozidle, ktoré šlo v smere za Opel Vectra, teda motorové vozidlo AUDI A6 Quattro, pričom poškodené motorové vozidlo bolo vo vlastníctve žalobcu. Vinník dopravnej nehody bol poistený u žalovaného.

34. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je objektívnou zodpovednosťou, kde škodca zodpovedá za škodu objektívne, to znamená bez ohľadu na zavinenie.

35. Občiansky zákonník pripúšťa jediný liberačný dôvod v danom prípade, v zmysle ktorého by sa škodca mohol zbaviť zodpovednosti za spôsobenú škodu, ak by sa jednalo o škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla a ak by škodca preukázal, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré je možné požadovať. V predmetnej veci teda bolo zásadnou otázkou, či sa jednalo o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla alebo nie.

36. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu a považuje za žalobcom preukázané, že škoda na motorovom vozidle vznikla a bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Neobstojí obrana žalovaného uvedená v podanom odpore spočívajúca v tom, že škodca vo v písomnom hlásení škodovej udalosti uviedol: cit.:„ ...dňa 20.01.2015 asi o 19.25 hod. počas cesty domov na Nábreží arm. Generála L. Svobodu, BA, v úrovni staveniska mi odletel zrejme kameň spod zadného kolesa ...“. Za takýchto okolností považuje žalovaný za spornú a doposiaľ nepreukázanú samotnú škodovú udalosť. Žalovaný svoju obranu postavil na jedinom telefonickom opise škodovej udalosti žalovanému tak, ako ju opísal škodca, ktorý podľa súdu pravdepodobne predmetnú skutočnosť nepovažoval za podstatnú a dôležitú pre úhradu vzniknutej škody. Žalovaný svoju obranu postavil výlučne na spochybnení preukázania nároku žalobcu ako poškodeného.

37. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú odchýlku z telefonického rozhovoru s vinníkom nehody a žalobcom 10 dní po škodovej udalosti, súd má žalobcom za preukázané miesto a čas spisovania Správy o nehode. Samotné vypísanie tlačiva nie je rozhodujúcou skutočnosťou pri hodnotení samotnej škodovej udalosti (ktorú vinník a poškodený opísali totožne).

38. Svoje rozhodnutie založil súd na listinných dôkazoch predložených žalobcom. Tieto dôkazy zreteľne preukazujú, že škoda vznikla takým spôsobom ako to v konaní uviedol žalobca. Pokiaľ žalovaný spochybňoval tvrdenie žalobcu, bolo na ňom, aby svoju obranu preukázal nielen písomným tvrdením ale i dôkaznými prostriedkami. Tvrdenia žalovaného súd považuje iba za veľmi chabú obranu s cieľom vyhnúť sa plneniu.

39. Žalobca preukázal svoju povinnosť, že si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody odovzdaním dokladov a dokumentov, čím ozrejmil samotnú poistnú udalosť a podal vysvetlenie o jej vzniku. Túto skutočnosť žalovaný nikdy nerozporoval. Obrana žalovaného je v rozpore s podstatou a zmyslom zmluvného poistenia. Poškodený (žalobca) nemôže doplácať na to, že mu niekto spôsobil škodu.

40. V danej veci bola škoda spôsobená odmrštením kameňa z vozovky spôsobeného pohybom motorového vozidla škodcu - poisteného po vozovke do čelného skla vozidla poškodeného. Ide teda nepochybne o okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla škodcu, pretože bola vytvorená súčinnosťou pohybu (prevádzky) motorového vozidla škodcu a stavu vozovky a teda mala pôvod v prevádzke vozidla i s poukazom na fakt, že bez prevádzky vozidla škodcu by ku škode nedošlo. V tomto prípade ide o zodpovednosť škodcu, ktorej sa v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka nemôže zbaviť.

41. Ustanovenia každého zákona je potrebné vykladať nielen jednotlivo, ale aj v ich kontexte a najmä v celom zmysle príslušnej zákonnej úpravy. Základným účelom a zmyslom celého povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je práve tá skutočnosť aby osoby, ktoré sa stali účastníkmi dopravnej nehody bez svojho zavinenia, teda tzv. poškodení, neboli ukrátení na svojich nárokoch z titulu dopravnej nehody, ktorú nezavinili a v dôsledku ktorej im bola spôsobená škoda.

42. Súd má za to, že išlo by o tvrdosť zákona, ak by žalobcovi ako poškodenému z dopravnej nehody nemali byť uhradené náklady, ktoré na opravu svojho motorového vozidla reálne vynaložil. Ide o dopravnú nehodu, ktorú nezavinil. Vzhľadom na to, že žalobca preukázal ním uplatnený nárok, posúdil súd nárok žalobcu ako dôvodný a v časti istiny mu vyhovel.

43. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený úrok z omeškania, súd žalobcovi nepriznal úrok z omeškania s poukazom na § 11 odsek 8 zákona č. 381/2001 Z. z. (zákon o PZP). V danej veci žalovaný žalobcovi oznámil výsledok prešetrenia - tak, ako to vyplýva z Oznámenia z 30.01.2015 (k škodovej udalosti došlo

dňa 20.01.2015, sú preto zachované tri mesiace a žalovaný si splnil oznamovaciu povinnosť bez ohľadu na jeho závery, preto sa nemohol dostať do omeškania - rozh. NS SR 3 Cdo 145/2017 z 22.11.2018 ).

44. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

45. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Vzhľadom na plný úspech žalobcu v spore, súd rozhodol o trovách konania tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).