Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-121-2018.pdf
PDF · 92.31 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/121/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Stapring, a.s., so sídlom v Nitre, Piaristická 2, IČO: 31 411 401, zastúpený JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., advokátom so sídlom v Nitre, Piaristická 2, proti žalovanej: C. E. Z., miesto podnikania H., R. B. D. XXX/XX, P.: XX XXX XXX, o zaplatenie 1.052 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 8. júna 2017, č. k. 25C/143/2015-118, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 9,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 250 eur od 08.11.2014 do 09.03.2015, 9,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 268,76 eura od 08.11.2014 do zaplatenia, 8,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 241,08 eura od 19.01.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 241,08 eura od 13.02.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 241,08 eura od 13.03.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 10 eur od 30.01.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 20 eur od 06.02.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 30 eur od 09.03.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi voči žalovanej priznáva náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom (prvý rozsudok zo dňa 17.09.2015, č. k. 25C/143/2015-75 v dôsledku podaného odvolania žalobcu, Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30.11.2016, č. k. 5Co/1106/2015-95 v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, zamietnutia návrhu vo zvyšku a v časti o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) pri právnom posúdení podľa § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2, § 559 ods. 1, § 663, § 720 Obč. zák., § 3 ods. 1, § 7 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 261 ods. 1, 8 a 9 Obch. zák., pri rešpektovaní záväzného právneho názoru odvolacieho súdu obsiahnutého v citovanom uznesení KS v Nitre, uložil žalovanej povinnosť žalobcovi zaplatiť ročný úrok z omeškania vo výške 5,05 % tak, ako je bližšie špecifikovaný vo výrokovej časti predmetného rozsudku. Vo zvyšku súd podaný návrh žalobcu zamietol.
2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP s tým, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko žalobca bol v spore neúspešný iba v nepatrnej časti príslušenstva.
3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak súd prvej inštancie bol toho názoru, že na daný spor nie je možné aplikovať § 261 a nasl. Obch. zák. Žalobca je síce podnikateľom poskytujúcim službu - prenájom nebytových priestorov, avšak žalovaná v tomto smere nepodniká. Prenájom nebytového priestoru sa netýkal podnikateľskej činnosti žalovanej, pretože táto si ho prenajímala ako ktorákoľvek iná osoba, t. j. nepodnikateľ. Zmluvu v štandardnej verzii pripravoval žalobca, pričom ide o spotrebiteľský vzťah, pre ktorý sa prioritne používa Obč. zák. Takisto ani odvolací súd v rámci odôvodnenia svojho zrušujúceho uznesenia nekonštatoval, že medzi stranami sporu by mohlo ísť o obchodnoprávny vzťah. Aj v prípade, ak by nešlo o spotrebiteľský vzťah, súd by zdieľal rovnaký názor, keďže zjavne nešlo o vzťah podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. Použitie § 261 ods. 8 alebo ods. 9, už neprichádza do úvahy. Ust. § 261 ods. 9 Obch. zák., dokonca umožňuje postup podľa Obč. zák. Nájomný vzťah upravuje špeciálny zák. č. 116/1990 Zb., a všeobecný predpis vo vzťahu k nemu Obč. zák. V bode 5.3. bolo v zmluve uzatvorenej medzi stranami dojednané, že sa riadia zák. č. 116/1990 Zb., Obch. zák., a príslušnými platnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí aj Obč. zák. Z daného ustanovenia (bod 5.3) podľa názoru súdu žiadna dohoda strán postupovať výlučne podľa Obch. zák., nevyplýva. Vzhľadom k uvedenému je rozhodným právom vo veci zmluvných strán z tohto pohľadu - Občianske právo SR. Paušálna náhrada sa preto priznáva podľa Obch. zák., a nie podľa Obč. zák.
4. S poukazom na tieto dôvody súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania žalobcovi vo výške 5,05 % z jednotlivých neuhradených faktúr. V danom prípade išlo o štyri faktúry za nájomné (prvé štyri) a tri nasledujúce za upomienky. Úroku z omeškania sa žalobca oprávnene domáhal odo dňa nasledujúceho od splatnosti tej, ktorej faktúry. Úrok súd priznal žalobcovi podľa § 517 Obč. zák., a § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z. z. Podaný návrh bol dôvodný a zo strany žalobcu osvedčený predloženými listinnými dôkazmi. Žalovaná si už v rámci právoplatne priznanej sumy (1.052 eur) nesplnila svoju povinnosť voči žalobcovi, vyplývajúcu pre ňu z uzavretej nájomnej zmluvy, tak ohľadne nájomného, ako aj ohľadne dohodnutých upomienok.
5. Súd v časti upraveného rozsahu príslušenstva žalobcom procesne nijako nerozhodol, pričom pôvodne túto úpravu pre omyl považoval za čiastočné späťvzatie návrhu. Po vysvetlení však zistil, že išlo iba o akúsi kozmetickú úpravu návrhu. Na základe uvedeného žalobca v spore nič nebral späť a ani svoj žalobný petit procesne nemenil.
6. Vo zvyšku súd podanú žalobu zamietol s poukazom na ods. 24 a 26 odôvodnenia svojho v poradí druhého rozsudku zo dňa 08.06.2017. Išlo o úrok z omeškania nad zákonom a súdom priznanú výšku (nad 5,05 %). Pokiaľ ide o paušálnu náhradu v sume 40 eur požadovanú žalobcom, tak aj v tejto časti súd žalobu, ako nedôvodnú zamietol, pretože nepostupoval podľa Obch. zák., ale podľa Obč. zák.
7. V danom prípade sa súd neodklonil od rozhodovacej praxe na OS Nitra, a preto z jeho strany nebol dôvod pre postup podľa § 220 ods. 3 CSP. Avšak z dôvodu opatrnosti, ako aj záväzný právny názor KS v Nitre, súd prvej inštancie práve v ods. 24 a 26 odôvodnenia predmetného rozsudku ozrejmil, prečo žalobcovi priznal 5 % úrok z omeškania. Súd pri rozhodovaní danej veci postupoval (rozhodoval) podľa ustáleného výkladu OS Nitra, keď prejednávaná vec nebola omylom zapísaná do občianskeho registra, do ktorého sa spory o zaplatenie nájmu za nebytové priestory zapisujú.
8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby podľa ust. § 390 CSP rozhodol vo veci podaného odvolania tak, že mu vyhovie a uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 9,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 250 eur od 08.11.2014 do 09.03.2015, 9,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 268,76 eura od 08.11.2014 do zaplatenia, 8,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 241,08 eura od 19.01.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 241,08 eura od 13.02.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročný úrok zo sumy 241,08 eura od 13.03.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 10 eur od 30.01.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 20 eur od 06.02.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 30 eur od 09.03.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, ako aj náhradu trov konania.
9. Ako žalobca je toho názoru, že súd mal daný právny vzťah majúci povahu záväzkového vzťahu medzi účastníkmi ohľadne omeškania žalovanej posúdiť ako obchodný záväzkový vzťah a priznať žalobcovi uplatnený úrok z omeškania v uplatnenej výške a taktiež priznať aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol síce založený
zmluvou o nájme nebytových priestorov v zmysle zák. č. 116/1990 Zb., a právne pomery týkajúce sa samotného nájmu sú upravené predpisom občianskeho práva, avšak vzhľadom na postavenie a povahu účastníkov pri uzatváraní predmetnej nájomnej zmluvy a skutočnosti, že sa predmetný vzťah týkal ich podnikateľskej činnosti, je potrebné podľa § 261 ods. 1, 8 a 9 Obch. zák. (účinného v čase uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy) na omeškanie dlžníka aplikovať ustanovenia Obch. zák. Takisto aj z bodu 5.3 Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 16.09.2014, je zrejmé, že vzťahy medzi zmluvnými stranami neupravené zmluvou zo dňa 16.09.2014 sa budú riadiť zák. č. 116/1990 Zb. Obch. zák., a ďalšími všeobecnými záväznými právnymi predpismi platnými v SR. Ide svojou podstatou o ustanovenie preferujúce špeciálnu úpravu podľa zák. č. 116/1990 Zb., o nájme nebytových priestorov a podľa Obch. zák.
10. Súd prvej inštancie v bode 24., odôvodnenia napadnutého rozsudku iba vo všeobecnosti skonštatoval a zrekapituloval právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv a časť judikatúry k tomu patriacej. V odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol súd žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá ho viedla k záveru, že Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavretú dňa 16.09.2014 je potrebné považovať za spotrebiteľskú. V konaní nebolo vôbec sporné, prípadne žalovanou rozporované to, že predmetnú zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavrela ako podnikateľka, pričom predmet nájmu (kancelárske nebytové priestory) užívala žalovaná v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. V tejto súvislosti poukázal na obsah ustanovení § 52 ods. 1 a 4 Obč. zák., § 2 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa, Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/83 EÚ zo dňa 25.10.2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES, ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, ktorá bola transponovaná do Slovenského právneho poriadku, ktoré okrem iného definujú pojem spotrebiteľa. Ďalej poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zo dňa 03.07.1997 C-269-95, ECR 1997, I-03767, podľa ktorého za spotrebiteľa nie je možné považovať osobu, ktorá síce ešte nezačala vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, ale uskutočňuje právne úkony, ktoré smerujú k začatiu podnikateľskej činnosti.
11. Na margo obsahu bodu 5.3 Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 16.09.2014 uviedol, že ide o ustanovenie, ktoré primárne preferuje aplikáciu špeciálneho zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov a Obch. zák. Pokiaľ by táto preferencia absentovala, išlo by o ustanovenie iba deklarujúce rozhodné právo SR pre vzťahy medzi sporovými stranami. Následne potom nie je možné súhlasiť so súdom prvej inštancie, ktorý sa s týmto ustanovením (bod 5.3 citovanej zmluvy) vysporiadal tak, že na príslušný všeobecný právny predpis považuje Obč. zák.
12. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalobcu zo dňa 04.07.2017 napadnutý rozsudok OS Nitra zo dňa 08.06.2017, č. k. 25C/143/2015-118 v častiach jeho výrokov o priznaní výšky ročného úroku z omeškania, o zamietnutí návrhu vo zvyšku a o náhrade trov konania, zvoliac pritom procesný postup podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario). Následne odvolací súd dospel k záveru o opodstatnenosti podaného odvolania zo strany žalobcu, o ktorom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
14. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obch. zák., ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 369 Obch. zák., omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 Nar. vlády SR č. 21/2013 Z. z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1, platnej k prvému kalendárnemu dňu príslušného kalendárneho polroku omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
15. Odvolací súd v danom prípade pri posudzovaní dôvodnosti podaného dovolania zo strany žalobcu, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania zo strany žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) dospel k tomu záveru, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie a ani pre zrušenie napadnutého rozsudku, ktorý následne procesným postupom podľa § 388 CSP zmenil v tom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Hlavným dôvodom k aplikácii tohto procesného postupu odvolacím súdom bolo odlišné právne posúdenie charakteru právneho vzťahu vzniklého medzi stranami tohto sporu na základe uzavretej Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 16.09.2014. Odvolací súd na rozdiel od prvoinštančného súdu v tomto smere konštatuje, že vzniklý právny vzťah má charakter obchodnoprávny, a nie spotrebiteľský, ako sa uvádza v odôvodnení napadnutého rozsudku.
16. Predmetnú zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvárala žalovaná ako nájomca s uvedenými identifikačnými údajmi (číslo, IČO, DIČ a príslušný zápis v živnostenskom registri), ktoré údaje ju charakterizovali ako podnikateľku. Z bodu 1.2 citovanej zmluvy je zrejmé, že účelom samotného nájmu bolo oprávnenie žalovanej užívať zazmluvnené nebytové priestory pre svoju potrebu odvíjajúcu sa od činnosti, ktorú mala táto zakomponovanú v živnostenskom registri (sprostredkovanie úverov, resp. pôžičiek). Takisto aj obsah bodu 5.3 dojednanej zmluvy o nájme nebytových priestorov zakladá oprávnenosť konštatovania odvolacieho súdu o tom, že daný právny vzťah vzniklý medzi stranami sporu je potrebné kvalifikovať ako obchodnoprávny vzťah v zmysle § 261 ods. 1 Obch. zák. Účastníci tejto zmluvy (strany sporu) v súvislosti s posudzovaním vzniklého právneho vzťahu medzi nimi v prvom rade zvolili zák. č. 116/1990 Zb., o nájme a podnájme nebytových priestorov, v druhom rade Obch. zák., a až následne platné právne predpisy v SR. V prospech takto zaujatého právneho záveru odvolacieho súdu, ktorý bol hlavným dôvodom k zmene napadnutého rozsudku svedčí aj obsah ust. § 52 ods. 1, 4 Obč. zák., a § 2 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa, ktoré zhodne za spotrebiteľa považujú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu vlastnej podnikateľskej činnosti, čo v danom prípade zo strany žalovanej pri uzatváraní Nájomnej zmluvy zo dňa 16.09.2014 splnené nebolo. Odvolací súd poznamenáva, že v odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia zo dňa 30.11.2016, č. k. 5Co/1106/2015-97 nezaujal jednoznačné stanovisko v tom smere, že vzniklý právny vzťah medzi stranami tohto sporu má charakter právneho vzťahu spotrebiteľského, ale uložil povinnosť prvoinštančnému súdu, aby sa v ďalšom konaní popri inom zaoberal bližším ozrejmením tej skutočnosti, prečo priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % a nie vo výške 9,05 % ako žiadal žalobca. Ozrejmením tejto skutočnosti by súd prvej inštancie v základných rysoch osvedčil aj charakter vzniklého právneho vzťahu medzi stranami sporu, čo v konečnom dôsledku aj splnil, avšak na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. Pri akceptovaní uvedeného, ako aj s poukazom na ust. § 1 ods. 1 Nar. vlády č. 21/2013 Z. z., § 369 ods. 1, 2 a § 369c ods. 1 Obch. zák., (v znení v čase uzatvorenia predmetnej nájomnej zmluvy) odvolací súd priznal žalobcovi ním uplatnený ročný úrok z omeškania vo výške 9,05 %, resp. 8,05 % z jednotlivých čiastkových súm s účinnosťou od konkrétnych dátumov nasledujúcich v nadchádzajúci deň po splatnosti jednotlivých faktúr, až do zaplatenia, resp. v jednom prípade do 09.03.2015, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
18. Odvolací súd vzhľadom k tomu, že vzniklý právny vzťah medzi stranami tohto sporu kvalifikoval ako obchodnoprávny, priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie sumy 40 eur podľa § 2 Nar. vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obch. zák., pričom svojou podstatou ide o paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1 Obch. zák. O výške
náhrady takto priznaných trov podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
19. O náhrade trov prvoinštančného a aj odvolacieho konania v danej prejednávanej veci rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP s tým, že ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalobcovi voči žalovanej, nakoľko žalobca mal v obidvoch týchto konaniach plný úspech.
20. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).