Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoE/17/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného R. H., bytom A., U. XXX/XXX, zastúpeného JUDr. C. P., advokátkou so sídlom v H. T., W. XX/XX, proti povinnej E. H., bytom S., U. XXXX/XXXE, zastúpenej Advokátskou kanceláriou AK F., s.r.o., so sídlom T., C. rad 5, o výkon rozhodnutia - styk oprávneného s maloletou I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenou kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. januára 2019, č.k. 26Em/4/2018-165, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladným opatrením oprávnenému a povinnej spolu s maloletou I. povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu jedenkrát v mesiaci v trvaní jednej a pol hodiny každého stretnutia za účasti psychológa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v H., a to s cieľom viesť oboch rodičov k zodpovednému rodičovstvu tým, že stretnutia budú realizované v deň a hodinu po dohode s rodičmi, so zohľadnením, že otec dieťaťa má uložený zákaz úmyselne sa priblížiť k matke dieťaťa na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, zákaz akokoľvek kontaktovať matku dieťaťa a zákaz zdržiavať sa v obydlí matky dieťaťa. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 17.10.2016 žiadal výkon rozhodnutia Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.06.2016, č. k. 30P/247/2015-200- v spojení s opravným uznesením zo dňa 24.06.2016, č. k. 30P/247/2015-204- vo veci jeho styku s maloletou I. s odôvodnením, že mu matka bráni v riadnom stretávaní sa s dcérou. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.05.2017, č. k. 62Em/1/2016-48 súd prvej inštancie vyhlásil výkon rozhodnutia za neprípustný a tento zastavil. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 08.11.2017, č. k. 5CoE/191/2017-75 odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 360 odsek 1, § 363, § 376 odsek 1, odsek 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok; § 3 odsek 1, 2, 3, odsek 5, 6 vyhlášky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Uviedol, že pred nariadením výkonu rozhodnutia o úprave styku otca k maloletej súd zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutia a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu, súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. Po nariadení výkonu rozhodnutia, ak súd zistí existenciu ospravedlniteľných dôvodov nepodrobenia sa rozhodnutiu, súd neuskutoční výkon rozhodnutia. Súd z doposiaľ vykonaného dokazovania mal za preukázané, že nedochádzalo k riadnemu plneniu rozhodnutia Okresného súdu Trenčín 09.06.2016 č. k. 30P/247/2015-200- v spojení s opravným uznesením zo dňa 24.06.2016, č. k. 30P/247/2015-204- o úprave styku otca s maloletou I.. Rodičia sa vo vyjadreniach diametrálne líšia. Vo vyjadreniach oprávneného prevláda tvrdenie, že povinná na styk dieťa riadne nepripravuje, bráni oprávnenému v stretnutiach s maloletou, zatajuje sa. Povinná vo svojich vyjadreniach tvrdenia oprávneného odmieta, uvádza, že maloletá sa s oprávneným odmieta stretávať pre zlé spomienky z minulosti. Taktiež uviedla,

že otec na niektoré stretnutia ani neprišiel. Súd mal z doposiaľ zabezpečených listín preukázané, že stretnutia oprávneného s maloletou sa dlhodobo nerealizujú. Je nepochybné, že medzi rodičmi je veľmi zlá komunikácia, zrejme z dôvodu konfliktov z minulosti. Rovnako sa súdu javí nedostatočná motivácia zo strany matky, ktorá opätovne argumentuje konfliktmi z minulosti. Taktiež sa súdu javí nedostatočné motivovanie zo strany matky, tiež jej neochota spolupracovať či už s kolíznym opatrovníkom, príp. iným odborníkom. Toto správanie matky mal súd preukázané aj samotným vyjadrením kolízneho opatrovníka, ako aj správou PhDr. P.. Uvedená situácia podľa názoru súdu samozrejme neprispieva k budovaniu a rozvoju adekvátnej väzby medzi otcom a maloletou. Súd prvej inštancie mal za to, že momentálne existujú odstrániteľné dôvody, pre ktoré sa povinná nepodrobuje súdnemu rozhodnutiu (odmietanie otca zo strany maloletej), čo však nemožno pričítať len na stranu otca. Tieto dôvody sú odstrániteľné, a to samozrejme zlepšením komunikácie rodičov a motiváciou maloletej I. zo strany matky. Súd musí v prvom rade sledovať ochranu maloletej pred ujmou, ktorá by mohla nastať v prípade, ak by sa naďalej styk otca s maloletou nerealizoval, nakoľko dieťa potrebuje byť vychovávané tak matkou, ako aj otcom. Súčasne je potrebné sledovať aj záujem oprávneného stretávať sa s maloletou, aby tak nedošlo k strate kontaktu otca s maloletou. Dlhodobá absencia otca pri výchove maloletej by mohla viesť až k absolútnemu odcudzeniu, ktoré by mohlo mať nenapraviteľné negatívne dôsledky. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že nemôže pre existenciu týchto odstrániteľných dôvodov uskutočniť výkon rozhodnutia, avšak uvedený stav si vyžaduje ingerenciu, a to v podobe nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti všetkých účastníkov (oprávneného, povinnej, maloletej) podrobiť sa psychologickému poradenstvu za asistencie odborníka psychológa, poskytujúcej maloletej nerušený priestor na uplatnenie jeho práva na oboch rodičov. V danom prípade v záujme maloletého dieťaťa bolo potrebné zabezpečiť styk dieťaťa s otcom, avšak vzhľadom na eskaláciu konfliktu medzi rodičmi a ich neschopnosť viesť konštruktívny dialóg, dohodnúť sa a realizovať nerušený styk otca s dieťaťom bolo podľa názoru súdu prvej inštancie nevyhnutné nastaviť režim stretávania sa otca s maloletou na neutrálnej pôde za asistencie tretej osoby (psychológa), ktorá obom rodičom poskytne odbornú pomoc, pričom účasť tejto osoby zabezpečí nekonfliktnosť a komfortnosť stretnutí. Nariadené odborné psychologické poradenstvo bude plniť ochrannú funkciu a pomôže zlepšiť schopnosť rodičov navzájom komunikovať a spoločne vychovávať maloletú. Súd napriek problematickému vzťahu rodičov vyjadruje presvedčenie a súčasne v tomto smere apeluje na oboch rodičov, aby v záujme maloletej sa dokázali odosobniť od vzájomných rozporov a svoje správanie podriadili jedine záujmom maloletej. Súd určil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok ako orgán zabezpečujúci psychologické poradenstvo, ktorému takáto činnosť vyplýva zo zákona číslo 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to z dôvodu aktuálneho obvyklého pobytu maloletej. Ďalej uviedol, že súd bude pravidelne sledovať účinnosť neodkladného opatrenia a v prípade, že dôjde k zmene pomerov alebo odpadnú dôvody pre jeho nariadenie, súd ho môže aj bez návrhu zrušiť.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná. Povinná dôvodila tým, že v priebehu konania preukázala, že oprávnený, i napriek iniciovaniu konania, počas celého roka 2017 na stretnutia s mal. I. nechodil a ani sa nedomáhal realizácie styku a svoje aktivity zintenzívnil v období nariadených termínov pojednávania, pričom súd postavil povinnú do pozície rodiča, ktorý oprávnenému bráni v styku s mal. dcérou, keďže tento záver vyplýva z vyhodnotenie správy, ktorá mala byť súdu v konaní dňa 26.10.2016 predložená PhDr. C. P., psychologičkou, ktorú mala matka s mal. I. navštevovať. V tejto súvislosti povinná zdôrazňuje, že i napriek tomu, že táto správa je ako listinný dôkaz súčasťou spisu, povinnej ako účastníkovi konania nebola doručená, čím jej bola odňatá možnosť vyjadriť sa k nej. To isté platí aj o podaní Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 27.09.2018, na ktoré sa súd odvoláva ako súčasť spisu sp. zn.: 31P/246/2015. Povinná popiera, že by bránila oprávnenému v stretnutiach s mal. dcérou. Uviedla, že po odchode zo spoločnej domácnosti povinná umožňovala oprávnenému kontakt s mal. dcérou, avšak dôsledkom otcových denných ultimatívnych a naliehavých telefonátov mal. I. bola, z dôvodov zmien v správaní mal. I. a neprimeraných reakcií po týchto telefonátoch, nevyhnutnosť vyhľadania detského psychológa, nakoľko reakciou mal. I. bolo sebapoškodzovanie. Situácia sa zmenila až v okamihu, kedy mal. I. mala byť s oprávneným počas styku sama, kedy sa u mal. I. začali kumulovať zdravotné ale aj psychické problémy, ktoré vyústili až do potreby vyhľadania odbornej psychologickej a pedopsychiatrickej pomoci pre mal. I.. Povinná nepopierala, že od februára 2018 neboli realizované žiadne stretnutia u PhDr. P.. Podľa povinnej dôvodom nebola neochota spolupracovať s odborníkom, ale správanie sa PhDr. P. voči mal. I. a v neposlednom rade aj fakt, že pre opakované zápaly ucha bola mal. I. vybratá nosná mandľa. Vzniknutú situáciu povinná konzultovala s Mgr. E., ktorá odporučila dať mal. I. pauzu a nenútiť ju chodiť na stretnutia u PhDr. P., prípadne vyhľadať psychológa, ku ktorému bude mať mal. I. dôveru. S poukazom na odporúčanie Mgr. E. povinná oslovila

PhDr. D. E., s ktorou najskôr ona a následne aj s mal. I. absolvovala stretnutia/e, pričom z priebehu týchto stretnutí bola vypracovaná PhDr. E. dňa 30.9.2018 správa, z ktorej vyplýva, že zo psychologického hľadiska by bolo užitočnejšie, keďže primárny pacientom nie je dieťa, ale rodičia, individuálne pracovať s každým z nich, aby si jeden aj druhý nahliadol svoj kontraverzný vklad do vzťahov. Iba následne uvažovať o práci s dieťaťom, ktoré by malo byť cez psychoterapeutický efekt rodičov viac pripravené na možnú zmenu vo vzťahoch. V danom prípade je povinná toho názoru, že by ďalšie ingerovanie mal. I. do výchovného opatrenia, tak, ako toto bolo nariadené súdom a konfrontácia s ďalším psychológom nebola v súlade s jej najlepším záujmom. Povinná je tiež názoru, že s poukazom na čl. 3 a predovšetkým čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa treba venovať pozornosť aj názoru mal. I., ktorá tento opakovane pomerne explicitne vyjadruje a neopomínať, že styk / starostlivosť nemôže prebiehať / byť realizovaná nasilu, podľa pocitov a predstáv rodičov, ale vždy s ohľadom a dôrazom na záujem mal. dieťaťa. V tejto súvislosti dala do pozornosti nález ÚS ČR z 13.10.2015, sp. zn.: III ÚS 3462/2014, z ktorého vyplýva, že inštitút nariadenia výkonu rozhodnutia nie je určený na to, aby sa stal nástrojom násilnej zmeny prejavov vôle maloletého dieťaťa, pokiaľ jeho rozhodnutie nebolo úmyselne ovplyvnené tretími osobami. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné, aby sa maloleté dieťa a jeho rodičia podrobili odbornému poradenstvu, môže aj bez návrhu začať konanie o nariadenie neodkladného výchovného opatrenia, v ktorom bude rozhodovať po vykonanom dokazovaní a zistení skutočného stavu veci formou rozhodnutia vo veci samej (uznesením). Vzhľadom na to, že mal. I. sa už v predchádzajúcom období podrobila odbornému poradenstvu, vyšetreniu súdnymi znalcami, ako aj opakovanej psychologickej intervencii, povinná je toho názoru, že je potrebné, aby súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní posúdil dôvodnosť nariadenia ďalšieho výchovného opatrenia aj z hľadiska účelnosti, a to s prihliadnutím na najlepší záujem mal. I.. Zohľadňujúc aj závery zo psychologického vyšetrenia zo dňa 30.9.2018 u PhDr. D. E., má za to, že nie je v záujme mal. I., aby sa podrobovala ďalšiemu výchovnému opatreniu tak, ako to nariaďuje súd v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia. S prihliadnutím na vyššie uvedené preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinnej uviedol, že považuje postup súdu prvej inštancie, spočívajúci vo vydaní predmetného uznesenia, za zákonný a spravodlivý, kde práve za súčasnej prítomnosti psychológa, oboch rodičov ako i povinnej I., bude môcť súd zistiť na základe správy z týchto sedení, kto je ochotný a akým spôsobom zhostiť sa zmeny v správaní sa, tak aby toto bolo na prospech dieťaťa. Uviedol, že skutočnosť, že povinná predložila prepúšťacie správy z nemocnice, ktorý pobyt bol zabezpečený vždy počas pojednávania nariadeného súdom, je len znakom manipulácie povinnej, tak ako toto konštatuje PhDr. T. vo svojom posudku. Sama riaditeľka materskej škôlky navrhla oprávnenému, aby darčeky pre maloletú doniesol, keďže iba takýmto spôsobom mu mohli pomôcť v jeho situácii, že dieťa nevidel už niekoľko rokov, čo oprávnený privítal, a darčeky do škôlky priniesol. Oprávnený nebol zbavený svojich rodičovských práv, ani mu tieto neboli obmedzené a podľa usmernenia Ministerstva školstva, ktorým je viazané aj uvedené predškolské zariadenie platí, že ten rodič, ktorému dieťa nie je zverené, má právo nielen na informácie, ale aj právo zúčastňovať sa aktivít poriadaných školských zariadením a byť prítomný aj takýmto spôsobom pri výchove dieťaťa. Ďalej poukázal na povinnou predložené vyjadrenie Mgr. U., klinického psychológa, ktorého navštevuje povinná od augusta 2018, čo je podľa oprávneného len znakom toho, že povinná, hoci s dieťaťom opustila spoločnú domácnosť v decembri 2015, od uvedeného obdobia s oprávneným nie je v kontakte, nestretáva sa s ním. Vzťah rodičov navzájom nemôže mať vplyv na ich vzťah k maloletej a práve predmetné vydané neodkladné opatrenie by malo naučiť rodičov komunikovať v záujme maloletého dieťaťa. Ďalej k správe z psychologického vyšetrenia maloletej a spoločnej interakcie dieťaťa s matkou zo dňa 30.9.2018 vydanej na žiadosť povinnej uviedol, že poradenský psychológ a psychoterapeut pre deti a dospelých PhDr. E. ani v jednom prípade nevykonala pohovor s oprávneným, ani ho žiadnym spôsobom nekontaktovala, čo je v zjavnom rozpore s podaním objektívneho stanoviska, tak ako to robil predchádzajúci psychológ PhDr. P., ktorá nie len pracovala s povinnou a maloletou, ale prizvala k skúmaniu i oprávneného, ktorú psychologičku spomína i maloletá. Oprávnený mal za to, že povinná každého psychológa, ktorý len čiastočne nesplní jej očakávanie, spočívajúce v nestretávaní sa oprávneného s dieťaťom, vymení a prestáva s ním spolupracovať a vyhľadáva, tak ako aj právnych zástupcov, vždy nové osoby, ktoré sa snaží presvedčiť o svojej pravde. Oprávnený ďalej uviedol, že ani v jednom odbornom vyjadrení, ktoré povinná predložila, nie je uvedené, že po opustení spoločnej domácnosti sa oprávnený s maloletou stretával podľa rozhodnutia súdu, najskôr za prítomnosti povinnej, stretnutia prebiehali bez akýchkoľvek problémov, naopak maloletá pri týchto stretnutiach povinnú odmietala, nevedela sa oprávneného nabažiť, odmietala sa chytiť za ruku povinnej, bosá bežala za otcom cez celé nákupné stredisko, keď

sa s oprávneným rozlúčila dlho mu mávala pokiaľ sa z dohľadu maloletej nestratil atď. Po stretnutiach maloletej s oprávneným za prítomnosti povinnej, začali stretnutia bez jej účasti, z ktorých má oprávnený množstvo fotografií, videozáznamov, kde je maloletá šťastná, spokojná a odmieta sa z týchto stretnutí prebiehajúcich v domácom prostredí, kde vyrastala, vracať k povinnej. Do odchodu povinnej zo spoločnej domácnosti bolo dieťa veselé a zdravé. V súčasnosti má dieťa neustále zdravotné problémy, hoci na jeho výchove oprávnený už viac ako tri roky neparticipuje. Oprávnený ďalej poukázal na to, že povinná proti rovnakému neodkladnému opatreniu, ktoré bolo vydané v decembri 2018 v konaní o rozvod manželstva / 31P 246/2015-236 z 28.12.2018 právoplatné 28.1.2019/, nepodala opravný prostriedok, teda s jeho obsahom prejavila súhlas, no napriek tomu toto neodkladné opatrenie nerešpektuje. Vzhľadom na vyjadrenie PhDr. E., ktoré predložila povinná, je zjavné, že povinná výchovu maloletej nezvláda, maloletá preberá správanie sa povinnej, klame (k čomu sa hneď aj priznáva) a teda súd prvej inštancie v rámci výkonu rozhodnutia správne rozhodol, keď nariadil predmetné neodkladné opatrenie ako jedno z výchovných opatrení a preto žiadal, aby toto odvolací súd ako vecne správne a zákonné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. Povinná v písomnej replike k vyjadreniu oprávneného uviedla, že tvrdenia oprávneného, uvádzané vo vyjadrení, nie sú pravdivé. Povinná nepopiera, že hospitalizácie, ktoré oprávnený namietal, boli plánované, avšak v jednom prípade bol termín hospitalizácie už vopred stanovený a až následne bol oznámený termín pojednávania a v druhom prípade išlo výlučne o náhodu, pričom povinná termín hospitalizácie akceptovala s ohľadom na mal. I. a tiež fakt, aby hospitalizáciu mala čo najskôr za sebou a mohla riadne nastúpiť do školy a plniť si školské povinnosti. Pokiaľ sa oprávnený odvolával na znalecký posudok PhDr. T., ktorý by mal konštatovať, že matka sa správa manipulatívne, toto podľa povinnej nie je pravdou, ani v jednej časti znaleckého posudku takéto konštatovanie PhDr. T. nie je, pričom v tejto súvislosti poukazuje na závery znaleckého posudku, bod 6, kde je výslovne uvedené, že sa nezistilo, že by povinná maloletú vedome kontaminovala voči osobe oprávneného. Pokiaľ ide o námietky oprávneného k správe Mgr. U., ktorú predložila povinná, povinná uviedla, že oprávnený účelovo zamlčiava vedomosť o tom, že povinná po odchode zo spoločnej domácnosti vyhľadala psychológa, a to PhDr. T. S., ktorá dokonca vo vzťahu k osobe povinnej podávala správu aj do trestného konania, pričom zo správy je jednoznačné, že povinná bola, počnúc 01/2016 zaradená do individuálnej psychoterapie so zameraním na spracovanie ťažkej posttraumatickej stresovej poruchy. Oprávnený o predmetnej správe má vedomosť, ba čo viac, bol s PhDr. T. S. aj v kontakte, pričom túto psychologičku povinná navštevovala až do času jej odsťahovania sa do S., pričom aj následne bola s PhDr. T. S. v občasnom telefonickom kontakte. Následne, aj vzhľadom na aktivity, ktoré oprávnený začal vyvíjať v auguste 2018 povinná bola nútená opäť vyhľadať psychológa a na základe odporúčaní, ktoré jej boli poskytnuté kontaktovala PhDr. G. U., ktorý má ambulanciu v H., s ktorým spolupracovala až do času jej práceneschopnosti v októbri 2018, pričom spoluprácu povinná neukončila. Povinná vždy mala a stále má záujem na konštruktívnej diskusii, pričom si uvedomuje, že súčasný stav, kedy s oprávneným nedokážu konštruktívne komunikovať, nie je na prospech mal. I.. Aj s poukazom na túto skutočnosť iniciovala konzultáciu u PhDr. E., pričom pokiaľ oprávnený nebol PhDr. E. na podnet povinnej kontaktovaný, bolo tomu tak výlučne z dôvodu, že povinná, žiaľ, z dôvodu zdravotných problémov mal. I. ako aj svojich, sústredila krátko po konzultácii u H.. E. svoju pozornosť na riešenie týchto záležitostí a prípadné iniciovanie spolupráce, resp. spoločných sedení s oprávneným u PhDr. E. už zabezpečiť nestihla. K otázke údajného bránenia oprávneného v kontakte s mal. I. zo strany povinnej považuje za potrebné zdôrazniť, že ani súdom určená úprava styku rodiča s dieťaťom nie je a nemôže byť vnímaná dogmaticky ako niečo nemenné, nakoľko v živote dieťaťa nastávajú také okolnosti, ktoré reálne znemožňujú styk oprávneného rodiča s mal. dieťaťom v čase súdom určeného styku. Faktom je, že minimálne posledný rok v spoločnej domácnosti bývala mal. I. často chorá, nefrologickým pacientom je od narodenia. Pokiaľ ide o správy, tieto povinná vždy vypracovala a vypracúva svedomito a oprávnenému odosiela tak, aby dodržala príslušné súdne rozhodnutie. Pokiaľ oprávnený poukazuje na uznesenie č. k. 31P/264/2015-236 zo dňa 28.12.2018 ktoré bolo vydané v konaní o rozvod manželstva proti ktorému povinná nepodala odvolanie a teda toto rešpektuje, povinná uvádza, že predmetné uznesenie nebolo vydané zákonným postupom v samostatnom konaní, a nie je ani riadne a logicky odôvodnené, o čom svedčí nielen jeho odôvodnenie , ale aj v konečnom dôsledku nesprávne poučenie o odvolaní. Preto povinná bude aj proti tomuto uzneseniu iniciovať riadny opravný prostriedok, a to z dôvodov, ktoré uviedla aj v tomto konaní. Povinná zdôraznila, že mal. I. sa už v predchádzajúcom období podrobila odbornému poradenstvu, vyšetreniu súdnymi znalcami, ako aj opakovanej psychologickej intervencii, a preto je na zvážení dôvodnosť nariadenia ďalšieho výchovného opatrenia. Vzhľadom na

uvedené opätovne navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Oprávnený v písomnej duplike k replike povinnej uviedol, že čo sa týka tvrdení povinnej poukazujúcich na správu PhDr. S. zo dňa 12. 12. 2016 pre OR PZ Trenčín podľa tejto správy mala záujem povinná, aby oprávneného stíhali nielen z týrania manželky ale aj z týrania maloletej I.. Oprávnený popiera, že by sa správal tak, aby ubližoval manželke a dcére. Poukázal na to, že PhDr. T. uvádzal, že maloletá odpozorovala strachové reakcie matky, ktoré prejavuje k osobe otca maloletej. S dcérou mal vždy výborný vzťah, po vydaní neodkladného opatrenia sa styk realizoval v obchodnom centre A. v Q.. Maloletá, keď oprávneného zbadala, vždy bežala za ním, odmietala sa chytiť matky. Oprávnený predložil rad fotografií, z ktorých je podľa neho zrejmé, že vzťah s jedinou dcérou mal vždy veľmi dobrý, táto mala veľmi dobrý vzťah s otcom oprávneného i jeho bratom, počas spolužitia nikdy nebola chorá, nepotrebovala psychológa ani psychiatra. Z posudkov, ktoré sú zabezpečené v súdnych konaniach bolo podľa oprávneného preukázané, že povinná bola v detstve týraná, tento svoj psychický stav prenášala na jedinú dcéru, no neuvedomuje si, že dcére týmto škodí. Opatrovník v zmysle neodkladného opatrenia bol ochotný styk realizovať v ZŠ, ktorú maloletá navštevuje, z dôvodu, že povinná odmietla chodiť na referát, z dôvodu že je dlhodobo PN a nemá vychádzky, preto riaditeľka súhlasila, aby sa styk realizoval na pôde školy, teda v prostredí, ktoré je maloletej známe. Ako náhle sa o takomto postupe dozvedela povinná, maloletá opätovne navštívila lekára, dcéra prestala chodiť do školy, len aby akýkoľvek styk oprávneného s dcérou nemohol byť realizovaný. Oprávnený konštatoval, že dcéra nemá problém s ním, ale problém je v povinnej, ktorý konštatuje aj PhDr. T., PhDr. P., PhDr. M., PhDr. R.. Preto zastával názor, že súd správne rozhodol, keď vydal neodkladné opatrenie a pokiaľ sa týka konania 31P 264/2015 tvrdenie, že tu neodkladné opatrenie bolo vydané nezákonným postupom je podľa oprávneného len dôkazom toho, že povinná nehľadá spôsob, ako by sa mal styk medzi oprávneným a dieťaťom realizovať, ale hľadá rôzne obštrukcie ako konanie predlžovať, čoho dôkazom je podľa oprávneného už v poradí ôsma advokátska kancelária, ktorá matku zastupuje. V ostatnom sa pridržiaval predchádzajúcich vyjadrení.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Súd prvej inštancie v predmetnej veci podľa § 3 ods. 3 vyhlášky č. 207/2016 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška č. 207/2016 Z. z.) nariadil neodkladné opatrenie, keď mal za to, že existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré nedochádza k riadnemu plneniu rozhodnutia Okresného súdu Trenčín 09.06.2016 č. k. 30P/247/2015-200- v spojení s opravným uznesením zo dňa 24.06.2016 č. k. 30P/247/2015-204 o úprave styku oprávneného s maloletou, a to skutočnosť, že dochádza k odmietaniu oprávneného ako otca maloletej I. zo strany maloletého dieťaťa, pričom však dospel k záveru, že tento dôvod sa dá odstrániť odborným psychologickým poradenstvom.

8. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého uznesenia v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam povinnej uvádza nasledovné:

9. Predpokladom nariadenia výkonu rozhodnutia je aktívna účasť súdu zameraná na dobrovoľné plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia alebo schválenej dohody. Preto súd skôr, ako nariadi výkon, vyzve toho, kto sa odmieta podrobiť súdnemu rozhodnutiu alebo dohode, aby sa súdnemu rozhodnutiu podrobil, alebo súdom schválenú dohodu plnil. Vo výzve poučí povinného na následky neplnenia povinností, spravidla požiada iné subjekty o pôsobenie na povinného, aby tieto povinnosti dobrovoľne plnil. Ak takáto výzva zostane bezvýsledná, súd uloží tomu, kto dobrovoľne neplní, pokutu. Pokutu možno ukladať opakovane.

10. Úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia je v prvom rade viesť povinného k tomu, aby si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo súdneho rozhodnutia plnil dobrovoľne. Súd musí posúdiť, či konaním povinného rodiča došlo k porušeniu práv a povinností oprávneného rodiča, ktoré mu vyplývajú z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Súd rozhodujúci o výkone rozhodnutia vo veci styku

rodiča s maloletým dieťaťom je povinný zisťovať, z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má tak rodič povinný, oprávnený, ako aj maloleté dieťa. V konaniach vo veciach starostlivosti o maloletých, teda v konaní o výkon rozhodnutia súd pri rozhodovaní má na zreteli predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, ktorí by mali sledovať aj obaja rodičia.

11. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 207/2016 Z. z., súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. Ak súd zistí, že možno existujúce ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1 odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie podľa prvej vety možno nariadiť po predchádzajúcom posúdení vhodnosti a predpokladaného času trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať.

12. Podrobnosti postupu súdu po začatí konania o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých sú upravené v § 3 a nasl. vyhlášky č. 207/2016 Z.z. V zmysle tejto vyhlášky súd zisťuje, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu (§ 3 ods. 1). Právna úprava stanovuje povinnosť pri zisťovaní ospravedlniteľných dôvodov zohľadňovať najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj názor a správanie sa maloletých detí.

13. Z doposiaľ vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že mal. I. pochádza z manželstva rodičov, ktorí sú v súčasnej dobe v rozvodovom konaní. Otec mal. I. sa návrhom zo dňa 17.10.2016 domáha nariadenia výkonu rozhodnutia Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.6.2016, č.k. 30P/247/2015-204, ktorým bol predbežným opatrením upravený styk otca s mal. I.. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že nedochádza k riadnemu plneniu vyššie uvedeného súdneho rozhodnutia, oprávnený sa s mal. I. od novembra 2016 nestretáva, pričom rodičia sa vo svojich vyjadreniach o dôvodoch neuskutočňovania styku diametrálne líšia. Oprávnený tvrdí, že povinná dieťa na styk riadne nepripravuje, manipuluje s dieťaťom, bráni mu v styku. Na druhej strane povinná dôvodí, že mal. dieťa sa s oprávneným odmieta stretávať, má z otca strach pre zlé spomienky z minulosti. Je nepochybné, že oprávnený a povinná nedokážu medzi sebou komunikovať zrejme z dôvodu konfliktov vzniknutých počas manželského spolužitia. Uvedený záver podporujú aj zistenia vyplývajúce zo znaleckého posudku číslo 12/2017 vypracovaného znalkyňou z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých Mgr. E. R. v konaní o rozvod manželstva oprávneného a povinnej a úpravu práv a povinnosti k maloletej na čas po rozvode vedenej súdom prvej inštancie pod sp. zn. 31P/246/2015. Taktiež bolo preukázané zo záznamov z psychologických zistení a vyšetrení Mgr. H. E., PhD., E.. A. P., či správy od PhDr. C. P., že maloletá odmieta styk s oprávneným. Ako výslovne vyplýva z § 3 ods. 3 vyhlášky č. 207/2016 Z. z., (ale aj z Dohovoru o právach dieťaťa a zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine), súd je povinný prihliadať na názor maloletého dieťaťa. Pokiaľ je teda súdu stanovená povinnosť prihliadať pri zisťovaní dôvodov, pre ktoré sa povinná nemôže podrobovať rozhodnutiu aj na to, že maloletá explicitne odmieta styk s otcom - oprávneným, podľa názoru odvolacieho súdu, táto skutočnosť predstavuje existenciu ospravedlniteľného dôvodu ako výslovne konštatoval aj súd prvej inštancie. Zároveň odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že napokon uvedený záver podporuje aj nález ÚS ČR z 13.10.2015, sp. zn.: III ÚS 3462/2014, na ktorý sa odvoláva vo svojom odvolaní povinná a z ktorého vyplýva, že inštitút nariadenia výkonu rozhodnutia nie je určený na to, aby sa stal nástrojom násilnej zmeny prejavov vôle maloletého dieťaťa, pokiaľ jeho rozhodnutie nebolo úmyselne ovplyvnené tretími osobami.

14. Z článku 8 Dohovoru o právach dieťaťa pre vnútroštátne orgány jednoznačne plynie pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta. Tieto orgány by mali prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti toho, ktorého prípadu rozumne očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom. Pokiaľ je teda v predmetnej veci dôvodom neuskutočňovania styku rodiča -oprávneného s maloletou, odmietanie zo strany maloletej, ako aj zlá komunikácia medzi rodičmi maloletej, je v tomto prípade potrebné, aby súd uskutočnil také opatrenie, ktoré môže viesť k naplneniu uvedeného pozitívneho záväzku vyplývajúceho z Dohovoru o

právach dieťaťa. Ako vhodné opatrenie sa v danom prípade javí práve psychologické poradenstvo za účasti oprávneného, povinnej a maloletej. Vzhľadom ku skutočnosti, že maloletá ešte nemá vytvorený vzťah k osobe konkrétneho psychológa, je odvolací súd na rozdiel od povinnej toho názoru, že prípadná konfrontácia maloletej s ďalším psychológom nebude v rozpore s najlepším záujmom maloletej. I keď sa maloletá už podrobila viacerým psychologickým vyšetreniam, ako uvádza odvolací súd vyššie a ako namieta aj povinná vo svojom odvolaní, tieto boli vykonávané bez, resp. s minimálnou účasťou oprávneného ako otca maloletej. Preto nebude v rozpore so záujmom maloletej a účelom výchovného opatrenia, ak sa maloletá spolu s oprávneným a povinnou ako jej rodičmi podrobí psychologickému poradenstvu, tak ako to nariadil súd prvej inštancie.

15. Odvolací súd je toho názoru, že na znovuzískaní stratenej dôvery medzi otcom (oprávneným) a dcérou musia v záujme maloletej pracovať obidvaja rodičia spoločne za výraznej podpory odborného poradenstva. Je nesporné, že v detstve sa formuje budúca osobnosť dieťaťa a jeho budúce životné postoje, každé dieťa raz dospeje a bude hodnotiť konanie svojich rodičov už pohľadom dospelého človeka a toto hodnotenie môže byť značne kritické ku konaniu rodičov, ktorým ovplyvnili jeho detstvo a môže ovplyvňovať vzťahy rodičov a detí aj v dospelosti. Je preto mimoriadne dôležité, aby si túto skutočnosť obidvaja rodičia uvedomili, v závislosti od toho korigovali svoje doterajšie vzájomné vzťahy a čo najskôr začali obaja intenzívne pracovať na zlepšení svojej vzájomnej komunikácie, na svojej schopnosti riešiť veci konštruktívne v záujme ich spoločného dieťaťa, ktoré aj maloletá bude vnímať pozitívne a bude tráviť čas s oprávneným dobrovoľne, a nie z donútenia, k čomu môže prispieť práve psychologické poradenstvo nariadené súdom prvej inštancie.

16. Povinná v úvode svojho odvolania namietala, že nemala možnosť vyjadriť sa k správe PhDr. C. P., psychologičky, ktorú mala povinná s mal. I. navštevovať, a z ktorej súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal a rovnako tak k podaniu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 27.9.2018.

17. Odvolací súd k tejto námietke povinnej uvádza, že v kontexte mimosporového konania je potrebné vychádzať z toho, že súd je povinný a oprávnený si zabezpečiť dôkazy na zistenie skutočného stavu veci aj vtedy, ak to účastníci konania nenavrhli /§36 CMP/. V danej veci súd prvej inštancie takto postupoval, keď listom zo dňa 24.10.2018 požiadal Výskumný ústav detskej psychológie PhDr. C. P. o súčinnosť, kde žiadal o zaslanie správy z doterajších výsledkov z konzultácií s maloletou. Ako odpoveď PhDr. C. P. zaslala súdu správu dňa 29. októbra 2018. Všeobecne pri rozhodovaní o akomkoľvek neodkladnom opatrení súd vychádza zo skutkového stavu tak, ako tento vyplýva s dôkazov predložených navrhovateľom, čo v prípade neodkladného opatrenia nariadeného podľa vyhlášky č. 207/2016 Z. z. znamená aj to, že súd vychádza zo skutkového stavu zisteného postupom podľa § 36 CMP, a to bez zachovania princípu kontradiktórnosti sporového konania ako namieta povinná, a preto pokiaľ súd prvej inštancie nedoručil povinnej a ani oprávnenému vyššie uvedenú správu (rovnako tak aj podanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 27.9.2018), nedošlo ku chybe v procesnom postupe súdu, ktoré by malo za následok, že povinnej, či oprávnenému bola odňatá možnosť konať pred súdom, a teda uvedená odvolacia námietka povinnej nebola dôvodná.

18. Pokiaľ povinná vo svojom odvolaní popierala, že by bránila oprávnenému v stretnutiach s mal. dcérou, ide o námietku, ktorá bude predmetom súdneho konania o výkon rozhodnutia a nie je teda predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 3 vyhlášky č. 207/2016 Z.z., keď pre osvedčenie toho, že v predmetnej veci sa povinná dobrovoľne nepodrobuje rozhodnutiu súdu prvej inštancie zo dňa 09.06.2015, č. k. 30P/247/2015-200, a toho, či pre takéto konanie povinnej existujú ospravedlniteľné dôvody, postačujú závery zo správ kolízneho opatrovníka (napr. správy zo dňa 19.01.2018) a taktiež z vyššie uvedených správ zo psychologického poradenstva.

19. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).