Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/283/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobkyne: Y. S., nar. XX. C. XXXX, trvale bytom S. XXX, XXX XX S., zastúpená BOĽOŠ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 866 261, so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným: 1/ W. O., nar. X. E. XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX S., 2/ D. O., nar. X. P. XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX S., obe zastúpené JUDr. Ing. Darinou Králikovou, advokátkou, so sídlom Nám. Štefana Moyzesa 17A, 974 01 Banská Bystrica, o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č.k. 5C/475/2015-303 zo dňa 19. júla 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

II. Žalované 1/ a 2/ m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%, ktoré im je žalobkyňa p o v i n n á zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 5C/475/2015-303 zo dňa 19. júla 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) žalobu v celom rozsahu zamietol (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalované 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100% (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobkyňa sa pôvodne domáhala voči žalovaným 1/ a 2/ určenia platnosti a účinnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a kupujúcou a žalovanými 1/ a 2/ ako predávajúcimi dňa 02.09.2013, predmetom ktorej bola kúpa nehnuteľností vedených Okresným úradom W. pre obec S., katastrálne územie S., na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 806 m2, parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2, parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 186 m2 a stavba - rodinný dom s predajňou súpis. č. XX, postavený na parcele registra „C“ č. XXX/X a stavba

- rodinný dom súpis č. XX, postavený na parcele registra „C“ č. XXX/X. V priebehu sporu žalobkyňa písomným podaním zo dňa 12.12.2016 a doplneným písomným podaním zo dňa 21.03.2017 žiadala o pripustenie zmeny žaloby s tým, že sa domáhala určenia, že odstúpenie žalovaných zo dňa 01.12.2015 od kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanými dňa 02.09.2013 je neplatné a práva a povinnosti z kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanými dňa 02.09.2013 naďalej trvajú. Túto zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobkyne okresný súd uznesením zo dňa 08.12.2017 pripustil. Následne, písomným podaním zo dňa 27.04.2018 požiadala žalobkyňa o ďalšie pripustenie zmeny žaloby v nasledujúcom znení:

"I. Súd určuje, že u žalovanej 1/ a žalovanej 2/ nebolo listom zo dňa 01.12.2015, označeným ako Odstúpenie od kúpnej zmluvy, a z dôvodov v liste uvedených dané právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovanou 1/ a žalovanou 2/ ako predávajúcimi dňa 02.09.2013, predmetom ktorej je odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom W., katastrálnym odborom, pre okres W., obec S., katastrálne územie S., na liste vlastníctva č. XXXX, ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape pod parc. č. XXX/X, ostatné plochy, o výmere 806 m2; parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 116 m2; parc. č. XXX/ X zastavané plochy a nádvoria, o výmere 186 m2; a stavba - rodinný dom s predajňou, na parcele č. XXX/X; stavba - rodinný dom, na parcele č. XXX/X. II. Súd ukladá povinnosť žalovanej 1/ a žalovanej 2/ uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalobkyňou, ktorej predmetom bude prevod vlastníckeho práva zo žalovanej 1/ v podiele 1/2 a zo žalovanej 2/ v podiele 1/2 na žalobkyňu v podiele 1/1 k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom W., katastrálnym odborom, pre okres W., obec S., katastrálne územie S., na liste vlastníctva č. XXXX, ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape pod parc. č. XXX/X, ostatné plochy, o výmere 806 m2; parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 116 m2; parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria, o výmere 186 m2; a stavba - rodinný dom s predajňou, na parcele č. XXX/X; stavba - rodinný dom, na parcele č. F., za kúpnu cenu 50.000,-Eur, ktorá bola žalobkyňou v plnej výške uhradená v čase pred vydaním tohto rozhodnutia, v znení kúpnej zmluvy, ktorá tvorí prílohu tohto rozhodnutia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia." O tejto zmene žaloby okresný súd rozhodol uznesením zo dňa 19.07.2018 tak, že zmenu žaloby nepripustil.

1.2 Predmetom konania tak ostala žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, „že odstúpenie žalovaných zo dňa 01.12.2015 od kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanými dňa 02.09.2013, je neplatné a práva a povinnosti z kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanými dňa 02.09.2013, naďalej trvajú.“

1.3 S prihliadnutím na vyššie uvedené, skutočnosť, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti odstúpenia žalovaných zo dňa 01.12.2015 od kúpnej zmluvy a určenia, že práva a povinnosti z kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanými, naďalej trvajú, okresný súd skúmal naliehavý právny záujem na takomto určení pri obidvoch výrokoch. Okresný súd zdôraznil, že v konaní nebolo sporné, že žalované 1/ a 2/ ako predávajúce a žalobkyňa ako kupujúca uzatvorili dňa 02.09.2013 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva v celosti k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. S., kúpna cena bola určená na 50.000,-Eur, mala byť splatená v čiastkových platbách na účet každej zo žalovaných s tým, že nepárne splátky mali byť uhrádzané na účet žalovanej 1/ a párne splátky na účet žalovanej 2/. Prvá splátka mala byť splatná dňa 30.09.2013 vo výške 835,-Eur, ďalšie v rovnakej výške vždy do posledného dňa každého nasledujúceho mesiaca, posledná 60-ta splátka mala byť uhradená vo výške 735,-Eur do 31.08.2018. Zo zmluvy tiež vyplýva, že v prípade, že kupujúci neuhradí ktorúkoľvek splatnú čiastku 2 mesiace po sebe, je predávajúci oprávnený do 3 dní odstúpiť od zmluvy a kupujúcemu vrátiť všetky už zaplatené finančné plnenia vyplývajúce zo zmluvy, s výnimkou zmluvnej pokuty špecifikovanej v kúpnej zmluve. V zmluve bolo okrem iného dohodnuté aj to, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili predmet kúpy, prechádza na kupujúcu ako účastníka zmluvy rozhodnutím Správy katastra W., ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho až po úplnom zaplatení kúpnej ceny uvedenej v článku 3 kúpnej zmluvy. Nebolo tiež sporné, že žalované 1/ a 2/ odstúpili listinou zo dňa 01.12.2015 od kúpnej zmluvy.

1.4 Okresný súd zdôraznil, že v čase podania žaloby nebola kúpna cena ešte celá splatená, posledná 60-ta splátka mala byť uhradená do 31.08.2018. V tomto štádiu konania bol daný naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti odstúpenia žalovaných od kúpnej zmluvy, ako aj na určenie, že práva a povinnosti z kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanými, naďalej trvajú. Žalobkyňa však v priebehu konania naďalej uhrádzala kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy, na základe týchto úhrad došlo podľa názoru žalobkyne k úhrade celej kúpnej ceny. Podľa vyjadrenia žalovaných však tieto mali za to, že kúpna cena za nehnuteľnosti tvoriace predmet kúpnej zmluvy nebola zo strany žalobkyne uhradená ani riadne, ani včas a už vôbec nie doposiaľ v celosti.

1.5 S prihliadnutím na určovací charakter žaloby, okresný súd s poukazom na § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) zdôraznil, že určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter, jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k

porušeniu právneho vzťahu alebo práva. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti, treba vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinností však neplatí vtedy, ak žalobca preukáže právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade je potrebné určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Nejde pritom o určovaciu žalobu samú, ale o to, čoho sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Záver súdu o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany práva, či spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby.

1.6 V tomto smere tiež okresný súd poukázal na to, že zmluvou o prevode vlastníckeho práva sa rozumie akákoľvek zmluva, ktorou sa vlastník zaväzuje previesť na nadobúdateľa svoje vlastnícke právo k scudzovanej veci; v danom prípade ide o zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pri ktorých vlastnícke právo kogentne prechádza až vkladom do katastra nehnuteľností. Vklad do katastra nehnuteľností nie je právny úkon, ale konštitutívny úradný zápis, ktorý je výsledkom správneho rozhodnutia a ktorý časovo vždy nasleduje až po uzavretí platnej a účinnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Aj po uzavretí zmluvy o scudzení nehnuteľnosti zostáva scudziteľ jej vlastníkom až do okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva pre nadobúdateľa, a teda do vtedy, pokiaľ príslušný správny orgán nerozhodne o ňom kladne a občianskoprávnemu prevodu nedodá tzv. modus, ktorým sa tento prevod dovršuje. Odstúpenie od zmluvy je pritom jednostranným právnym úkonom adresovaným druhej strane, ktorým sa ruší záväzkovo-právny vzťah, čím obligačné účinky kúpnej zmluvy zanikajú od začiatku. V preskúmavanom prípade však nenastali vecno-právne účinky zmluvy, nebolo vložené vlastnícke právo do katastra pre kupujúcu, vlastnícke právo zostalo zachované pre predávajúce, ktoré sú podľa LV č. XXXX pre k. ú. S. naďalej podielovými spoluvlastníčkami sporných nehnuteľností. Okresný súd v tomto smere zdôraznil, že v prípade, ak by došlo aj k pozitívnemu rozhodnutiu v danej veci, právny stav žalobkyne by sa nezmenil, naďalej by zostalo zapísané vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam pre žalované 1/ a 2/ v súlade s ustanovením § 34 ods.2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „zákon č.162/1995 Z.z.“). Okresný súd uzavrel, že v danom štádiu konania odstrániť neistotu v danom prípade by bolo možné len podanou žalobou o určenie vlastníckeho práva, na základe ktorej by žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a otázku platnosti v prípade neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, ako aj otázku, či práva a povinnosti z kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanými dňa 02.09.2013, naďalej trvajú, by si súd riešil ako otázku predbežnú. Je tomu tak z toho dôvodu, že v kúpnej zmluve bolo dohodnuté, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza na žalobkyňu ako kupujúcu až rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva v jej prospech až po úplnom zaplatení kúpnej ceny. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, jej právne postavenie by zostalo nezmenené a i po takomto určení by nutne nasledoval spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu okresný súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

1.7 Súd prvej inštancie dodal, že aj v prípade, ak by bola pripustená zmena žaloby tak, ako ju navrhla žalobkyňa, ani v takom prípade by nebol preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodov, pre ktoré žalobu zamietol.

1.8 Okresný súd zdôraznil, že z dôvodu, že žalobu zamietol pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu, nebolo potrebné zaoberať sa aj ostatnými náležitosťami a vecným prejednaním sporu, dôvod zamietnutia žaloby vylučuje, aby sa súd zaoberal meritom veci. Vzhľadom k rozsiahlemu vykonanému dokazovaniu však okresný súd dodal, že žaloba nie je dôvodná ani z vecného hľadiska. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu zo dňa 02.09.2013, uzavrel, že táto je platná, nebolo preukázané, že by bola uzatvorená v rozpore s ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za to, že podpisy na kúpnej zmluve boli overené, nakoľko do spisu bolo doložené aj osvedčenie

o pravosti podpisov zmluvných strán. V osvedčení o pravosti podpisov však nie je uvedené, na akej listine boli podpisy osvedčované, osvedčeniu podpisov svedčí aj znenie článku 6 kúpnej zmluvy. Spornou v prejednávanej veci nebola skutočnosť, že žalované listinou zo dňa 01.12.2015 odstúpili od kúpnej zmluvy; spornou však bola skutočnosť, či toto odstúpenie žalovaných 1/ a 2/ od kúpnej zmluvy bolo platné. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s namietanou neplatnosťou odstúpenia od kúpnej zmluvy, odstúpenie od zmluvy žalovanými 1/ a 2/ ako jednostranný adresovaný právny úkon spĺňal všetky náležitosti platného právneho úkonu a nezistil žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by mal dospieť k záveru o neplatnosti tohto právneho úkonu. Dohoda medzi stranami sporu o možnosti odstúpenia od zmluvy bola uzavretá priamo v kúpnej zmluve, bolo dohodnuté, že ak kupujúci neuhradí ktorúkoľvek splatnú čiastku po 2 mesiace po sebe, je predávajúci oprávnený do 3 dní odstúpiť od zmluvy. Z vykonaného dokazovania pritom mal súd za preukázané, že ku dňu 30.11.2015 malo byť zo strany žalobkyne ako kupujúcej uhradených 27 splátok v celkovej sume 21.710,-Eur, uhradených však bolo len necelých 19 splátok vo výške 15.490,-Eur. Žalobkyňa sa dostala do omeškania s plnením hneď prvej splátky kúpnej ceny, v omeškaní bola aj pri úhrade druhej splátky. Počnúc dňom 30.09.2014 plnila žalobkyňa jednotlivé splátky kúpnej ceny iba každý druhý mesiac; nakoľko neuviedla, ktorú splátku spláca, a to až do odstúpenia od kúpnej zmluvy, žalované jednotlivé splátky žalobkyni započítali na splátky najskôr splatné. Ku dňu 01.12.2015 sa tak žalobkyňa dostala do omeškania s plnením 9 splátok po sebe nasledujúcich; posledné plnenie pred odstúpením od zmluvy bolo zo strany žalobkyne poukázané na účet žalovanej dňa 13.11.2015, ktoré bolo započítané na splátku najskôr splatnú, ktorej splatnosť nastala dňa 28.02.2015. Je tak zrejmé, že splátka kúpnej ceny č. 25, ktorá sa stala splatnou dňa 30.09.2015, nebola uhradená v lehote splatnosti, čím došlo dňa 01.10.2015 k omeškaniu a táto splátka nebola uhradená ani k 01.12.2015, čím došlo zo strany žalobkyne k omeškaniu s plnením splatnej čiastky 2 mesiace po sebe. Pokiaľ teda žalované dňa 01.12.2015 odstúpili od kúpnej zmluvy, toto odstúpenie nadobudlo účinnosť 02.12.2015, po uplynutí 2-mesačnej lehoty na plnenie. Nemožno tak pochybovať o zachovaní 3-dňovej lehoty na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Okresný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobkyne o tom, že k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy nemohlo dôjsť z dôvodu úhrady dlhu v dodatočne poskytnutej lehote do 18.12.2015. Z doloženej e-mailovej komunikácie medzi právnymi zástupcami strán bolo preukázané, že žalobkyni dodatočná lehota na plnenie zameškaných splátok do 18.12.2015 poskytnutá nebola, odo dňa odstúpenia od zmluvy medzi stranami prebiehala komunikácia už len o návrhu dohody o urovnaní a návrhu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobkyne o tom, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je neplatné aj pre svoju neurčitosť a nezrozumiteľnosť, nakoľko z neho vyplýva, že žalované odstupujú od kúpnej zmluvy zo dňa 02.09.2013, je zjavný dôvod odstúpenia, a to skutočnosť, že žalobkyňa ako kupujúca si riadne nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy riadne a včas uhrádzať splátky kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy. Je dostatočne jasné a zrozumiteľné, od ktorej zmluvy žalované odstúpili, je určitý a zrozumiteľný dôvod odstúpenia žalovaných od kúpnej zmluvy a v odstúpení od zmluvy je podrobne opísaný skutkový stav, ako vyplynul aj z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci. Ani nesprávna citácia textu kúpnej zmluvy nespôsobuje neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, žalobkyňa potvrdila, že vyhotovenie kúpnej zmluvy mala k dispozícii hneď po jej podpise. O tom, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je dostatočne určité a zrozumiteľné, svedčí podľa záverov súdu prvej inštancie aj tá skutočnosť, že žalobkyňa sa v rámci konania podrobne vyjadrovala k podmienkam odstúpenia od kúpnej zmluvy.

1.9 Okresný súd sa vyjadril aj k prípadu, že by bola pripustená zmena žaloby vo vzťahu k druhému navrhovanému výroku a uviedol, že ani tomuto návrhu by vyhovieť nemohol, nakoľko v súkromnom práve platí zásada zmluvnej voľnosti, nemožno inému kontrahovanie záväzku právneho vzťahu jednej z kontrahujúcich strán jednostranne nanútiť.

1.10 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 255 ods.1, § 262 ods.1 a § 262 ods.2 C.s.p. a žalovaným, v spore v plnom rozsahu úspešným, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni v rozsahu 100% s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods.2 C.s.p.).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa (ďalej aj „odvolateľka“) včas odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b), f) a h) C.s.p., tvrdila tak, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Poukázala na skutočnosť, že na základe skutkových okolností zistených v priebehu súdneho konania a z dôvodu zmeny právnych predpisov, účinných od 01.07.2016, žalobkyňa navrhla postup podľa § 139 C.s.p. (zmena žaloby) tak, aby žaloba bola v súlade s ustanoveniami § 137 písm. a) a c); okresný súd zmenu žaloby nepripustil. Odvolateľka tvrdila, že okresný súd nesprávne vyhodnotil prípustnosť žalobného návrhu, keď zmenu žalobného návrhu nepripustil. Výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred požadovanou zmenou žaloby, mohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe. Žalobkyňa pritom zmenou žaloby, ktorú okresný súd nepripustil, reagovala predovšetkým na zmenu procesného predpisu a navrhovala, že právo žalovaných na odstúpenie od kúpnej zmluvy z dôvodov uvedených v liste zo dňa 01.12.2015 dané nebolo. Takýto určovací návrh považovala za procesne prípustný, nakoľko z ustanovenia § 137 C.s.p. výslovne vyplýva, že žalobou možno požadovať, aby sa výrokom súdu určilo, že určité právo tu je alebo nie je, za predpokladu, že je na to naliehavý právny záujem. Žalobkyňa pritom tvrdila, že na určení, že u žalovaných nebolo dané právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy, je daný naliehavý právny záujem, na základe takéhoto určenia je možné dosiahnuť odstránenie stavu právnej neistoty medzi stranami sporu v otázke platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobkyňa sa nachádza v stave právnej neistoty v otázke splácania kúpnej ceny nehnuteľnosti a následne možnosti podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, na základe ktorého môže dôjsť k zmene vlastníctva nehnuteľností. Bez uvedeného určenia je ohrozené právne postavenie žalobkyne, ktoré možno týmto právnym prostriedkom odstrániť.

2.2 Žalobkyňa rovnako tvrdila, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe bol daný aj v zmysle žalobného petitu, o ktorom okresný súd rozhodoval, nakoľko žalované svojim konaním, odstúpením od kúpnej zmluvy dostali žalobkyňu do stavu právnej neistoty v otázke platnosti a účinnosti kúpnej zmluvy a taktiež budúceho nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie sa po konštatovaní existencie naliehavého právneho záujmu v čase podania žaloby nevysporiadal s tvrdeniami sporových strán týkajúcimi sa uhradenia, resp. neuhradenia celej kúpnej ceny nehnuteľnosti, napriek tomu však konštatuje, že právo k nehnuteľnostiam prechádza na žalobkyňu ako kupujúcu rozhodnutím správy katastra až po úplnom zaplatení kúpnej ceny. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd prvej inštancie dospel k zmene svojho právneho názoru ohľadne existencie naliehavého právneho záujmu, súd odklon právneho názoru dôkladne a presvedčivo neodôvodnil.

2.3 Pokiaľ žalobkyňa zmeneným návrhom sa domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalobkyňou, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vychádzala z tej skutočnosti, že v priebehu sporu nebola vyriešená otázka notárskeho osvedčenia podpisov účastníkov kúpnej zmluvy, v priebehu sporu vznikla pochybnosť o tom, či sa osvedčovacia doložka zo dňa 02.09.2013 o pravosti podpisov žalovanej 1/ s prideleným poradovým číslom O574933/2013, žalovanej 2/ s prideleným poradovým číslom O574934/2013 a žalobkyni s prideleným poradovým číslom O574935/2013 týkala kúpnej zmluvy alebo zmluvy o prenechaní užívania nehnuteľnosti, datovanej toho istého dňa 02.09.2013. Napriek tomu, že súd nemal preukázanú skutočnosť platného osvedčenia podpisov účastníkov kúpnej zmluvy, rozhodol o nepripustení zmeny petitu žaloby a následne bez vyriešenia tejto zásadnej otázky rozhodol vo veci samej napadnutým rozsudkom. Vysporiadanie sa so spornosťou, či kúpna zmluva bola podpísaná, resp. či podpisy účastníkov kúpnej zmluvy boli osvedčené a vyhodnotenie tejto skutočnosti okresným súdom v napadnutom rozsudku považovala žalobkyňa za nedostačujúce. Ak by pritom okresný súd vyriešil otázku platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy ako otázku predbežnú alebo samostatným určovacím výrokom, nahradenie prejavu vôle výrokom súdu by z dôvodu nedostatku formalizovaného prejavu žalovaných na kúpnej zmluve znamenalo možný spôsob pre dosiahnutie zmeny zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

2.4 Žalobkyňa v podanom odvolaní nesúhlasila ani s argumentáciou okresného súdu vo vzťahu k vecným otázkam, tvrdila, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznila svoje tvrdenia uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie a považovala za zrejmé, že žalované pri odstúpení od kúpnej zmluvy nedodržali 3-dňovú lehotu na odstúpenie od nej, znenie kúpnej zmluvy, koncipované žalovanými, si vyložili svojím spôsobom a spôsobili tak nejasnosť a nezrozumiteľnosť právneho úkonu odstúpenia od zmluvy a dôvodov v ňom uvádzaných. Spornosť výkladu ustanovení kúpnej zmluvy musí ísť na ťarchu žalovaných, ako tvorcov textu zmluvy. Súd

prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, keď posudzoval ako dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy omeškanie s plnením splatnej čiastky 2 mesiace po sebe, tento dôvod žalované v odstúpení od zmluvy neuvádzajú. Žalované zmätočne a nezrozumiteľne uvádzajú v odstúpení od kúpnej zmluvy dátumy, kedy sa podľa ich názoru žalobkyňa dostala do omeškania s plnením dvoch po sebe nasledujúcich splátok, v odstúpení uvádzajú, že dňa 01.10.2015 sa žalobkyňa dostala do omeškania aj s plnením splátky č. 26, splatnej dňa 31.10.2015, pričom je zrejmé, že žalobkyňa sa nemohla dostať do omeškania s plnením splátky pred jej splatnosťou. Žalované v texte odstúpenia od zmluvy zámerne opomenuli zásadné ustanovenie kúpnej zmluvy, a to práve ustanovenie týkajúce sa 3-dňovej lehoty na odstúpenie od kúpnej zmluvy, ako aj ustanovenia o porušení povinnosti kupujúcej zaplatiť celú dohodnutú kúpnu cenu riadne a včas. Žalobkyňa naďalej považovala odstúpenie od zmluvy za zmätočný, neurčitý a nezrozumiteľný prejav vôle žalovaných, zakladajúci jeho absolútnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 37 ods.3 Občianskeho zákonníka. Dôvody, ktoré uviedli žalované v odstúpení od zmluvy, neboli dané, 3-dňová lehota na možnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy nebola dodržaná. Na základe uvedeného žalobkyňa konštatovala, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil odstúpenie od zmluvy ako právny úkon spĺňajúci náležitosti platného právneho úkonu. Neplatnosť videl aj v tom, že postup žalovaných spočívajúci v odstúpení od kúpnej zmluvy, v koncipovaní nevyvážených ustanovení v kúpnej zmluve, v zavádzajúcom a neštandardnom postupe pri osvedčovaní podpisov zmluvných strán na listinách predložených na notárskom úrade považovala za konanie priečiace sa dobrým mravom.

3. Žalované v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že sa v plnom rozsahu stotožňujú s právnym názorom súdu prvej inštancie, identifikujú sa ako aj s napadnutým rozsudkom, tak i jeho odôvodnením. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a žalobkyňu zaviazal žalovaným uhradiť trovy odvolacieho konania.

4. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaných zotrvala na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených, pričom poukázala na to, že žalované sa k jednotlivým dôvodom odvolania nevyjadrujú a žiadnym spôsobom skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní nerozporujú.

5. Ďalšie relevantné vyjadrenie nebolo.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

8. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie. V prejednávanej veci, po zmene žaloby, ktorú okresný súd pripustil na pojednávaní dňa 8.12.2017, sa žalobkyňa domáhala určenia, že odstúpenie žalovaných zo dňa 1.12.2015 od kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanými dňa 2.9.2013 je neplatná a práva a povinnosti z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanými dňa 2.9.2013 naďalej trvajú.

8.1 Vzhľadom na určovaní charakter podanej žaloby súd prvej inštancie správne skúmal v zmysle ustanovenia § 137 písm.c) C.s.p, existenciu naliehavého právneho záujmu; po zistení, že naliehavý právny záujem absentuje, žalobu zamietol. S uvedeným záverom okresného súdu, na ktorom súd prvej inštancie založil napadnuté rozhodnutie, odvolací súd v celom rozsahu súhlasí v podrobnostiach naň odkazuje a na zvýraznenie dodáva:

8.2 Základným procesným predpokladom úspechu žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je bola podľa § 80 písm. c) O.s.p. účinného do 30. 06. 2016 existencia naliehavého, t. j. kvalifikovaného právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý bol daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Táto právna úprava teda rozlišovala medzi určením existencie práva a právneho vzťahu bez toho, aby takéto odlíšenie malo vecný význam.

8.3 K zmene systému určovacích žalôb došlo prijatím novej procesnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku, účinnej od 01. 07. 2016, ktorý už určenie existencie právneho vzťahu výslovne neuvádza. Jeho § 137 rozlišuje medzi žalobou, ktorou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (písm. c)), alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (písm. d)). Ako uvádza komentár k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 504) právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje, alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný. Takýmito typmi žalôb sú napr. žaloba na určenie popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzu (§ 32 zákona o konkurze a vyrovnaní), alebo žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, ak tretia strana uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa toho istého zdroja sú zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť právnymi skutočnosťami. Nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (hmotného práva). Príkladmi týchto žalôb sú žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, žaloba o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, alebo žaloby vyvolané sporom o dedičské právo (§ 194 .

8.4 Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobkyne neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jej právne postavenie neistým. Právny záujem žalobkyne musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobkyňu znamenalo nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, resp. právneho pomeru žalobkyne, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva (rozhodnutie NS SR 5MCdo 1/2010). Odvolací súd pripomína, že určovacia žaloba má preventívnu povahu - má poskytnúť ochranu právneho postavenia žalobkyne skôr, ako dôjde k porušeniu práva. Naliehavý právny záujem na určení v prípade, ak možno žalovať na plnenie môže byť daný, ak sa určovacou žalobou vytvorí základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa tak ďalším žalobám na plnenie. Tam, kde právo už porušené bolo, je prostriedkom ochrany žaloba na plnenie.

8.5 Okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci nebolo medzi stranami sporu sporné, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a ani skutočnosť, že podľa tejto zmluvy vlastnícke právo malo na žalobkyňu ako kupujúcu prejsť až rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až po úplnom zaplatení kúpnej ceny. Z uvedeného a tvrdenia žalobkyne, že k zaplateniu kúpnej ceny došlo v celosti, vyplýva jednoznačný záver, že právne postavenie žalobkyne by sa určením, že

a/ odstúpenie žalovaných zo dňa 1.12.2015 od kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanými dňa 2.9.2013 je neplatné, b/ práva a povinnosti z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanými dňa 2.9.2013 naďalej trvajú, nijako nezmenilo a za nesúhlasu žalovaných 1/ a 2/ s tvrdením žalobkyne o zaplatení kúpnej ceny by sa žalobkyňa musela svojich práv domáhať žalobou o určenie vlastníckeho práva. V rámci takéhoto konania by súd otázku či odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo platné (resp. neplatné) skúmal ako predbežnú otázku. Práve charakter otázky vo vzťahu k (ne)platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy ako otázky predbežnej pri posudzovaní určenia vlastníckeho práva (a žalobkyňa tvrdí, že povinnosť zaplatiť kúpnu cenu splnila v celosti ako predpoklad vzniku vlastníckeho práva) vylučuje existenciu naliehavého právneho záujmu na takom určení, ako sa žalobkyňa po zmene žaloby pripustenej súdom prvej inštancie domáhala.

8.6 Ak teda súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, jeho závery nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

8.7 Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil prípustnosť žalobného návrhu, keď jej návrh na zmenu žaloby (podaním zo dňa 27.4.2018) nepripustil (uznesením zo dňa 19.7.2018). K uvedenému odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 143 C.s.p. umožňuje súdu prvej inštancie (zmena žaloby je v odvolacom konaní neprípustná v zmysle § 371 C.s.p.) zmenu žaloby nepripustiť, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žaloby; prípadne vtedy, ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. O prípad vecnej alebo kauzálnej príslušnosti v konaní nejde. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že dôvodom, pre ktorý sa návrhu na zmenu žaloby nevyhovie (zmena žaloby nie je pripustené) je zásada hospodárnosti konania, ktorá má súvis s doposiaľ vykonaným dokazovaním, ktorého výsledky v doterajšom konaní nie sú dostatočným podkladom pre konanie o zmenenej žalobe. Z obsahu spisu, z vykonaného dokazovania do vyhlásenia uznesenia o nepripustení zmeny žaloby vyplýva, že dokazovanie bolo vedené predovšetkým k dôvodnosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaných 1/ a 2/, žalobkyňa poukazovala na dôvody neplatnosti takéhoto úkonu žalovaných. Dokazovanie sa zameriavalo na preukázanie úhrady kúpnej ceny nehnuteľnosti, dodržanie splatnosti jednotlivých splátok kúpnej ceny, omeškania so splátkami zo strany žalobkyne a prípadného súhlasu žalovaných 1/ a 2/ s oneskoreným plnením zo strany žalobkyne. Žiaden z vykonaných dôkazov nesmeroval k zisteniu takých skutočností, z ktorých by vyplývala povinnosť žalovaných uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalobkyňou, predmetom ktorých bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V konečnom dôsledku nebolo sporné, že takúto kúpnu zmluvu žalobkyňa a žalované 1/ a 2/ uzavreli dňa 2.9.2013; bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania domáhať sa nahradenia prejavu vôle (uloženie povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu), ktoré konanie vyžaduje kvalitatívne iné dokazovanie ako žaloba o určenie. Odvolací súd tak súhlasí s postupom súdu prvej inštancie, ktorý zmenu žaloby nepripustil, konal tak v súlade so zásadou hospodárnosti konania a za nezistenia existencie naliehavého právneho záujmu vo vzťahu nielen k určeniu, že odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo neplatné a práva a povinnosti z kúpnej zmluvy naďalej trvajú, ale aj vo vzťahu k navrhovanej zmene žaloby, že u žalovaných nebolo listom označeným ako Odstúpenie od kúpnej zmluvy z dôvodov v liste uvedených, dané právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy.

8.8 Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu, že nezistil naliehavý právny záujem na žalobným návrhom požadovanom určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke. Z uvedeného dôvodu bolo odôvodnenie rozsudku okresného súdu, týkajúce sa vecnej stránky prejednávanej veci nadbytočné, majúce znaky nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu, že dôvod zamietnutia žaloby vylučuje, aby sa súd zaoberal meritom veci (ako to správne uviedol aj okresný súd). Na základe uvedeného aj vecné námietky žalobkyne v podanom odvolaní nemôžu mať za následok zaoberanie sa meritom veci zo strany odvolacieho súdu, pokiaľ sa tento stotožnil s dôvodom, pre ktorý okresný súd žalobu zamietol.

8.9 Obdobné konštatovanie platí aj pre časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorej okresný súd vyhodnocoval aj dôvodnosť zmeny žaloby, ktorú však nepripustil. V odôvodnení rozhodnutia podľa ustanovenia § 220 ods.2 C.s.p. súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Okresný súd sa tak v odôvodnení rozhodnutia v rozpore s citovaným ustanovením zaoberal tým, čo predmetom sporu v dôsledku nepripustenia žaloby nebolo.

8.10 Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nemohol vysporiadavať s argumentáciou žalobkyne v odvolaní, ktorá sa týkala vecných otázok mimo dôvodov, pre ktoré okresný súd žalobu zamietol a skutočností, ktoré neboli predmetom konania.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý zo strany odvolateľky argumentačne napadnutý nebol. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd správne prihliadol na pomer úspechu a neúspechu strán sporu.

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. Nárok na náhradu trov konania priznal žalovaným 1/ a 2/, ktoré boli v odvolacom konaní úspešné v celom rozsahu, nakoľko odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).