Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/112/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáč, členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu VENAS, a.s., Prešov, Sekčovská 54, IČO : 36206270, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Banská Bystrica, Lazovná 63, o žalobe na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 101831230/2017 zo dňa 24.08.2017 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalovaný preskumávaným rozhodnutím podľa § 74 ods.4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 10.04.2017 č. 100596284/2017, ktorým správca dane podľa ustanovenia § 68 ods.5 a 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 335 509,46 eur na dani z pridanej hodnoty ( v ďalšom texte aj : „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2012.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane - Daňový úrad Košice vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie február - november 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 16.10.2015 č. 21005643/2015. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o nesplnení podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb v tuzemsku podľa § 49 ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj : „zákon o DPH“).

3. Správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľmi :

- ASTRON, s.r.o. do 28.02.2014, IČO: 36655996, DIČ: 2022216559, so sídlom Kováčska 65, Košice (ďalej len „ASTRON, s.r.o.“) z faktúr vystavených za dodanie repkového oleja (spolu daň v sume 10.842,66 eur): -č. 120764 zo dňa 22.08.2012 (základ dane 28.338,03 eur, DPH 5.667,66 eur), -č. 120778 zo dňa 15.08.2012 (základ dane 25.875,00 eur, DPH 5.175,00 eur);

- SECRET GROUP, s.r.o., Moyzesova 36, Košice, do 18.03.2014 Hrnčiarska 2/A, Košice, IČO: 36693197, DIČ: 2022275475 (ďalej len „SECRET GROUP, s.r.o.“), z faktúr vystavených za dodanie repky olejnej, hnojiva, jačmeňa, kukurice a repkového oleja (spolu daň v sume 181,327,74 eur): -č. 120702 zo dňa 21.08.2012 (základ dane 55.286,49 eur, DPH 11.057,30 eur), -č. 120703 zo dňa 25.08.2012 (základ dane 23.216,12 eur, DPH 4.643,22 eur), -č. 120744 zo dňa 07.08.2012 (základ dane 18.915,20 eur, DPH 3.783,04 eur),

-č. 120745 zo dňa 09.08.2012 (základ dane 21.767,76 eur, DPH 4.353,55 eur), -č. 120746 zo dňa 21.08.2012 (základ dane 3.153,60 eur, DPH 630,72 eur), -č. 120747 zo dňa 30.08.2012 (základ dane 149.515,80 eur, DPH 29.903,16 eur), -č. 120748 zo dňa 31.08.2012 (základ dane 634.783,76 eur, DPH 126.956,75 eur);

- MVR, s.r.o., Sekčovská 54, Prešov od 24.04.2014 do 13.05.2015 Skladná 6, Streda nad Bodrogom, od 13.03.2012 do 23.04.2014 Moldavská 21, Košice, IČO: 36606219, DIČ: 2022173450 (ďalej len „MVR, s.r.o.“) z faktúr vystavených za dodanie ľanu (spolu daň v sume 15.235,06 eur): -č. 120676 zo dňa 02.08.2012 (základ dane 47.583,12 eur, DPH 9.516,62 eur), -č. 120693 zo dňa 15.08.2012 (základ dane 28.592,20 eur, DPH 5.718,44 eur):

- VENERG, s.r.o., IČO: 45282897, DIČ: 2022717578, so sídlom Skladná 6, Streda nad Bodrogom (do 23.04.2014 Močarianska 1, Michalovce, ďalej len „VENERG, s.r.o.“) z faktúry č. 120783 zo dňa 31.08.2012 vystavenej za dodanie repky olejnej (základ dane 640.520,00 eur, DPH 128.104,00 eur).

4. Za účelom preverenia splnenia podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 59 a § 51 zákona o DPH správca dane overoval okolnosti zdaniteľných obchodov u jednotlivých dodávateľov a využil aj informácie z vyšetrovacieho spisu orgánov činných v trestnom konaní, týkajúce sa žalobcu a jeho obchodných partnerov.

5. Správca dane v súvislosti s overovaním nadobudnutia tovaru daňovým subjektom, t.j. žalobcom od deklarovaného dodávateľa ASTRON, s.r.o. na základe miestneho zisťovania a pokusu o telefonický kontakt aj zo spisu spoločnosti ASTRON, s.r.o. zistil, že táto spoločnosť je nekontaktná a so správcom dane nespolupracuje. Spoločnosť ASTRON, s.r.o. zanikla zlúčením s právnym nástupcom, obchodnou spoločnosťou PEN SERVIS, s.r.o. Košice od 28.02.2014, ktorá bola rovnako nekontaktná. Táto spoločnosť zase zanikla zlúčením s právnym nástupcom IDEASPOL s.r.o. od 27.05.2014, ktorá zanikla zlúčením s právnym nástupcom STENDREZ, s.r.o. od 04.03.2015, ktorá bola vymazaná z obchodného registra ex offo od 06.03.2015. Z postúpených informácií z vyšetrovacieho spisu správca dane zistil informácie poskytnuté poľskou a maďarskou daňovou správou týkajúce sa obstarania tovaru spoločnosťou ASTRON, s.r.o. od zahraničných dodávateľov,

- poľská spoločnosť NAFTAN, Sp. z o.o. uskutočnila intrakomunitárne dodanie tovaru (repkového oleja) slovenskej spoločnosti v celkovej 175.319,50 eur v období od I. štvrťroka 2012 do IV. štvrťroka 2013. Tovar bol nadobudnutý od spoločnosti EUROMILE, Sp. z o.o., platby neboli realizované v hotovosti, časť bola vyplatená spoločnosťou QANT, s.r.o., Alžbetina 9, Košice. Čo sa týka dodávok tovaru, všetko bolo zabezpečené na základe elektronickej a telefonickej komunikácie s p. Petrom Veszprémim (predseda predstavenstva daňového subjektu) osoba oprávnená konať za spoločnosť ASTRON, s.r.o. sa rokovaní nezúčastňovala;

- poľský daňový subjekt Piotr Owczarek nakúpil repkový olej od spoločnosti WMP Management Sp. z o.o. a ďalej ho predával spoločnosti ASTRON, s.r.o. v celkovej sume 203.950,70 eur (202,85 ton). Prepravu zabezpečovala poľská spoločnosť, podľa vyjadrenia Piotra Owczareka so spoločnosťou žalobcu neuzatvoril žiadnu zmluvu na dodávku repkového oleja, dodania sa uskutočnili na základe objednávok zaslaných emailom od Petra Veszprémiho, miesto vykládky bolo v Strede nad Bodrogom;

- poľská spoločnosť VOSTOK TRADING, Sp. z o.o. predala slovenskej spoločnosti tovar (horčičné semená) v celkovej sume 32.336,- eur, ktorý nadobudla od dodávateľov z tretích krajín. Tento tovar bol dopravený do Stredy nad Bodrogom. Spoločnosť žalobcu zastupoval riaditeľ Michal Kacej, bola tu prvá obchodná spolupráca uvedených spoločností, spoločnosť VOSTOK TRADING, Sp. z o.o. však už spolupracovala s rôznymi spoločnosťami v Strede nad Bodrogom.

6. Správca dane v súvislosti s overovaním nadobudnutia tovaru daňovým subjektom, t.j. žalobcom od deklarovaného dodávateľa SECRET GROUP, s.r.o. vykonal miestne zisťovanie v sídle tejto spoločnosti (Hrnčiarska 2, Košice) a na uvedenej adrese sa nachádzali poštové schránky s označením názvu tejto spoločnosti, ale neboli nájdené žiadne priestory označené jej názvom slúžiace na podnikanie, správcovi dane nebolo umožnené preveriť zdaniteľné obchody tejto spoločnosti. Konateľ spoločnosti Alexander Sarkőzy prevzal predvolanie na výsluch svedka zo dňa 14.02.2014 (o vypočutí svedka bol upovedomený aj daňový subjekt), ale pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Správca dane pri overovaní zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a týmto dodávateľom využil informácie zo spisu z daňových kontrol DPH za zdaňovacie obdobie január až marec 2012, september až december 2012, apríl až máj 2012 vykonaných v spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. a zistil, že táto spoločnosť so správcom dane nekomunikovala, na výzvy správcu dane nereagovala a nepredložila doklady k výkonu daňových kontrol. Spoločnosť dňa 13.02.2014 zmenila konateľa, ktorým sa stal Norbert Pollák,

Maďarsko a dňa 18.03.2014 zmenila sídlo z Hrnčiarskej ulice v Košiciach na Moyzesovu 36, Košice, kde sa však na tejto adrese taktiež nikto nezdržiaval. Daňovými kontrolami bolo zistené, že dodávateľom tejto spoločnosti je spoločnosť PAFOS SK, s.r.o. a jej dodávateľom je spoločnosť, LECRAST, spol. s r.o. ako aj spoločnosti ASTRON, s.r.o. a QANT, spol. s r.o., čo potvrdil Alexander Šárkőzy, konateľ spoločnosti SECRET GRUOP, s.r.o. v tom čase do zápisnice pred správcom dane. Z vyšetrovacieho spisu orgánov činných v trestnom konaní správca dane zistil, že intrakomunitárne dodanie tovaru - sójový olej prebiehali v období marec - apríl 2012, za tovar spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. zaplatila v sume 41.000,- eur bezhotovostne a zvyšnú cenu 28.482,90 eur vyrovnala prostredníctvom postúpenia pohľadávky spoločnosti VENAS, a.s. Sójový olej bol nadobudnutý na Ukrajine a vyložený v Strede nad Bodrogom. Obchody boli uzatvárané na základe telefonického kontaktu, pričom rokovania prebiehali medzi predsedníčkou predstavenstva firmy WIST, Sp. z o.o. Monikou Kanclerz - Mazurczuk a p. Petrom Veszprémim za spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o.

7. V súvislosti s overovaním nadobudnutia tovaru žalobcom od deklarovaného dodávateľa MVR, s.r.o. správca dane zistil, že konateľkou spoločnosti je Ing. Zuzana Veszprémi. Táto spoločnosť bola dňa 17.04.2015 predaná kupujúcemu VENAS, a.s., v ktorej predsedom predstavenstva bol Peter Veszprémi v období od 12.012.2006 do 30.05.2014. Správca dane pri overovaní zdaniteľných obchodov využil aj informácie zo spisu spoločnosti MVR, s.r.o. z daňových kontrol vykonávaných v tejto spoločnosti príslušným správcom dane a zistil, že spoločnosť nakupovala tovar od tuzemských dodávateľov LECRAST, spol. s r.o., QANT, s.r.o., ASTRON, s.r.o. a SECRET GROUP, s.r.o., ktorí sú zároveň dodávateľmi žalobcu. Spoločnosti MVR, s.r.o. a VENAS, a.s. sú majetkovo aj personálne prepojené. Správca dane dospel k záveru, že deklarované dodania tovarov boli len formálne, pričom k vecnému plneniu nedochádzalo. Tovar bol skladovaný v skladoch, ktoré využívali spoločnosť MVR, s.r.o., VENERG, s.r.o. a VENAS, a.s.

8. V súvislosti s overovaním nadobudnutia tovaru žalobcom od deklarovaného dodávateľa VENERG, s.r.o. správca dane zistil, že konateľom tejto spoločnosti bol Peter Veszprémi do 05.04.2012, zároveň bol predsedom predstavenstva daňového subjektu VENAS, a.s. a do 26.04.2012 jej jediným spoločníkom bol žalobca. Pri získavaní informácií boli využité informácie zo spisového materiálu tejto spoločnosti, pričom bolo zistené:

- spoločnosť VENERG, s.r.o. využívala na skladovanie priestory v areáli Skladná 6, Streda nad Bodrogom, ktoré boli prenajaté od žalobcu,

- predaj tovaru (repky olejnej) v reťazci VENAS, a.s. - BIO-PLUS, s.r.o. - VENERG, s.r.o. - VENAS, a.s. prebiehal len v sklade v Strede nad Bodrogom bez prepravy,

- daňový subjekt VENAS, a.s. mal predať repku olejnú spoločnosti BIO - PLUS, s.r.o. za cenu 500,- eur za jednu tonu bez DPH, táto následne spoločnosti VENERG, s.r.o. za cenu 516,- eur za tonu a VENERG, s.r.o. spoločnosti VENAS, a.s. za cenu 463,- eur za tonu,

- z predložených účtovných dokladov bolo zistené, že spoločnosť VENERG, s.r.o. nakupovala tovar od slovenských dodávateľov LECRAST, s.r.o., QANT, spol. s r.o. a SECRET GROUP, s.r.o., BIO - PLUS, s.r.o., ktorí boli zároveň dodávateľmi spoločnosti žalobcu.

9.Na základe týchto skutočností správca dane konštatoval, že predloženými faktúrami deklarované dodania tovaru od dodávateľov ASTRON, s.r.o., SECRET GROUP, s.r.o., MVR, s.r.o. a VENERG, s.r.o. boli len formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo a boli umelo vytvorené s cieľom získania finančnej výhody. Správca dane ďalej poukázal aj na tú skutočnosť, že deklarovaní dodávatelia ASTRON, s.r.o. a SECRET GROUP, s.r.o. so správcom dane nespolupracovali, boli nekontaktní, podľa postúpených informácií so zahraničnými dodávateľmi ASTRON, s.r.o. a SECRET GROUP, s.r.o. komunikoval Peter Veszprémi, v tom čase predseda predstavenstva VENAS, a.s. (túto skutočnosť potvrdil aj sám v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 12.02.2016, ako aj splnomocnený zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly). Správca dane preto konštatoval, že preverované zdaniteľné obchody boli umelo vytvorené za účelom získania finančnej výhody, deklarované dodania tovarov sú len formálne a k reálnemu plneniu nedošlo.

10. Z postúpených informácií z vyšetrovacieho spisu správca dane získal ďalšie dôkazy, z ktorých vyplynulo, že prvotným nadobúdateľom tovaru na Slovensku bola spoločnosť LECRAST spol. s r.o., Gyňovská 15, Čaňa. Zo spisu tejto spoločnosti správca dane z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za obdobie roka 2012 DPH za zdaňovacie obdobie rokov 2012 a 2013 zistil vyjadrenie konateľa spoločnosti LECRAST s.r.o. Ladislava Kállaya, z ktorého vyplynulo, že je bezdomovcom,

ktorý za odplatu podpisoval dokumenty bez toho, aby vedel čo je ich obsahom, na základe oslovenia Alexandrom Šárközym, a daňový subjekt VENAS a.s. mu nebol známy. U. G. nevedel uviesť, akú činnosť spoločnosť LECRAST s.r.o. vykonávala, nevedel predložiť účtovníctvo, tvrdil, že žiadne faktúry nevystavil, ani žiadne obchodné zmluvy nepodpísal. Podpisoval nejaké papiere, ale nevedel aké.

11. Správca dane z postúpených informácií z vyšetrovacieho spisu zistil odpovede z medzinárodnej výmeny informácií o obchodných vzťahoch spoločnosti LECRAST s.r.o. so zahraničnými dodávateľmi, resp. prepravcami, a to GLENCORE GRAIN KERESKE MI ÉS SZOLGÁLTATO Kft. (Maďarsko), VOSTOK - TRADING Sp. z o.o. (Poľsko), RANDOM Zbygniew Gagola (Poľsko), TIBOR OROSZ (Maďarsko), SLAWOMIR DUL (Poľsko), SEMI 2 Sp. z o.o. (Poľsko), ROMBUSZ 04 FEHÉRJE ÉS GABONA KERESKEDELMI Kft. (Maďarsko), RÓBERT CHOD AK (Poľsko), PIOTR OWCZAREK (Poľsko), MAREK STEPIEŇ (Poľsko). Vo všetkých prípadoch bol tovar dodávaný a prepravovaný do Stredy nad Bodrogom, vo viacerých prípadoch komunikáciu so zahraničnými dodávateľmi spoločnosti LECRAST s.r.o., ktorej konateľom bol Ladislav Kállay, viedol Peter Veszprémi (predseda predstavenstva žalobcu), v niektorých prípadoch Alexander Šárközy (bývalý konateľ spoločnosti SECRET GROUP s.r.o. a PAFOS SK s.r.o., a v niektorých prípadoch U. U. V. O. O..

12. Z vyšetrovacieho spisu správca dane zistil aj výpoveď G. G., ktorá mala v náplni práce váženie motorových vozidiel v areáli spoločnosti VENAS a.s. v Strede nad Bodrogom. Jej meno je uvedené na každom vážnom lístku. Menovaná vypovedala, že na základe pokynov Petra Veszprémiho potvrdzovala a podpisovala prepravné listy CMR a pečiatkovala ich za spoločnosť MVR s.r.o., VENAS GROUP s.r.o., VENERG s.r.o., QANT s.r.o., PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK s.r.o., SECRET GROUP s.r.o., a možno aj LECRAST s.r.o. Nevedela uviesť, kto je konateľom menovaných spoločností. Uviedla, že všetky pečiatky boli pri váhe, pričom jedného dňa zo zásuvky pri váhe zmizli pečiatky spoločnosti QANT s.r.o., PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK s.r.o., SECRET GROUP s.r.o., LECRAST s.r.o., a nevedela uviesť, kto ich vzal. Ostali len pečiatky spoločnosti VENAS a.s. (žalobca), MVR s.r.o., VENERG s.r.o. a VENAS GROUP s.r.o. G. G. uviedla, že pečiatkovala len na pokyn Petra Veszprémiho svojho nadriadeného, a bez jeho pokynu by nevedela, ktorú pečiatku ktorej spoločnosti má použiť. Všetky prepravné listy CMR boli opečiatkované, až keď bol tovar dodaný a vážený. Vedela ručne zadať netto váhu, ale vždy len takú, akú jej nahlásili. Správca dane k tomuto dôkazu konštatoval, že z výpovede G. G. vyplýva, že k dodaniam tovaru žalobcovi došlo, ale nie tak, ako je to deklarované predloženými dokladmi. Žalobca musel poznať prvotného dodávateľa tovaru, druh tovaru, aj motorové vozidlá, ktoré tovar dovážali.

13. Správca dane z postúpených informácií z vyšetrovacieho spisu zistil znalecké posudky č. 1/2015 a č. 5/2015, ktoré vypracoval Ing. Jozef Škultéty, znalec v odbore ekonómia a manažment, účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika a financie. Podľa znaleckého posudku č. 1/2015 spoločnosti LECRAST s.r.o., PAFOS SK s.r.o. a SECRET GROUP s.r.o., boli pri obchodovaní s repkou olejnou, repkovým olejom a pod., v roku 2012 zapojené do karuselového obchodu, keď bol účelovo vytvorený obchodný reťazec spoločností, v ktorom prvá spoločnosť LECRAST s.r.o. bola zastupovaná tzv. bielym koňom. Na túto spoločnosť boli vystavované faktúry od zahraničných dodávateľov v rámci Európskej únie. Spoločnosť LECRAST s.r.o. bola v danom období platiteľom DPH, faktúry boli vystavované bez DPH a povinnosťou daňového subjektu LECRAST s.r.o. bolo na základe uvedených faktúr uplatniť tzv. samozdanenie, a pri následnom predaji v rámci Slovenska z uvedených dodávok DPH odviesť. Konečným odberateľom boli spoločnosti VENAS a.s., MVR s.r.o., VENERG s.r.o., ktoré uplatňovali nadmerné odpočty DPH. Tieto znalec považuje za neoprávnené, pretože nie sú podložené žiadnymi daňovými dokladmi. Medzi spoločnosti VENAS a.s. (žalobca) a VENERG s.r.o. a MVR s.r.o., ktoré si uplatňovali nadmerné odpočty, a prvú spoločnosť vo vytvorenom reťazci LECRAST s.r.o. boli za účelom vytvárania neprehľadnej siete spoločností vložené ďalšie spoločnosti, a to PAFOS SK s.r.o., SECRET GROUP s.r.o., QANT s.r.o., ASTRON s.r.o. a ďalšie. Podľa znaleckého posudku č. 5/2015 v roku 2012 pri dodávkach repky, jačmeňa, repkového oleja, sójového oleja a pod. od poľských a maďarských dodávateľov pre odberateľa LECRAST s.r.o. boli účelovo vytvorené obchodné reťazce, pričom už pri faktúrach vystavených dodávateľmi poľských a maďarských spoločností bolo zrejmé, že tovar je určený do Stredy nad Bodrogom, kde bol aj priamo dopravený. Jednotlivé slovenský subjekty zapojené do fakturačného reťazca, nedisponovali žiadnymi skladovacími priestormi, ani nezabezpečovali prepravu, neviedli účtovníctvo, na podávaných daňových priznaniach k DPH spravidla uvádzali symbolickú daňovú povinnosť, aby sa vyhli daňovým kontrolám. Platby za tovar dodaný poľskými a maďarskými dodávateľmi neboli realizované z bankových účtov spoločnosti LECRAST s.r.o., ale z účtov spoločnosti SECRET GROUP s.r.o., VENAS a.s., MVR s.r.o., VENERG s.r.o. V znaleckom posudku je zároveň vypracovaný

prehľad, ako by vyzerali daňové priznania k DPH žalobcu v jednotlivých zdaňovacích obdobiach v roku 2012 v prípade, že by predmetný tovar bol obstaraný priamo od zahraničných dodávateľov v rámci intrakomunitárneho nadobudnutia, s vyčísleným rozdielom 527.030,73 eur, ktorý zodpovedá sume uplatnených odpočtov spoločnosťou VENAS a.s. (žalobca) v dôsledku vytvorenia fakturačných reťazcov cez LECRAST spol. s r.o., a ďalšie slovenské subjekty.

14. Na základe týchto skutočností správca dane konštatoval, že tovar predávaný medzi spoločnosťami LECRAST s.r.o. - PAFOS SK s.r.o. - QANT s.r.o. - ASTRON s.r.o. - SECRET GROUP s.r.o. - VENERG s.r.o. - MVR s.r.o. - VENAS a.s. (žalobca) pochádza výlučne od poľských a maďarských spoločností. Spoločnosť LECRAST s.r.o. nemohla v zdaňovacích obdobiach február - november 2012 dodať tovar pre prvého odberateľa PAFOS SK s.r.o., a ten ani ďalšiemu deklarovanému odberateľovi, keďže táto spoločnosť nevykonávala žiadne podnikateľské aktivity, konateľom spoločnosti bol bezdomovec, ktorý za odplatu podpísal podľa svojho vyjadrenia nejaké papiera, bez toho aby poznal ich obsah. V reťazci LECRAST spol. s r.o. - PAFOS SK s.r.o. - SECRET GROUP s.r.o. - ASTRON s.r.o. - QANT s.r.o. sa nijakým spôsobom nepreukázala reálna existencia tovaru, tieto spoločnosti so správcom dane nespolupracovali, zámerne neumožnili výkon miestnych zisťovaní. Správca dane dospel k záveru, že bol vytvorený typický obchodný reťazec, ktorý mal všetky znaky karuselového obchodu. Tovar pochádzal od dodávateľov z iných členských štátov, bol prepravovaný prepravcami priamo ku konečnému odberateľovi, a to žalobcovi, medzi obchodnými spoločnosťami v reťazci prebehla fakturácia bez reálneho plnenia, pričom posledný článok v reťazci si uplatnil nadmerné odpočty na DPH, ktorá však na začiatku reťazca nebola nikdy zaplatená. V prípade, ak by žalobca tovar priamo obstaral od zahraničných dodávateľov v rámci intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru, tovar by obstaral bez DPH a uplatnil by tzv. samozdanenie, t.j. vznikla by mu povinnosť odviesť daň, a tiež právo na odpočítanie tejto dane, takže výsledný vplyv na jeho daňovú povinnosť by bol nulový.

15.Správca dane vo vyrubovacom konaní v rámci doplnenia dokazovania na žiadosť žalobcu vypočul Petra Veszprémiho, ktorý bol v období od 06.12.2006 do 24.04.2014 predsedom predstavenstva žalobcu. Podľa jeho vyjadrenia v roku 2012 žalobca už nemal možnosť nakupovať tovar (repka, slnečnica) od prvovýrobcov na Slovensku, celých 100 % surovín z prvovýroby bolo vyvezených do zahraničia, a to Maďarska a Poľska. Zahraniční odberatelia ponúkali vyššie ceny, a preto on prvovýrobcov nevedel zazmluvniť. Žalobca bol v roku 2012 podľa vyjadrenia svedka prinútený nakupovať tovar od slovenských obchodných spoločností, ktoré sa postavili s plnými autami pred brány žalobcu a ponúkali tovar v pôvodnej cene ako bola na burze, alebo nižšej. Tvrdil, že všetky spoločnosti vyhľadávali žalobcu, či išlo o predaj alebo nákup tovaru. S prvotnými dodávateľmi svedok priamo komunikoval z dôvodu bezpečnosti a kvality následného spracovania zmesí olejov, t.j. za účelom plánovania harmonogramu výroby a dodržiavania kvality vstupných surovín. Menovaný svedok tvrdil, že bolo nevyhnutné komunikovať v mieste nakládky, prípadne so zahraničným subjektom, odkiaľ a kedy, v akom množstve bude príjem tovaru v Strede nad Bodrogom. Za spoločnosti ASTRON s.r.o. a QANT s.r.o. ho kontaktoval pán G., s ktorým sa dohodol na kúpe tovaru. Poznal aj niekoľkých dodávateľov spoločností ASTRON s.r.o. a QANT s.r.o., a to Marek Stepieň, VOSTOK TRADING Sp. z o.o., SEMI 2 Sp. z o.o. Za spoločnosť SECRET GROUP s.r.o. komunikoval s pánom Šárközym, tak ako každý iný potenciálny obchodný partner. Dodávateľov spoločnosti SECRET GROUP s.r.o. poznal z prepravných dokladov a komunikoval s nimi kvôli kvalite a dodávke tovaru. Za spoločnosť PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK s.r.o. ho kontaktovali pán U. V. A. C. ohľadom dodávok repky. O dodávateľoch spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK s.r.o. nevie, v kontakte s nimi boli pani U. a pán U.. Obchodný partner Peter Máťaš SVR GARDEN bol jeden zo spoľahlivých dodávateľov, ktorý presne načas dodával kvalitnú repku. A preto ani nebolo potrebné zisťovať, ktoré firmy mu tovar dodávali. S pánom Kállayom zo spoločnosti LECRAST s.r.o. nemal žiadny kontakt, za dodávateľa LECRAST s.r.o. vystupoval p. Šárközy, rovnako aj za spoločnosť SECRET GROUP s.r.o. Svedok Peter Veszprémi k svojej priamej komunikácii s poľskými a maďarskými dodávateľmi uviedol, že nevie po maďarsky, a nepamätá si na rokovanie so spoločnosťou GLENCORE, s ostatnými spoločnosťami komunikoval kvôli kvalite tovaru, a tvrdil, že nie je možné aby sa predstavil ako poverený zástupca spoločnosti LECRAST s.r.o. K výpovedi G. G. Peter Veszprémi uviedol, že jej dal súhlas na potvrdzovanie prepravných dokladov CMR, pokyn aby opečiatkovala doklady CMR pečiatkou inej spoločnosti, jej však nedal. Uviedol, že v priestoroch spoločnosti VENAS a.s. sa nachádzali pečiatky všetkých zakontrahovaných dodávateľov, ktorí požiadali na vážnici obsluhujúci personál o opečiatkovanie dodacích listov alebo dokladov CMR. Svedok tiež uviedol, že na požiadanie dodávateľov žalobca robil postúpenia a platby zahraničným spoločnostiam. Správca dane v súvislosti s výpoveďou tohto svedka konštatoval, že vyjadrením o svojej komunikácii priamo so zahraničnými

dodávateľmi potvrdil, že musel mať vedomosť o účasti v reťazovom obchode a dospel k záveru, že tovar, ktorý bol spoločnosťou VENAS a.s. nadobudnutý, nebol nadobudnutý od dodávateľov deklarovaných spoločnosťou VENAS a.s. na základe predložených dokladov.

16. Správca dane vo vyrubovacom konaní vypočul ako svedka G. G., ktorá uviedla, že v roku 2012 bola zamestnaná v spoločnosti MVR s.r.o., pracovala ako skladníčka na prevádzke v Strede nad Bodrogom, a jej pracovnou náplňou bolo váženie kamiónov, potvrdzovala CMR doklady, doklady odovzdala šoférovi a učtárni. Tvrdila, že v budove v Strede nad Bodrogom sídlilo viac spoločností, každý konateľ alebo vedúci firmy ju poveril, aby vážila kamióny, mala aj pečiatky firiem, ktoré boli v budove, a konateľa alebo vedúci firmy jej ich odovzdal. Svedkyňa uviedla, že potvrdzovala prepravné doklady CMR pre spoločnosť VENAS a.s. pre vodičov poľských, maďarských, českých, prípadne rumunských kamiónov, a tiež potvrdzovala a podpísala CMR doklady pre spoločnosti QANT s.r.o., PRVÁ DISTRIBUČNÁ s.r.o., ASTRON s.r.o., SECRET GROUP s.r.o., LECRAST s.r.o., a pre spoločnosti MVR s.r.o., VENERG s.r.o., GREENERG s.r.o. Nepamätala si, kto pečiatky uvedených spoločností doniesol, neboli odovzdávané proti podpisu. Uviedla, že od Petra Veszprémiho dostala povolenie a manažéri spoločnosti uviedli, kto je dodávateľom a kupujúcim, tak to aj potvrdila. Boli to zástupcovia spoločností, ktoré mali kancelárie a skladovacie priestory v areáli v Strede nad Bodrogom, a to pán U., pani U., pani B.. Pečiatky neboli u nej stále. Správca dane v súvislosti s výpoveďou tejto svedkyne konštatoval, že skutočnosti, ktoré svedkyňa uviedla pred správcom dane, sa nezhodujú s jej výpoveďou pred vyšetrovateľom. Podstatou jej výpovede bolo potvrdenie, že dostávala pokyny od vedenia spoločnosti VENAS a.s. (žalobca) na označenie prijatia tovaru a prepravných dokladov CMR konkrétnou spoločnosťou.

17. Na základe zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že tovar reálne nadobudol od deklarovaných dodávateľov ASTRON s.r.o., SECRET GROUP s.r.o., MVR s.r.o. a VENERG, s.r.o. Daňová povinnosť je viazaná na reálne dodanie tovarov a služieb, nie iba na vystavenie faktúr. Dodávateľom žalobcu reálne nevznikla daňová povinnosť, a následne odberateľovi VENAS a.s. nevzniklo právo na odpočítanie dane. Reálna existencia a dodanie tovaru v obchodnom reťazci neboli preukázané, preto všetkým zúčastneným spoločnostiam nevznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods.1 zákona o DPH, ale v zmysle ustanovenia § 69 ods.2 tohto zákona a tieto osoby sú povinné platiť daň z dôvodu jej uvedenia na faktúre.

18. Správca dane konštatoval, že obchodná činnosť, ktorú žalobca prezentoval predloženými došlými a vyšlými faktúrami, nebola reálnou ekonomickou činnosťou, ale bola prispôsobená účelu jeho konania. Išlo o karuselové obchody, pri ktorých sa využíva kumulovanie dane na vstupe s cieľom získať odpočítanie dane so súčasným oslobodením od dane. Z toho dôvodu sa pri takomto type obchodov umelo zvyšujú ceny a množstvá tovaru od zmiznutých obchodníkov, t.j. od spoločností, ktoré s daňovým úradom nespolupracujú, nekomunikujú, menia sídlo a konateľov, je nemožné získať od takýchto spoločností doklady a účtovníctvo, ako v tomto prípade od spoločnosti ASTRON, s.r.o. a SECRET GROUP s.r.o. Tovar, reálny alebo fiktívny, je stále v kruhovom obehu. Tok faktúr prechádza od zmiznutého obchodníka cez ďalšie, tzv. nárazníkové spoločnosti k odberateľovi, ktorý deklaruje uskutočnenie intrakomunitárnych dodávok, teda vývoz do iných členských krajín a žiada vrátiť odpočet DPH z nákupu.

19. Správca dane okrem preverovania splnenia podmienok na odpočítanie dane, preveroval aj žalobcom deklarované dodania tovarov a služieb v zmysle § 8 a 9 zákona o DPH tuzemským odberateľom, ako aj odberateľom z iného členského štátu v zmysle § 43 zákona o DPH. Výsledky tohto overovania nemali vplyv na daňovú povinnosť žalobcu, ale správca dane poukázal na zistenia týkajúce sa obchodov s deklarovanými tuzemskými odberateľmi INGEMA s.r.o., BIO-plus s.r.o., MVR s.r.o., VENERG s.r.o., OPAL-FYTOS a.s., ktoré vykazovali charakter umelo vytvorených finančných transakcií. Na základe zistených skutočností správca dane rozhodnutím z 10.04.2017 č. 100596284/2017 určil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume 335 509,46 eur.

20. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný konštatoval, že správca dane v danom prípade postupoval v súlade s § 3 ods.6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Správca dane postupoval v súlade s § 24 ods.4 Daňového poriadku a nevychádzal z faktúr deklarujúcich uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ale zisťoval, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či neabsentuje materiálny podklad. Zo spisového materiálu žalovaný zistil, že do obchodovania žalobcu s

komoditami repka olejná, repkový olej, slnečnica, sójový olej, v období február až november 2012 boli v obchodnom reťazci zapojené viaceré spoločnosti, pričom tovar bol reálne oddaný od dodávateľov v Poľsku a Maďarsku priamo do skladovacích priestorov žalobcu. Medzi ďalšími zúčastnenými subjektami bola vykonaná len fakturácia, ale reálne uskutočnenie obchodu sa nepotvrdilo. Vzhľadom na zistenia správcu dane vznikli dôvodné pochybnosti o realizácie zdaniteľných obchodov v zmysle fakturácie, zistené skutočnosti poukazovali na účelovosť vytvoreného obchodného reťazca.

21. Žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia reagoval na odvolacie námietky žalobcu takto:

- k námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú lehôt konania správcu dane vo vyrubovacom konaní žalovaný uviedol, že podľa § 68 ods.1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods.8 a § 49 ods.1, a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. Zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane vo vyrubovacom konaní nielen dopĺňal dokazovanie, ale aj analyzoval zistenia z daňovej kontroly vo vzťahu k námietkam žalobcu uvedenými vo vyjadrení k protokolu, k čomu bol nevyhnutný dostatočný časový priestor,

- k tvrdeniu žalobcu, že dňa 11.08.2016 vyhotovil správca dane upovedomenie o vypočutí svedka, podľa ktorého mal byť svedok G. G. vypočutá 07.09.2016, ale k jej vypočutiu došlo až dňa 09.12.2016, žalovaný uviedol, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že svedkyňa G.Á. G. svoju neúčasť na pojednávaní dňa 07.09.2016 ospravedlnila z dôvodu PN. O tejto skutočnosti bol žalobca oboznámený. Rovnako bol žalobca upovedomený aj o vypočutí tohto svedka dňa 09.12.2016. Na ústnom pojednávaní sa zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcu JUDr. Jozef Vasilik a tlmočníčka Ing. Anna Mokrá. Splnomocnenému zástupcovi bol na ústnom pojednávaní poskytnutý priestor, aby vypočutému svedkovi položil otázky, čo nevyužil,

- k námietke nedodržania postupu podľa § 65 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že podľa § 65 ods.4 Daňového poriadku sa ustanovenia odsekov 1 - 3 použijú, ak tento zákon neustanovuje inak, t.j. len v prípadoch, ak na úkon nie je určená lehota. V tomto prípade lehota na vydanie rozhodnutia určená je, a to v súlade s § 68 ods.3 Daňového poriadku do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice. Posledná zápisnica bola spísaná dňa 27.03.2017 a rozhodnutie bolo vydané dňa 10.04.2017, t.j. lehota bola dodržaná,

- k námietkam žalobcu, že správca dane nezaujal v zápisnici o ústnom pojednávaní stanovisko k námietkam, ktoré uviedol v protokole z daňovej kontroly, žalovaný uviedol, že podľa § 68 ods.3 Daňového poriadku ak daňový subjekt predloží správcovi dane pripomienky a dôkazy k protokolu z daňovej kontroly v stanovenej lehote, správca dane o priebehu a výsledkoch dokazovania spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19 Daňového poriadku, a to aj opakovane; v tomto prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom, alebo odo dňa spísania úradného záznamu. Správca dane spísal so splnomocneným zástupcom žalobcu zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 27.03.2017 č. 100529369/2017, v ktorej uviedol, že touto zápisnicou ukončil dokazovanie vo veci vyrubovacieho konania na DPH za zdaňovacie obdobia február až november 2012, a do 15 dní od jej spísania vydá rozhodnutie. Splnomocnený zástupca žalobcu mal možnosť do zápisnice uviesť prípadné výhrady týkajúce sa stanoviska správcu dane k pripomienkam a námietkam žalobcu k protokolu z daňovej kontroly. Žalobca v zápisnici uviedol, že sa vyjadrí do 15 dní (čo bola rovnaká lehota, v akej mal správca dane vydať v danej veci rozhodnutie), ale neuviedol ani nenamietal, že by sa správca dane nevyjadril k jeho pripomienkam a zápisnicu riadne podpísal. Zápisnica z 27.03.2017 bola spísaná v súlade s § 19 Daňového poriadku, bola poslednou zápisnicou vo vyrubovacom konaní, preto žalovaný túto námietku považoval za neopodstatnenú,

- k námietke žalobcu, že svedecké výpovede, znalecké posudky a informácie z vyšetrovacích spisov z trestných konaní nemožno použiť ako dôkaz, žalovaný uviedol, že správca dane použil tieto dôkazy v súlade s Daňovým poriadkom (§ 24 ods.3 a ods.4 Daňového poriadku),

- k námietke žalobcu, ktorá sa týka jeho podania námietky zaujatosti zamestnancov správcu dane, žalovaný uviedol, že podľa § 60 ods.6 Daňového poriadku o námietke zaujatosti rozhoduje jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. V čase neprítomnosti najbližšie nadriadeného pracovníka, v tomto prípade vedúceho oddelenia daňovej kontroly, bol oprávnený podpisovať rozhodnutie ďalší najbližšie nadriadený pracovník. Zo spisu vyplýva, že žalobca o lehote na vydanie rozhodnutia mal vedomosť, čo vyplýva aj z poslednej zápisnice vo vyrubovacom konaní z 27.03.2017, preto podanie námietky zaujatosti, ktorá svojím obsahom nezodpovedá požiadavkám Daňového poriadku, bola doručená 08.04.2017 o 18.24 hod. v deň pracovného voľna (sobota), možno považovať za účelové konanie s cieľom znemožniť vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Podľa § 60 ods.5 Daňového poriadku zamestnanec príslušného

orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony. Vydanie rozhodnutia v zákonnej lehote 15 dní odo dňa spísania zápisnice je nevyhnutným úkonom, preto postup správcu dane nebol v rozpore s Daňovým poriadkom,

- k námietke žalobcu, ktorá sa týka postupu správcu dane pri úkone nazretia splnomocneného zástupcu žalobcu do spisu, žalovaný uviedol, že podľa § 23 Daňového poriadku daňový subjekt, alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa § 21 alebo podľa osobitného predpisu, je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní. Správca dane je povinný o každom taktom nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti a dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb. Zo spisu vyplýva, že žalobcovi na základe jeho požiadavky bolo umožnené dňa 29.05.2017 nazrieť do spisu, t.z., že jeho práva v tejto veci neboli porušené, -k námietke žalobcu, že mu nie je známe, na základe akých kritérií dospel správca dane k záveru, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na podvodnom konaní (citovaný rozsudok Súdneho dvora vo veci C-227/14 PPUH Stehcemp, rozsudky Optigen a i., C-354/03, C-355/03 a C-484/03, EU:C:2012:774, bod 45, aLVK-56, C-643/11, EU:C:2013:55, bod 64) žalovaný uviedol, že v zmysle judikatúry C-78/12 (Evita-K, Kittel, Mahagében, Bonik) právo na odpočítanie dane sa zamietne, ak sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne, alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to aj v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, alebo ak táto osoba vedela, alebo mala vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Z predloženého spisového materiálu a odôvodnenia rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že v procese daňovej kontroly bolo viacerými priamymi, aj nepriamymi dôkazmi preukázané, že žalobca nemohol nevedieť, že sa zúčastnil podvodného konania. Žalovaný poukázal na znalecký posudok č. 5/2015, podľa ktorého v roku 2012 pri dodávkach repky, jačmeňa, repkového oleja, sójového oleja a pod. od poľských a maďarských dodávateľov pre odberateľa LECRAST s.r.o. boli účelovo vytvorené obchodné reťazce, pričom už pri faktúrach vystavených dodávateľmi poľských a maďarských spoločností bolo zrejmé, že tovar je určený do Stredy nad Bodrogom, kde bol aj priamo dopravený. Platby za tovar dodaný poľskými a maďarskými dodávateľmi boli realizované z bankových účtov spoločností SECRET GROUP s.r.o., VENAS a.s., MVR s.r.o. a VENERG s.r.o. Deklarované zdaniteľné obchody sa mali uskutočňovať medzi spoločnosťami, ktoré boli prepojené osobou Petra Veszprémiho, ktorý buď v mene týchto spoločností kontaktoval dodávateľov v zahraničí, dohodoval podmienky uskutočnenia obchodu, alebo bol s tuzemskými dodávateľmi majetkovo a personálne prepojený (spoločnosť VENERG s.r.o. mala do 26.04.2012 jediného spoločníka, a to spoločnosť VENAS a.s., a do 05.04.2012 bol konateľom tejto spoločnosti Peter Veszprémi; konateľkou spoločnosti MVR s.r.o. bola Ing. Zuzana Veszprémi). Zo spisu spoločnosti VENERG s.r.o. bolo zistené, že predaj tovaru repky olejnej v reťazci VENAS a.s.

- BIO-plus s.r.o. - VENERG s.r.o. - VENAS a.s. prebiehal len v sklade v Strede nad Bodrogom bez prepravy. Žalobca mal predať repku olejnú spoločnosti BIO-plus s.r.o. za cenu 500,-- eur za 1 tonu bez DPH, tá následne spoločnosti VENERG s.r.o. za cenu 516,-- eur za 1 tonu, a VENERG s.r.o. žalobcovi za cenu 463,-- eur za 1 tonu. Spoločnosť VENERG s.r.o. nakupovala tovar od slovenských dodávateľov LECRAST spol. s r.o., QANT spol. s r.o., SECRET GROUP s.r.o., BIO-plus s.r.o., ktorí boli zároveň dodávateľmi spoločnosti VENAS a.s. (žalobcu). Z toho vyplýva, že Peter Veszprémi ako kompetentná osoba vedel, resp. vedieť mohol o charaktere sporných transakcií a celkovej ekonomickej zmysluplnosti obchodných operácií a ich reálnosti medzi personálne prepojenými spoločnosťami. V štruktúre zapojené spoločnosti síce vyhotovovali faktúry, ale žalobca nepreukázal, že fakturovaný tovar prispel k hospodárnosti vynakladania finančných prostriedkov. Takýto obchod bez hospodárskeho cieľa sám od seba nepredstavuje ekonomickú činnosť. Žalovaný dospel preto k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH, boli správne, a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH a Daňového poriadku. Z uvedeného dôvodu žalovaný rozhodnutie Daňového úradu Košice potvrdil.

22. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu, ktorou žiadal, aby krajský súd podľa § 191 ods.1 písm.c), d), e), g) Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V žalobe žalobca konštatoval, že správca dane nesprávne vyhodnotil získané dôkazy, keď svoju pozornosť upriamil len na nemožnosť preukázania účtovných dokladov zo strany iného daňového subjektu, ktorý pripísal v neprospech žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že neplnenie si povinností, ktoré vyplývajú

zo zákona inému daňovému subjektu, nemôže správca pripisovať na ťarchu žalobcu. Z vykonaného ústneho pojednávania so žalobcom v rámci pojednávania dňa 12.02.2016 boli správcovi dane podrobne ozrejmené skutočnosti týkajúce sa jednotlivých dodaní tovaru za účelom udržania dosiahnutia zisku. Účtovná dokumentácia predložená žalobcom v daňovej kontrole, jednoznačne preukazuje reálne dodanie tovaru, a nie je len formálnym dôkazom v konaní. Napriek tejto skutočnosti správca dane vo svojom rozhodnutí tieto dokumenty opomenul vyhodnotiť v prospech žalobcu. Hoci svedok Peter Veszprémi na ústnom pojednávaní potvrdil reálne dodanie tovaru, pričom presne a úplne opísal spôsob realizácie uskutočneného zdaniteľného plnenia a spôsob jeho výkonu, podľa žalovaného svedok neposkytol správcovi dane žiadne overiteľné dôkazy, ktoré by preukazovali reálne uskutočnenie dodanie tovaru za účelom dosiahnutia zisku. Podľa žalobcu skutočnosti potvrdené dokazovaním vykonaným v rámci medzinárodnej výmeny informácií správca dane vyhodnotil účelovo, aj napriek tomu, že z odpovedí zahraničných daňových orgánov vyplýva, že všetci zahraniční dodávatelia potvrdili dodanie tovaru žalobcovi dodávateľom presne v takom množstve, v akom žalobca tento tovar od tuzemských dodávateľov nakúpil. Uskutočnenie služieb potvrdila aj svojou výpoveďou svedkyňa Klára Kissová, pričom správca dane žiadnym spôsobom nezohľadnil, ani sa nevysporiadal so skutočnosťou, že menovaná bola dodávateľmi splnomocnená na potvrdenie prepravných dokladov CMR. Správca dane, ani žalovaný, sa nevysporiadali so skutočnosťou, že spoločnosti zúčastnené na realizovanom obchode v kontrolovanom zdaňovacom období podali daňové priznanie a vykazujú v predmetnom období vysoké tržby. Žalobca v žalobe vytýkal, že správca dane v rámci preverovania reálnosti dodania tovaru od spoločnosti LECRAST s.r.o., PAFOS SK s.r.o., SECRET GROUP s.r.o., sa obmedzil na konštatovanie, že sú nekontaktné a pri konateľovi LECRAST s.r.o. len na konštatovanie, že je bezdomovcom, aj keď má v obchodnom registri uvedené trvalé bydlisko, a teda zjavne v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia nebol bezdomovcom a rovnako ako nakladal s účtami spoločnosti. Správca dane nevykonal nad rámec uvedeného žiadne ďalšie úkony smerujúce k objasneniu skutkového stavu veci, aj keď spoločnosti mali v kontrolovanom zdaňovacom období vysoké tržby. Tento postup správcu dane a žalovaného považuje žalobca za také, ktoré je v rozpore s ustanoveniami § 3 ods.3, ods.5, § 24 ods.2 a § 36 ods.1 Daňového poriadku. Pretože zistenie skutkového stavu orgánov verejnej moci bolo nedostačujúce a správca dane tak neprihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, a teda ani na skutočnosti, ktoré sú známe správcovi dane z jeho činnosti (napríklad získaných prostredníctvom dožiadaní, a to daňové priznania, evidencie DPH a DPPO, účtovné závierky, prepravné doklady a úhrady k nim, nadobúdacie doklady k tovaru). Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom neozrejmil, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ktoré v konečnom dôsledku vyhodnotil ako nedôveryhodné, pričom na dôkazy svedčiace v prospech žalobu neprihliadal, a mal za to, že žalobca porušil ustanovenie § 17 ods.2 písm.a) zákona o dani z príjmov. Konštatoval, že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly, alebo daňového konania. Podľa žalobcu žalovaný vyhodnotil pozitívny dôkaz o realizácii kontrolovaného zdaniteľného plnenia v prospech žalobcu, je v rozpore s akýmkoľvek logickým vysvetlením a zdôvodnením. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces pred správnym orgánom, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia tohto orgánu, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (ÚS 115/03). V tej súvislosti žalobca citoval aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011. Podľa žalobcu z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vyvážený vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane, a právnymi závermi na strane druhej. Vyššie uvedené skutočnosti preukazujú, že faktúry a listiny tak na strane dodávateľov žalobcu, ako aj samotné zistenia správcu dane sú súčasťou uceleného logicky previazaného reťazca dôkazov, preukazujúcich reálne dodanie služieb. Žalobca predložením uvedených dôkazov vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Počas celého trvania daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žalobca so správcom dane komunikoval, poskytoval mu súčinnosť a zúčastňoval sa úkonov, pričom správcovi dane doložil všetky doklady preukazujúce reálnosť plnenia. Predmet plnenia bol okrem listiny dôkazov jednoznačne preukázaný aj svedeckými výpoveďami. Žalovaný počas celého konania žiadnym spôsobom nešpecifikoval, akým spôsobom by mal žalobca reálnosť uvedených služieb preukázať. Dôkazy svedčiace v prospech žalobcu správca dane aj žalovaný opomenul v jeho prospech vyhodnotiť, a nesplnenie si povinností iných subjektov pripísal na ťarchu žalobcu. Vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nešpecifikoval, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, v dôsledku čoho tak žalobca považuje rozhodnutie správcu dane za nezákonné. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný ako odvolací orgán sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu ohľadne aktuálnej a platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Žalovaný nevzal do úvahy rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.11.2012

sp. zn. 6Sžf/10/2012 týkajúce sa dôkazného bremena daňového subjektu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR č. III ÚS 2/2009 zo 17.03.2009, ktorým Ústavný súd SR rozhodol, že orgány verejnej moci nemôžu prijímať také rozhodnutia, ktoré môžu svojimi účinkami porušiť základné práva a slobody fyzických a právnických osôb, najmä ak sú nedôvodné, svojvoľné, arbitrárne, a nedávajú odpoveď na podstatu veci. Žalobca v žalobe ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR č. ÚS 314/2015 rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/49/2010. Žalobca opodstatnenosť svojej žaloby odôvodnil aj rozsudkami Najvyššieho súdu SR a ESD, okrem uvedených poukázal aj na rozsudok C-80/11 a C-142/11 Mahagében Kft. a Peter Dávid z 21.06.2012, z ktorého jednoznačne vyplýva nielen právo daňových orgánov zamietnuť odpočítanie dane, ale aj povinnosť daňových orgánov nepriznanie práva objektívne preukázať. Pre rozhodnutie odmietnuť priznanie práva na odpočet nepostačujú len domnienky o tom, že platiteľ vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené podvodom, pretože aplikácia tohto právneho názoru vyžaduje preukázanie, že platiteľ vedel, alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 vyplýva, že v súlade s režimom práva na odpočet dane stanovených v danej smernici nie je potrestanie prostredníctvom zamietnutia tohto práva platiteľa dane, ktorý nevedel, alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim, alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza, alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, bolo poznačené podvodom, vo vzťahu k DPH. Založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa totiž prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií. Rozsudky Súdneho dvora EÚ C-439/04 Kittel, C-354/03 Optigen LTD, a aj iné rozsudky umožňujú platiteľom, ktorý bez vlastnej viny sa stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje daňové povinnosti sami riadne plnili. Žalobca zdôraznil, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Preto je úlohou správcu dane, aby podľa vnútroštátnych pravidiel dokazovania uveril, či došlo k takémuto zneužívaniu konania u dodávateľa žalobcu, a či žalobca o takomto konaní vedel, alebo musel vedieť.

23. Žalobca v žalobe konštatoval, že bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, pretože v predmetnom konaní bolo zistenie skutkového stavu žalovaným nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a zároveň rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil len tvrdenia, ktoré hodnovernými dôkazmi nepreukázal, pričom pochybenia a nesplnenie si povinností na strane iných daňových subjektov vyhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu. Správca dane, ako aj žalovaný, nevzali do úvahy fakt, že ide o skutočnosť, na ktoré žalobca nemal žiadny vplyv, a teda nemôže z tejto skutočnosti znášať dôkaznú núdzu a správca dane mal uplatniť postup v súlade s § 24 ods.2, 3, 4 Daňového poriadku.

24. Žalobca ďalej uviedol, že od 10.09.2016 do 13.07.2017, t.j. v dobe pred vydaním protokolu z daňovej kontroly vykonávanej na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie august 2012 bol v reštrukturalizácii. Správca dane, ako aj žalovaný nepostupovali v konaní pri správe daní s náležitou opatrnosťou, a nepostupovali pri vykonávaní úkonov smerujúcich k zabezpečeniu, a teda aj prihláseniu pohľadávky do reštrukturalizácie. Správca dane je pri správe daní povinný dodržiavať práva daňového subjektu a postupovať pri pochybnostiam o pravdivosti a správnosti a úplnosti predložených písomností, teda aj daňového priznania, a vyzvať na odstránenie takého nedostatku. Žalobca konštatoval, že zákonodarca ustanovil správcovi dane právo na zabezpečenie nesplatnej pohľadávky podľa ustanovenia § 2 písm.e) Daňového poriadku predbežným opatrením, a to zložením peňažnej sumy na účet správcu dane. Správca dane v tomto konaní vydal aj predbežné opatrenie zo dňa 24.03.2014 č. 9801404/5/1102663/2014/Hla, ktorým zabezpečuje pohľadávku správcu dane. Preto správca dane mal postupovať rovnako aj pri prihlásení pohľadávky do reštrukturalizácie, a to s poukazom na § 22 ods.1 Daňového poriadku.

25. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20.12.2017 k správnej žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Námietky žalobcu uvedené v žalobe, ako aj v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, považoval za neopodstatnené, pričom konštatoval, že s námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, sa vo svojom rozhodnutí dôkladne zaoberal, a vysporiadal sa s nimi. Konštatoval, že nezistil

v lehotách, v ktorých správca dane konal, rozpor s právnymi predpismi. Správca dane rozhodnutie vydal v zákonnej lehote, a to v súlade s § 68 ods.3 Daňového poriadku do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice. Žalobca do poslednej zápisnice spísanej vo vyrubovacom konaní uviedol, že sa vyjadrí do 15 dní, čo bola rovnaká lehota, v akej musel podľa zákona správca dane vydať rozhodnutie, ale nenamietal, že by sa správca dane k jeho pripomienkam nevyjadril, a zápisnicu riadne podpísal. K svedeckým výpovediam, znaleckým posudkom a informáciám zo spisov policajných orgánov, žalovaný uviedol, že ide o listinné dôkazy, preto použitím týchto dôkazov nemohlo dôjsť k porušeniu § 45 ods.1 písm.e) Daňového poriadku. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol aj svoje stanovisko k rozhodnutiu správcu dane o námietke zaujatosti, ktorú podal žalobca, pričom konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom. Žalovaný sa tiež vyjadril k námietke žalobcu týkajúcej sa jeho nahliadnutia do spisu, a dospel k záveru, že práva žalobcu v tejto veci neboli porušené.

26.Žalovaný k námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú dôkazného bremena, uviedol, že deklarovanie uskutočnenia obchodov predložením formálnych dokladov nemôže byť samo o sebe podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale musí byť preukázané, že k uskutočneniu obchodov podľa predložených faktúr reálne došlo tak, ako je to uvedené na predložených dokladoch, t.j. rozhodujúci je stav faktický, a nie stav formálne vykázaný. Správca dane preto preveroval skutočnosti uvedené na predložených faktúrach, a to aj v spolupráci so zahraničným správcom dane, pričom z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé zistenia, na základe ktorých oprávnene dospel k záveru, že uskutočnenie obchodov tak, ako to bolo deklarované predloženými formálnymi dokladmi, nebolo bez pochybností preukázané. K poukázaniu žalobcu na judikatúru Európskeho súdneho dvora, aj Najvyššieho súdu SR, v súvislosti s prípadmi, keď sa daňové subjekty bez vlastnej viny stanú súčasťou podvodného reťazca, žalovaný uviedol, že deklarované zdaniteľné obchody sa mali uskutočňovať medzi spoločnosťami, ktoré boli prepojené osobou Petra Veszprémiho, ktorý buď v mene týchto spoločností kontaktoval dodávateľov v zahraničí, a dohadoval podmienky uskutočnenia obchodu, alebo bol s tuzemskými dodávateľmi majetkovo a personálne prepojený. Z uvedeného vyplýva, že predseda predstavenstva žalobcu vedel, resp. vedieť mohol o charaktere sporných transakcií, a celkovo ekonomickej zmysluplnosti obchodných operácií a ich reálnosti medzi zúčastnenými personálne prepojenými spoločnosťami. Správca dane nemusel pre účely zneužitia práva preukazovať úmysel platiteľa dane, ako je to pri daňových trestných činoch. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane nespočíva len v ich formálnej deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade, a ako právna skutočnosť aj preukázané.

27. Námietky žalobcu týkajúce sa prihlásenia pohľadávky správcu dane do reštrukturalizácie, sú nad rámec námietok uvedených v odvolací žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, nie sú predmetom žalobou napadnutého rozhodnutia, keďže žalovaný konal v súlade s § 74 ods.2 Daňového poriadku, a odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane preskúmal v rozsahu požadovanom v odvolaní. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že predmetom sporu žalobcu a žalovaného je rozhodnutie žalovaného, ktoré potvrdzuje rozhodnutie správcu dane o určenie rozdielu DPH, t.j. či daňová povinnosť a jej výška bola určená správcom dane v súlade so zákonom. Prihlásenie, resp. neprihlásenie pohľadávky do reštrukturalizačného konania nemá na predmet sporu (správnosť určenia daňovej povinnosti) žiadny vplyv. K tejto námietke žalovaný zároveň uviedol, že reštrukturalizácia dlžníka VENAS a.s. začala dňa 10.09.2016 a bola ukončená 13.07.2017. Rozhodnutie správcu dane bolo vydané dňa 10.04.2017 a právoplatným sa stalo dňa 07.09.2017. Pohľadávka správcu dane vyplývajúca z predmetného rozhodnutia vznikla až po dni začatia reštrukturalizačného konania. Podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, predmetom reštrukturalizácie sú pohľadávky, ktoré vznikli do dňa začatia reštrukturalizačného konania. K argumentácii žalovaného, že správcovi dane po vydaní protokolu z daňovej kontroly boli známe všetky údaje, ktoré sú povinnými náležitosťami prihlášky do reštrukturalizácie podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/24/2010 sa za daňovú pohľadávku považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom, alebo vyrubená správcom dane, žalovaný uviedol, že uvedené konštatovanie Najvyššieho súdu SR vychádzalo z ustanovenia § 95 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ale predmetná daňová kontrola a vyrubovacie konanie boli vykonané podľa zákona č. 563/2009 Z.z. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/52/2010, v ktorom je uvedené: „vychádzajúc zo znenia relevantných zákonných ustanovení, z ktorých vyplýva, že správca dane nemá povinnosť prihlásiť tu daňovú pohľadávku, ktorá sa stala splatnou po povolení reštrukturalizácie ....“ V tomto prípade sa daňová

pohľadávka nielenže stala splatnou až po povolenie reštrukturalizácie, ale stala sa splatnou až po ukončení reštrukturalizácie. Žalovaný námietku žalobcu o prihlásení pohľadávky do reštrukturalizačného konania tak považoval za neopodstatnenú.

28. Zástupcovi žalobcu bolo doručené vyjadrenie žalovaného dňa 04.10.2018 spolu s výzvou na repliku podľa § 106 ods. 1 SSP, na ktorú nereagoval.

29. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok (SSP) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods.2, § 182 ods.1 písm.g) a § 105 ods.2 písm.a) SSP a po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, ako aj obsahom pripojených administratívnych spisov žalovaného a správcu dane dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto túto v zmysle ust. § 190 SSP zamietol.

30. Podľa ust. § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (SSP), konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

31. Podľa ust. § 5 ods. 3 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

32. Podľa ust. § 5 ods. 4 SSP, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

33. Podľa ust. § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

34. Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

35. Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

36.Podľa ust. § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

37. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“ v príslušnom slovnom tvare), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

38. Podľa ust. § 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

39. Podľa ust. § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku, je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8, v zmysle ktorého ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou začína vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku).

40. Podľa ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 Daňového poriadku. Daňová kontrola začína podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole.

41. Podľa ust. § 61 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

42. Podľa ust. § 61 ods. 3 prvá veta Daňového poriadku je konanie prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania.

43. Podľa ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v ods. 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

44. Podľa ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

45. Podľa ust. § 69 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), platiteľ, ktorému je alebo má byť dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, ručí podľa § 69b za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená.

46. Podľa ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH, odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

47. Podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

48. Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

49. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

50. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného predloženého súdu vyplýva, že Daňový úrad Košice ako správca dane (ďalej len „správca dane“) vykonanou daňovou kontrolou u žalobcu preveroval splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov“). Na základe výsledkov kontroly správca dane určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume 335 509,46 eur. Správca dane na základe vykonaného dokazovania a zhodnotenia získaných dôkazov dospel k záveru, že preverované dodanie tovaru od spoločností ASTRON, s.r.o. Kováčska 65, Košice, IČO : 36655996, SECRET GROUP, s.r.o. Moyzesova 36, Košice, IČO : 36693197, MVR s.r.o., Sekčovská 54, Prešov, IČO : 36606219 a VENERG, s.r.o., Skladná 6, Streda nad Bodrogom, IČO : 45282897 nebolo reálne uskutočnené tak, ako to bolo uvedené na preverovaných faktúrach, uvedených v úvode odôvodnenia tohto rozhodnutia a žalobca nepreukázal, že tovar reálne nadobudol od deklarovaných dodávateľov. Správca dane preto skonštatoval, že obchodná činnosť, ktorú daňový subjekt prezentoval predloženými došlými a odoslanými faktúrami, nebola reálnou ekonomickou činnosťou. Zistený skutkový stav je uvedený v rozhodnutí správcu dane, ako aj v žalobou napadnutom rozhodnutí a súd preto z neho ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného vychádzal (§ 135 ods. 1 SSP).

51. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda, že tovary a služby, ktoré sú na faktúre deklarované, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie dane stanovené, a najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

52. Z ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva základná podmienka, za akej si môže daňový subjekt odpočítať daň z pridanej hodnoty, a to, aby išlo o tovar alebo službu, ktorú mu naozaj dodal konkrétny platiteľ dane z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane a v prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt, teda v danom prípade žalobca, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre.

53. Dostatočným dôvodom na to, že platiteľ vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená, je skutočnosť, že a) protihodnota za plnenie uvedená na faktúre je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka, b) uskutočnil zdaniteľný obchod s platiteľom počas obdobia, v ktorom bol tento platiteľ zverejnený v zozname podľa odseku 15, c) v čase vzniku daňovej povinnosti bol jeho štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu.

54. V zmysle vyššie uvedeného ust. § 24 ods. 3 Daňového poriadku nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti a podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Správcovi dane ust. § 24 ods. 4

Daňového poriadku umožňuje použiť aj zápisnice z iných konaní, a to nielen z daňových konaní, ale aj z trestných konaní, napr. z vyšetrovacích spisov, v takomto prípade ide o listinné dôkazy a nie o svedecké výpovede a tieto boli získané zákonným spôsobom, preto nemohlo dôjsť k porušeniu ust. § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Vzhľadom na to súd námietku žalobcu považuje za nedôvodnú.

55. K žalobným námietkam žalobcu týkajúcich sa prerušenia daňovej kontroly a lehôt konania správcu dane vo vyrubovacom konaní, v ktorých žalobca namietal, že k vyjadreniu k protokolu zo dňa 06.11.2015 sa správca dane nevyjadroval, preto mu žalobca zaslal žiadosť o prerokovanie, na ktorú správca dane odpovedal, že vykonáva doplnenie dokazovania, správca dane od vypočutia Petra Veszprémiho dňa 12.02.2016 až do 11.08.2016, keď vypočul G. G., nevykonával žiadne dokazovanie, vyrubovacie konanie trvalo takmer 18 mesiacov, súd uvádza, že správca dane musí alebo môže daňové konanie prerušiť a rovnako aj daňovú kontrolu, a to vzhľadom na ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorého na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije ust. § 61 Daňového poriadku a že podľa ust. § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa ust. § 46 ods. 8 a ust. § 49 ods. 1 Daňového poriadku a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. Zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane vo vyrubovacom konaní nielen dopĺňal dokazovanie, ale aj analyzoval zistenia z daňovej kontroly vo vzťahu k námietkam žalobcu uvedeným vo vyjadrení k protokolu, k čomu mal žalobca dostatočný časový priestor. Preto námietky žalobcu týkajúce sa prerušenia daňovej kontroly a lehôt konania správcu dane vo vyrubovacom konaní boli súdom vyhodnotené ako nedôvodné.

56. K tvrdeniu žalobcu uvedeného v jeho žalobe, že dňa 11.08.2016 vyhotovil správca dane upovedomenie o vypočutí svedka, podľa ktorého mal byť svedok - G. G. vypočutá dňa 07.09.2016, ale k vypočutiu svedka došlo až dňa 09.12.2016, súd uvádza, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že svedok G. G. svoju neúčasť na pojednávaní dňa 07.09.2016, reagujúc na predvolanie č. 103707078/2016 zo dňa 11.08.2016, ospravedlnila z dôvodu pracovnej neschopnosti, pričom toto podanie bolo doručené správcovi dane dňa 31.08.2017 ev.č. 250163404/2016 a o tejto skutočnosti bol žalobca oboznámený v zmysle úradného záznamu č. 103830367/2016 zo dňa 05.09.2016. Rovnako bol žalobca upovedomený aj o vypočutí svedka - G. G. dňa 09.12.2016 v zmysle upovedomenia o vypočutí svedka č. 104224055/2016 zo dňa 03.11.2016. Na ústnom pojednávaní sa zúčastnil splnomocnený zástupca daňového subjektu JUDr. Jozef Vasilik a tlmočník Ing. Anna Mokrá, ako to vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 104438299/2016 zo dňa 09.12.2016. Splnomocnenému zástupcovi bol na ústnom pojednávaní poskytnutý priestor, aby svedkovi položil otázky, čo ale splnomocnený zástupca nevyužil. Uvedeným zistením súdu je tvrdenie žalobcu o nesprávnom postupe správcu dane vyvrátené.

57. K žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa dĺžky konania a porušenia ust. § 65 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane je povinný rozhodnúť najneskoršie v lehote 60 dní od začatia konania, a ak tak nie je schopný učiniť, je povinný požiadať druhostupňový orgán o predĺženie lehoty na rozhodnutie, čo správca dane nevykonal, súd uvádza, že podľa ust. § 65 ods. 4 Daňového poriadku sa ustanovenia odsekov 1 až 3 použijú, ak tento zákon neustanovuje inak, t.j. len v prípadoch, ak na úkon nie je určená lehota. V tomto prípade lehota na vydanie rozhodnutia určená je, a to v súlade s ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku, a to do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice. Posledná zápisnica bola spísaná dňa 27.03.2017 a rozhodnutie bolo vydané dňa 10.04.2017, t.j. lehota podľa vyššie citovaného ustanovenia Daňového poriadku bola dodržaná. Preto námietka žalobcu, v ktorej poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR vo veci dodržania zákonom stanovených lehôt v konaní štátnych orgánov a judikatúru Najvyššieho súdu SR, nie je dôvodná.

58. K žalobným námietkam žalobcu týkajúcich sa porušenia ust. § 47 písm. h) a ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku, že svedecká výpoveď Petra Veszprémiho vo vyrubovacom konaní zostala bez vyhodnotenia, že správca dane nezaujal v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100529369/2017 stanovisko k námietkam, ktoré uviedol v protokole z daňovej kontroly, súd uvádza, že podľa ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak žalobca predloží správcovi dane pripomienky a dôkazy k protokolu z daňovej kontroly v stanovenej lehote, správca dane o priebehu a výsledkoch dokazovania spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa ust. § 19 Daňového poriadku, a to aj opakovane, v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. Správca dane spísal so splnomocneným zástupcom daňového subjektu zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100529369/2017 zo dňa 27.03.2017, v ktorej uviedol, že touto zápisnicou ukončuje dokazovanie vo veci vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobia február až november 2012 a do 15 dní od jej spísania vydá rozhodnutie. Splnomocnený zástupca daňového subjektu mal možnosť do zápisnice uviesť prípadné výhrady týkajúce sa stanoviska správcu dane k pripomienkam a námietkam žalobcu k protokolu z daňovej kontroly. Žalobca v zápisnici uviedol, že sa vyjadrí do 15 dní, ktorá lehota bola rovnaká, v akej mal správca dane vydať v danej veci rozhodnutie, ale neuviedol ani nenamietal, že by sa správca dane nevyjadril k jeho pripomienkam a zápisnicu riadne podpísal. Zápisnica č. 100529369/2017 zo dňa 27.03.2017 bola preto spísaná v súlade s ust. § 19 Daňového poriadku a súčasne to bola posledná zápisnica vo vyrubovacom konaní, a preto súd ani túto námietku žalobcu nepovažuje za dôvodnú.

59. K žalobnej námietke žalobcu, že svedecké výpovede, znalecké posudky a informácie z vyšetrovacích spisov z trestných konaní nemožno použiť ako dôkaz, súd uvádza, že správca dane použil tieto dôkazy v súlade s Daňovým poriadkom. Podľa vyššie citovaného ust. § 24 ods. 3 Daňového poriadku nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti a podľa ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Správcovi dane ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku umožňuje použiť aj zápisnice z iných konaní, a to nielen z daňových konaní, ale aj z trestných konaní, napr. z vyšetrovacích spisov, v takomto prípade ide o listinné dôkazy a nie o svedecké výpovede a tieto boli získané zákonným spôsobom, preto nemohlo dôjsť k porušeniu ust. § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Preto súd námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

60. K žalobnej námietke žalobcu, ktorá sa týka jeho podania námietky zaujatosti zamestnancov správcu dane, súd uvádza, že podľa ust. § 60 ods. 6 Daňového poriadku o námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. V čase neprítomnosti najbližšieho nadriadeného pracovníka, v tomto prípade vedúceho oddelenia daňovej kontroly, bol oprávnený podpisovať rozhodnutie ďalší najbližší nadriadený pracovník. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že posledná zápisnica vo vyrubovacom konaní č. 100529369/2017 bola spísaná dňa 27.03.2017 a bolo v nej uvedené, že správca dane do 15 dní od spísania tejto zápisnice vydá rozhodnutie, teda do dňa 11.04.2017. Žalobca mal o tejto lehote na vydanie rozhodnutia vedomosť. Preto ak žalobca podal námietku zaujatosti, ktorá svojím obsahom nezodpovedala požiadavkám Daňového poriadku, dňa 08.04.2017 o 18:24 hod., v deň pracovného voľna (sobota), potom aj súd považoval konanie žalobcu za účelové s cieľom znemožniť vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní v zákonnej lehote. Podľa ust. § 60 ods. 5 Daňového poriadku zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony. Vydanie rozhodnutia v zákonnej lehote 15 dní odo dňa spísania zápisnice je nevyhnutným úkonom, preto postup správcu dane nemohol byť v rozpore s Daňovým poriadkom. Súd preto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú.

61. Žalobná námietka žalobcu, ktorá sa týka postupu správcu dane pri úkone nazretia splnomocneného zástupcu žalobcu do spisu, súd uvádza, že podľa ust. § 23 Daňového poriadku daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa ust. § 21 alebo podľa osobitného predpisu, je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní. Správca dane je povinný o každom takomto nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti a dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb. Z obsahu spisovej dokumentácie vyplýva, že žalobcovi bolo na základe jeho požiadavky umožnené dňa 29.05.2017 nazrieť do spisu, preto jeho práva v predmetnej veci nemohli byť porušené.

62. K žalobným námietkam žalobcu, v ktorých tvrdí, že mu nie je známe, na základe akých kritérií dospel správca dane k záveru, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na podvodnom konaní, keď pritom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-227/14 PPUH Stehcemp, rozsudky Optigen a i., C-354/03, C-355/03 a C-484/03, EU:C:2006:16, bod 54, ako aj Véleclair, C-414/10, EU:C:2012:183, bod 25, Bonik, C-285/11, EU:C:2012:774, bod 45, aLVK-56,

C-643/11, EU:C:2013:55, bod 64), súd uvádza, že v zmysle judikatúry C-78/12 (Evita-K, Kittel, Mahagében, Bonik) právo na odpočítanie dane sa zamietne, ak sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to aj v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba alebo ak táto osoba vedela, alebo mala vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Z predloženého spisového materiálu a odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia (bod 1 tohto rozsudku) je zrejmé, že v procese daňovej kontroly bolo viacerými priamymi aj nepriamymi dôkazmi preukázané, že žalobca mohol vedieť, že sa zúčastnil podvodného konania. Aj podľa znaleckého posudku č. 5/2015 v roku 2012 pri dodávkach repky, jačmeňa, repkového oleja, sójového oleja a pod. od poľských a maďarských dodávateľov pre odberateľa LECRAST, s.r.o. boli účelovo vytvorené obchodné reťazce, pričom už pri faktúrach vystavených dodávateľmi poľských a maďarských spoločností, bolo zrejmé, že tovar je určený do Stredy nad Bodrogom, kde bol aj priamo dopravený. Platby za tovar dodaný poľskými a maďarskými dodávateľmi boli realizované z bankových účtov spoločností SECRET GROUP, s.r.o., VENAS, a.s., MVR s.r.o. a VENERG, s.r.o. Deklarované zdaniteľné obchody sa mali uskutočňovať medzi spoločnosťami, ktoré boli prepojené osobou Petra Veszprémiho, ktorý buď v mene týchto spoločností kontaktoval dodávateľov v zahraničí a dohodoval podmienky uskutočnenia obchodu, alebo bol s tuzemskými dodávateľmi majetkovo a personálne prepojený, keďže spoločnosť VENERG, s.r.o. mala do 26.04.2012 jediného spoločníka, a to spoločnosť VENAS, a.s., a do 05.04.2012 bol konateľom tejto spoločnosti Peter Veszprémi a konateľkou spoločnosti MVR s.r.o. bola Ing. Zuzana Vesprémi. Zo spisového materiálu spoločnosti VENERG, s.r.o. v zmysle úradného záznamu č. 20955103/2015 zo dňa 08.10.2015 vyplýva, že správca dane zistil, že predaj tovaru repky olejnej v reťazci VENAS, a.s. - BIO-plus, s.r.o. - VENERG, s.r.o. - VENAS, a.s. prebiehal len v sklade v Strede nad Bodrogom bez prepravy. Spoločnosť VENAS, a.s. mala predať repku olejnú spoločnosti BIO-plus, s.r.o. za cenu 500,- eur za 1 tonu bez DPH, tá následne spoločnosti VENERG, s.r.o. za cenu 516,- eur za tonu a VENERG, s.r.o. spoločnosti VENAS, a.s. za cenu 463,- eur za tonu, z predložených účtovných dokladov bolo zistené, že spoločnosť VENERG, s.r.o. nakupovala tovar od slovenských dodávateľov LECRAST, spol. s r. o., QANT, spol. s r. o., SECRET GROUP, s.r.o., BIO-plus, s.r.o., ktorí boli zároveň dodávateľmi spoločnosti VENAS, a.s. Z uvedeného vyplýva, že kompetentná osoba, ktorou bol Peter Veszprémi, vedel, resp. mohol vedieť o charaktere sporných transakcií a celkovej ekonomickej zmysluplnosti obchodných operácií a ich reálnosti medzi uvedenými personálne prepojenými spoločnosťami. V štruktúre zapojené spoločnosti sa síce vyhotovovali faktúry, ale žalobca nepreukázal, že fakturovaný tovar prispel k hospodárnosti vynakladania finančných prostriedkov. Takýto obchod bez hospodárskeho cieľa sám od seba nepredstavuje ekonomickú činnosť. Z uvedených dôvodov nemožno považovať žalobnú námietku žalobcu za dôvodnú.

63. K žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa otázky rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení Daňového poriadku, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva a tiež vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb

nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, pretože daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť, že dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Aj podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 401/2009-17, ktorý vychádza aj z ustálenej judikatúry (napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2000 sp.zn. 4Sž/136/1999), vyplýva záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov) a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Na základe uvedeného ustáleného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky súd vyhodnotil túto podstatnú žalobnú námietku žalobcu ako nedôvodnú. Ak žalobca poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky „sp.zn. ÚS 314/2015“, podľa ktorého je úlohou právneho štátu pripraviť legitímne podmienky, ktoré by boli zárukou spravodlivého prerokovania veci pred kompetentným orgánom verejnej moci, tak ak žalobca neuviedol úplné číslo rozhodnutia, najmä či má na mysli číslo sp.zn. I., II., III., IV. ÚS 314/2015, tak súd uvádza, že nie je povinný vyhľadávať nepresné, neidentifikovateľné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky.

64. K žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa prihlásenia pohľadávky správcu dane do reštrukturalizácie, aj keď táto námietka presahuje rámec námietok uvedených v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, a preto sa žalovaný s touto námietkou objektívne nemohol zaoberať, súd pre úplnosť uvádza, že z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného vyplýva, že reštrukturalizácia žalobcu ako dlžníka sa začala dňa 03.02.2016 a ukončená bola dňa 28.09.2016 (vyplývajúce z aktuálneho výpisu Obchodného registra). Rozhodnutie správcu dane bolo vydané dňa 10.04.2017 a stalo sa právoplatným dňa 07.09.2017. Pohľadávka správcu dane vyplývajúca z predmetného rozhodnutia vznikla až po dni začatia reštrukturalizačného konania. Podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii predmetom reštrukturalizácie sú pohľadávky, ktoré vznikli do dňa začatia reštrukturalizačného konania. K názoru žalobcu, že správcovi dane po vydaní protokolu z daňovej kontroly boli známe všetky údaje, ktoré sú povinnými náležitosťami prihlášky do reštrukturalizácie a podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžf/24/2010 za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane, súd uvádza, že uvedené konštatovanie Najvyššieho súdu SR vychádzalo z ust. § 95 (Prihlasovanie daňových pohľadávok), a teda z ustanovenia

zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ale predmetná daňová kontrola a vyrubovacie konanie boli vykonané v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z., a teda podľa Daňového poriadku. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/52/2010, z ktorého vyplýva, že správca dane nemá povinnosť prihlásiť tú daňovú pohľadávku, ktorá sa stala splatnou po povolení reštrukturalizácie. V danom prípade sa daňová pohľadávka stala splatnou až po ukončení reštrukturalizácie, a keďže rozhodnutie správcu dane nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2017, reštrukturalizačné konanie bolo ukončené dňa 28.09.2016 a pohľadávka vznikla až po povolení reštrukturalizácie, tak preto z hore uvedených dôvodov súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa prihlásenia pohľadávky do reštrukturalizačného konania považuje za nedôvodnú.

65. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov má za to, že správca dane vykonaným dokazovaním dospel k správnemu záveru, že žalobcom deklarované zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené tak, ako bolo uvedené na preverovaných faktúrach. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane získal také relevantné dôkazy, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery o zdaniteľných obchodoch žalobcu, zaoberal sa skúmaním jednotlivých skutočností, najmä faktúr, vyjadrením svedkov, ktoré dôkazy hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo. Ak potom správca dane na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítane dane v zmysle vyššie citovaných ust. § 49 a ust. § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. sú správne, tak potom záver žalovaného bol taktiež správny a v súlade s príslušnými vyššie citovanými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z., ako aj Daňového poriadku. Preto na základe toho, keďže žalobné námietky žalobcu sú v prevažnej väčšine žalobných námietok zhodné s odvolacími námietkami žalobcu - okrem nových žalobných námietok - s ktorými sa žalovaný podľa názoru súdu dostatočne vysporiadal, a keďže žalobca nič podstatné relevantné pre rozhodnutie súdu v žalobe neuviedol, súd uzatvára, že žalovaný správne právne posúdil vec žalobcu, že zistenie skutkového stavu nie je v rozpore s obsahom spisov žalovaného, ale naopak, je s nimi v súlade, že žalovaný neprenášal dôkazné bremeno na žalobcu, že v daňovom konaní sa správne orgány riadili zásadami Daňového poriadku uvedenými v ust. § 3 Daňového poriadku, a preto z uvedených dôvodov žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím a procesným postupom nemohol ukrátiť žalobcu na jeho subjektívnych právach, ako to žalobca tvrdil v žalobe. Preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa ust. § 190 SSP zamietol.

66. Pre úplnosť celkového obrazu ekonomickej činnosti žalobcu v priebehu roku 2012 je potrebné uviesť, že na Krajskom súde v Košiciach prebiehali, resp. prebieha viacero sporov o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí administratívneho orgánu v súvislosti s daňovou kontrolou DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie február až november 2012 (výsledkom ktorej bol protokol č. 21005643/2015 zo dňa 16.10.2015), na základe čoho daňovému subjektu, t.j. žalobcovi boli nepriznané nadmerné odpočty DPH a bola vyrubená daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní. Uvedené konania pred správnym súdom sa týkajú rozhodnutí správcu dane a žalovaného a to za jednotlivé mesiace kontrolovaného obdobia, pričom v podstate na základe rovnakých skutkových zistení o dodávkach tovaru (repka, jačmeň, repkový olej, sójový olej a pod.) od poľských a maďarských dodávateľov pre odberateľa LECRAST, s.r.o. v účelovo vytvorených obchodných reťazcoch bez reálnej ekonomickej činnosti a pri rovnakom právnom hodnotení, správny súd už viacerými rozhodnutiami (napr. rozsudky sp. zn. 6S/111/2017 zo dňa 21.03.2019, 6S/112/2017 zo dňa 25.10.2018, 6S/113/2017 zo dňa 18.10.2018, 8S/58/2017 zo dňa 17.01.2019, 8S/59/2019 zo dňa 28.02.2019 a ďalšie) žaloby žalobcu na základe v zásade totožných dôvodov zamietol. Súd preto v zmysle ust. § 140 SSP odkazuje v celom rozsahu aj na dôvody označených rozhodnutí súdu, s ktorými sa stotožňuje.

67. Súd žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP), a keďže žalovaný si právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 168 SSP neuplatnil, preto súd vo výrokovej časti rozsudku vyslovil, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

68. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP) Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.