Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-275-2013.pdf
PDF · 105.67 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/275/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobkyne: E. M., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. H. XXXX/XX, Ž., Š. Z. J., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Mgr. Ľubomír Kadura, so sídlom ul. Republiky 16, Žilina, proti žalovaným v rade 1/. O.. C. J., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. S. XX/XX, Ž. - Q., Š. Z. J., R. S. X/ O.. S. J., F.. XX.X.XXXX, Q. T. S. XX/XX, Ž. - Q., Š. Z. J., Z. H.e zastúpení JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou so sídlom Kysucká cesta 3, Žilina, o vrátenie daru, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania
odôvodnenie:
X. Ž. J. Ž. H. F. Q. J.Ú. XX.XX.XXXX C. R. Ž. R. S. X/ I. X/ K., Ž. D. H. J. F., I. Q. H. X/XX-O. F. H. H..Č.. XXX, P. Ú. Q., H. 1.-O. F. H. H..Č.. XXX, P.Á. Ú. Q., H. X/XX-O. F. H. H..Č.. XXX, P. Ú. Q. I. H. X/XX- O. F. C. J. J..Č. XX, J. F. H. Č.. XXX, P. Ú. Q., R. F. W. F. A. Č.. XXX, P. Ú. Q.É., Z. Ž., L. Okresným Ú. Ž., P. Z., I. Q. Q. R. C. I. F. Q. P..
2. Ž. Ž. J. Z. Q., Ž. C. W. W. C. X.X.XXXX C. C. T. J. Ž. R.Š. K. F., H. Ž. R. S. X/ D. D. C. I. Ž. R. S. X/ D. D. W.. Ž. R. S. X/ J. P. E., E. C. C. D. Ď. I. E. R., J. F.J., H., M. F. F. I. J. K.. J. Ú. P. W. E. M. K. T. I. F. Z. E. Ž. W.. R. H. S. Ž. Ž. M. H., F. F. Q. J. P. F. J. F. I. K.. Ď. K., Ž. F. Ň. Ž. R. S. X/ H. Ž. Z. W., I. Q. F. Q., I. D. P., H. J. Ž. J.Ô. Q. D. C.. Z. Q. H. F. D. R. - D. Ď., Ž. Z. R. T. Z. I. F. D. C. C. H. Q. Z.. Ď. C. D. J., Ž. Ž. I. D. E. H. F. Ž. T. I. F. J. Ž. W. Z. T. W. W. C. XX.X.XXXX R. Ž. W. J. H. F. Ň. T. F. H. K. R. Ž.O., I. Q. H. W. W. H. F. Q. T.. Ž. W. I. F. W. R. W. A. R., Ž. W. H. F. H. T. R. H. V. J. J.F., I..J.., C. W.. Q. P. Q. Ž. W. Ž. K. T.. Ž. R. S. X/ D. F. F. H. R. J. I. B., F., O. S. R. R. S.. Ž. R. S. X/ J. J. C. C. Ž. F. C. F. S. J. S., Z. D. Z. H. W. Q. J., H. E. F. F. S. H.. R. Ž. I. Č. D. S., Ž.Á. R. S. X/ J. U. H. C. E., I. Q. I. Q., Ž. F. W. Z. J. H. T. F. Ž..
3. C. XX.X.XXXX C. R. P. Ž. Ž. R. S. X/ I. X/ (Č..A.. XX), R. P. H. Q. Ž. Z. C. J.B. H. F. R. K. F. I. I. M., Ž. C. P. F. R. R., I. F. R. Q. O. I. W. Q. C. I. K. Ž.. Ž. R. S. X/ Z., Ž. T. J. J. F. Č. F. P. J. E., J. I. F.. F., Z. J. R. F. J. F.. R. Ď. J. Q. Ž., Ž. D. T., F.P. D. P. J. S. I. E. Ž. F. E. E. M. - S.. Q. R. Q. Ž. Z. Q., Ž. D. F. Z. Ú. J. M. R. J.Č. S., F. D. H. I. E. J. P.. P. C. Ž. - D. Ď. C. P. Q., Ž. J. J. J. W. Z. Z. - E.S. M. - S. I. D. Ď.
- S. J., Č. C. P. H. F. J. S., J..S..Z.. H. I. R. H. R. S. Z. J. E. T.W. Z., P. T. Z., F. H. W. S. J. C. E.. J. Q. Z. I. Z. Q. S., P. T. D. Ď. Z. H. W. H.Z. H. H. J. B. E.. P. H. T. F. H. K. K., Ž. K. T. W. J. H. T. Ž. R. S. X/ I. D. F. C. P. J. T. Ž. I. D. T.É. E. J. F. T. Ž.. D. H., Ž. H. W. W. H. E. Ž. H. F. Ž. I. D. T. E. H. T., I. H. H.H. H. T. W., Ž. C. T. (H. R. R. Ž. I. D. T. E.) F. D. R. O. R., I. D. R. R. D. Ď.. H. Z. J., Ž. P. H. T. F., F. B. S. J. Q., Ž. Z. T. J. F. H. F. Ž. I. D. T. E.. K. R. Z. D. Ď., P. T. H. F. J. C.. H.Á. R. T., P. J. Ž. C. T. R. J. Z. Ž. R. S. X/ I. T. E. Ž.. R. Ď. H. F. F. R. S., P. F. H. S. XXXX I. P. J.J. C. Ž..
4. J. F. R. R. F. H. F. X.X.XXXX, F. P. R. H. W. H. J. J. I. O. H. W.. H. W. Ž. W. F. H. Ž., P. Z. Q., Ž. P. Ž.I. R. S. X/ D. Ž. R. J. T. R. J. T.. Ď., Ž. F. W. Q. Z. Ž. R. S. X/, R. W. J. E. Ž. R. S. X/ I. D. J. D. Ď., C. P. Z. D. Ď.. W. P. R. S. J. C. E. H. J., Ž. Ž. R. S. X/ O. P. R. Ž. I. J. E. T. Q., I. J. Ň.Z. H. H. F. F. R. H. S. E. J. S. E.. H. W. Ž. W. F. H. R. I. Ž. Ž. W.. Q., Ž. H.R. P. Ž. I. E. Ž. R. S. X/ I. I. D. J. D. Ď. D. P. R. S. J. C. E., P. O. Č. U. H. H. J. S., J..S..Z.. W. C. H.Š. H. H. J. B. E.. Ž. F., Ž. T. J. Ž. E. R. F. J. R. S. J. C. E.. H. W. Ž. F. H. Z.Q. H. Q. Ž. Z. F. J. Ž. R. S. X/ R. Ž. I. D. C. C. I. R.. Z. Q. H., Ž. R. H. F. W. Z. T. W., F. W. P. J. Ž. E. W. Ž. H. T. R. Ž., K. D. J.. W. H. F. Q., Ž. „. F. R.Q. C. D. H., F. Ž. E. H. C. J. R. C. R. R. H. A. Z. E., P. J. C., Ž. T. E. Ž. P. R. S. J. C. E. R.O. D. Z. I. D. T.“.. Z. Q. Q., Ž. Ž. F. J. Q., Ž. T. D. Ž. F. H. H. H. R. B., Č. J.. W. Q. F. Q., Ž. F. D. E. Ž. R. C. C., P. J. P. Z. J. R. S. J. C. E.. F. W. K. Ž. Ž.I. W.. F. Q. H. J. R. Ž. I. Z. H. F. XX.X.XXXX.
X. F. H. C. XX.X.XXXX, F. P. R. Ž. R. S. X/, Ž. R. S. X/ I. Ž.. F. H. Z. F. X.X.XXXX, F. P. J. R. J. - C. Ž. I. J. Ž. R. S. X/ D. Ď. I. R. Ž. I. F. Ž. R. S. X/ - D. Ď.. J. F. H. Z. F. F..
6. Po zmene zákonného sudcu súd vo veci nariadil pojednávanie na 15.5.2019, na ktorom vec prejednal a rozhodol za prítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov. Právny zástupca žalobkyne opätovne zhrnul dôvody podanej žaloby a po podaní predbežného právneho posúdenia konštatoval, že k naplneniu premlčacej lehoty poukazuje na skutočnosť, že žalobu žalobkyňa podala dňa 14.10. 2013 a rozhodne nie jej vinou, že žaloba bola doručená protistrane až 01.06. 2016, a tak je takáto námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi. Právna zástupkyňa žalovaných v rade 1/ a 2/ sa stotožnila s predbežným právnym posúdením a konštatovala, že dôvodom na vrátenie daru by mali byť spory, ktoré vyplývajú z obchodno-právnych vzťahov, pričom vzťahy v rodine boli nesporne dobré do roku 2010. V ďalšom sa opätovne vyjadrila k tvrdeniam žalobkyne o porušovaní dobrých mravov zo strany žalovanej v rade 1/, čo opakovane poprela. V závere poznamenala, že v súvislosti s výzvou na vrátenie daru, žalobkyni nič nebránilo v tom, aby písomne vyzvala žalovaných na vrátenie daru. Už aj s poukazom na to, že iné listiny, ktorými ona sama hrubo porušovala dobré mravy a ktorými spôsobila tak ohováranie ako aj urážky voči žalovaných v rade 1/ a 2/, tieto listiny nemala problém doručovať a je preukázané, že tieto listiny aj žalovaní riadne prevzali. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
7.. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <http://www.epi.sk/zz/1964-40/ znenie-20040501>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
8. Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 <http://www.epi.sk/zz/1964-40/znenie-20040501>. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
9. Podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
10. Podľa § 628 ods. 1 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
11. Podľa § 628 ods. 2 OZ darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
12. Podľa § 629 OZ darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť.
13. Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
14. Predmetom konania je žaloba o vrátenie daru - nehnuteľností od žalovaných v rade 1/ a 2/ pre porušenie § 630 OZ. Medzi stranami nie sú sporné trestné oznámenia podané žalovanou v rade 1/ na dcéru žalobkyne ani skutočnosť, že žalovaná v rade 1/ podala žaloby na plnenie vo vzťahu k žalobkyni, a to v rámci obchodno-právnych vzťahov medzi nimi. Sporný je samotný nárok na vrátenie daru, ktorí
žalovaní popreli. Okrem toho v konaní na pojednávaní dňa 1.2.2017 vzniesli námietku premlčania nároku, ktorou som sa prioritne zaoberala. Obdarovaný nie je za normálnych okolností oprávnený vrátiť predmet daru darcovi a darca nie je oprávnený žiadať vrátenie daru. Môže sa tak stať len vtedy, ak ho darca pri ponuke daru neupozornil na vady predmetu daru, o ktorých vie. V ustanovení § 630 OZ je upravený ďalší spôsob zániku právneho vzťahu z darovania. Umožňuje darcovi, aby sa domáhal vrátenia daru v prípade, že obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy, a to chovaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Uvedené zákonné ustanovenie za právne relevantné považuje len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu. Právny vzťah darovania zaniká na základe dvoch právnych skutočností: a) kvalifikované porušenie dobrých mravov voči darcovi a členom jeho rodiny, b) jednostranný prejav vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru. Domáhanie sa vrátenia daru (odvolanie daru) je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Forma tohto úkonu nie je stanovená, a to ani v prípade, že predmetom daru je nehnuteľnosť. Z výzvy na vrátenie daru však musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca k tomu, aby obdarovaný vec vrátil. Ak sa vrátenie daru týka nehnuteľnosti, musí byť tento úkon urobený písomne. Z obsahu výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmé, kto ju urobil, voči komu, z akého dôvodu (pričom nevhodné správanie sa obdarovaného musí byť opísané konkrétnom a nezameniteľným spôsobom) a čoho sa ten, kto ju robí, domáha. na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu alebo členom jeho rodiny. Tento právny úkon darcu môže byť napokon obsiahnutý i v žalobe, t.j. tak ako je to v tomto prípade. Uvedenú podmienku nároku žalobkyňa splnila. V takom prípade však nastávajú právne účinky právneho úkonu na vrátenie daru od okamihu, kedy bola žaloba doručená obdarovaným, v danom prípade žalovaným v rade 1/ a 2/. V danom prípade bol právny úkon, ktorým si darca uplatnil nárok na vrátenie daru uplatnený v žalobe. Právne účinky úkonu na vrátenie daru nastávajú až doručením žaloby obdarovaním, t.j. 1.6.2016 u žalovanej v rade 1/ a 17.6.2016 u žalovaného v rade 2/ (č.l. 54).
15. S ohľadom na to, že žalovaní v rade 1/ a 2/ v konaní vzniesli námietku premlčania nároku na vrátenie daru sa súd preto prednostne zaoberal námietkou premlčania. Právo domáhať sa vrátenia daru sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť v deň, kedy sa mohlo toto právo po prvý raz uplatniť. Nie je teda nevyhnutné, aby stav porušovania dobrých mravov pretrvával v čase, kedy sa darca bude domáhať vrátenia daru. Nakoľko nárok na vrátenie daru si nesporne žalobkyňa uplatnila v žalobe doručenej súdu dňa 14.10.2013, čo vyplýva aj zo samotného znenia žaloby, právne účinky úkonu na vrátenie daru nastávajú až doručením žaloby obdarovaním, t.j. 1.6.2016 u žalovanej v rade 1/ a 17.6.2016 u žalovaného v rade 2/ (č.l. 54). Od uvedeného času premlčacia doba spočívala. Z výpovede samotnej žalobkyne, ako aj J. D. Ď. vyplynulo, že o tom, že žalovaní majú vyplatený úver a zaniklo záložné právo k bytu, to je ako jeden z dvoch dôvodov, pre ktoré bola podaná žaloba na vrátenie daru a tak ho boli povinní spätne previesť na žalobkyňu, sa žalobkyňa dozvedela v roku 2012. V tomto smere však súd poznamenáva, že informáciu o zániku záložného práva mohla žalobkyňa získať už v roku 2008 z verejne dostupného registra - katastrálneho portálu. A tak nároky zo zmluvy o budúcej zmluve mohla u žalovaných uplatniť už v danom čase. Rovnako dôvodom žaloby bolo aj to, že sa žalovaná v rade 1/ správala voči žalobkyni a jej dcére v rozpore s dobrými mravmi, keď na dcéru žalobkyne podala trestné oznámenie, došlo k fyzickým útokom medzi žalovanou v rade 1/ a druhou dcérou žalobkyne a takisto podala na žalobkyňu žalobu o zaplatenie, pričom ide o trestné oznámenia a žaloby z roku 2012 smerujúce voči žalobkyni a jej blízkym príbuzným - dcére a vnučke. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne účinky spojené s uplatnením nároku na vrátenie daru doručením žaloby, t.j. 01.06. 2016, resp. 17.6.2016, preto súd považuje za premlčaný.
16. Procesná obrana žalobkyne, ktorá tvrdila, že nie jej zavinením bola žaloba doručená až v roku 2016 v tomto prípade neobstojí. Súd konštatuje, že žalobkyni nič nebránilo, iba sa svojho hmotnoprávneho nároku - vrátenia daru, domáhala pred podaním žaloby - výzvou adresovanou obddarovaným. Žalobkyňa ako prostriedok dovolania sa vrátenia daru využila až podanie žaloby, čo zákon nevylučuje. V takom prípade však žalobkyňa znáša následky s tým spojené. Súd konštatuje, že po podaní žaloby sa viedlo konanie o nároku na priznanie súdnych poplatkov a až po jeho preukázaní mohla byť žaloba doručovaná. Súd preto nenesie zodpovednosť za prípadné nestihnutie uplatnenia hmotnoprávneho nároku žalobkyne u obdarovaných, t.j. žalovaných. Nad rámec súd konštatuje, že v konaní vyplynulo, že žalobkyňa nekomunikuje so žalovanými od roku 2009, prípadne 2010, čo sama potvrdila v zápisnici z pojednávania zo dňa 1.2.2017. Žalobkyňa v priebehu sporu ani netvrdila, že si nárok na vrátenie daru uplatnila u
žalovaných či už písomne alebo ústnou formou. Súd preto považuje až doručenie žaloby za účinné dovolanie sa nároku na vrátenie daru.
17. S ohľadom na to, že súd konštatoval, že nárok žalobkyne je premlčaný, žalobu zamietol. S ohľadom na to, že vo veci bolo vykonávané dokazovanie na predošlých troch pojednávaniach, nad rámec poznamenáva, že nárok na vrátenie daru žalobkyne z prvého dôvodu, t.j. nedodržania podmienok žalovaných v zmluve o budúcej zmluve, na základe ktorých malo dôjsť k spätnému prevodu bytu na Predmestskej ulici v Žiline, súd považuje za premlčaný ak bez ohľadom na to, kedy žaloba žalovaným doručená, nakoľko tento nárok si žalobkyňa mohla prvýkrát uplatniť na súde už v roku 2008 a žalobu podala v roku 2013. Žalobkyňa ako zmluvná strana mala byť bdelá a skúmať, či došlo k zániku záložného práva na predmetnom byte, čo mohla zistiť z verejne dostupného registra už v roku 2008 (č.l. 98). Žalovaní neboli zmluvne zaviazaní, žalobkyni poskytnúť informáciu o stave záložného práva a jeho zániku. K druhému dôvodu - správaniu žalovanej v rade 1/ voči žalobkyni a jej dcére a vnučke, súd konštatuje, že je nesporné, že vzťahy medzi stranami sporu (blízkymi osobami) sú jednoznačne rozvrátené, a to najmä následkom obchodno-právnych vzťahov. Žalobkyňa považovala práve podanie trestného oznámenia na dcéru žalobkyne, následkom ktorého bola aj odsúdená, ako aj podanie žalôb na plnenie, za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní opakovane tvrdili, že išlo iba o spory vyplývajúce z obchodno-právnych vzťahov. Hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré vyplýva z ustanovenia § 630 OZ však zákonodarca nešpecifikuje. Podľa § 386 stredného OZ(č. 141/1950 Zb.) platilo, že darca mohol zrušiť darovaciu zmluvu, ak obdarovaný spácha úmyselný trestný čin proti darcovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom. Pred r. 1950 považovalo naše právo za kvalifikované konanie obdarovaného umožňujúce žiadať vrátenie daru „nevďačnosť obdarovaného“ voči darcovi a jeho rodine. Vtedajšia judikatúra vyvodila, že pod túto skutkovú podstatu možno podradiť iba prípady vážnej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi a jeho rodine, ktoré spočívajú v spáchaní vraždy, vážnej ujmy na zdraví, spôsobení citeľnej morálne ujmy, ako je ohováranie, spôsobenie rozvratu manželstva, vyhnanie z obydlia, spôsobení váženej ujmy na majetku darcu, porušení záväzku opatrovať a vyživovať zverenú osobu a pod. (Kúria 7301/1903). V prípade vo vzťahu medzi rodičmi a deťmi považovala judikatúra za hrubú nevďačnosť také konanie potomka, ktoré by bolo inak dôvodom pre vydedenie (porovnaj § 469a OZ). Ustanovenie § 630 OZ vychádza z toho, že darovanie ako bezodplatný a jednostranne neodvolateľný právny úkon obsahuje v sebe i silný morálny záväzok pre obdarovaného byť vďačný za poskytnutý dar. Každé konanie obdarovaného v rozpore s týmto záväzkom sa považuje za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a tým aj so zákonom. Judikatúra súdov ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také závadné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Nemožno opomenúť, že úvahy o aplikovateľnosti ustanovenia § 630 OZ sa odvíjajú vždy od posúdenia všetkých osobitostí každého prípadu individuálne a závery v tom-ktorom konkrétnom prípade tak možno len veľmi ťažko zovšeobecniť, a teda i použiť na skutkovo odlišný prípad (Ro NS ČR z 30. 11. 2005, sp. zn. 33 Odo 1420/2005). Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Nevyžaduje sa, aby konanie obdarovaného muselo dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku.
18. Okrem toho pri posudzovaní dôvodnosti nároku na vrátenie daru treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu (Ro NS SR z 27. 5. 2008, sp. zn. 2 Cdo 108/2007). V zmysle uvedeného právneho názoru súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že obe strany sporu, a to žalobkyňa ako aj žalovaná v rade 1/ komunikovali medzi sebou nevhodne, útočne, úražlivo a v rozpore so zásadami slušnosti, pričom išlo o blízkych príbuzných. Samotná žalobkyňa potvrdila, že je autorkou osočujúceho listu na žalovaných, ktorý im a ich príbuzným doručila. Už aj z týchto skutočnosti
je súdu zrejmé, že vzťahy medzi stranami sporu sú hlboko narušené, pričom nie je možné jednoznačne konštatovať, koho pričinením došlo k rozvratu vzťahov.
19. V závere súd poznamenáva, že tvrdenia žalobkyne o násilnom správaní žalovanej v rade 1/ voči jej dcére, súd považuje za nepreukázané. Žalovaná v rade 1/ poprela fyzické útoky na dcéru žalobkyne, svedkyňa - dcéra žalobkyne uviedla, že išlo o roztržku, ktorá nemala za následok potrebu ošetrenia. Rovnaká skutočnosť vyplynula aj z výpovede vnučky žalobkyne, ktorá mala byť svedkom fyzickej roztržky, ktorá uviedla, že išlo o kmásanie vlasov a podobne. Okrem toho je nutné poznamenať, že žalobkyňa ani v žalobe, písomných vyjadreniach či v priebehu konania žiadnym spôsobom neodôvodnila skutočnosť, prečo sa domáha vrátenia daru voči žalovanému v rade 1/, resp. nešpecifikovala, v čom považovala správanie žalovaného v rade 2/ za hrubo porušujúce dobré mravy. V priebehu sporu bolo tiež jednoznačne preukázané, že základ sporov medzi stranami tvoria obchodno-právne spory a nároky z nich vyplývajúce a odvodené. Aj s ohľadom na uvedené skutočnosti, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Samotné podanie trestného oznámenia žalovanou v rade 1/ voči dcére žalobkyne - D. Ď. F. R. I. J. R. S. J. C. E.. P. K. P. C. R. C. Z. Č. E. K. Z. I. D. Ď. bola v konečnom dôsledku rozsudkom Okresného súdu Žilina aj právoplatne odsúdená.
20. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností tak súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
21. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 257 CSP: Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 257 CSP, pričom pri rozhodovaní o trovách konania zobral do úvahy skutočnosť, že v zmysle zásady úspechu v konaní je neúspešnou stranou žalobkyňa. Žalobkyňa je však v konaní oslobodená od súdnych poplatkov, ide o osobu vyššieho veku, ktorej majetkové pomery boli predmetom prieskumu súdu a následne bola oslobodená od súdnych poplatkov. Ďalej súd zohľadnil aj charakter a predmet sporu (žalobkyňa darovala žalovaným nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu), ako aj skutočnosť, že ide o spor medzi blízkymi osobami, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na to, aby aplikoval ustanovenie § 257 CSP a pri zohľadnení týchto dôvodov hodných osobitného zreteľa, žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.