Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-51-2021.pdf
PDF · 108.05 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/51/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: SetCar sk, a.s. so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený JUDr. Tomáš Zboja, advokát, Kuzmányho 4, Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.499,40 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.499,40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 21.05.2021 domáhal proti žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.499,40 eur a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného č. 9851373463 došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečovanie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca poškodenému vystavil faktúru č. 200049 zo dňa 30.01.2020 na celkovú sumu 1.866,60 eur, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 9.04.2020 žalovaný oznámil žalobcovi šetrenie škodovej udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom dňa 31.1.2020 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods.1 zákona o PZP, ako aj v zmysle § 442 ods. 1,Občianskeho zákonníka.
3. Žalovaný v odôvodení odporu zo dňa 25.06.2021 uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Uviedol, že dňa 25.10.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na poškodenom vozidle ev. č. K. a predmetná škodová udalosť bola spôsobená motorovým vozidlom ev. č. CA J. DE poistené u žalovaného. Opravu poškodeného vozidla vykonala spoločnosť J.M. Martin spol. s r.o. a opravu vyúčtovanú faktúrou č. 2300029 v sume 2.788,15 eur poškodenej žalovaný v celom rozsahu uhradil. Dňa 2.12.2019 si poškodený u žalobcu na základe zmluvy o prenájme č. 612/206 zapožičal náhradné motorové vozidlo a ukončil prenájom dňa 31.01.2020 t.j. po dobu 61 dní. Faktúrou č. 200049 zo dňa 30.01.2020 za prenájom žalobca fakturoval poškodenému sumu 1.866,60 eur. Žalovaný listom zo dňa 9.04.2020 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia a poukázal žalobcovi plnenie v sume 367,20 eur. V danom prípade žalovaný priznal
primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla v rozsahu 12 dní, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Vzhľadom na uvedené žalovaný má za to, že doba prenájmu náhradného vozidla v rozsahu 61 dní je nedôvodná a nespĺňa podmienku adekvátnosti doby nutnej na opravu poškodeného motorového vozidla vzhľadom na rozsah poškodenia tohto vozidla. Zároveň namieta, že žalobca nepreukázal, že zo strany poškodenej došlo k úhrade faktúry č. 200049 a teda aj k zmenšeniu jej majetku vo výške, ktorá je uvedená vo faktúre. Teda žalobcovi nevznikla škoda a nebolo ani možné platne postúpenie pohľadávky poškodenej voči žalovanému na žalobcu, a preto žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie ši žalovaného nároku voči žalovanému. 4. Žalobca k podanému odporu vo svojom písomnom vyjadrení (č.l. 30) uviedol, že dňa 25.10.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na poškodenom vozidle ev. č. ZA XXX GS a predmetná škodová udalosť bola spôsobená motorovým vozidlom ev. č. CA XXX DE poistené u žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla Dacia Logan MCV ev. č. BL XXX MS u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 612/206 zo dňa 2.12.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č.200049 zo dňa 30.1.2020, splatnú dňa 14.02.2020 na sumu 1.866,60 eur. Žalovaný listom zo dňa 9.04.2020 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia a poukázal žalobcovi plnenie v sume 367,20 eur. Listinné dôkazy boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie a šetrenia poistnej udalosti. Žalobca odvodzuje aktívnu legitimáciu zo zmluvy o postúpení pohľadávky a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 a podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl.4 zmluvy o postúpení pohľadávok (t.j. odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným rozhodne neodporuje zákonu. 5. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 7.2.2021 (v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd vec rozhodol v jeho neprítomnosti ) a vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu.
6. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii v zmysle vyššie uvedených písomných podaní. Na doplnenie uviedol, že žalovaný nijako nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia.
7. Skutkové tvrdenia žalobcu (§ 151 ods. 1 CSP), z ktorých súd pri svojom rozhodnutí v prejednávanom spore vychádzal, keďže nemal dôvodné pochybnosti o jeho pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP), považoval medzi stranami za nesporné, že dňa 25.10.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na poškodenom vozidle ev. č. ZA 177 GS a predmetná škodová udalosť bola spôsobená motorovým vozidlom ev. č. CA 395 DE poistené u žalovaného.
8. Žalobca ako prenajímateľ uzavrel s poškodeným (nájomca) zmluvu o prenájme vozidla č. 612/206 zo dňa 2.12.2019, ktorej predmetom bol nájom osobného automobilu Dacia Logan MCV ev. č. V. a nájom bol dohodnutý na dobu od 2.12.2019 do 31.01.2020 vo výške denného nájomného 43,20 eur. 9. Faktúrou č. 200049 vystavenou dňa 30.01.2020 so splatnosťou 14.02.2020 žalobca fakturoval poškodenému (U. U.) za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme 612 za obdobie od 2.12.2019 do 31.01.2020 nájom vozidla Dacia Logan MCV ev. č. BL XXX MS za 61 dní j. cena 25,50 eur celkom sumu 1.866,60 eur s DPH. 10. Žalovaný listom zo dňa 9.04.2020 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia a výšku plnenia v sume 367,20 eur s odôvodnením, že priznaná primeraná doba zapožičania náhradného vozidla t.j. 12 dní, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne.
11. Dňa 31.01.2020 uzavreli žalobca ako postupník a poškodený (U. U.) ako postupca Zmluvu o postúpení pohľadávky v zmysle ktorej postupca má peňažnú pohľadávku voči žalovanému ako likvidačný zástupca, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom Volkswagen Golf ev. č. N vo výške 1.866,60 eur z titulu jeho nároku voči poisťovni ako nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 25.10.2019 na vozidle Ford Fiesta
ev. č. K Postupca touto zmluvou postupuje žalobcovi pohľadávku v bode 1/ a žalobca sa zaväzuje uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4/ a 5/. Postupca ako poškodený súčasne postupuje s postúpenou pohľadávkou všetko príslušenstvo a všetky práva súvisiace s touto pohľadávkou, pričom zmluvné strany sa dohodli, že o postúpení pohľadávky bude poisťovňu informovať postupca, a to tak, že SETCAR v mene postupcu doručí oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky poisťovni a postupca je povinný odovzdať ním podpísané oznámenie o postúpení pohľadávky, príloha tejto zmluvy spolu s touto zmluvou v dvoch originálnych vyhotoveniach. Zároveň sa zmluvné strany v bode 4/ cit. zmluvy dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1/ je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 1.866,60 eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 200049 vystavenej prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Dacia Logan MCV ev. č. BL XXX MS. V bode 5/ cit. zmluvy o postúpení pohľadávky zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom SETCAR si bude pohľadávku podľa bodu 1/ vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. 12. Postupca ako poškodený následne listom zo dňa 31.01.2020 adresoval žalovanému oznámenie o postúpení pohľadávky, že dňa 31.01.2020 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti zo dňa 25.10.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.866,60 eur spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na spol. SETCAR s.r.o. t.j. na žalobcu. Zároveň žiadal, aby táto pohľadávka bola plnená uvedenej spoločnosti. 13. P. (U. U.) v písomnom čestnom prehlásení zo dňa 28.07.2021 uviedol, že náhradné vozidlo bolo používané od 2.12.2019 do 31.01.2020, ktoré bolo poskytnuté počas opravy jej poškodeného vozidla z dôvodu škodovej udalosti - nehody spôsobenej dňa 25.10.2020 na pracovné účely, keďže pracuje ako SZČO.
14. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z. z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d/ ušlého zisku.
15. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
17. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
18. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 19. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 20. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa, alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
22. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
23. V danej veci uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému ide o nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení uplatniť nárok na náhradu škody vzniknutej mu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo proti poisťovateľovi, ktorý nárok na žalobcu mal prejsť z poškodeného postúpením pohľadávky, ktorú uzatvoril poškodený so žalobcom dňa 31.01.2020 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 25.10.2019, a to vo výške 1.866,60 eur. V danom prípade ide o priamy nárok poškodeného proti poisťovateľovi na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá poistený, pričom podmienkou pre úspešné uplatnenie tohto nároku je jeho preukázanie. Uplatnený nárok žalobcu vo výške 1.499,40 eur spočíva v rozdiele sumy vo výške 1.866,60 uvedenej vo faktúre 200049 za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme a z poskytnutého poistného plnenia žalovaným vo výške 367,20 eur.
24. Súd vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby ustálil, že v danom prípade zodpovednosť za škodu treba posudzovať v zmysle § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda ako zodpovednosť prevádzateľa (prevádzkovateľa) osobného motorového vozidla Volkswagen Golf ev. č. N , ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda poškodenému a motorového vozidla poisteného u žalovaného. Ide o zodpovednosť objektívnu, teda na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu je tak spôsobená škoda, príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a spôsobenou škodou. Škodou sa vo všeobecnosti rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
25. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Skutočná škoda sa vyjadruje v porovnávaní majetkového stavu poškodeného pred vznikom škody a po poškodení. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom, ktorý bolo možné očakávať so zreteľom na pravidelný beh veci, ktorý ale nenastal v dôsledku škodnej udalosti. Existenciu príčinnej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a vznikom škody je nutné v každom konkrétnom prípade bez pochyby preukázať, teda nemožno ju len predpokladať. Ide o vzťah príčiny osobitnej povahy prevádzky motorového vozidla a následku (vzniku škody).
26. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil rozdiel medzi priznaným a uplatneným poistným plnením, a to vo výške 1.499,40 eur, pričom žalovaný namietal dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu z titulu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie a spochybnil tiež dobu nájomného tým, že nutnosť na zapožičanie náhradného vozidla považoval 12 dní.
27. Občiansky zákonník pri východiskovom princípe všeobecnej prevoditeľnosti práva zo záväzkových právnych vzťahov (§ 524 Občianskeho zákonníka) stanovuje prípady, kedy postúpiť pohľadávku nemožno. Ak vychádzame z dikcie zákona postúpiť možno „pohľadávku“ a nie pohľadávku domnelú, či neistú. Zákonodarca pojmom pohľadávky vymedzuje právo veriteľa na plnenie, ktorému na druhej strane zodpovedá u dlžníka povinnosť plnenia alebo dlh, resp. záväzok. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky je vždy, že musí ísť o pohľadávku určitú, identifikovateľnú a existujúcu.
28. Zmluvou o postúpení pohľadávky môže byť postúpená i podmienečne existujúca budúca pohľadávka, a to na náhradu škody, taktiež práva, pričom najčastejšie ide o právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky. Povaha pohľadávky ju umožňuje postúpiť (§ 524 Občianskeho zákonníka). K tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 4658/2009 zo dňa 29.02.2012: „Je nepochybné, že
predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť mimo vecí (§ 118 ods. 1 OZ) taktiež práva, pričom najčastejšie ide o právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky. Povaha pohľadávky ju umožňuje postúpiť (§ 524 OZ). Súdna prax (porov. uznesenie Najvyššieho súdu z 19. júla 2006, spis. zn. 29 Odo 1435/2005) aj právna teória sú zajedno v tom, že predmetom postúpenia môže byť pohľadávka budúca, t. j. taká, ktorá v čase uzavretia postupnej zmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť až v budúcnosti; okamih postúpenia budúcej pohľadávky je potom totožný s okamihom, keď pohľadávka vznikne. ... K postúpeniu je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná, aj pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky“.
29. V danej prejednávanej veci postúpená pohľadávka na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.01.2020 mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Zo zmluvy vyplýva postúpenie pohľadávky vo výške 1.866,60 eur voči žalovanému, ktoré je odplatné za odplatu vo výške 1.866,60 eur a ktorá zodpovedá faktúre č. 200049. Zmluvou o postúpení pohľadávky poškodený ako postupca postúpil žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou a to z titulu nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001. Predmetom zmluvy tak bola pohľadávka z titulu poistného plnenia, ktorého súčasťou bol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítavajú. V danom prípade išlo odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Je teda daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v predmetnom konaní.
30. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
31. Pokiaľ žalovaný namietal dôvodnosť časového trvania nájmu náhradného vozidla, ktoré bol povinný poškodený zaplatiť, z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu vyplýva, že celková doba nájmu zodpovedá dobe, po ktorú bolo vozidlo v prenájme a z čestného prehlásenia poškodeného vyplýva, že z dôvodu poistnej udalosti - dopravnej nehody zo dňa 25.10.2019 využíval náhradné vozidlo v období od 2.12.2019 do 31.01.2020. Táto doba bola jednoznačne preukázaná v dĺžke 61 dní i vo vyúčtovanej faktúre č. 20049. Pokiaľ žalovaný vzniesol takúto procesnú obranu, tak bolo jeho dôkaznou povinnosťou spoľahlivo tieto tvrdenia preukázať, čo však neučinil. Žalovaný nespochybnil, že poškodený v príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo, namietal dôvodnosť časového rozsahu jeho užívania a bolo jeho procesnou povinnosťou okrem popretia skutkových tvrdení produkovať aj vlastné tvrdenia a ich preukázať. Pokiaľ žalovaný namietal tvrdenia žalobcu, nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie opaku. Nepostačuje iba samotné namietanie bez relevantného zdôvodnenia a preukázania.
32. V danej veci je nepochybné, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej škodcom, t.j. poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Poškodený prenájmom náhradného vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav, ktorý nastal v dôsledku poistnej udalosti. Žalobca v konaní preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Žalobca preukázal listinnými dôkazmi, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo od 2.12.2019 do 31.01.2020 a za uvedené časové obdobie zaplatil ako nájomca prenajímateľovi sumu 1.866,60 eur. Je potrebné dodať, že poškodený nebol schopný žiadnym spôsobom ovplyvniť dĺžku opravy vozidla a taktiež nebolo jeho povinnosťou vyhľadávať autoservis, ktorý by opravil jeho vozidlo v čo najkratšom čase, nakoľko nebolo povinnosťou poškodeného vedieť posúdiť náročnosť opravy.
33. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súdu, súd dospel k záveru, že je právne dôvodné priznať žalobcovi uplatnené peňažné plnenie vo výške 1.499,40 eur a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.
34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).