Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/88/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. Z., K.Á. P. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: H.. S. Z. - I., I. O.: Z. XX, O., zastúpená advokátskou kanceláriou Neuschlová, s.r.o., so sídlom: Dostojevského rad 5, Bratislava a otca: O.. Y. Z., K. P. XX.XX.XXXX, O.: W. XX, G., o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27. februára 2018 č. k. 28P/70/2017 - 102, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27. februára 2018 č. k. 28P/70/2017 - 102, vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol mení tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť otca Y. Z., narodeného dňa XX.XX.XXXX na maloletú K. Z., K. P.U. XX.XX.XXXX zo sumy 300,- € mesačne na sumu 270,- € mesačne počnúc dňom 27.03.2017, ktorú je otec povinný platiť do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 04.09.2015, č. k. 61P/93/2015-91 vo výroku o výživnom na maloletú K. Z.I., K. P. XX.XX.XXXX.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 27.02.2018 č. k. 28P/70/2017 - 102, návrh otca na zníženie výživného zamietol a určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 27.03.2017 sa otec maloletej K. domáhal zníženia výživného zo sumy 300,- € na sumu 50,- € mesačne. V návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 04.09.2015, č. k. 61P/93/2015-91, súd rozviedol manželstvo otca a matky maloletej K.. Zároveň schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletá K. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 300,- € mesačne, styk otca s maloletou K. súd neupravil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.09.2015 a v časti výroku o výživnom dňa 16.10.2015. Od rozhodnutia súdu sa podstatne zmenili okolnosti na strane otca. Zo zdravotných dôvodov bol nútený ukončiť pracovný pomer a nastúpil do novej práce.

3. Matka považovala návrh na zníženie výživného za nedôvodný. Matka uviedla, že od právoplatnosti rozsudku o výživnom sa nároky maloletej na výživu výrazne zvýšili. Otec maloletej s výživným vo výške 300,- € súhlasil, napriek tomu ho v požadovanej výške neuhrádzal. Zmenil zamestnanie, ktoré bolo

finančne výhodnejšie. Poukázala na darovaciu zmluvu, ktorou otec maloletej previedol svoj podiel k nehnuteľnosti, bytu č. 12 nachádzajúceho sa na Z. T. B. O., na terajšiu manželku.

4. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 04.09.2015, č. k. 61P/93/2015-91, súd manželstvo účastníkov rozviedol a schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletú K. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 300,- € mesačne. Styk otca s maloletou K. neupravil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.09.2015 a vo výroku o výživnom dňa 16.10.2015. Následne Okresný súd Bratislava II, rozsudkom zo dňa 06.06.2017, č. k. 27P/29/2016-104, upravil styk otca s maloletou K.. Na odvolanie matky Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 28.11.2017, č. k. 11CoP/498/2017-162, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že otec je oprávnený sa s maloletou dcérou stretávať v každom párnom kalendárom týždni od soboty od 09.00 h do nedele do 16.00 h, s výnimkou úpravy styku počas prázdnin a sviatkov, v každom párnom kalendárnom roku od prvého dňa jarných prázdnin od 09.00 h, do ich posledného dňa do 18.00 h, v každom kalendárnom roku počas letných prázdnin v 28. a 33. kalendárnom týždni od pondelka od 9.00 h do nedele do 19.00 h, v každom kalendárnom roku od 26.12. od 09.00 h do 29.12. do 19.00 h s tým, že si maloletú prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde ju matke po ukončení styku odovzdá. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2017.

5. Na pojednávaní v konaní pred súdom prvej inštancie otec súdu uviedol, že má ukončené stredné odborné učilište s maturitou a bakalárske štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Asi 4 roky má masérsky kurz, avšak oficiálne túto prácu nevykonáva. V minulosti bol zamestnaný osem rokov, ako vodič v Dopravnom podniku Bratislava, a.s. Pracovný pomer s ním zamestnávateľ skončil z dôvodu, že neprešiel zdravotnou prehliadkou pre jeho vysoký krvný tlak. Dňa 15.04.2015 uzavrel manželstvo s terajšou manželkou Q.. Ľ. K., následne sa zamestnal v Súkromnej základnej škole, Batkova 2, Bratislava, ktorej zriaďovateľkou bola jeho terajšia manželka, ako technicko-hospodársky pracovník. Jeho čistý mesačný príjem predstavoval 717,- €. Pracovný pomer bol ukončený v novembri 2016, z dôvodu zníženia stavu zamestnancov, z dôvodu, že škola bola vylúčená zo zoznamu základných škôl a bola zrušená. Následne bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý mu ponúkol len jednu prácu, ktorú odmietol z dôvodu nízkej mzdy. V tom čase pomáhal manželke v Súkromnej základnej škole, Batkova 2, Bratislava, bez nároku na odmenu. Neskôr, keď bola táto základná škola vyradená zo zoznamu škôl jej tiež bez nároku na finančnú odmenu pomáhal s ukončením činnosti školy, sťahovaním a pod. Považoval to za povinnosť, aby svojej manželke pomáhal. V súčasnosti pracuje ako dozorca výhybiek u zamestnávateľa - Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, jeho mesačný príjem je cca 700,- € brutto. Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej K. nemá, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, Jeho mesačné výdavky predstavujú poplatky za elektrinu, plyn - 200,- €, televízia - 30,- €, telefón - 10,- € a splátky pôžičiek v celkovej výške 350,- €, prispieva na výživu manželke, ktorá je v súčasnosti nezamestnaná, a to sumou 250,- €. K zdravotnému stavu uviedol, že trpí vysokým krvným tlakom, na ktorý berie lieky, ktoré mu predpisuje obvodný lekár. S manželkou bývajú v rodinnom dome v Zohore, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Jeho manželka má tri deti, ktoré sú už dospelé (24, 28 a 30 rokov).

6. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že Súkromná základná škola 1. - 4. ročník, Batkova 2, Bratislava zo dňa 28.09.2016 ukončila pracovný pomer s Y. Z. podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, z dôvodu nadbytočnosti.

7. Bývalý zamestnávateľ otca - Dopravný podnik Bratislava, a.s. na dopyt súdu prvej inštancie uviedol, že Y. Z. bol ich zamestnancom od 07.01.2008 do 31.12.2015 v pozícii vodič električky. Jeho pracovný pomer skončil ku dňu 31.12.2015 dohodou podľa § 60 Zákonníka práce. Z obsahu dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 18.11.2015 súd prvej inštancie zistil, že zamestnanec požiadal o skončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov, bližšie nešpecifikovaných. Na výzvu súdu, aby otec doložil lekársku správu, v ktorej mu bolo odporučené ukončiť pracovný pomer v Dopravnom podniku Bratislava, a. s., z dôvodu vysokého krvného tlaku, resp. lekárske potvrdenie, z ktorého vyplýva, že neprešiel lekárskou kontrolou u zamestnávateľa, otec doložil do spisu dekurz vystavený dňa 27.04.2016 Q.. Y. B., internistkou - diabetologičku, z obsahu ktorého súd prvej inštancie zistil, že otec sa dňa 27.04.2016 podrobil diabetologickému vyšetreniu, odporučená mu bola diéta a predpísaný liek: Metroformin. Lekársku správu, ktorá by preukazovala, že otec sa lieči na vysoký krvný tlak, resp. že ošetrujúci lekár mu neodporúča vzhľadom na zdravotný stav vykonávať prácu vodiča do spisu nedoložil. Na otázku súdu

otec doplnil, že vysoký krvný tlak má už od strednej školy, nie je v dispenzárnej starostlivosti internistu, užíva liek Concor, ktorý mu predpisuje všeobecná lekárka.

8. Matka v konaní pred súdom prvej inštancie uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí, poukázala na to, že byt na Z. ulici bol v ich podielovom spoluvlastníctve. Otec svoj podiel previedol na jeho súčasnú manželku, čo považuje z jeho strany za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Podľa jej názoru vysoký krvný tlak otca nie je dôvod na zmenu práce, keďže ide o ochorenie, ktoré je liečiteľné. K maloletej K. uviedla, že navštevuje základnú školu. Z voľno-časových aktivít hrá na klávesy, za ktoré platí polročne 60,- €, navštevuje výtvarný krúžok, za ktorý platí polročne 37,50 € a navštevuje angličtinu, pričom mesačný poplatok predstavuje 42,- €. Matka maloletej pracuje na Úrade verejného zdravotníctva. Čistý príjem má 840,- €. Okrem spoluvlastníckeho podielu 1/3 k bytu na Z. ulici v Bratislave iné nehnuteľnosti nevlastní. Vlastní motorové vozidlo značky Škoda Felícia, inú vyživovaciu povinnosť okrem K. nemá. Maloletá je zdravé dieťa, nosí okuliare a fixný strojček na zuby. Právny zástupca matky mal za to, že konanie otca je účelové vo vzťahu k zmene zamestnania, ako aj vo vzťahu k prevodu svojho podielu nehnuteľnosti na manželku, ktorá žiada od doby, kedy sa stala spoluvlastníčkou od matky maloletej nájomné. Otec deklaruje svoje výdavky vyššie, ako sú jeho príjmy. Bezdôvodne sa vzdal lepšie plateného zamestnania a je otázne, či nezatajil určitý druh príjmu, keďže pomáhal manželke v súkromnej základnej škole.

9. Kolízna opatrovníčka sa nepripojila k návrhu otca na zníženie výživného, nakoľko takýto postup nie je v záujme maloletého dieťaťa.

10. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 4, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, § 232 ods. 3,4 CSP a vecne tým, že vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na zníženie výživného. Otec odôvodňoval svoj návrh na zníženie výživného tým, že má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, trpí vysokým krvným tlakom a navyše z práce, ktorú v minulosti vykonával, bol nútený odísť práve z dôvodu nevyhovujúceho zdravotného stavu, čím došlo k zníženiu jeho príjmu. Súd prvej inštancie tvrdenia otca neakceptoval, pretože nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Otec do spisu nedoložil lekársku správu, z obsahu ktorej by vyplývalo, že mu zdravotný stav nedovoľoval ďalej vykonávať prácu vodiča, že by neprešiel zdravotnou prehliadkou zamestnávateľa, ako sám na pojednávaní tvrdil. Podľa jeho vlastného tvrdenia vysokým krvným tlakom trpí už od strednej školy, súd prvej inštancie zdôraznil, že mu nie je zrejmé, ako mohol vykonávať prácu vodiča celých 8 rokov, keď jeho zdravotný stav bol už v tom čase tak vážny. Otec nepreukázal, že by jeho krvný tlak bol tak hraničný, že mu z medicínskeho hľadiska nebolo odporučené vykonávať prácu vodiča, napokon otec nie je ani v dispenzárnej starostlivosti internistu. Keby jeho zdravotný stav bol tak vážny, isto by ho ošetrujúca všeobecná lekárka odoslala na dispenzárnu starostlivosť k odborníkovi - internistovi. Súdu prvej inštancie sa viac pravdepodobná javí alternatíva, že otec ukončil pracovný pomer v Dopravnom podniku Bratislava, a.s. práve z dôvodu, že jeho manželka založila súkromnú základnú školu, v ktorej činnosti jej hodlal pomáhať. To, že ich podnikanie nevyšlo a základná škola bola vylúčená zo siete základných škôl, nemôže byť na úkor maloletej. Otec má na rozdiel od svojej terajšej manželky maloleté dieťa, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť, preto by mal uprednostňovať stabilné zamestnanie, ktoré mu umožní plniť si riadne svoje rodičovské povinnosti. Súd prvej inštancie preto vzal do úvahy jeho nie práve zodpovedné správanie a zavádzanie súdu. Otec by sa mal vzhľadom ku svojej role rodiča správať v rámci morálnych zásad tak, aby bol schopný zabezpečiť výživu svojej maloletej dcéry. Jeho maloletá dcéra má právo aj na dôstojné bývanie a to, že otec maloletej sa zbavil bezodplatne časti svojho bytu v prospech manželky, nemožno zo strany súdu tolerovať. Otec maloletej je v produktívnom veku, inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej nemá a trh práce ponúka širokú škálu pracovných príležitostí. Súd prvej inštancie má za to, že otec sa jednak vzdal bez vážneho dôvodu pôvodného zamestnania v Dopravnom podniku Bratislava, a s., a má naďalej možnosť si nájsť výhodnejšie zamestnanie a tak v plnej výške pravidelne uhrádzať výživné v prospech maloletej. Prihliadnuc na všetky vyššie uvedené subjektívne i objektívne skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že otec svojím nezodpovedným konaním ohrozil zabezpečenie adekvátnej výživy svojmu dieťaťu, pričom toto jeho konanie nemôže byť dôvodom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti.

11. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného taktiež prihliadal na skutočnosť, že starostlivosť o maloletú je zabezpečovaná výhradne matkou, výdavky na maloletú vzhľadom k jej veku museli stúpnuť a nie klesnúť, keďže je žiačkou tretieho ročníka na základnej škole,

a taktiež na skutočnosť, že otec sa o dieťa nezaujíma a neplatí ani súdom určené výživné. Nakoľko sa obaja rodičia majú podieľať na výživnom pre maloleté dieťa (berúc v úvahu, ich možnosti a schopnosti, ktorý z rodičov sa stará o dieťa a akým spôsobom sa povinný rodič podieľa na plnení výživného aj nad rámec) súd prvej inštancie návrh otca, ktorý nepreukázal takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti, zamietol.

12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, pričom poukázal na ustanovenie § 62 ods.1 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, ako aj na ustanovenie § 62 ods.2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a súčasne na ustanovenie § 75 ods.1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Svoje odvolanie odôvodňuje ustanovením § 365 ods.1 písm. h) CSP, t.j. tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec uviedol, že v rámci konania boli vykonané dve pojednávania vo veci a to v dňoch 21.11.2017 a 27.02.2018. V rámci konania došlo k viacerým závažným procesným pochybeniam, ktoré mali zásadný vplyv na rozhodnutie súdu o znížení výživného na maloleté dieťa. Otec má za to, že súhlasil s rodičovskou dohodou, na nátlak odporkyne, aby ich čo najrýchlejšie rozviedli. Dohodli sa ústne, že bude platiť 100,- €, pokiaľ nesplatí úvery, ktoré prebral na seba a po splatení úverov bude pokračovať tak, ako je výživné dané dohodou. Veril, že odporkyňa túto ich ústnu dohodu dodrží, preto aj platil výživné 100,- € mesačne, od júna 2015, kedy od odporkyne odišiel. Vtedy táto suma odporkyni stačila a po nadobudnutí rozsudku o rozvode aj naďalej posielal výživné v sume 100,- €, v zmysle ich ústnej dohody. Odporkyňa o výške úverov vedela. Po dvoch mesiacoch od nadobudnutia rozsudku odporkyňa poverila svojho vtedajšieho právneho zástupcu na vykonanie exekučného príkazu. Výživné otec zaplatil aj spätne a platí v plnej výške doteraz, exekútorovi musel vyplatiť trovy a náklady 2.600,- €. Za túto sumu si mohla jeho dcéra užiť niekoľko dovoleniek. Financie na všetky platby mu poskytla jeho súčasná manželka, nakoľko všetky financie z jeho mzdy išli na vyplácanie úverov. Rodičovskú dohodu odporkyňa nedodržiava a nedodržiavala vôbec, preto ju chce zrušiť v plnom rozsahu. Otec má za to, že matka úmyselne umelo zvyšuje náklady maloletej napríklad tým, že zmenila školu dcéry bez jeho súhlasu a iba z dôvodu, aby sa s dcérou nemohol stretávať. V tejto škole mala dcéra rozšírené vyučovanie v anglickom jazyku, škola bola náročnejšia, dcéra bola vo výberovej triede. Školu mala v bezprostrednej blízkosti bydliska, preradením narastá výška cestovného, ako je i nižšia úroveň školy, nemá taký špecializovaný školský program, ako pôvodná škola. Ak chcel prispieť na školský materiál, darčeky, bolo mu oznámené sms správou, mailom, ako i telefonicky, že dcéra nič nepotrebuje. Zároveň niekoľkokrát otec svoju dcéru pozýval prostredníctvom odporkyne na dovolenky a víkendové pobyty, vždy však bol odmietnutý. Bolo to v čase, kedy už pracoval v SZŠ Harmónia. K výrokom odporkyne a jej právnej zástupkyne, ako aj k záverom súdu prvej inštancie ohľadne bezdôvodnej (účelovej) zmeny zamestnania otec uviedol, že dňa 30.09.2015 bol na povinnej lekárskej prehliadke, kde po posúdení jeho zdravotného stavu posudková lekárka vystavila Lekársky posudok ev. č. 6231 o zdravotnej spôsobilosti na prácu, v tom čase pracovné zaradenie vodič električky, že spôsobilosť na výkon posudzovanej práce je s obmedzením na 3 mesiace, t.z. pracovať otec mohol iba do 31.12.2015. Po tomto termíne by bol preradený na iné pracovné zaradenie napr. robotník v doprave, prípadne robotník v dielni, z dôvodu, že sa jeho zdravotný stav nemôže zlepšiť, práve naopak, môže sa zhoršiť. Dg. Diabetes mellitus v súvislosti s vysokým tlakom, ktorý je chronický a z toho súvisiace zdravotné komplikácie otcovi nedovoľovali pokračovať v práci vodiča MHD. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, mu jeho terajšia manželka ponúkla prácu v SZŠ. S vedením Dopravného podniku sa preto dohodol na ukončení pracovného pomeru dohodou k 31.12.2015 a následne od 2. januára 2016 nastúpil do nového zamestnania. Nezakladá sa preto na pravde bezdôvodné tvrdenie právnej zástupkyne matky a súdu, že otec sa zbavil výhodného zamestnania účelovo, nezodpovedne a zavádza súd. Otec ďalej uviedol, že je pod stálym lekárskym

dohľadom, do ambulancie dochádza pravidelne na prehliadky a sú mu vykonané všetky vyšetrenia v rámci jeho diagnóz , či už sa jedná o interné, kardiologické, alebo iné, podľa uváženia a rozhodnutia lekárky. Zmenou zamestnania okrem zdravotného stavu, išlo aj hlavne o zbližovanie sa s dcérou a byť častejšie s ňou, keďže už nepracoval na zmeny a mal voľno aj počas školských prázdnin. Škola nevznikla v tomto období, ako sa tvrdí v rozsudku (strana 5, riadok 12) bola založená a zaradená do siete škôl SR dňa 02.02.2004, to znamená, že fungovala v danom čase už 12 rokov, celkovo do vyradenia 14 rokov činnosti a to veľmi úspešne, o čom svedčia výsledky školy (4. najlepšia škola v rámci SR). Po ukončení pracovného miesta z dôvodu nadbytočnosti, bol otec rok na Úrade práce v Bratislave a v Malackách. Strata jeho zamestnania bola z objektívnych príčin a táto otázka bola riadne prejednaná na súde prvej inštancie pri predchádzajúcom súdnom konaní pri úprave styku s maloletou. Otec ďalej uviedol, že počas tohto obdobia si intenzívne a aktívne hľadal novú pracovnú pozíciu, o čom sú dôkazy na úrade práce. Vzdelával sa a zvyšoval si svoju kvalifikáciu, pri nástupe do zamestnania ŽSR, kde mal mesačný príjem na začiatku 500,- € brutto a po absolvovaní odborných skúšok a skúšobnej doby sa mu tarifný plat zvýšil na 700,- € brutto. Získal tak zamestnanie, kde môže pôsobiť naďalej, ako i zvýšiť si kvalifikáciu, neskôr na pracovnú pozíciu výpravcu. Keďže má vzdelanie SOU železničné s maturitou a VŠ I. stupňa v obore geografia, nie je predpoklad, aby mu bol ukončený trvalý pracovný pomer z dôvodu nekvalifikovanosti. I toto bol okrem zdravotného stavu, dôležitý bod, pre ktorý sa otec rozhodol prijať túto pracovnú ponuku, keď prešiel náročným niekoľkostupňovým výberovým konaním, (trvalo 3 mesiace), aby si zamestnanie dlhodobo udržal. Otec má za to, že nie je v jeho záujme, aby nepracoval, ako sa to všemožne snaží interpretovať súd prvej inštancie, právna zástupkyňa a matka. Otec má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že správanie otca je nezodpovedné a nemorálne, ako i to, že zámerne zavádza súd. Uvedené skutočnosti sa už pojednávali a sú zaznamenané v právnej veci, v rámci ktorej sa rozhodovalo o úprave styku s maloletou, ktoré pojednávala tá istá sudkyňa Okresného súdu Bratislava II, preto je pre neho nepochopiteľné, ako na jednom pojednávaní sú tieto skutočnosti odsúhlasené a tie isté skutočnosti sú na druhom pojednávaní označené ako spochybňujúce. Otec uviedol, že si je plne vedomý svojich povinností voči svojej dcére, nikdy sa im nevyhýbal, riadne si plní vyživovaciu povinnosť v určenej výške. Má za to, že odporkyni neustále ide len o jednu vec a to, že chce získať majetok (manželkin podiel 2/3 bytu), čiže spája veci, ktoré nemajú nič spoločné, ohľadom zníženia výšky výživného na maloleté dieťa. Týmto argumentuje aj na iných pojednávaniach, ktoré už prebehli a síce pri úprave styku maloletej s otcom. Na týchto pojednávaniach bola opakovane napomenutá súdom, že otázka bytu a jeho vysporiadania nie je predmetom pojednávania. Otec zdôraznil, že matka si neváhala platiť tretieho advokáta, ktorý si dohodol s jeho manželkou osobné stretnutie, na ktorom jej predložil neprijateľné podmienky, ktoré si nárokuje odporkyňa a po odmietnutí týchto podmienok, sa právny zástupca manželke otca vyhrážal, o čom následne upovedomila ich právnu zástupkyňu, (t.č. na materskej dovolenke) sms správou, následne telefonickým hovorom. Odporkyňu informovala o priebehu stretnutia emailom. Otec v rámci odvolania uviedol, že nehnuteľnosť, 4 - izbový byt na ulici Z. XX v Bratislave získal kúpou výlučne za svoje peniaze a to v sume 1.800.000,- Sk , získané predajom 2- izbového bytu na S. T. Č.. XX v Bratislave, dňa 12.11.2004 v sume 1.800.000,- Sk, ktorý otec získal darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. V - 7608 zo dňa 13.12.2001, od jeho babky A. O., K. P. XX.XX.XXXX. V čase darovania bytu sa otec s odporkyňou vôbec nepoznal a to, že získala 1/3 jeho bytu sa stalo na základe úhrady právnych služieb v hodnote 50.000,- Sk a úhrady z prevodu nehnuteľnosti vo výške 54.000,- Sk a bolo to jeho rozhodnutie v dobrej viere. Vkladom 104.000,- Sk získala odporkyňa 1/3 bytu v hodnote 600.000,- Sk. Hodnotenie, že otec je nemorálny a nesnažil sa zabezpečiť rodinu je neadekvátne a je v rozpore s vyjadreniami súdu. Na rozdiel od odporkyne otec má svoju bytovú otázku vyriešenú. Otec v rámci odvolania uviedol, že výška výživného nezodpovedá nákladom maloletej, pretože má za to, že sa využíva na iné veci. Zo 600,- € čistého musí na Slovensku vyžiť aj 4 - členná rodina a nie jedno dieťa, keďže na dieťa prispievajú obaja rodičia rovnakou sumou. Na žiadnom pojednávaní a ani otcovi odporkyňa relevantne nepreukázala, na čo minie mesačne 600,- € na 9- ročné dieťa, čo je viac, ako je momentálne čistý priemerný mesačný príjem otca. Otec uviedol, že právna zástupkyňa odporkyne, ako i odporkyňa argumentovala, že otec žije nadštandardne, pričom neuviedla jediný dôkaz, ktorý by to dokazoval. Otec poukázal na to, že si neplatí troch právnikov, ako odporkyňa a je to práve matka, kto si žije nadštandardne. Výčitka, ako i neustále obviňovanie a napádanie jeho manželky je o to nevhodnejšia, keďže matka maloletej aj so svojou mamou - stará mama Niny, už viac ako rok bývajú v nehnuteľnosti, ktorá je v 2/3 podiely vo vlastníctve jeho manželky. Matka maloletej nemá záujem túto situáciu riešiť, hoci ide o jej bytovú situáciu a naďalej býva bezodplatne napriek výzvam aspoň na platenie nájomného. Otec uviedol, že jeho manželka sa opakovane snažila o mimosúdne vyrovnanie podielového spoluvlastníctva s odporkyňou rôznymi spôsobmi, ale neúspešne. Do dnešného dňa sa odporkyňa bezdôvodne obohacuje aj so svojou matkou, ktorá nie je prihlásená v

byte, ako tretia osoba užívajúca byt, ale sústavne v ňom býva na úkor jeho manželky a je to teda práve ona, kto sa necháva v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonom vydržiavať jeho manželkou. Tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že otec sa zbavil bezodplatne majetku v prospech svojej terajšej manželky je neopodstatnené a viac ako zarážajúce. Svoj majetok otec svojej terajšej manželke daroval v zmysle platných zákonov SR a práve naopak, súd to musí uznať. Jeho manželka mu finančne pomohla vyplatiť väčšinu úverov hotovosťou zo svojich našetrených financií, čo vie v prípadnom dokazovaní predložiť výpismi z banky. Je ručiteľkou na úverovej zmluve, ktorou tiež vyplatil časť úverov. Pokiaľ by mu finančne nepomohla, dnes by bol byt v exekúcii. Odporkyňa mu pomôcť odmietla. Manželka si de facto svoj darovaný podiel 2/3 odkúpila. Odporkyňa a ani jej právna zástupkyňa nedoložili žiadny relevantný dôkaz o tom, v čom si žije otec nadštandardne a čo to je nadštandard? Žije v dome svojej manželky, ktorý zdedila po svojich rodičoch a je výlučne jej vlastníctvom, finančne vyplatila podielom svojich súrodencov a dom zrekonštruovala čiastočne z hypotéky a zo svojich našetrených financií. Čo sa týka kolíznej opatrovateľky prítomnej na súde, nebola to kolízna opatrovateľka jeho dcéry, čiže poslali osobu neznalú veci a vyjadrovala sa k niečomu, o čom nemá žiadne relevantné údaje. Nakoľko Úrad práce sociálnych vecí a rodiny mení každé tri mesiace ľudí pre II. obvod v lokalite Podunajské Biskupice, nie je možné, aby sa mohli k tomu správne vyjadriť. Doteraz otec nemá žiadnu informáciu, kto je kolízny opatrovník jeho dcéry. I keď sa viackrát obrátil na úrad, aby mu pomohol vo veci jeho dcéry, nikdy sa tak nestalo. Systém sociálnoprávnej ochrany detí prakticky nefunguje, juvenilná justícia, ktorá je nastavená podľa matriarchálneho princípu, rozhoduje schematicky a bez skúmania potrieb. Otec uviedol, že navrhoval vzhľadom na jeho finančnú situáciu v dobe straty zamestnania výživné vo výške 50,- €, pre odročené pojednávanie a na základe získania trvalého pracovného pomeru otec navrhol výživné na sumu 120,- € mesačne, ktoré je schopný posielať maloletej dcére. Otec uviedol, že si je plne vedomý svojej povinnosti voči svojej dcére a nikdy sa jej nevyhýbal. Práve naopak, v čase, keď pracoval v SZŠ ponúkal pre svoju dcéru benefity, ktoré bol ochotný nad rámec výživného svojej dcére poskytnúť. Súd neustále berie pri rozhodovaní do úvahy situáciu a pomery jeho súčasnej manželky, ktorá nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť voči jeho dcére. Aj matka dieťaťa môže začať nový život, ako mu veľakrát uvádzala, založiť si novú rodinu a získavať nadštandard. Otec uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením (strana 5 ods.15) a nezakladá sa na pravde tvrdenie súdu, že sa o svoju dcéru nezaujíma a neplatí súdom určené riadne výživné. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti teraz neskúmal a jednak sa pojednávali pri úprave styku s dieťaťom, kde súd dal za pravdu otcovi. Práve naopak sa preukázalo, že matka mu bráni v styku s dcérou a o dcéru sa otec zaujímal intenzívne, čomu sa matka a jej právna zástupkyňa intenzívne bránili. Taktiež otec apeloval i v súčasnosti apeluje, aby sa riešil patologický stav jeho dcéry uložením výchovného opatrenia /liečenie, psychologická terapia a pod/ a na vyvodenie dôsledkov voči tomu, kto ochorenie jeho dcéry zapríčinil, pretože jej postoje a syndróm sa nevytvára bez manipulátora. O svoju dcéru sa zaujíma, stal sa však zavrhnutým rodičom. Otec má za to, že odporkyňa sa snažila o účelové konanie, veľakrát v rozpore so zákonom. Pán Mgr. Q. S. telefonicky informoval jeho manželku, že menovaná mu podvodným spôsobom odcudzila dokumenty, a tým sa snažila zmariť vklad do katastra nehnuteľností. Zvažuje podanie trestného oznámenia. Osobne odporkyňa zaznamenala zvukový a obrazový záznam pri hre s dcérou, bez jeho vedomia a súhlasu, a chcela ho použiť na iné účely opätovne bez jeho súhlasu, čo je v rozpore so zákonom. Manželku úmyselne neoprávnene obvinila z verbálneho útoku na pracovisku ÚVZ, kde odporkyňa pracuje, hoci si bola plne vedomá, že sa s jeho manželkou nikdy osobne tvárou v tvár nerozprávala a podala podnet na polícii, kde manželka preukázala všetky skutočnosti a prípad bol uzatvorený ako neopodstatnený. Odporkyňa zasahuje do súkromného a osobného života jeho manželky ako jednotlivca, do jej cti a dobrej povesti a to tým skôr, že sa jedná o obvinenia nepravdivé. Súd prvej inštancie sa rozhodol pre zjednodušený pohľad na skutkový stav veci, nebral do úvahy žiadne zmeny pomerov na strane povinného z vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a zmení výšku výživného pre maloletú na sumu 120,- € mesačne, nakoľko táto suma je v jeho silách, možnostiach a majetkových pomeroch.

14. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca, pričom v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a v súlade so záujmami maloletej K.. Má za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že nie sú dané žiadne relevantné dôvody na to, aby došlo k otcom požadovanému zníženiu výživného (zo sumy 300,- € na sumu 50,- € ), o to viac, že od posledného určenia výživného (v r. 2015) uplynuli takmer tri roky, počas ktorých, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku (bod 15), výdavky na zabezpečenie starostlivosti o maloletú K., nie poklesli, ale naopak, vzrástli. Okrem toho, pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom (§ 78 ods. 1 ZR) musí byť v konaní o zmenu výživného preukázané, že nastala

podstatná zmena pomerov, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné (výživné ktorého zmena sa navrhuje) je neprimerané, ako tvrdí otec, pretože by totiž išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia, pričom v danom prípade otec, slobodne a dobrovoľne, bez akýchkoľvek podmienok, s matkou v roku 2015 uzatvoril rodičovskú dohodu, ktorou sa výživné vo výške 300,- € mesačne zaviazal platiť. Tvrdenia otca, uvedené v bode 1 jeho odvolania v tomto kontexte považuje matka za účelové a hrubo zavádzajúce, okrem toho, nie je jej známe, v akom rozsahu matka nedodržiava rodičovskú dohodu z roku 2015, ktorú otec „chce zrušiť v plnom rozsahu“ - práve naopak, je to otec, ktorý si neplní riadne a včas vyživovaciu povinnosť, v dôsledku čoho bola matka nútená iniciovať exekučné konanie na vymoženie zameškaného výživného. Otec v bode 2 svojho odvolania tvrdí, že matka „umelo zvyšuje náklady maloletej“, napríklad tým, že zmenila maloletej K. školu bez jeho súhlasu (maloletá K. navštevuje aktuálne ZŠ Ružová dolina) tvrdiac, že to bolo z dôvodu, aby sa s maloletou K. otec nemohol stretávať. Toto tvrdenie je opäť len účelovou argumentáciou otca, matka na pojednávaní dňa 27.11.2017 objasnila dôvody, pre ktoré po dôkladnom zvážení, reflektujúc aj prosbu maloletej K., pristúpila k zmene školy, čo sa aj v kontexte školských výsledkov a reakcií maloletej K. ukazuje, ako rozhodnutie v záujme maloletej dcéry. Otec si zjavne neuvedomuje, že maloletá K., ktorá v apríli 2018 dovŕšila 10 rokov, stále rastie, vyvíja sa, pričom na svoj vek je veľmi vyspelá, takže nároky na ošatenie a výživu sú vyššie ako štandardné, okrem toho, ako bolo vyššie uvedené, je toho času žiačkou 4. ročníka základnej školy, od nasledujúceho školského roka nastupuje na druhý stupeň ZŠ, čo preukázateľne bude opäť viesť k zvýšeniu nákladov. Faktom tiež je, že maloletá K. navštevuje mimoškolské aktivity, ktorými si rozširuje svoje všeobecné vzdelanie a tieto prispievajú k výške mesačných nákladov, otec však o týchto aktivitách mal a má vedomosť a nikdy ich nesporoval. Navyše má maloletá K. lekárom predpísané okuliare a zubný strojček na úpravu chrupu, s čím sú spojené ďalšie pravidelné výdavky. Rozpis mesačných výdavkov použitých a potrebných na starostlivosť a výživu maloletej K. boli doložené súdu, ako aj predložené navrhovateľovi na pojednávaní dňa 21.11.2017 a sú súčasťou spisu, pričom navrhovateľ tieto výdavky nesporoval. Navrhovateľ počas konania pred súdom prvej inštancie nepreukázal svoj tak vážny zdravotný stav, ktorý by mu bránil vo výkone pôvodného povolania, ako vodiča električky v Dopravnom podniku Bra- tislava, akciová spoločnosť (ďalej len „DPB“), práve naopak, listinnými dôkazmi bolo preukázané, že jeho pracovný pomer v DPB bol ukončený na jeho vlastnú žiadosť (vyjadrenie DPB na dopyt súdu, ktorý je súčasťou spisu), pričom ani z dokladov, predložených navrhovateľom, ako prílohy k odvolaniu nie je zrejmé a ani preukázané, že navrhovateľ po 31.12.2015 stratil definitívne spôsobilosť na výkon posudzovanej práce vodiča električky v DPB. Okrem toho, je potrebné opätovne poukázať na viacero navrhovateľových účelových a zavádzajúcich tvrdení a to, že navrhovateľ napríklad v návrhu na úpravu styku (konanie vedené na OS Bratislava II pod sp. zn. 27P/29/2016) uvádzal, že pôvodne pracoval, ako vodič MHD a s prihliadnutím na pracovný čas a príjem nemal možnosť venovať sa maloletej dcére, čiže v návrhu na úpravu styku uvádzal iný dôvod zmeny zamestnania, ako je strata spôsobilosti vykonávať prácu vodiča elektricky; taktiež ani počas pojednávania konaného dňa 06.12.2016 v konaní vedenom na OS Bratislava II pod sp. zn. 27P/29/2016 navrhovateľ neuviedol závažnú zmenu pomerov a to, že s ním bol ukončený pracovný pomer, práve naopak, tvrdil, že je pedagogickým pracovníkom, pričom v tom čase už vedel o ukončení pracovného pomeru v SZŠ pre 1-4 ročník, Batkova 2, Bratislava, taktiež doklad o zamestnaní - pracovnú zmluvu so SZŠ pre 1-4 ročník, Batkova 2, Bratislava otec doložil až počas súdneho pojednávania dňa 06.12.2016. Nemenej podstatným faktom je tiež to, že otec od novembra 2016 nevyužil ani jednu z možností zamestnať sa a to aspoň na kratší pracovný úväzok alebo brigádnicky, ale podľa vlastných vyjadrení vypomáhal manželke s ukončovaním činnosti súkromnej základnej školy, čo tiež svedčí o účelovosti a zároveň aj nezodpovednosti otca vo vzťahu k jeho vyživovacej povinnosti k maloletej K.. Bez stáleho príjmu totiž môže byť len ten, kto nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Navrhovateľ vo svojom odvolaní v bode 3 uvádza, že keďže má vzdelanie SOU železničné s maturitou a VŠ I. stupňa v odbore geografia, nie je predpoklad, aby mu bol ukončený súčasný pracovný pomer z dôvodu nekvalifikovanosti, pričom v tomto pracovnom pomere dosahuje podľa svojich vyjadrení plat 700,- € brutto. Zároveň ako súd prvej inštancie poznamenal, navrhovateľ má ukončený aj kurz maséra, okrem toho, naďalej má možnosť nájsť si aj výhodnejšie zamestnanie, keďže žije v Bratislavskom kraji, kde trh práce poskytuje dostatok pracovných miest a nezamestnanosť je na historickom minime. Ďalším závažným faktom je, že navrhovateľ v roku 2016 previedol bezodplatne svoj podiel o veľkosti 2/3 na nehnuteľnosti - byte na adrese Z. XX, Bratislava, na svoju terajšiu manželku, čím sa dobrovoľne vzdal majetkového prospechu, pričom zároveň nemá problém prispievať svojej terajšej manželke sumou 250,- € mesačne, či vynakladať sumu 100,- € mesačne na benzín. Matka okrem toho, že s pomocou svojej rodiny takmer kompletne financuje všetky výdavky týkajúce sa maloletej K., zabezpečuje v plnom rozsahu aj osobnú starostlivosť o maloletú dcéru,

čo je potrebné, s poukazom na § 62 ods. 4 Zákona o rodine, zohľadniť. Otec totiž predovšetkým vo vzťahu k svojej osobe opomína, že pre určenie vyživovacej povinnosti nie je smerodajné, aký je aktuálny príjem rodiča, ale aké sú jeho schopnosti a možnosti tohto príjmu, t.j., koľko by si s ohľadom na svoje vzdelanie, danosti, osobný a zdravotný stav mohol zarobiť. V zmysle zákona vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov, z čoho je zrejmé, že rodičia sú povinní najprv v plnom rozsahu uspokojiť potreby svojich detí a až následne upokojiť svoje vlastné životné potreby, v danom prípade však otec, namiesto toho, aby si riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť na maloletú K. nemá problém prispievať na výživu svojej manželke sumou 250,- € mesačne. Matka má za to, že je v záujme maloletej K., aby absenciou starostlivosti otca nepociťovala ujmu minimálne v materiálnej sfére. Tento záujem by mal byť aj záujmom otca. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča, čo znamená aj to, že má právo na takú životnú úroveň, ktorú mu rodič mohol zabezpečiť, pokiaľ by sa z vážneho dôvodu nevzdal zamestnania, či iných výhod a činností, ktoré by mu túto životnú úroveň zabezpečovali. Schopnosti otca tomu v danom prípade nasvedčujú. Hrubé lživé obvinenia navrhovateľa voči osobe matky o tom, ako chce od otca získať majetok (podiel jeho manželky na byte na Z. XX) uvedené v odvolaní, považuje matka v prípade návrhu na zníženie výživného na maloletú dcéru za irelevantné a s návrhom otca nesúvisiace. S poukazom na vyššie uvedené preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

15. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal s nariadením pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko bolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie. Na odstránenie rozporov a objasnenie aktuálneho stavu veci odvolací súd nariadil pojednávanie na deň 15.mája 2019, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením listín spisu, výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, výsluchom právnej zástupkyne matky, pričom následne došlo k vyhláseniu rozsudku vo veci.

16. Otec v konaní pred odvolacím súdom zotrval na svojom odvolaní, ako aj na všetkých svojich písomných a ústnych podaniach. V rámci výsluchu pred odvolacím súdom uviedol, že stále pracuje pre Železnice Slovenskej republiky, nepodarilo sa mu však zvýšiť si kvalifikáciu tak, aby mohol robiť výpravcu. Na ďalšie skúšky pôjde približne o rok. Na otázku, aký bol jeho príjem (netto), v čase keď pracoval v Dopravnom podniku v Bratislave, ako vodič električky otec uviedol, že medzi 800,- až 900,- € netto ( niekedy mal aj cca 1.012,- €, ak slúžil cez sviatky). Na otázku, aký bol príjem otca, keď sa zamestnal v Súkromnej základnej škole, Batkova 2, Bratislava, ktorej zriaďovateľkou bola jeho terajšia manželka, ako technicko-hospodársky pracovník, otec uviedol, že jeho mesačný príjem predstavoval 717,- € netto. Na otázku, aký je jeho netto príjem v súčasnosti otec uviedol, že spočiatku to bolo málo, t.j. menej ako 500,- €, potom sa to postupne zvyšovalo okolo 700,- € brutto a dnes má približne 900,- € až 980,- € brutto, t.j. cca 650,- € až 750,- € netto, avšak exekútor mu strháva výživné, a preto reálne k výplate dostáva 250,- €. Otec poukázal na to, že má zlý zdravotný stav. Otec k majetkovým pomerom uviedol, že byt, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve jeho terajšej manželky (2/3) a odporkyne (1/3), odporkyňa spolu s jeho manželkou predali, pričom zisk z predaja si rozdelili podľa výšky spoluvlastníckeho podielu a pre jeho manželku to vyšlo 80.000,- €. Na otázku súdu, aby uviedol výšku dlhov voči manželke, kvôli ktorým previedol na manželku svoj spoluvlastnícky podiel bezodplatne navrhovateľ uviedol, že to bolo približne 30.000,- € až 40.000,- € nevie presne. Na otázku súdu, kde v súčasnosti jeho manželka pracuje udáva, že je evidovaná na úrade práce a teda momentálne nepracuje. Otec taktiež v konaní pred súdom uviedol, že podal návrh na osobný bankrot, pričom v tejto súvislosti ho zastupuje Centrum právnej pomoci.

17. Matka a súčasne právna zástupkyňa matky v konaní pred odvolacím súdom zotrvali na všetkých svojich písomných a ústnych vyjadreniach a uviedli, že matka v dôsledku predaju bytu bola nútená presťahovať sa do Prievidze za svojou rodinou, tam si bola schopná pomocou úveru a finančných prostriedkov získaných za predaj 1/3 bytu kúpiť 3 - izbový byt, pričom požiadala zamestnávateľa ( Regionálny úrad verejného zdravotníctva) o preloženie do pobočky v Prievidzi, v čom jej aj vyhovel, avšak klesla o jednu platovú triedu, a preto jej súčasný príjem predstavuje sumu 630,- € až 640,- € netto. Má výdavky v súvislosti so svojím zdravotným stavom, a to konkrétne lieči sa na migrénu, pričom na lieky na migrénu dopláca mesačne veľa, nakoľko sú drahé (neuviedla presne). Taktiež navštevuje očnú ambulanciu, kvôli očnému tlaku, a imunoalergológa kvôli alergii. Poukázala na to, že otec síce navonok deklaruje záujem o maloletú, avšak súd im nariadil výchovné opatrenie, na ktoré sa matka s maloletou

dostavila, avšak otec tam neprišiel ani raz. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdiť.

18. Kolízny opatrovník uviedol, že nesúhlasí so znížením výživného na maloletú.

19. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol návrh na zníženie výživného zmenil z dôvodu zistenia nových skutočností v konaní pred odvolacím súdom (§ 388 CSP).

20. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne.

21. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

22. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prípade pri rozhodovaní o znížení výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času.

23. V prejednávanej veci odvolací súd, vykonal dokazovanie a v rámci neho i porovnanie pomerov na strane maloletej Niny, ako aj na strane jej rodičov v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2015), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci (v roku 2019). Odvolací súd uvádza, že naposledy bolo o výške vyživovacej povinnosti rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 04.09.2015, č. k. 61P/93/2015-91, ktorý rozviedol manželstvo otca a matky maloletej Niny. Zároveň schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletá Nina bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 300,- € mesačne, styk otca s maloletou Ninou súd neupravil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.09.2015 a v časti výroku o výživnom dňa 16.10.2015. V rámci odôvodnenia preskúmavaného rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že od posledného rozhodnutia nenastala taká významná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na strane otca. V tejto súvislosti však odvolací súd vzhľadom na dôkazy predložené otcom v rámci odvolacieho konania a to konkrétne s poukazom na lekársky

posudok č. 6231 (číslo listu 111), v ktorom sa konštatuje, že otec je spôsobilý na výkon posudzovanej práce vodiča s dočasným obmedzením, konkrétne na obmedzenie 3 mesiace, pričom posudok bol vystavený dňa 30.09.2015, bolo potrebné podľa názoru odvolacieho súdu zistiť, či od schválenia rodičovskej dohody v roku 2015 do rozhodnutia vo veci samej t.j. do roku 2019 došlo k poklesu príjmu otca z objektívnych dôvodov. Preto v tejto súvislosti odvolací súd zisťoval príjem otca v čase ku dňu uzavretia rodičovskej dohody t.j. 09/2015, následne príjem otca, keď sa zamestnal v Súkromnej základnej škole, Batkova 2, Bratislava, a taktiež aktuálny príjem v súčasnosti. Odvolací súd zistil, že príjem otca v Dopravnom podniku, a.s., sa pohyboval v rozmedzí od 850,- € do cca 1.000,- € (podľa odpracovaných sviatkov). Keďže v dôsledku lekárskeho posudku bol otec povinný ukončiť pracovný pomer v Dopravnom podniku, možno konštatovať, že zamestnaním sa v Súkromnej základnej škole, kde jeho príjem dosahoval cca 717,- € netto, a následne aj zamestnaním otca vo firme Železnice Slovenskej republiky, kde sa jeho príjem pohybuje v súčasnosti t.j. už po zvýšení vo výške cca od 650,- € až 750,- € netto, došlo preukázateľne k zníženiu príjmu otca cca o 150,- € - 200,- €, v dôsledku straty zamestnania, čo nemožno v tomto prípade vyhodnotiť v neprospech otca. Na základe uvedeného bolo potrebné túto zmenu zohľadniť a stanoviť výživné v nižšej výške. Na druhej strane je potrebné taktiež zdôrazniť, že od roku 2015 uplynula doba takmer štyroch rokov, a preto je potrebné pri posudzovaní zníženia vyživovacej povinnosti prihliadnuť aj na zvýšené výdavky maloletej K., ktoré v priebehu 4 rokov od posledného rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti nepochybne vzrástli, ako aj na záujmové aktivity, krúžky, zdravotné výdavky v súvislosti s okuliarmi a so zubným strojčekom, či výdavky na oblečenie a stravu. Odvolací súd má za to, že v tomto prípade bolo nutné konanie otca a to konkrétne bezodplatný prevod 2/3 nehnuteľnosti (4 - izbový byt na ulici Z. XX v Bratislave) na súčasnú manželku otca, ako aj ponechanie výťažku z predaja nehnuteľnosti t.j. sumy 80.000,- € v dispozícii manželky, napriek tomu, že otec hodnoverným spôsobom v konaní pred súdom nevedel preukázať reálnosť, ani výšku pôžičiek od manželky ( nevedel uviesť ani presnú výšku pôžičky, inak povedané uviedol sumu od 30.000,- € do 40.000,- €), bolo potrebné vyhodnotiť s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko bezodplatným prevodom podielu tohto bytu, ako aj následným vzdaním sa príjmu z predaja sa otec bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho majetkového prospechu. Otec totiž v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že k prevodu bytu na súčasnú manželku došlo z dôvodu, že manželka mu poskytla finančné prostriedky na úhradu dlžného výživného, ako aj dlžnej sumy úveru, a preto sa týmto spôsobom jej snažil túto finančnú stratu vynahradiť. Keďže otec v rámci svojich vyjadrení bližšie nešpecifikoval presnú sumu, ktorú mu manželka poskytla, a táto nevyplýva ani z dokladov založených v súdnom spise ( ani z predložených úverových zmlúv, manželka ako ručiteľ resp. dlžník nevystupuje), pričom zo samotnej výpovede otca v konaní pred odvolacím súdom vyplýva, že ide o sumu medzi 30.000,- € až 40.000,- €, je potrebné uviesť, že napriek deklarovanej výške dlhu otec daroval manželke podiel v hodnote dvojnásobku finančnej pôžičky, a preto je možné predmetný argument otca ohľadom bezodplatného prevodu nehnuteľnosti vyhodnotiť v jeho neprospech. Otec mal podľa názoru odvolacieho súdu riešiť situáciu vo vzťahu k manželke tak, že predmetné finančné prostriedky, určitým spôsobom manželke vráti a nebude jej bezodplatne prevádzať 2/3 nehnuteľnosti, v ktorej žila jeho maloletá dcéra, a taktiež, ponechávať výťažok z predaja v hodnote 80.000,- € v dispozícii manželky, nakoľko týmto konaním otca došlo aj k vzniku otvorených konfliktov medzi terajšou manželkou a predchádzajúcou manželkou otca, ktorá má zverenú maloletú dcéru do osobnej starostlivosti. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že maloletá K. mala v roku 2015 (v čase určenia prevej výšky vyživovacej povinnosti) 7 rokov, avšak v čase rozhodovania odvolacieho súdu má už 11 rokov (je žiačkou 5 triedy), takže jej výdavky sú podstatne vyššie, ako boli jej výdavky pred štyrmi rokmi. Odvolací súd má za to, že priemerné výdavky maloletej možno objektívne uznať vo výške cca 400,- € mesačne, a preto matka má na výživu maloletej prispievať sumou vo výške 1/3 t.j. cca 130,- € zatiaľ, čo otec aj s poukazom na neposkytovanie osobnej starostlivosti je povinný prispievať na výživu maloletej približne v sume 2/3 t.j. 270,- € mesačne. Inak povedané výdavky maloletej Niny sa od posledného rozhodnutia súdu prirodzene zvýšili. Tieto skutočnosti boli dokazované a riadne odôvodnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Nakoľko súd prvej inštancie nezohľadnil (v tomto prípade však v dôsledku nepredloženia potrebných dokumentov zo strany otca) stratu jeho zamestnania a z toho vyplývajúce objektívne zníženie príjmu, odvolací súd uvedené skutočnosti zohľadnil (tak v prospech otca, ako aj v jeho neprospech) a rozhodol tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú K. Z., zo sumy 300,- € mesačne, na sumu 270,- € mesačne počnúc dňom 27.03.2017 ( deň podania návrhu na začatie konania), ktorú je otec povinný platiť do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súčasne odvolací súd dáva do pozornosti otca, že spotrebované výživné sa nevracia. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej zmenil ( § 388 CSP).

24. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

25. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).