Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cb/106/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: Obec Chotín, IČO: 00 306 461, Chotín 486, 946 31 Chotín, v konaní zastúpený advokátkou JUDr. Margit Keszegh, Jókaiho č. 24, 945 01 Komárno o zaplatenie 15.468,76 eur s prísl., sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.539,07 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.370,57 eur od 16.2.2012 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v ostatnej časti z a m i e t a.

III. Súd žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 44%

odôvodnenie:

1. Žalobca návrhom zo dňa 16.4.2012 sa domáhal na tunajšom súde proti žalovanému o vydanie platobného rozkazu na uloženie povinnosti zaplatiť v prospech žalobcu 15.468,76 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 16.2.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 10.01.2012 bolo zamestnancami SPP - distribúcia, a.s., na odbernom mieste Obecný úrad Chotín, K. XXX, H., t.j. v mieste podnikania žalovaného zistené porušenie overovacej značky na počítadle (v.č. XXXXXXXXXXXX). V dôsledku uvedeného, v období od 19.01.2011 do 10.01.2012 dochádzalo na uvedenom odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu, v zmysle ustanovenia §59 Zákona o energetike č. 656/2004 Z.z. V takomto prípade Zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Navrhovateľovi týmto vznikla škoda vyčíslená na 15.468,76 eur v súlade s vyhl. č. 155/2005 Z.z.. Za škodu spôsobenú neoprávneným odberom si žalobca vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX E. X. XX.XX.XXXX - na sumu 15.468,76 eur splatnou dňa 15.02.2012. Žalovaný uvedenú faktúru neuhradil. Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz pod číslom 5Rob/40/2013, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote písomný odpor s odôvodnením. V dôvodoch písomne podaného žalovaný poukázal na to, že zo strany žalobcu návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný nedôvodne, keďže z jeho strany na vyplatenie požadovanej náhrady škody neexistuje právny dôvod. Žalobca nepreukázal vznik akejkoľvek skutočnej škody, neboli naplnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu. Spotreba na odbernom mieste, ktorá je označená v tomto konaní bola dodávateľom plynu pravidelne odpočítaná v roku 2011 viackrát. Vyplýva to aj z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX, vystavenej dňa XX.XX.XXXX, ktorú pripojil. Poukázal ďalej aj na to, že v období od 19.01.2011 do 10.01.2012 žalovaný mal spotrebu plynu primeranú predchádzajúcim zúčtovacím obdobiam porovnateľného rozsahu.

2. Súd po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom 5Cb/106/2013 dňa 28.4.2016, ktorým uložil povinnosť žalovanému v prospech žalobcu zaplatiť 1 831,50 eur do troch dní po právoplatnosti

rozsudku a návrh žalobcu vo zvyšku zamietol. Na základe podaného odvolania žalobcom v časti zamietnutia jeho návrhu v ostatnej časti, odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/106/2013-214 zo dňa 28.04.2016 v napadnutej časti II. a III. výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že súd prvej inštancie sa neriadil atribútmi riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia dôsledne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vykonaným dokazovaním zistené rozhodné obdobie, počas ktorého dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu, je obdobie od 19.01.2011 do 10.01.2012. Súdny znalec vypracoval znalecký posudok a dodatok k nemu, v ktorom zaujal stanovisko k overovacím znakom - plombám na plynomere a následne vyčíslil skutočnú škodu vzniknutú neoprávneným odberom za uvedené obdobie vo výške 1.831,50 eur. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že okrem priznanej istiny je vo zvyšku nárok žalobcu nedôvodný a ako taký ho zamietol. Záverom súd poznamenal, že žalobca si splnil dôkaznú povinnosť na preukázanie základných atribútov škody, a to porušenie objektívnej povinnosti žalovaného v dôsledku porušenia plynového meradla, t. j. neoprávneného odberu, avšak nesplnil si ju v časti preukázania škody v žalovanej výške. Z takto formulovaného odôvodnenia nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie uprednostnil škodu vyčíslenú znalcom a nie škodu vyčíslenú podľa vyhlášky MH SR č. 155/2005 Z. z. Navyše, znalcom vyčíslená škoda v sume 1.831,50 eur predstavuje škodu za obdobie od 19.01.2011 do 10.05.2011 a nie za obdobie od 19.01.2011 do 10.01.2012, počas ktorého malo podľa zistení súdu prvej inštancie dôjsť k neoprávnenému odberu plynu a ktorú znalec vyčíslil v sume 4.078,14 eur. S týmto rozporom sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal a nijako nezdôvodnil ani zamietnutie žalobcom uplatnených úrokov z omeškania z priznanej sumy 1.831,50 eur.

3. Súd vo veci riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie opätovným výsluchom strán konania. Žalobca na pojednávaní uviedol, k samotnému znaleckému posudku, že zastáva názor, že znalcom používaná metodika pri výpočte škody a to spotreba plynu počas pracovných dní v rozpätí 12 hodín a nulová spotreba cez dni pracovného voľna a pokoja nemá oporu vo vyhláške č. 155/2005 Zb. Z uvedeného dôvodu nie je možné brať predmetný dôkaz ako preukazujúci skutočne vzniknutú škodu. V neposlednom rade do spisu zakladá rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. 15Cob/58/2017, ktorým krajský súd ani súd 1. stupňa neakceptoval výpočet škody znalcom, ktorý i v predmetnom konaní podal posudok a skutočnú škodu ustálil v súlade s vykonávacou vyhláškou. Tiež do spisu zakladá rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5Obdo/32/2018 a 3Obdo/51/2017, z obsahu ktorých vyplýva, že znaleckým posudkom nie je možné ustáliť skutočne vzniknutú škodu a Najvyšší súd SR jednoznačne zastáva názor, že je potrebné aplikovať príslušnú vykonávaciu vyhlášku na ustálenie skutočne vzniknutej škody. Nesúhlasí s tvrdením, že žalobca nepreukázal vznik škody. Škoda bola žalobcovi spôsobená tým, že žalovaný v rozhodnom období odoberal plyn žalobcu prostredníctvom meradla, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V tejto súvislosti odkazuje na podrobné odôvodnenie uvedené v rozhodnutí Najvyššie súdu SR vo veci 3Obdo/51/2017, ktoré založil do spisu. Výpočet škody sa nemohlo uskutočniť podľa tzv. typového diagramu dodávky a to jednak z dôvodu, že tejto inštitút vyplýva z ust. § 82 ods. 4 zák. č. 251/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť až 1.9.2012, teda takmer 9 mesiacov po tom, ako bol neoprávnený odber žalovaného ukončený a zároveň z dôvodu, že použitie tohto inštitútu prichádza do úvahy len v prípade odberateľa plynu v kategórii domácnosť, ktorým žalovaný zjavne nie je a ani nemôže byť. Rozhodovacia prax, na ktorú poukázala právna zástupkyňa žalovaného, bola daná tým, že podľa názoru niektorých súdov mohla žalobcovi v prípade neoprávneného odberu plynu vzniknúť škoda, len ak by k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii pristúpila aj ďalšia skutočnosť a to konkrétne tá, že meradlo nezaznamenávalo, alebo nesprávne zaznamenávalo spotrebu zemného plynu. Tento právny názor bol vyvrátený rozhodnutiami NS SR, ktoré boli do spisu založené. Nie je teda potrebné skúmať, ani preukazovať, či meradlo s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii zaznamenávalo, alebo nezaznamenávalo spotrebu správne. Výpočet škody sa rovnako nemohlo riadiť ust. obchodných podmienok, keďže obchodné podmienky, ktoré predpokladá, mala na mysli právna zástupkyňa žalovaného, sú podmienkami upravujúcimi zmluvný vzťah medzi žalovaným, ako odberateľom plynu a jeho dodávateľom plynu, ktorým však nie je žalobca. Výška škody, ktorú si uplatňuje, nie je sankciou za neoprávnený odber, keďže žalobca nie je správnym orgánom, ktorý by mohol za takéto konanie akúkoľvek sankciu uložiť. Na rozdiel od českej právnej úpravy, na ktorú čiastočne reflektuje aj citované uznesenie Ústavného súdu, sa výška škody určuje tak, že sa zohľadňuje existencia skutočného spotrebiča a jeho skutočnej hodinovej spotreby. Je pravdou, že príslušná vyhláška vychádza z fikcie doby prevádzky tohto spotrebiča, ale túto nie je možné určiť a teda takéto určenie a takúto fikciu zjavne považoval zákonodarca za prípustnú a akceptovateľnú. Aj NS SR vo svojej

staršej rozhodovacej praxi konštatoval, že uplatňovanie nároku na náhradu škody vyčíslenej v zmysle ust. príslušnej vyhlášky, nie je v rozpore s dobrými mravmi. Do spisu opätovne predkladal prehľad o spotrebe zemného plynu na spornom mieste zachytávaný meradlom, na ktorom boli poškodené - porušené zabezpečovacie znaky. Z predloženého vyplýva, že fyzický odpočet na spornom mieste u žalovaného bol vykonaný 18.1.2011. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s prednesmi žalobcu z nasledovných dôvodov: V prvom rade doteraz žalobca nepreukázal vznik škody, čo je základným predpokladom uplatnenia nároku o náhradu škody. Pri tejto príležitosti poukazuje na rozhodovaciu prax súdov SR, ktorá je rôznorodá, teda nemožno jednoznačne ustáliť, že by súdy pri ustálení skutočnej škody uprednostnili a použili vykonávaciu vyhlášku. Poukazuje ďalej na to, že žalobca mohol ako i mal ustáliť množstvo dodaného plynu žalovanému na základe typového diagramu dodávky, ktorý je ďalší spôsob určenia dodaného plynu v prípade poruchy plynomeru. V neposlednom rade poukazuje sa uznesenie KS Bratislava 4Cob/13/17, v ktorom krajský súd tiež vytýkal absenciu určenia škody. Tiež poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. IV ÚS/137/18 zo dňa 14.2.2018, v ktorom ústavný súd konštatoval, že náhrada škody plní kompenzačnú a nie sankčnú funkciu a pokiaľ je možné skutkovo ustáliť množstvo odobraného plynu nie je možné aplikovať § 59 ods. 3 zákona o energetike, ktorá prichádza do úvahy iba vtedy, ak nie je možné vyčísliť skutočnú škodu. Navrhla návrh žalobcu zamietnuť z dôvodu nepreukázania vzniku škody a nepreukázania ustálenia skutočnej výšky škody. Naďalej zotrvávala na tom, že v predmetnom prípade nedošlo k preukázaniu vzniku škody zo strany žalobcu a čo sa týka samotného meradla vo veci ustanovený znalec Z. poukázal na to, že údaje zachytávané meradlom, vykazujú reálny stav spotreby plynu. Ďalej súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi: vyúčtovanie škody č.l. 3 - 4, protokol o skúške meradla č.l. 5, neoprávnený odber plynu č.l. 6, montážny list meradla č.l. 7, zápis č.l. 8, vyúčtovanie č.l. 9, fakturačné obdobie č.l. 21, zmluvný účet č.l. 22 - 27, faktúra č.l. 28, zmluvný účet č.l. 29 - 35, fotodokumentácia č.l. 41 - 44, zmluvný účet, faktúra č.l. 67 - 68, zmluva o nájme nebytových priestorov č.l. 81 - 91, zúčtovanie odberného miesta č.l. 92 - 93, fotodokumentácia č.l. 111 - 118, výpis z účtu č.l. 123 - 124, zmluvný účet, faktúra č.l. 125 - 129, znalecký posudok č. XX/XXXX č.l. 141 - 152, dodatok č. 1 k znaleckému posudku č.l. 165 - 170 a čl. 306 - 314. Na základe takto doplneného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver.

4. Dňa 10.01.2012 bolo zamestnancami SPP - distribúcia, a. s. na odbernom mieste Obecný úrad H., K. XXX, H., t.j. v mieste podnikania žalovaného zistené porušenie overovacej značky na počítadle (v.č. XXXXXXXXXXXX). V dôsledku uvedeného, v období od 19.01.2011 do 10.01.2012 dochádzalo na uvedenom odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu, v zmysle ustanovenia § 59 Zákona o energetike č. 656/2004 Zz. Poškodenie meradla bolo potvrdené aj posudkom Slovenskej legálnej metrológie č. XXXX/XXX.XX/XX. Z uvedeného dôvodu sa zistilo, že došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu a to v období od 19.1.2011 od posledného fyzického odpočtu meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu plynu 10.1.2012. Žalobca vypočítal škodu podľa vyhlášky 155/2005 Z.z. v žalovanej výške t. j. 15.468,76 eur za obdobie od 19.1.2011 do 9.1.2012 na spornom odbernom mieste u žalovaného, kde bol zistený neoprávnený odber zemného plynu. Žalovanému kúpna cena zo strany SPP a.s. účtovaná nebola, nakoľko došlo k vráteniu preddavkov. Súdnym znalcom ustálená výška škody v predmetnom prípade spôsobená neoprávneným odberom za obdobie od 19.1.2011 do 10.1.2012 je 4.123,02 eur. Znalec pri určení výšky skutočnej škody vychádzal zo spotrebiča u žalovaného podľa zistenia žalobcom, a to kotol zn. REKO 26.

5. Podľa § 59 ods. 1 písm. c) zákona č. 656/2004 účinného do 1.9.2012 Neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nesprávne zaznamenáva odber plynu

6. Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 656/2004 účinného do 1.9.2012 Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

7. Podľa § 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 účinného do 1.9.2012

Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

8. Podľa Vyhlášky 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu: (1) Škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odseku 2 a sadzby za 1 m3 plynu, ktorá sa vypočíta pri neoprávnenom odbere plynu mimo domácnosti alebo pri užívateľovi prepravnej siete alebo distribučnej siete podľa vzorca NOP = D. P. 24, kde NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon všetkých plynových spotrebičov v m3/h alebo hodinová spotreba plynu pri technologických procesoch a výrobných procesoch

9. Podľa § 373 Obchodného zákonníka Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

10. Podľa § 378 Obchodného zákonníka Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

11. Podľa Čl.2 ods. 2 (2) Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

12. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v danom prípade nárok žalobcu je čiastočne dôvodný. V predmetnom prípade sa žalobca domáhal uloženia povinnosti zaplatiť istinu žalovaným na základe vzniknutej škody. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia §373 sú a) Protiprávny úkon, b) Vznik škody c) Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi proti právnym úkonom a vznikom škody. Zodpovednosti odberateľa - žalovaného je založené na objektívnej zodpovednosti, resp. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie (s možnosťou liberácie). Dôsledkom zistenia neoprávneného odberu spočívajúceho v tom, že došlo k vykonaniu neoprávneného zásahu do plynomeru a to porušením overovacej značky, ktorú skutočnosť potvrdil i posudok Slovenskej legálnej metrológie, bolo preukázané, že v danom prípade dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu zo strany žalovaného a teda nebolo potrebné zo strany žalobcu preukazovať zavinenie odberateľa, v danom prípade žalovaného. V ďalšej časti súd skúmal vôbec vzniknutú škodu. Výsledkom vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rozhodné obdobie, teda počas ktorého dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu, je od 19.1.2011 (posledný fyzický odpočet plynomeru) do 10.1.2012 (moment zistenia neoprávneného odberu plynu). Zo strany žalovaného nedošlo k preukázaniu, že by bol vykonaný fyzický odpočet plynomeru po uvedenom dátume (19.1.2011), čo by mohlo zmeniť rozhodné obdobie. V čase zistenia neoprávneného odberu zemného plynu pracovníci žalobcu vykonali fotodokumentáciu týkajúcu sa spotrebičov u žalovaného. Jednalo sa o kotol REKO 26 - 1 kus. Tým, že u žalovaného dochádzalo k odberu plynu meradlom, na ktorom boli pozmenené overovacie znaky v období od posledného fyzického odpočtu do momentu zistenia neoprávneného odberu plynu automaticky dochádza ku vzniku škody (rozhodnutia NS SR č. 4 Cdo 102/2010 a NS SR 1 Cdo 107/2008. Z uvedených rozsudkov viažucich sa k predmetnému § 82 ods. 1 písm. d) plynie, že: „Odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré či už na podnet alebo s jeho vedomím tohto zabezpečenia meradla porušili.“). Žalobca vychádzajúc z ustanovenia §59 ods. 3 Zákona o energetike č. 656/2004 Z.z. vzniknutú škodu vypočítal v súlade s vyhláškou 155/2005 Z.z. Vzhľadom na námietky žalovaného týkajúce sa ustálenia skutočnej škody dôsledkom neoprávneného odberu zemného plynu, súd do konania pribral súdneho znalca. Súdny

znalec vypracoval znalecký posudok, ako i dodatky k znaleckému posudku, v ktorých v prvom rade zaujal stanovisko k overovacím znakom - plombám na plynomere a následne vyčíslil skutočnú škodu vzniknutú neoprávneným odberom zemného plynu odporcom podľa spotrebiča zisteného na mieste odberu u žalovaného. Takto ustálená škoda za obdobie od 19.1.2011 do 10.1.2012 je vo výške 4.123,02 eur, ku ktorej škode pripočítal náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu v sume 247,55 eur. Znalec pri ustálení škody vychádzal zo začiatku a z konca vykurovacieho obdobia podľa údajov poskytnutých dodávateľom tepla MeT Šaľa a.s. Samotný výpočet škody spôsobený neoprávneným odberom zemného plynu vykonal podľa vyhlášky č. 155/2005 Z.z. § 1 odstavec 1, písmeno 6.2, t.j. v mesiaci od 19.01.2011 až do 10.01.2012. Do výpočtu bral z dôvodu že v objekte sa nachádzali len predajne, prevádzku kotolne 12 hod. denne. Samotný výpočet vykonal podľa vzorca: NOP = D.P. 12, kde D je počet dní NOP, P je najväčší hodinový príkon plynových spotrebičov v kotolní v m3/h plynu. Z dôvodu, že v kotolni sa nevedie prevádzkový denník o výpočte odstavenie kotolne a opätovné spustenie kotolne za rok 2011 vykonal podľa prevádzky kotolní v meste Šaľa. Mesto Šaľa (okr. Galanta) a obec Chotín (okr. Komárno) sú v tej istej tepelnej oblasti (viď STN 73 0540-3). Počet vykurovaných dní je totožný. Údaje bral z Výročnej správy MET Šaľa spol s r.o. prevádzkovateľa kotolní za rok 2001. Za január 2011 odpočítal 18 dní (deň na výpočet škody je od dňa 19.01.2011) a za január 2012 pripočítal 10 dní (deň na výpočet škody končí 10.01.2012). Samotný výpočet škody za NOP je vykonaný v tabuľke

- viď prílohu č. 3. Cenu plynu v jednotlivých mesiacoch zobral z Výpočtu škody spôsobenej NOP z prílohy č. l ZP č.22/2014. Celkovo znalec ustálil škodu za rozhodné obdobie v sume 4.123,02 eur, pritom množstvo odobratého plynu ustálil v 6.336 m3.

13. Vychádzajúc z čl. 2 ods. 2 CSP, súd prvom rade vychádzal z rozhodnutia najvyššej súdnej autority, a to z uznesenia Ústavného súdu SR zo 14. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 137/2018. V predmetnom rozhodnutí Ústavný súd konštatuje, že uplatnenie občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je založené na náhrade skutočnej škody, keďže náhrada škody plní kompenzačnú, a nie sankčnú funkciu. Výška škody nemôže byť sankciou za neoprávnený odber. Pokiaľ je možné na základe preukázaného dôkazného stavu skutkovo ustálil množstvo odobratého plynu, nie je na mieste aplikovať § 59 ods. 3 zákona o energetike, ktorého aplikácia prichádza do úvahy iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že súd v rámci určenia náhrady škody musí brať do úvahy všetky podklady, ktorými sa dá objektívne a spoľahlivo ustáliť skutočnú škodu. Preto súd okrem výpočtu žalobcu podľa vyhlášky 155/2005 Z.z. v žalovanej výške t.j. 15.468,76 eur za rozhodné obdobie, vychádzal aj z predloženého znaleckého posudku znalca R.. F. Z., ktorý za rozhodné obdobie ustálil skutočnú škodu v sume 4.123,02 eur, pritom množstvo odobratého plynu ustálil v 6.336 m3. Na námietky žalobcu týkajúce sa vypracovaného znaleckého posudku súd poznamenáva, že formálny obsah znaleckého posudku ako výsledku špecializovanej odbornej činnosti vykonanej za podmienok ustanovených v zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov znalcom pre zadávateľa tvoria viaceré jeho časti (§ 17 ods. 3), ktoré vo vzájomných súvislostiach a aj ako celok musia zabezpečiť preskúmanie jeho obsahu a overenie odôvodnenosti postupov. Ak účastník chcel spochybniť závery znalca, bolo jeho povinnosťou predložiť k týmto tvrdeniam také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili. Žalobca okrem námietky, že znalcom používaná metodika pri výpočte škody a to spotreba plynu počas pracovných dní v rozpätí 12 hodín a nulová spotreba cez dni pracovného voľna a pokoja nemá oporu vo vyhláške č. 155/2005 Z.z., žiadne dôkazné prostriedky nepredložil. Ďalšie dôkazy , z ktorých súd vychádzal za účelom zistenia skutočnej škody boli vyúčtovacie faktúry od SPP a.s., teda od dodávateľa plynu žalovanému. Dodávateľ (SPP a.s.) za vyúčtovacie obdobie 19.1.2010 - 31.12.2010 na spornom odbernom mieste a so sporným meradlom (v. č. XXXXXXXXXXXX) vyúčtoval cenu 1.120,40 eur za množstvo odobratého plynu 2.659 m3. Za vyúčtovacie obdobie 1.7.2009

- 18.1.2010 na spornom odbernom mieste a so sporným meradlom (v.č. XXXXXXXXXXXX) vyúčtoval cenu 901,39 eur za množstvo odobratého plynu 2.527 m3. V rozhodnom období 19.1.2011 - 10.1.2012, za ktoré dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu dodávateľ na spornom odbernom mieste a so sporným meradlom (v.č. XXXXXXXXXXXX) vyúčtoval množstvo odobratého plynu v 2.303m3. Dôsledkom neoprávneného odberu plynu predmetný údaj nemohol slúžiť ako podklad k vyúčtovaniu kúpnej ceny. Vyššie uvedené údaje o množstve odobratého plynu za obdobia pred a po neoprávneného odberu súdu potvrdzujú, že použitie vyhlášky č. 155/2005 Z.z., spôsobom, akým si uplatnil žalobca, by bolo v rozpore v rozpore so zákonom a to z dôvodu, že taký výpočet náhrady škody by nezaisťoval len kompenzačný princíp, ale by nim došlo v rozpore so zákonom k akejsi nadkompenzácii poškodeného či k určitej forme sankcii neoprávneného odberateľa (viď i nález ÚS ČR sp. zn. Pl. ÚS 29/13 z 1.

4. 2014). Vychýleniu zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom žalobcu ako dodávateľa plynu na náhrade skutočnej škody a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa, nakoľko v neprospech neoprávneného odberateľa by im napriek veľkej váhe sledovaného legitímneho cieľa dodávateľa (ochrana jeho práv a všeobecne verejný záujem) išlo o neprimeraný zásah do majetkových práv. Pri posudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je nutné vychádzať z toho, že občianskoprávny inštitút náhrady škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody nemôže byť sankciou za neoprávnený odber. V rámci občianskoprávnej zodpovednosti je nutné hradiť skutočnú škodu, teda ujmu na majetku poškodeného a túto v danej veci bolo možné reálne zistiť. Súd na základe vyššie uvedených úvah a najmä vychádzajúc zo záverov súdneho znalca vysloveného v znaleckom posudku, skutočnú škodu na spornom odbernom mieste za obdobie neoprávneného odberu plynu ustálil v sume 4.123,02 eur. Z uvedenej sumy súd následne odčítal istinu 1.831,50 eur, ktorá istina žalobcovi bola už v prvom rozhodnutí súdu právoplatne priznaná. Nakoľko súd považoval nárok žalobcu v ostatnej časti (15.468,76 eur - 1.831,50 eur - 2.539,07 eur - 247,55 eur ) 10.850,64 eur za nepreukázaný v tejto časti návrh zamietol. Žalobca k uplatnenej náhrade škody pripočítal i náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu plynu v celkovej sume 247,55 eur. Predmetná istina pozostáva zo zaistenia neoprávneného odberu vrátane dopravy 186,92 eur, posudok meradla (Z.č.142/2000 Z.z.) 27,- eur, overenie plynomeru G4-G6 v sume 14,67 eur, oprava plynomeru G4-G6 v sume 18,96 eur. Uvedené náklady sú v súlade s § 1 ods. 9 vyhl. č. 155/2005 Z.z.. Žalobca s uplatnením svojho nároku na náhradu škody si uplatnil i úroky z omeškania od splatnosti vyúčtovania škody faktúrou č. XXXXXXXXXX so platnosťou dňa XX.X.XXXX. Súd predmetný nárok žalobcu na priznanie úrokov z omeškania považoval za dôvodný z dôvodu, že: 14. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 15. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 16. Podľa § 369 Obchodného zákonníka (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 17. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že záväzkovo právne vzťahy pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok a teda okrem iného i z náhrady škody. Náhrada škody predstavuje teda záväzkovo právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, komu bola škoda spôsobená a dlh tomu, kto škodu spôsobil. Pokiaľ tento dlh je v povinnosti platobnej, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, z ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 369 Obchodného zákonníka nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania ( rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99).V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť škodu, vzhľadom na jeho objektívnu zodpovednosť a na skutočnosti, že v rozhodnom období (v čase neoprávneného odberu plynu) odoberal plyn meradlom, na ktorom boli pozmeňované overovacie znaky. Žalovanému od začiatku konania bolo známe, že došlo k odberu plynu ako i skutočnosť, že nárok titulom náhrady škody v konaní si uplatnil žalobca. Dokonca žalobca uplatnenú škodu aj riadne vyúčtoval faktúrou s určenou lehotou splatnosti. Skutočnosť, že až v konečnom rozhodnutí súd ustálil výšku škody na omeškanie žalovaného nemá vplyv, nakoľko žalovaný by mohol vykonať plnenie na základe vyúčtovacej faktúry žalobcu, a po ustálení prípadnej nižšej výšky škody (ako v predmetnom prípade), by mohol žalovaný svoj nárok voči žalobcovi si uplatniť titulom bezdôvodného obohatenia vrátane príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania). Preto súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť úroky z omeškania z istiny 1.832,50 eur, priznanej v prvom rozhodnutí, nakoľko súd úrok z omeškania z tejto sumy v rozhodnutí nepriznal a na základe odvolania žalobcu i v tejto časti rozsudok zrušil odvolací súd a z istiny 2.539,07 eur ( spolu 4.370,57 eur ) a to od splatnosti vyúčtovania škody žalobcom až do jeho skutočného zaplatenia.

18. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, pripadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V predmetnom prípade žalobca svojim žalobným návrhom si uplatnil celkovú istinu 15.468,86 eur, z tohto bol úspešný v konaní v sume 4.370,57 eur. Takto úspech žalovaného v konaní je 72 % a úspech

žalobcu je 28 %. Vychádzajúc zo zásad zakotvených v ustanovení § 255 ods. 2 CSP pomer úspechu a neúspechu, takto úspešnosť žalovaného súd ustálil na 44 % (72 % - 28 %).

20. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Rozsudok:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.