Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/216/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti žalovanému: N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. U., P. D. XXXX/XX, o zaplatenie 1788,98 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26. februára 2018, č. k. 16Csp/113/2017-116, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa 26. februára 2018, č. k. 16Csp/113/2017-116 žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistenia, podľa ktorých žalobca ako postupník uzavrel s postupcom Poštová banka a. s. Bratislava Zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2017 podľa § 524 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení noviel dňa 13.06.2017, predmetom ktorej podľa čl. I bod 1 zmluvy bol záväzok postupcu postúpiť na postupníka pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1, na základe ktorej bola postúpená na žalobcu i pohľadávka žalovaného, v zmysle ktorej postúpená istina predstavovala sumu 1 788,98 eura, úroky 2 060,40 eura, poplatky 29,32 eura.

3. Žalovaný uzavrel s postupcom Poštová banka a. s. Bratislava zmluvu o úvere - dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX dňa 07.05.2013, v zmysle ktorej podľa čl. 2 zmluvy o úvere mu bol poskytnutý úver vo výške 1 800 eur, ktorý sa zaviazal splácať v splátkach po 50 eur mesačne, vždy k 7. dňu v mesiaci po dobu 72 mesiacov, dátum prvej platby do 07.06.2013, konečná splatnosť úveru 07.05.2019, úroková sadzba 25,5 % a RPMN 28,70 %, celková výška nákladov 1 650,08 eura. Právne vzťahy neupravené zmluvou sa riadia všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami pre úver - dostupná pôžička a sadzobníkom poplatkov. Žalovaný úver riadne nesplácal, a preto mu bola dňa 25.06.2014 zaslaná výzva na splatenie dlžnej časti úveru, pretože ku dňu 24.06.2014 bola pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 570,39 eura. Žalovaný bol upozornený, že banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 OZ a vyhlásiť úver predčasne splatným v zmysle príslušných ustanovení zmluvy.

4. Ďalej uviedol, že z dôvodu neakceptovania výzvy žalovaným, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 11.07.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v celom rozsahu ku dňu 11.07.2014 a dlžná suma vo výške 2 276,56 eura pozostávala z dlžnej istiny 1 788,98 eura, úroku 458,26 eura a poplatkov 29,32 eura. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy v lehote do 10-tich kalendárnych dní od doručenia výzvy.

5. Konštatoval, že žalovaný vzniesol námietku premlčania.

6. Vykonaným dokazovaní dospel prvoinštančný súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná s dôrazom na vznesenú námietku premlčania žalovaným. Jednoznačne považoval za preukázané, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzavrel zmluvu, ktorú vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 OZ bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom. Obchodným zákonníkom, alebo iným zákonom a teda ustanovenia Občianskeho zákona o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na právne vzťahy, ktoré vznikajú aj na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa použije na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovaným, je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

7. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj v znení účinnom do 31.12.2014 treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), a aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Je preto potrebné uzavrieť, nepopierajúc pri tom povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, že na posúdenie úverového vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov.

8. Žalovaný porušil zmluvné povinnosti, tak ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov žalobcom, čo žalovaný nepoprel, následkom čoho došlo k zosplatneniu úveru ku dňu 11.07.2014. Premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu začala plynúť dňa 12.07.2014 a uplynula dňa 12.07.2017. Žaloba bola na súd doručená dňa 24.07.2017, t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby. S poukazom na vznesenú námietku premlčania žalovaným, súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol, pretože mal za to, že bola podaná po uplynutí trojročnej zákonnej lehoty. Nestotožnil sa s vyjadrením žalobcu, že v prejednávanom spore je potrebné vychádzať z ustanovení Obchodného zákonníka.

9. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a strane sporu, ktorá mala úspech, t. j. žalovanému, nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu zo spisu žiadne nevyplývajú a vyslovene neuviedol, že by si akékoľvek trovy uplatňoval.

10. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2, § 101 Občianskeho zákonníka (OZ).

11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu, alebo ho zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a žalovaného zaviazal zaplatiť náhradu trov konania.

12. Poukázal na úkon zosplatnenia úveru, ktorý považoval za zmenu termínu splatnosti všetkých nesplatených splátok, pričom ho nepovažoval za odstúpenie od zmluvy. Súd nesprávne ustálil začiatok plynutia dňa 12.7.2014, pričom premlčanie začalo podľa jeho názoru dňa 27.7.2014. Konštatoval, že predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa 12.07.2014, avšak, žalovanému bola predmetná výzva na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom, podľa podacieho hárku daná na poštovú prepravu dňa 14.07.2014, a to doporučenou zásielkou 2. triedou. Žalovaný si mohol najskôr prevziať predmetnú výzvu až dňa 16.07.2014. V samotnej výzve na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom je žalovanému daná paričná lehota na plnenie, a to 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy. Lehota na plnenie žalobcovi zo strany žalovaného mohla najskôr uplynúť dňa 26.07.2014. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až dňa 27.07.2014, teda deň nasledujúci po dni márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie. Nárok žalobcu tak nemôže byť premlčaný, lebo k jeho premlčaniu by došlo až dňa 28.07.2017, t. j. po 3 rokoch odo dňa, kedy si žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoj nárok voči žalovanému na súde.

13. Namietal tiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a citoval časti viacerých rozhodnutí súdov.

14. Poukázal na § 52 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. s tým, že na uvedené ustanovenie sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných Princípov právneho poriadku. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle aplikovať toto ustanovenie na právne vzťahy, ktoré boli založené pred 1.4.2015, nič mu nebránilo výslovne to uviesť v intertemporálnej norme § 879p, v ktorej sú explicitne uvedené ustanovenia, na ktoré sa nepravá retroaktivita vzťahuje. Argumentum a contrario bolo možné dospieť k záveru, že úmysel zákonodarcu je ten, že § 52 odsek 2 v novelizovanom znení sa vzťahuje výlučne na právne vzťahy založené po 1.4.2015. Pri svojvoľnej retroaktívnej aplikácii tohto ustanovenia súdom na právne vzťahy založené pred 1.4.2015 dôjde k porušeniu článku 2 Ústavy SR a zásahu do základných práv a slobôd občanov. Namietal porušenie práva na rovnosť zbraní. V doplnení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/410/2017-109 zo dňa 27.3.2018, ktoré sa zaoberalo začiatkom plynutia premlčania v prípade lehoty poskytnutej na dobrovoľné plnenie dlžníkom.

15. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť s poukazom na judikatúru ohľadne začiatku plynutia premlčacej doby pri neurčenej dobe splnenia dlhu.

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

18. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú postačujúce aj pre odvolací súd, ale hoci v otázke začiatku plynutia premlčania nesprávne právne vec posúdil, vo výroku však vecne správne rozhodol.

19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Boli splnené podmienky pre predčasné zosplatnenie, ku ktorému prišlo dňa 11.7.2014. Úverové splátky boli dohodnuté na mesačnej báze. Podmienky pre účinné zosplatnenie pohľadávky upravujú viaceré ust. Občianskeho zákonníka, ktoré zároveň dávajú odpoveď na otázku, kedy začína plynúť premlčanie.

21.1. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

21.2. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21.3. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21.4. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

22. Problematické kritéria posudzovania začiatku plynutia premlčacej doby sú postavené na správnosti prístupu a výklade uvedených zákonných ustanovení.

23. Súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť aj určenie, že pre nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok pohľadávky naraz (§ 565 . Splatnosť celej pohľadávky (tzv. strata lehôt alebo strata výhody splátok) nenastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku, príp. či podá na súde žalobu na plnenie. V každom prípade môže svoje právo uplatniť len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak tak neurobí a dlžník riadne a včas budúcu splátku zaplatí, môže veriteľ vymáhať len nezaplatenú jednu splátku. Svoje právo však môže využiť kedykoľvek pri vynechaní niektorej z ďalších splátok (rozsudok NS ČR z 22. 2. 2006, sp. zn. 33 Odo 1630/2005).

24. Je zrejme zhoda na tom, že (pri neexistencii realizácie práva veriteľa na zosplatnenie celého úveru) jednotlivým splátkam začína plynúť premlčacia doba odo dňa ich zročnosti (v praxi dňom nasledujúcim po dní, v ktorom bez „postihu“ ešte mohol dlžník plniť a splniť).

25. V prípade jednoduchého (nespotrebiteľského) charakteru právneho vzťahu, kedy sú (napr.) splátky určené polročne, nastane uplynutím posledného dňa splatnosti (nezaplatenej) splátky stav omeškania.

26. V prípade spotrebiteľského právneho vzťahu, za obdobnej situácie (polročných splátok) a omeškania dlžníka - spotrebiteľa so splátkou je veriteľ oprávnený v situácii, keď je dlžník v omeškaní so splátkou, najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením predmetnej splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, žiadať o zaplatenie celej pohľadávky (zosplatnenie). Prakticky, najskôr, môže veriteľ účinne zosplatniť pohľadávku uplynutím 3 mesiacov od omeškania, pokiaľ aspoň 15 dní pred uplynutím 3 mesiacov upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. V tomto prípade zákon stanovuje (§ 103 druhá veta OZ), že premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Zročnosť splátky, a teda začiatok plynutia premlčacej doby celého zvyšku (doposiaľ nesplatnej) veriteľom zosplatnenej celej pohľadávky (napr. úveru) nastáva po uplynutí doby na zaplatenie splátky. Znamená to teda, že splátke, ktorá nebola zaplatená a dospela a všetkým zvyšným splátkam (napr. z úveru), ktoré boli zosplatnené úkonom veriteľa (§ 565 OZ) začína plynúť premlčacia doba odo dňa nasledujúceho po uplynutí splatnosti splátky. Pre jednoduchosť odvolací súd uviedol príklad s polročnými splátkami spotrebiteľského zmluvného vzťahu (napr. z úveru).

27. V situácii, kedy sú v úverovom vzťahu splátky (a tak sú dohodnuté v spotrebiteľských vzťahoch pravidelne) na mesačnej báze je situácia rovnaká okrem toho, že po nastaní skutočnosti zročnosti (dospelosti) prvej včas nezaplatenej splátky, vzhľadom na existenciu podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ (predtým 53 ods. 8 OZ), sa musí situácia s omeškaním so zaplatením splátok ešte dva mesiace zopakovať. Zročnosť prvej (mesačnej) splátky, a teda začiatok plynutia premlčacej doby celého zvyšku (doposiaľ nesplatného dlžníkom) veriteľom zosplatnenej celej pohľadávky (napr. úveru) nastala uplynutím doby na zaplatenie prvej splátky (dospelosť prvej splátky). Znamená to teda, že prvej splátke, ktorá nebola zaplatená a dospela a všetkým zvyšným splátkam (napr. z úveru), ktoré boli zosplatnené úkonom veriteľa (§ 565 OZ) začína plynúť premlčacia doba odo dňa nasledujúceho po uplynutí splatnosti prvej splátky. Len prvá nezaplatená (dospelá) splátka je splátkou, ktorá v spotrebiteľskom vzťahu napĺňa podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ, t.j. je s ňou dlžník v omeškaní 3 mesiace.

28. Odvolací súd zastáva názor, podľa ktorého, ak dlžník - spotrebiteľ (pri splátkach na mesačnej báze) nezaplatí prvú splátku (prvú na účely zosplatnenia), ale následne druhú zaplatí, v tomto prípade veriteľ účinne zosplatniť celú pohľadávku (na základe „prvej“ omeškanej splátky) nemôže, pretože to vylučuje ustanovenie § 565 druhá veta, podľa ktorého toto právo (žiadosť o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky) môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

29. V súvislosti so spotrebiteľským právnym vzťahom preto nastáva zvláštna situácia, podľa ktorej zákonodarca stanovil podmienky uplynutia 3 mesiacov nezaplatenej splátky (a písomné upozornenie veriteľa najneskôr 15 dní pred) podľa § 53 ods. 9 OZ (pre účinné odstúpenie), ale zároveň neumožňuje veriteľovi zosplatniť pohľadávku, ak spotrebiteľ zaplatil ďalšiu splátku. V naznačenom zmysle je potom zrejme „skrytým“ mechanizmom podmienok pre účinné zosplatnenie celej pohľadávky v spotrebiteľskom právnom vzťahu založenom na mesačnej báze splátok, že podmienkou účinného zosplatnenia celej pohľadávky veriteľa je nielen uplynutie 3 mesačnej doby od zročnosti prvej splátky (a upozornenie veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ), ale aj nezaplatenie ďalších dvoch po sebe nasledujúcich splátok po zročnej v poradí prvej splátky. Zaplatením ďalších zo splátok dlžníkom možnosť veriteľa zosplatniť pohľadávku na základe predchádzajúcej nezaplatenej splátky zanikla.

30. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyslovuje názor, že ak spotrebiteľ nezaplatí v poradí prvú splátku a následne ďalšie zaplatí, veriteľ nemôže účinne zosplatniť pohľadávku. Zročnú splátku si však môže uplatniť (bez rizika neúspechu) v premlčacej dobe plynúcej od zročnosti takej splátky.

31. Ak ale spotrebiteľ nezaplatí v poradí prvú splátku, a tiež nezaplatí ďalšie splátky (ak sú dohodnuté mesačné splátky ako v tomto prípade) a veriteľ upozorní spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia celej pohľadávky najneskôr 15 dní od zamýšľaného úkonu zosplatnenia, a napokon celú pohľadávku zosplatní, začína plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti prvej splátky. Opakovane odvolací súd uvádza, že len prvá nezaplatená (dospelá) splátka je splátkou, ktorá v spotrebiteľskom vzťahu napĺňa podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ, t. j. je s ňou dlžník v omeškaní 3 mesiace. Treba odlišovať možnosť zosplatniť celú pohľadávku veriteľom (dodávateľom) na jednej strane a podmienky začiatku plynutia premlčania na druhej strane.

32. V prejednávanom prípade je nutné vysloviť názor, že ak k zosplatneniu prišlo ku dňu 11.7.2014 a v spotrebiteľskom právnom vzťahu boli dodržané podmienky pre účinné zosplatnenie celej pohľadávky úveru, logickým záverom možno ustáliť, že najneskôr začala plynúť premlčacia doba v čase 3 mesiacov pred zosplatnením spotrebiteľského úveru veriteľom (dodávateľom), teda najneskôr dňa 11.4.2014, a preto ak žalobca podal žalobu na súd dňa 24.7.2017, urobil tak po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov nebolo možné žalobe vyhovieť a súd prvej inštancie vecne správne rozhodol zamietnutím žaloby.

33. Pre úplnosť je treba povedať, že na uvedený prípad premlčania bolo potrebné aplikovať Občiansky zákonník (a uvedenú všeobecnú 3 ročnú premlčaciu dobu) napriek tomu, že možno považovať z hľadiska vecnosti úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. za absolútny obchod. Hoci je pravdou, že ust. § 52 ods. 2 až v znení od 1.5.2015 (účinnosť zmeny ustanovenia zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z., nastala zákonom č. 151/2014 Z.z.) upravuje normu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, ale treba zobrať do úvahy celý kontext vývoja uvedenej legislatívnej činnosti zákonodarcu. V zásade zákonodarca prijíma legislatívne zmeny upravujúce právo nanovo, alebo (čo je menej želateľné) „sanuje“ na oko nedokonalé normy spôsobujúce napr. rôznorodý výklad orgánmi aplikujúcimi právo.

34. V tomto prípade odvolací súd poukazuje na judikatúru z obdobia pred 1.5.2015, ktorá pomerne jednoznačne smerovala k záveru o prednostnej aplikácii noriem Občianskeho práva (špeciálne všeobecný civilný súkromný zákonník - Občiansky zákonník), pred normami Obchodného práva.

35. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/87/2017 zo dňa 14. 09. 2017 (v ktorom išlo o posudzovanie spotrebiteľského vzťahu z pred obdobia 1.5.2015), v ktorom uviedol, že „v preskúmavanom prípade nemá dovolací súd dôvod spochybňovať názor žalobcu, že úver je tzv. absolútnym obchodom a že naň dopadá tretia časť Obchodného zákonníka. Zároveň je však potrebné mať na zreteli, že úverová zmluva vykazuje aj znaky spotrebiteľskej zmluvy. Povaha tejto právnej veci ako spotrebiteľskej sa nemohla zmeniť v dôsledku postúpenia pohľadávky. Súdna prax považuje obdobné právne vzťahy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne (spotrebiteľské) vzťahy. Účastníkmi týchto vzťahov sú obchodník (poskytujúci úver v rámci svojho predmetu činnosti) a spotrebiteľ (ktorý prijíma úver na svoju osobnú spotrebu); ide tu teda o typické občianskoprávne vzťahy. Vzhľadom na to je v plnom súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa požiadavka, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva, bola (aj z hľadiska premlčania, dĺžky premlčacej doby a jej plynutia) aplikovaná právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku, a nie v Obchodnom zákonníku. Správnosť aplikácie občianskoprávnej premlčacej doby - dokonca aj v absolútnych obchodoch majúcich zároveň spotrebiteľský charakter - z ústavnoprávneho hľadiska nespochybnil ani ústavný súd (viď napríklad uznesenie ústavného súdu z 19. júna 2013, sp. zn. I. ÚS 402/2013).

36. V uvedenom zmysle nemožno považovať názor odvolateľa v otázke aplikácie premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka za správny a bolo treba prihliadnuť na všeobecnú 3 ročnú premlčaciu dobu. Záver súdu o začiatku plynutia premlčania dňa 12.7.2014 síce správny nebol, ale záver o premlčaní nároku správny bol.

37. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

38. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP) odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

39. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).