Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23S-144-2018.pdf
PDF · 216.98 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/144/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: Športcentrum Ekoma, s. r. o., so sídlom Sekier - Osada 8746, 960 01 Zvolen, IČO: 45 426 376, právne zastúpený: Ulianko & partners, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101965584/2018 zo dňa 04.10.2018, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101965584/2018 zo dňa 4. októbra 2018, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Daňového úradu Banská Bystrica č. 100581222/2018 zo dňa 19. marca 2018 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „orgán verejnej správy 1. stupňa“ alebo „správca dane“) vykonal u žalobcu ako u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby (ďalej aj len „daň z príjmov PO“) za zdaňovacie obdobie rok 2014 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 103918234/2016 zo dňa 14.09.2016, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 22.09.2016. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období prevádzkoval športovo-rekreačný areál s poskytovaním stravovania, ubytovania, rekreačných služieb, poskytoval tiež reklamné, stolárske a účtovné služby.
2. O výsledku daňovej kontroly dane z príjmov PO za zdaňovacie obdobie rok 2014 správca dane vyhotovil Protokol č. 102082320/2017 zo dňa 02.10.2017, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 04.10.2017 spolu s výzvou č. 102082719/2017 zo dňa 02.10.2017 na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca sa k protokolu vyjadril dňa 23.10.2017.
3. V následnom vyrubovacom konaní Daňový úrad Banská Bystrica rozhodol podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) rozhodnutím č. 100581222/2018 zo dňa 19.03.2018 tak, že žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 113 259,10 Eur a neuznal daňovú stratu v sume 21 443,96 Eur na dani z príjmov PO za zdaňovacie obdobie rok 2014. V rozhodnutí uviedol, že daň vyrubená daňovým priznaním, doručeným dňa 29.06.2015, bola vo výške 2 880,- Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola vo výške 116 139,10 Eur, rozdiel dane tak predstavuje 113 259,10 Eur, daňová strata vykázaná v daňovom priznaní bola 21 443,96 Eur a daňová strata zistená správcom dane predstavuje výšku 0,- Eur.
4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101965584/2018 zo dňa 04.10.2018 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so závermi orgánu verejnej správy 1. stupňa.
5. Správnou žalobou, doručenou správnemu súdu v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa. Žiadal zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konania, a to z dôvodov, že napádané rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a ďalej že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
6. Rozhodnutie žalovaného označil žalobca za nesprávne a nezákonné. Orgán verejnej správy 1. stupňa a aj žalovaný sa podľa názoru žalobcu nedostatočne vysporiadali s jeho argumentáciou, v zmysle ktorej boli a sú namietané nákladové položky, ktoré si žalobca uplatnil ako daňový výdavok a boli používané v súvislosti s podnikateľskou činnosťou. Nedostatočne sa vysporiadali aj s námietkami žalobcu vo vzťahu k dodaným tovarom a službám, čo vyústilo do nesprávnych skutkových a právnych záverov uvedených v napadnutých rozhodnutiach. (Bližšie sú v konkrétnostiach žalobné námietky žalobcu rozvedené v nasledujúcich častiach tohto rozhodnutia v rámci vlastného odôvodnenia správneho súdu.)
7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že správca dane postupoval pri vykonaní daňovej kontroly v zmysle § 44 Daňového poriadku a neuprel žalobcovi žiadne právo vyplývajúce z § 45 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobcovi bol vytvorený priestor na to, aby preukázal skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie. 8. V rozhodnutí správcu dane boli uvedené všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Hodnotenia správcu dane vychádzali z faktov, ktoré boli získané z rôznych zdrojov, čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní, a ani v odvolacom konaní, neodstránil pochybnosti správcu dane a žalovaného, čím neuniesol dôkazné bremeno, ktoré v daňovom konaní spočívalo na ňom.
9. Žalobca v žalobe uviedol len skutočnosti, ktoré už uviedol v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a aj v odvolaní, pričom daňové orgány sa s týmito námietkami vysporiadali. Žalovaný tak zotrval na správnosti a zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí a žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol. (Bližšie bude vyjadrenie žalovaného popísané vo vzťahu ku konkrétnym žalobným námietkam v nasledujúcich častiach tohto rozhodnutia správneho súdu.)
10. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na deň 15.05.2019. Žalovaný sa pojednávania pred správnym súdom nezúčastnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
11. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a medziach správnej žaloby, a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 a 4 SSP.
12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o dani z príjmov“); tento zákon upravuje
a) daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "daň"),
b) spôsob platenia a vyberania dane.
13. Podľa § 2 Zákona o dani z príjmov je ; a) daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba,
b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12, i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak, j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 17 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov; (1) Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza
a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia,
c) u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva, pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva a uchovávať ju podľa osobitného predpisu; ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa vychádza z výsledku hospodárenia vykázanom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach,
d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu 1) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa
a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
b) upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane,
c) upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.
15. Podľa § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov; daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej
a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23),
b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,
c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované,
d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,
f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia; v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov, v ktorých zamestnávateľ zabezpečuje ubytovanie podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu, sa za príjmy považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi na účel zabezpečenia jeho ubytovania,
g) výdavky na technické zhodnotenie ( § 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie ( § 29 ods. 2),
h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú 1. darčekové reklamné poukážky, 2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti, 3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu103a) v úhrnnej výške najviac 5% zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti,
i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e), p) a w),
j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane,
k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií,
l) výdavky na technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti využívanej na základe zmluvy o výpožičke,103aa) okrem výdavkov na energie vynaložených užívateľom v súvislosti s užívaním takej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti.
16. Žalobca v prvej žalobnej námietke uviedol, že správca dane uznal daňové výdavky na nákup galantérneho tovaru - drobné nákupy. Uznané boli ale len daňové výdavky na nákup galantérneho tovaru vo vzťahu k výdavkovým pokladničným dokladom V/649, V/650 a V/144 vo výške 14,87 Eur; V/495, V/228 vo výške 2,29 Eur, a V/495. Žalobca ale v podanom odvolaní namietal neuznanie drobných nákupov vo vzťahu k výdavkovým pokladničným dokladom V/144, V/145, V/170, V/219, V/220 a V/228; t. j. iných výdavkových pokladničných dokladov. Preto sa žalobca nestotožnil so záverom žalovaného, že odvolanie bolo v tejto časti bezpredmetné. Žalovaný sa v rozhodnutí nevysporiadal s odvolacími námietkami vo vzťahu k tým tovarom, kde nákup nebol uznaný.
17. Žalobca poukázal na to, že podnikateľské priestory ozdobuje dekoračnými prvkami, ktoré si vyrába, a za tým účelom má v priestoroch bowlingu zriadenú krajčírsku dielničku. Podľa žalobcu je nezrozumiteľné, že galantérny tovar v hodnote 57,87 Eur správca dane uznal a zvyšnú časť neuznal, hoci sa jedná o obdobný tovar s obdobným využitím. Žalobca preto žiadal, aby boli akceptované uplatnené daňové výdavky tohto charakteru za zdaňovacie obdobie rok 2014 v sume 99,34 Eur.
18. Žalovaný k tejto žalobnej námietke uviedol, že správca dane neuznal v daňových výdavkoch výdavky za drobné nákupy (galantérny tovar, vlna, náhrobný veniec a podobne) v sume 204,48 Eur, pretože žalobca jednoznačne a nezameniteľným spôsobom nepreukázal, že ide o výdavky vynaložené na podnikanie, resp. v súvislosti s podnikaním. Vyjadrenia žalobcu k týmto námietkam boli formálne, mali všeobecný charakter, a preto ich v daňovom konaní nebolo možné brať ako dôkaz. Vzhľadom na neštandardný spôsob nakupovania tohto tovaru a na charakter podnikateľskej činnosti žalobcu, správca dane posúdil tieto výdavky ako výdavky na osobnú spotrebu žalobcu, pretože sa nepreukázala ich súvislosť s dosahovanými príjmami.
19. Žalobca vo vyjadrení k protokolu neuviedol konkrétnu výšku jednotlivých výdavkov na drobné nákupy, ktoré podľa neho správca dane neoprávnene vylúčil z daňových výdavkov. Do zápisnice č. 100151161/2018 zo dňa 17.01.2018 správca dane uviedol, že predpokladá, že vyjadrenie žalobcu sa týka položiek zvyšujúcich výsledok hospodárenia o sumu 73,73 Eur, čo žalobca nenamietal. Položka zvyšujúca výsledok hospodárenia o sumu 204,48 Eur, uvedená v protokole, bola na základe námietok žalobcu vo vyrubovacom konaní znížená o sumu 73,73 Eur. Ako daňové výdavky boli uznané:
- nákup vlny (G.. H. D.) v sume 36,50 Eur (výdavkový pokladničný doklad V/649 zo dňa 31.12.2014);
- nákup vlny (G.. H. D.) v sume 6,50 Eur (výdavkový pokladničný doklad V/650 zo dňa 31.12.2014);
- nákup vlny a galantérneho tovaru (Q. W.) v sume 14,87 Eur (výdavkový pokladničný doklad V/144 zo dňa 30.04.2014);
- náhrobný veniec (TESCO ZV) v sume 6,65 Eur (výdavkový pokladničný doklad V/495 zo dňa 31.10.2014);
- lepidlo na decoupage (Mágia farieb, s. r. o.) v sume 2,29 Eur (výdavkový pokladničný doklad V/228 zo dňa 31.05.2014);
- dáždnik (OD PRIOR ZV) v sume 6,92 Eur (výdavkový pokladničný doklad V/495 zo dňa 31.10.2014).
20. S uvedeným postupom sa stotožnil aj žalovaný.
21. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že v protokole z daňovej kontroly správca dane konštatoval, že žalobca na ťarchu nákladového účtu 501 001 Spotreba materiálu zaúčtoval pokladničnými dokladmi nasledujúce výdavky:
- pokladničný doklad č. V/649 zo dňa 31.12.2014, výdavok vo výške 36,50 Eur za nákup vlny, na základe bloku z registračnej pokladnice zo dňa 28.11.2014 od dodávateľa G.. H. D. LINTEX Ladzany;
- pokladničný doklad č. V/650 zo dňa 31.12.2014, výdavok vo výške 6,50 Eur za nákup vlny, na základe bloku z registračnej pokladnice zo dňa 28.11.2014 od dodávateľa G.. H. D. LINTEX Ladzany;
- pokladničný doklad č. V/613 zo dňa 31.12.2014, výdavok vo výške 40,83 Eur za nákup 2 ks pyžama, na základe bloku z registračnej pokladnice zo dňa 10.12.2014 od dodávateľa PRIMONA SLOVAKIA, s. r. o., Dudince;
- pokladničný doklad č. V/495 zo dňa 30.10.2014, výdavok vo výške 6,65 Eur za nákup náhrobného venca, na základe dokladu z registračnej pokladnice zo dňa 21.09.2014 od dodávateľa TESCO ZV;
- pokladničný doklad č. V/495 zo dňa 31.10.2014, výdavok vo výške 6,92 Eur za nákup dáždnika, na základe dokladu z registračnej pokladnice zo dňa 13.05.2014 od dodávateľa OD PRIOR;
- pokladničný doklad č. V/219 zo dňa 31.05.2014, výdavok vo výške 5,54 eur na nákup albumu Náš chlapček, na základe dokladu z registračnej pokladnice z 20.05.2014 od dodávateľa Knihy pre každého, s. r. o.;
- pokladničný doklad č. V/228 zo dňa 31.05.2014, výdavok vo výške 2,29 za lepidlo na decoupage, na základe dokladu z registračnej pokladnice zo dňa 27.05.2014 od dodávateľa Mágia farieb, s. r. o.;
- pokladničný doklad č. V/144 zo dňa 30.04.2014, výdavky za nákup galantérneho tovaru vo výške 14,87 Eur, na základe dokladov z registračnej pokladnice od dodávateľa Viera W.;
- pokladničný doklad č. V/145 zo dňa 30.04.2014, výdavky za nákup galantérneho tovaru vo výške 16,50 Eur, na základe dokladov z registračnej pokladnice od dodávateľa Q. W.;
- pokladničný doklad č. V/170 zo dňa 30.04.2014, výdavky za nákup galantérneho tovaru vo výške 21,03 Eur, na základe dokladov z registračnej pokladnice od dodávateľa Q. W.;
- pokladničný doklad č. V/219 zo dňa 31.05.2014, výdavky za nákup galantérneho tovaru vo výške 11,67 Eur, na základe dokladov z registračnej pokladnice od dodávateľa Q. W.;
- pokladničný doklad č. V/220 zo dňa 31.05.2014, výdavky za nákup galantérneho tovaru vo výške 4,58 Eur, na základe dokladov z registračnej pokladnice od dodávateľa Q. W.;
- pokladničný doklad č. V/228 zo dňa 31.05.2014, výdavky za nákup galantérneho tovaru vo výške 30,96 Eur, na základe dokladov z registračnej pokladnice od dodávateľa Q. W..
22. Záver v protokole, že uvedené výdavky za drobné nákupy správca dane neuznáva, pretože nebolo preukázané, že by boli vynaložené za účelom dosiahnutia daňových výdavkov, a teda že slúžili osobným potrebám žalobcu ako daňovníka, označil žalobca za nesprávny.
23. Žalobca odkázal aj na vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly k dani z pridanej hodnoty, v ktorom vo vzťahu k uvedeným drobným nákupom uviedol, že počas výkonu daňovej kontroly (ani počas miestneho zisťovania) neboli zo strany zamestnancov správcu dane vznesené voči pokladničným dokladom žiadne námietky, resp. pochybnosti. Pri miestnom zisťovaní pritom mohli preveriť fyzickú existenciu majetku. Správca dane nereagoval na výzvu žalobcu, aby bolo vykonané ďalšie miestne zisťovanie za účelom odstránenia prípadných rozporov.
24. Vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly k dani z príjmov PO žalobca uviedol, že vlna a galantérny tovar boli použité pre účely prevádzky. Táto vec bola viackrát prejednávaná ústne so správcom dane a zamestnanci správcu dane mali možnosť nahliadnuť do krajčírskej dielne, v ktorej sú pripravované rôzne dekorácie - obrusy, podsedáky, utierky, tematické predmety, záclony, závesy a podobne. Prehliadka týchto priestorov ale nebola vykonaná. Náhrobný veniec slúžil na dekoráciu počas Halloweenu, bol rozobratý a použité boli jeho jednotlivé časti. Komplex bol lacnejší ako jednotlivé komponenty. Toto je odkontrolovateľné na fotografiách v PC, ako aj na sociálnej sieti. Dáždnik je nutná výbava zariadenia poskytujúceho služby verejnosti. Správca dane ho videl na recepcii a je k dispozícii aj v iných častiach zariadenia. Decoupage je preukázateľný v reštauračnom stredisku Salaš.
25. Vo svojom rozhodnutí správca dane uviedol, že žalobca neuviedol konkrétnu výšku jednotlivých výdavkov, ktoré podľa jeho názoru správca dane neoprávnene vylúčil z daňových výdavkov. Správca dane urobil záver, že predpokladá, že námietka žalobcu sa týka nákupov vlny a galantérneho tovaru: Q. W. v sume 14,87 Eur; G.. H. D. v sume 36,50 Eur + 6,50 Eur; nákupu náhrobného venca v TESCO ZV za sumu 6,65 Eur; nákupu lepidla na decoupage v Mágia farieb, s. r. o., za 2,29 Eur a nákup dáždnika v OD PRIOR ZV za sumu 6,92 Eur. Správca dane už miestne zisťovanie nevykonával, so zdôvodnením, že za zdaňovacie obdobie roku 2014 spätne ho už nemožno vykonať a súčasný stav nemusí byť totožný s minulým stavom. Správca dane uviedol, že konal v prospech žalobcu a uznal mu výdavky vo výške 73,73 Eur ako daňové výdavky.
26. V odvolaní žalobca uviedol, že správca dane neuznal výdavky z pokladničných dokladov č. V/144, V/145, V/170, V/219, V/220 a V228 v sume 99,34 Eur z dôvodu, že žalobca nepreukázal ich využitie v súvislosti s podnikaním (§ 2 ods. 1 písm. i) Zákona o dani z príjmov). Ďalej uviedol, že si sám vyhotovuje dekoratívne predmety, na čo má zriadenú aj krajčírsku dielňu. Za nezrozumiteľné označil, že galantérny tovar v sume 57,87 Eur správca dane uznal a v sume 99,34 Eur, hoci išlo o obdobný tovar s obdobným využitím na podnikateľské účely, neuznal. Preto žalobca žiadal, aby boli uznané aj daňové výdavky uplatnené vo výške 99,34 Eur.
27. Žalovaný v odvolacom rozhodnutí označil túto skupinu odvolacích námietok žalobcu za bezpredmetnú s tým, že vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly na dani z príjmov PO žalobca neuviedol konkrétnu výšku jednotlivých výdavkov na drobné nákupy, ktoré podľa neho správca dane neoprávnene vylúčil z daňových výdavkov. Správca dane do zápisnice zo dňa 17.01.2018 uviedol, že predpokladá, že ide o položky zvyšujúce výsledok hospodárenia o 73,73 Eur a o túto sumu daňové výdavky aj uznal.
28. Uvedenú prvú žalobnú námietku žalobcu považuje správny súd za dôvodnú. Je zrejmé, že žalobca vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly namietal neuznanie výdavkov vynaložených na drobné nákupy bez konkrétnej sumy - výšky výdavkov. Z odôvodnenia jeho námietok je ale zrejmé, že namietal neuznanie všetkých výdavkov za nákup galantérneho tovaru so zdôvodnením, že v jeho prevádzke sú zhotovované rôzne dekorácie, ktoré slúžia na výzdobu jeho zariadení, a za tým účelom má zriadenú aj krajčírsku dielňu. Z rozhodnutia správcu dane potom nie je zrejmé, ako dospel k záveru, ktoré výdavky žalobca namieta. V tejto časti je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.
29. Nepreskúmateľné je aj rozhodnutie žalovaného, keď odvolacie námietky žalobcu označil za bezpredmetné a zopakoval argumentáciu správcu dane. Z odvolania žalobcu je zrejmé, že namietal neuznanie výdavkov v sume 99,43 Eur za obdobný tovar, za aký boli v časti 57,87 Eur náklady uznané. S touto žalobnou námietkou sa žalovaný nedostatočne vysporiadal a jeho závery sú v tomto smere nepreskúmateľné.
30. Z administratívneho spisu vyplýva, že boli uznané výdavky na nákup vlny a galantérneho tovaru zaúčtované pod pokladničným dokladom č. V/649 - G.. H. D. LINTEX vo výške 36,50 Eur, č. V/650 - Q. W. vo výške 6,50 Eur a č. V/144 -Q. W. vo výške 14,87 Eur. Nákup galantérneho tovaru v prevádzke Q. W., J. O. XXXX/X, N. bol doložený aj pokladničnými dokladmi č. V/145 (vo výške 16,50 Eur), č. V/170 (vo výške 21,30 Eur), č. V/219 (vo výške 11,67 Eur), č. V/220 (vo výške 4,58 Eur) a č. V/228 (vo výške 30,69 Eur). Keďže sa jedná taktiež o galantérny tovar, nakúpený v rovnakej prevádzke ako tovar, ktorého nákup bol dokladaný pokladničným dokladom č. V/144, nie je z preskúmavaných rozhodnutí zrejmé, prečo výdavky vynaložené na nákup tohto tovaru neboli uznané.
31. V poradí druhou žalobnou námietkou žalobca namietal neuznanie daňových nákladov za nákup vstupeniek do Holidayparku Kováčová v sume 283,33 Eur. Podľa žalobcu bola preukázaná odôvodnenosť týchto nákladov, ktoré boli využité za účelom propagácie, v súvislosti s podnikaním a boli predložené propagačné materiály. O vstupenkách žalobca nepovažoval za potrebné viesť osobitnú evidenciu ako o ceninách, pretože boli zakúpené za účelom podpory návštevnosti jeho športovo- rekreačného areálu.
32. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobcu opakovane vyzýval, aby preukázal, akým spôsobom využil vstupenky do Holidayparku Kováčová na podnikanie a v súvislosti s dosahovanými príjmami. Žalobca sa vyjadril, že ide o marketingovú politiku, ktorú bližšie nešpecifikoval. Vo vyrubovacom konaní predložil „reklamný leták“ vo formáte A4, na ktorom je uvedené, že ponúka wellness balíky zahrňujúce trojhodinový vstup v Holidayparku Kováčová. Podľa žalovaného je tento leták ako dôkaz nepoužiteľný, pretože z neho nevyplýval žiadny časový údaj o dobe jeho platnosti, ktorý by ho priradil k zdaňovaciemu obdobiu roku 2014. Rovnako nebolo zrejmé, ako bola táto ponuka zverejnená - na sociálnej sieti v roku 2014 zverejnená nebola. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, komu boli vstupenky poskytnuté. Pokiaľ boli poskytnuté zákazníkom odplatne, mal preukázať zúčtovanie tržby z predaja. Pokiaľ boli poskytnuté ako bonus k službám, mal uviesť mená hostí, ktorým boli poskytnuté. Podľa žalovaného tak nebolo preukázané splnenie podmienky vecnosti, a to že tieto náklady slúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu. Podľa žalovaného tak bolo správne konštatovanie v preskúmavaných rozhodnutiach, že žalobca porušil ustanovenie § 2 písm. i) a j) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, preto mu bol o sumu 283,33 Eur zvýšený výsledok hospodárenia za rok 2014 v súlade s ustanovením § 17 ods. 2 písm. a) tohto zákona.
33. Z rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa vyplýva, že žalobca vo vyrubovacom konaní uviedol, že účelom nákupu vstupeniek bola motivácia k rezerváciám ubytovania v mimosezónnom období, kde vstupy boli poskytované v cene ubytovania. Išlo o mesiace 10/2014 - 04/2015, kedy sú rekreačné služby žalobcu málo vyhľadávané. V zimnom období sa dá využívať len bowlingová herňa a multifunkčná hala.
34. Správca dane k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca nepredložil relevantný dôkaz o tom, ako boli vstupy do Holidayparku Kováčová využité, v ktorých obdobiach, akými osobami. Zahrnutie ceny vstupenky do ceny pobytu (pričom vstupenky nie sú bežnou súčasťou ceny pobytu) nebolo doložené žiadnym dokladom, z ktorého by bolo zrejmé, že ich žalobca použil na dosiahnutie svojich zdaniteľných príjmov.
35. Žalovaný k odvolacej námietke žalobcu o neoprávnenom neuznaní daňových nákladov na nákup vstupeniek do Holidayparku Kováčová uviedol rovnakú argumentáciu, aká bola uvedená vo vyjadrení k správnej žalobe. 36. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca kúpil 50 ks trojhodinových vstupov do Holidayparku Kováčová v máji 2014. Nákup bol fakturovaný faktúrou č. 010140031, dátum vystavenia faktúry dňa 23.05.2014. Preukázanie súvislostí tohto daňového nákladu s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním svojich príjmov žalobca odôvodňoval marketingovou politikou a snahou zabezpečiť návštevnosť svojho areálu v mimosezónnom období. Ako dôkaz predložil „leták“ vo formáte A4 s ponukou „wellness balíkov“. Správca dane a žalovaný tento daňový náklad neuznali z dôvodu nepreukázania podmienky vecnosti daňového nákladu.
37. V správnej žalobe žalobca vyjadril nesúhlas so závermi daňových orgánov vo vzťahu k tomuto daňovému výdavku s tým, že ho preukázal a odôvodnil. Žiadnu novú argumentáciu, oproti tej, ktorá bola prednesená v administratívnom konaní, žalobca v správnej žalobe nepredniesol. Rovnako nepredložil ani nenavrhol nové dôkazy na vyvrátenie záverov daňových orgánov. V rozsahu a v medziach žalobnej námietky tak správny súd považuje závery daňových orgánov vo vzťahu k daňovým nákladom za nákup vstupeniek do Holidayparku Kováčová za správne, logické a preskúmateľné. Žalobca počas daňovej kontroly, a ani počas vyrubovacieho konania, nepreukázal, v akom období by mali byť vstupy súčasťou jeho služieb, v ktorých konkrétnych cenách, a u ktorej konkrétnej skupiny zákazníkov sa to malo prejaviť. V tomto smere nepredniesol žiadnu konkrétnu argumentáciu ani v správnej žalobe. Navyše v administratívnom konaní zdôvodňoval, že nákupy vstupov uskutočnil za účelom „zatraktívnenia“ ponuky svojich služieb v mimosezónnom období 10/2014 až 04/2015, pričom nákup vstupov realizoval v máji 2014, teda v období hlavnej sezóny, resp. pred jej začatím.
38. Žalobca namietal aj neuznanie daňových nákladov na nákup čiernej a bielej techniky a zariadenia interiéru z dôvodu nepreukázania jeho využitia v súvislosti s podnikaním. Využívanie týchto vecí pre účely podnikania žalobca odôvodňoval poskytovaním ubytovacích služieb v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských služieb. Spotrebičmi je vybavená hlavná kuchyňa slúžiaca na prípravu jedál, osem kuchýň je v chatkách, rovnako aj salaš. Súčasťou ubytovacích zariadení aj bowlingovej haly sú aj koberce. Správca dane namietal v priebehu daňovej kontroly, že tento majetok sa nenachádza v Zozname drobného majetku, preto sa nejedná o majetok súvisiaci s podnikateľskou činnosťou. Zo žiadneho právneho predpisu, a to ani interného, žalobcovi nevyplýva povinnosť viesť Zoznam drobného majetku. Okamihom, keď uvedené položky boli zaradené do účtovníctva žalobcu, mal žalobca právo, aby táto položka bola uznaná za oprávnený náklad za podmienky, že výdavok slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
39. V priebehu daňovej kontroly žalobca (v správnej žalobe zrejme nesprávne uvedené žalovaný) uviedol, že je možné vykonať kontrolu umiestnenia spotrebičov priamo v areáli žalobcu, k čomu správca dane nepristúpil. Spotrebiče boli nakúpené za účelom náležitého vybavenia areálu, ktoré je potrebné obmieňať a prispôsobovať požiadavkám klientom. Formalistické námietky daňových orgánov k nedostatkom evidencie majetku zo strany žalobcu nemôžu byť na ťarchu žalobcu, pretože tovar skutočne použil v rámci výkonu podnikania.
40. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobcu požiadal o predloženie zoznamu drobného majetku, pretože išlo o funkčný a plne vybavený areál, a to s odkazom na ustanovenie § 45 ods. 2 Daňového poriadku. Žalobca na výzvu predložil dňa 07.02.2017 Zoznam drobného majetku od 01.01.2010 do 31.12.2014. Tento zoznam majetku správca dane považoval za hodnoverný a odrážajúci skutočný stav majetku, nachádzajúceho sa v areáli v roku 2014.
41. Pri kontrole dokladov správca dane zistil, že žalobca v roku 2014 nakupoval a účtoval spotrebiče priamo do spotreby a nakúpené spotrebiče neboli v predloženom zozname zaevidované. Rozpory nákupov a zoznam majetku žalobca nevysvetlil. Na výzvu správcu dane zo dňa 28.02.2017 na predloženie inventáru majetku, ktorý sa nachádza v jednotlivých objektoch, žalobca uviedol, že zoznamy v zariadeniach nevedie a ani to nie je jeho povinnosťou. Postačoval podľa neho doklad o kúpe, ktorý je zaevidovaný v účtovníctve.
42. Žalobca predložil aj internú smernicu, ktorá upravovala aj spôsob evidovania zakúpeného vybavenia, a to v závislosti od vstupnej ceny. Ani táto smernica pochybnosti správcu dane neodstránila.
43. K návrhu na vykonanie miestneho zisťovania bolo uvedené, že toto bolo realizované v rámci daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty dňa 02.11.2017. Pri miestnom zisťovaní žalobca predložil „Operatívnu evidenciu apartmánových domov č. 1 a 5, recepcia, bowling, práčovňa, dvojdom, spoločenská miestnosť, reštaurácia, domček, chatka 7 a 8, dielňa“. Táto bola vyhodnotená ako bez výpovednej hodnoty, keďže obsahovala len názov spotrebiča bez bližších informačných znakov a počet kusov. Žalovaný uznal argumentáciu žalobcu, že prevádzkovanie športovo-rekreačného areálu s poskytovaním ubytovacích služieb, služieb stravovania a doplnkových služieb vyžaduje aj náležité vybavenie, ktoré je potrebné obmieňať. Podľa žalovaného ale práve vzhľadom na rozsiahlosť areálu by mal žalobca viesť pomocnú evidenciu. Pokiaľ majetok neeviduje, nie je možné vierohodne porovnať účtovný stav a skutočný stav.
44. Majetok je potrebné sledovať počas celého obdobia jeho životného cyklu a v prípade pravidelného nákupu spotrebičov a techniky (s dobou použiteľnosti nad jeden rok) je vhodné uviesť uvedenie do prevádzky, umiestnenie, vyradenie a podobne.
45. Podľa žalovaného v tejto skupine daňových výdavkov nebola naplnená podmienka vecnosti, keďže nebolo preukázané, že spotrebiče a technika sa v športovo-rekreačnom areáli skutočne nachádzajú, teda že daňové výdavky boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie príjmov žalobcu. Záver rozhodnutí o tom, že zahrnutím nákladov v sume 15 978,75 Eur do daňových výdavkov žalobca porušil § 2 písm. i) a j) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, považoval žalovaný za správny. Takýto záver potom odôvodňoval o túto sumu zvýšiť výsledok hospodárenia žalobcu za rok 2014 v súlade s ustanovením § 18 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov.
46. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil, že žalobca v priebehu roku 2014 účtoval hotovostné nákupy čiernej a bielej techniky a zariadení interiéru - tovar spĺňajúci kritériá drobného majetku so vstupnou cenou do 1 700,- Eur, doba použiteľnosti viac ako jeden rok. Ani na jednom doklade nebolo uvedené, kde bol majetok umiestnený. Na výzvu správcu dane žalobca predložil „Zoznam drobného majetku od 01.01.2010 do 31.12.2014“. Z uvedeného zoznamu majetku následne správca dane vychádzal pri daňovej kontrole - konfrontácia dokladov o nákupe majetku s položkami zoznamu. Správca dane vzal do úvahy aj Internú účtovnú smernicu žalobcu, účinnú od 04.03.2010, ktorú podľa jeho zistení žalobca nedodržiaval. Na výzvu na predloženie súpisu inventáru majetku žalobca uviedol, že tento nemá a ani nemal povinnosť inventarizáciu viesť. K potvrdeniam o recyklácii, predložených žalobcom, správca dane uviedol, že pri absencii evidencie drobného majetku a protokolov o zaradení a vyradení drobného majetku, nie sú tieto relevantným dokladom. Pri začatí daňovej kontroly bola predložená prázdna „Zostava vyradených predmetov“.
47. Preukázanie dokladov o nákupe tovarov nebolo podľa správcu dane možné považovať za vyčerpávajúce preukázanie oprávnenosti zaúčtovania nákladu do daňového výdavku. Správca dane tak na strane 12 - 18 svojho rozhodnutia uviedol spotrebiče a zariadenia s identifikáciou dokladov o ich nákupe, ich dodávateľa a kúpnu cenu v celkovej výške 15 978,75 Eur, ktoré neuznal ako daňové náklady, pretože nebolo preukázané, že výdavky vynaložené na nákup tohto majetku by boli vynaložené v súvislosti s podnikaním žalobcu.
48. Správca dane poukázal na to, že nakúpené spotrebiče a zariadenia boli zaúčtované do nákladov, ale neboli zaznamenané a zaevidované v žiadnej evidencii. Na výzvu žalobca uviedol, že inventarizačné zoznamy majetku v jednotlivých zariadeniach nevedie, nakoľko to nie je jeho povinnosťou. Dodatočné zoznamy spotrebičov odovzdaných do zberní, ako aj zoznamy inventárov, vyhodnotil správca dane ako nehodnoverné, obsahujúce nedostatočnú identifikáciu. Správca dane vyjadril súhlas s tvrdením daňového subjektu, že všetok nakupovaný majetok je využiteľný v jeho prevádzke. Zároveň je ale k nákupu priradený len blok z elektronickej registračnej pokladnice, preto nakupovaný majetok mohol byť využiteľný aj na súkromné účely. Správca dane zdôraznil nedostatočné preukázanie použitia tohto majetku v areáli žalobcu z dôvodov nedostatočne vedenej evidencie. Zároveň poukázal na to, že žalobca predložil takú evidenciu majetku, kde sám niektoré nákupy spotrebičov riadne evidoval a iné nie, a pri absencii zaraďovacích a vyraďovacích protokolov zobral na seba riziko, že pri preukázaní využitia sa ocitne v dôkaznej núdzi. Názor žalobcu, že vedenie evidencie by bolo administratívne aj časovo náročné, vzhľadom na poväčšine dvojročnú záručnú lehotu, aj dlhšiu životnosť, označil správca dane za nepravdepodobné.
49. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu vznesených proti neuznaniu daňových výdavkov v sume 15 987,75 Eur za nákup spotrebičov čiernej a bielej techniky a zariadenia, uviedol rovnakú argumentáciu, ktorú zopakoval vo vyjadrení k správnej žalobe.
50. K uvedenej žalobnej námietke, týkajúcej sa nákupov zariadenia a čiernej a bielej techniky, správny súd uvádza, že je nedôvodná. Žalobca len vyjadril nesúhlas so závermi daňových orgánov, ale na preukázanie ich nesprávnosti nenavrhol a neuviedol žiadne dôkazy. Pokiaľ žalobca uviedol, že zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu, ani z interného predpisu, mu nevyplýva povinnosť viesť zoznam majetku, ani tento jeho argument nie je spôsobilý prelomiť závery daňových orgánov v preskúmavaných rozhodnutiach. O to viac je zdôrazňovanie tejto skutočnosti bez významu, keď sám žalobca Zoznam drobného majetku od 01.01.2010 do 30.04.2014 na výzvu správcu dane predložil. Následne preto správca dane správne v rámci daňovej kontroly konfrontoval nakúpený majetok podľa predložených dokladov o nákupe s týmto zoznamom. Výsledkom konfrontácie bolo v konečnom dôsledku neuznanie výdavkov na nákup takého majetku, ktorý v zozname evidovaný nebol. Ďalšie výzvy správcu dane voči žalobcovi na predloženie inventarizácie majetku boli v podstate v prospech žalobcu ako daňového subjektu, pretože mu umožňovali preukázať použitie nakúpeného majetku v zariadeniach, hoci v predloženom zozname majetok evidovaný nebol.
51. Žalobná námietka žalobcu je veľmi všeobecná a v podstate stručná, žalobca žiadnym konkrétnym spôsobom neozrejmuje použitie majetku, nákup ktorého nebol uznaný ako daňový výdavok (náklad) a ani nevysvetľuje prípadné príčiny vedenia neúplného zoznamu drobného majetku, ktorý bol správcovi dane na výzvu predložený.
52. Je možné uznať argument, že prevádzka zariadenia s ubytovacími a stravovacími službami, poskytujúca realizáciu športových a relaxačných aktivít, vyžaduje aj prirodzené obmieňanie spotrebičov bielej a čiernej techniky, ako aj zariadenia, či už z dôvodu opotrebovania alebo inovácie. Keďže však ide o taký charakter majetku, ktorý nie je využiteľný len v prevádzkach tohto druhu, ale je použiteľný kdekoľvek (aj v domácnosti), je správne prísne nazeranie daňových orgánov na uplatňovanie daňových výdavkov za tieto nákupy práve z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti. Žalobca v správnej žalobe netvrdil, že by išlo napríklad o také vybavenie kuchyne, v ktorej sa pripravuje strava pre reštauráciu, a ktoré nie je bežne použiteľné, ale je typické len pre reštauračné a kuchynské zariadenie.
53. Žalobca na jednej strane tvrdil, že nemá povinnosť viesť zoznam majetku, na druhej strane zoznamy (aj keď neúplné) správcovi dane predložil. Žalobca poukazoval na to, že zo strany správcu dane nebolo vykonané miestne zisťovanie, na druhej strane ako dôkaz predkladal aj potvrdenia o recyklácii niektorého majetku, z čoho je zrejmé, že miestne zisťovanie by neumožnilo reálnu konfrontáciu. Navyše miestne zisťovanie aj bolo vykonané v rámci daňovej kontroly na daň z priadnej hodnoty, pri ktorom žalobca predložil operatívnu evidenciu majetku, hoci predtým tvrdil, že takúto evidenciu majetku nevedie. Táto evidencia bola bez výpovednej hodnoty. Postoj žalobcu je zmätočný a jeho jednotlivé úkony (predloženie zoznamu dodatočne, napriek predchádzajúcemu tvrdeniu, že zoznam nevedie, potvrdenia o recyklácii), nesú prvky účelovosti.
54. Správny súd považuje postup daňových orgánov a závery, ku ktorým dospeli, v medziach uvedenej žalobnej námietky, za správne, logické a preskúmateľné.
55. Žalobca ďalšou žalobnou námietkou namietal neuznanie nákupu drogérie v sume 582,42 Eur za oprávnený náklad s tým, že sa nejedná o reálne spotrebovaný tovar v súvislosti s podnikaním. Podľa žalobcu správca dane nesprávne a hrubým odhadom vyčíslil spotrebu drogistického tovaru. Daňové orgány neovládajú systém prania u žalobcu, nevedia nakoľko je práčka pri konkrétnom praní naplnená. Výpočet počítal len s bežným znečistením, neboli brané do úvahy napríklad opakované prania pri veľkom znečistení a podobne. Výpočet tak žalobca označil za neobjektívny a maximálne skreslený.
56. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca v priebehu roku 2014 praktizoval veľmi neštandardný spôsob nakupovania v maloobchodných predajniach, ktorý vzniesol pochybnosti o ich skutočnej realizácii žalobcom. Išlo o veľké množstvo hotovostných nákupov a dokladov z elektronickej registračnej pokladnice. Žalobca mal nakupovať v jeden deň na jednom nákupnom mieste, opakovane po sebe, v malých množstvách (niekedy po jednom kuse), niekedy v rámci celej otváracej doby predajne, a podľa časového údaja na doklade boli medzi jednotlivými nákupmi len minútové intervaly. Nešlo len o nákup pracích prostriedkov, ale aj o nákup domácich potrieb, drobného stavebného materiálu (klince, lepenky, štetky, dláta...). Podľa žalovaného odôvodnenie týchto nákupov a spôsob ich realizácie žalobcom, že doklady s jednotlivými položkami boli určené na jednotlivé strediská a pre prehľadnosť boli nákupy nablokované na viacerých dokladoch, neobstojí. Podľa predložených účtovných kníh žalobca žiadnu analytickú evidenciu na jednotlivé strediská neviedol a ani na jedinom doklade nebola poznámka o určení miesta spotreby.
57. Pri preverení reálnosti nákupov pracích prostriedkov a aviváže porovnával správca dane nakúpené množstvá a predpokladanú reálnu spotrebu v roku 2014. Tento tovar bol vybraný preto, lebo pri prepočte bolo možné vychádzať z dávkovania odporúčaného výrobcom. Nebol urobený „hrubý odhad“ spotreby. Správca dane vychádzal z účtovných dokladov (presne nakúpené vyčíslené litre, pracie dávky a kg) a z vyjadrenia žalobcu o počte práčok a sezónnosti. Správca dane dospel k záveru, že nakúpené množstvo pracích prostriedkov a aviváže žalobca nemohol reálne spotrebovať v roku 2014, ale k 31.12.2014 mala časť v hodnote 582,42 Eur zostať ako nespotrebovaná zásoba. Žalovaný sa s touto argumentáciou správcu dane uvedenou v jeho rozhodnutí stotožnil.
58. Podľa žalovaného tak bol správny záver v preskúmavaných rozhodnutiach, že náklady v sume 582,42 Eur nespĺňajú podmienku vecnosti, pretože nebolo preukázané, že by tieto náklady slúžili na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie príjmov žalobcu. Žalobca uplatnením týchto výdavkov porušil ustanovenie § 2 písm. i) a j) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, preto o túto sumu bolo potrebné zvýšiť výsledok hospodárenia za rok 2014 podľa § 17 ods. 2 Zákona o dani z príjmov.
59. Z administratívneho spisu vyplýva, že na výzvu správcu dane č. 100874886/2017 zo dňa 15.05.2017 žalobca oznámil, že v jeho sídle sa nachádzajú dve práčky, ktoré sú púšťané mimo sezóny jeden až dvakrát denne a pri plnej obsadenosti areálu osem až deväťkrát denne. Z dôvodu vzniknutých pochybností pre neštandardný spôsob nakupovania správca dane vyčíslil pri pracích prachoch a aviváži nákup v celkovej sume 1 164,83 Eur a tento nákup vyčíslil aj v zakúpených množstvách v mililitroch, v gramoch a v pracích dávkach. Tieto údaje správca dane podrobne uviedol v tabuľke na strane 28 svojho rozhodnutia so záverom, že zakúpené množstvo pracích prachov a aviváže by vystačilo na cca 5900 praní. Podľa údajov o návštevnosti v roku 2014 (1031 hostí) a so zohľadnením obsadenosti v závislosti od „sezónnosti“ (sezónne obdobie jún až september (122 dní)) a mimosezónne obdobie zvyšných osem mesiacov (243 dní)), dospel správca dane k záveru, že v sezónnom období mohlo byť zrealizovaných zhruba 2000 praní (dve práčky osem až deväťkrát denne po dobu 122 dní), v mimosezónnom období zhruba 700 praní (dve práčky jedna až dvakrát denne 243 dní). V roku 2014 tak mohlo byť zrealizovaných približne 2700 praní, čo je menej ako polovica (45,76 %) z odhadovaného počtu 5900 praní, ktoré by mohli byť zrealizované z nakúpeného tovaru. Správca dane tak uznal 50 % z nakúpeného množstva.
60. K námietkam žalobcu o tom, že tovary boli využívané aj na údržbu ďalších častí zariadenia
- čistenie bazénov, digestorov a podobne, správca dane uviedol, že pracie prachy a aviváž nie sú určené na čistenie iných zariadení, napríklad bazén, a takéto tvrdenie žalobcu je v rozpore s hygienickými požiadavkami. Vyjadrenie žalobcu podľa správcu dane nepreukázalo oprávnenosť zaúčtovania preverovaných výdavkov.
61. K odvolacím námietkam žalobcu, smerujúcim voči neuznaniu nákladov na nákup pracích prostriedkov a aviváže, žalovaný uviedol argumentáciu, ktorú zopakoval vo vyjadrení k správnej žalobe.
62. Námietky žalobcu voči neuznaniu časti daňových výdavkov na nákup pracích prostriedkov a aviváže nepovažuje správny súd za dôvodné. Žalobca len nekonkrétnym spôsobom vyjadril nesúhlas so závermi, ku ktorým dospel správca dane, a s ktorými sa stotožnil žalovaný. Je potrebné uznať argument daňových orgánov, že spôsob nákupu pracích prostriedkov a aviváže bol neštandardný a zdôvodnenie takéhoto spôsobu nakupovania žalobca nevysvetlil, naopak jeho argumentáciu je možné vyhodnotiť ako zmätočnú, nemajúcu podklad v reálnych potrebách jeho prevádzky a ani vo vedení jeho účtovníctva. Ani v správnej žalobe bližšie neobjasnil dôvody nákupov v rovnaký deň, na rovnakom mieste, v malom časovom rozpätí, rovnako bližšie neobjasnil ani spotrebu tohto tovaru. S ohľadom na neštandardný spôsob nákupu sa potom aj postup správcu dane pri určení možnej reálnej spotreby pracích prostriedkov a aviváže javí ako logický a závery z neho sú preskúmateľné. Žalobca len všeobecne uviedol, že daňové orgány nepoznajú jeho systém prania, nezohľadnili možnosť prať s nie úplne naplnenou práčkou a nezohľadnili prípadnú potrebu opakovaných praní. Ničím konkrétnym ale žalobca neargumentoval (spôsob prania, konkrétne potreby...). V medziach žalobnej námietky potom považuje správny súd závery daňových orgánov, týkajúce sa tejto skupiny daňových výdavkov, za správne, logické a preskúmateľné.
63. Žalobca v ďalšej žalobnej námietke vyjadril nesúhlas s neuznaním dodávateľských faktúr za oprávnený náklad so záverom, že nebola preukázaná aj realizácia prác (dodanie služieb) subjektom uvedeným na faktúre v celkovej sume 520 769,- Eur.
64. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi ISS Facility Services, spol. s r. o., so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO 31 345 212 (ďalej len „ISS Facility Services, spol. s r.o.“) žalobca uviedol, že boli vystavené faktúry v celkovej hodnote 89 237,40 Eur, všetky fakturované tovary a služby boli fakticky dodané, čo bolo preukázané dostupnými dokladmi (faktúry, dodacie listy, výpisy z účtu). Dodanie si mohol správca dane overiť pri miestnom zisťovaní, ktoré bolo žalobcom navrhované.
65. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi BETAMONT, s. r. o., so sídlom J. Jesenského 1054/44, Zvolen, IČO 31 564 518 (ďalej len „BETAMONT, s. r. o.“) poukázal na faktúry v celkovej hodnote 11 960,- Eur s tým, že všetky fakturované tovary a služby boli fakticky dodané, čo bolo preukázané všetkými dostupnými dokladmi (faktúry, výpis z účtu). Na výzvu žalobcu správca dane vykonal miestne zisťovanie, pri ktorom bolo preukázané, že práce boli vykonané, čo potvrdil správca dane aj vo svojom vyjadrení na strane 20 rozhodnutia v konaní o DPH.
66. V súvislosti s obchodným stykom s uvedenými obchodnými spoločnosťami bolo vedené vyšetrovanie orgánmi činnými v trestnom konaní, v ktorom bola vykonaná aj konfrontácia žalobcu a pána Stredáka, ktorý za uvedené dve spoločnosti sprostredkoval pre žalobcu vykonanie fakturovaných služieb a tovarov.
67. K spoločnosti RENOVAL, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 2265, Dolný Kubín, IČO: 44 936 052 (ďalej len „RENOVAL, s. r. o.“) žalobca uviedol, že boli vystavené faktúry v celkovej hodnote 31 326,- Eur, všetky fakturované služby a tovary boli fakticky dodané, čo bolo preukázané všetkými dostupnými dokladmi (faktúry, výpisy z účtu). Správca dane vykonal miestne zisťovanie, pri ktorom bolo jasne preukázané, že práce boli vykonané, čo správca dane aj potvrdil vo svojom vyjadrení na strane 16 rozhodnutia v konaní o DPH.
68. Dodávateľom F. O., F. I. XXXX/XX, W. W. boli vystavené faktúry v celkovej hodnote 238 698,- Eur, všetky fakturované služby a tovary boli fakticky dodané, čo bolo preukázané všetkými dostupnými dokladmi (faktúry, výpis z účtu). Na výzvu žalobcu správca dane vykonal miestne zisťovanie, pri ktorom bolo preukázané, že práce boli dodané, čo správca dane potvrdil aj vo svojom vyjadrení na strane 18 rozhodnutia v konaní o DPH. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí aj pripustil, že plnenia uvedené na faktúrach boli reálne vykonané, pričom vzniesol len ničím nepodložené pochybnosti o tom, že tieto práce vykonal deklarovaný dodávateľ. Závery v tomto smere sú preto neodôvodnené a nesprávne.
69. Dodávateľom L. N., Q. XXX, XXX XX Q. boli vystavené faktúry v celkovej hodnote 15 374,- Eur, všetky fakturované služby a tovary boli fakticky dodané, čo bolo preukázané všetkými dostupnými dokladmi (faktúry, výpisy z účtu). Pri miestnom zisťovaní bolo jasne preukázané, že práce boli vykonané, čo správca dane potvrdil vo svojom vyjadrení na strane 16 rozhodnutia v konaní o DPH. Samotný dodávateľ L. N. sa vyjadril, že vystavil namietané faktúry a práce vykonal, t. j. potvrdil reálne vykonanie prác. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí aj pripustil, že plnenia uvedené na faktúrach vystavených týmto dodávateľom boli reálne vykonané a vzniesol len ničím nepodložené pochybnosti o tom, že tieto práce vykonal deklarovaný dodávateľ. Závery správcu dane vo vzťahu k tomuto dodávateľovi sú neodôvodnené a nesprávne a úplne v rozpore so skutkovými zisteniami.
70. K dodávateľovi OKNOTHERM, s. r. o. (od 03.06.2015 zmena obchodného mena na OTRVORENÉ OKNO, s. r. o.), so sídlom Medený Hámor 15, Banská Bystrica, IČO: 36 653 225 (ďalej len „OKNOTHERM, s. r. o.“ alebo „OTVORENÉ OKNO, s. r. o.“) žalobca uviedol, že boli vystavené faktúry v celkovej hodnote 117 755,60 Eur, všetky fakturované služby a tovary boli fakticky dodané, čo bolo preukázané všetkými dostupnými dokladmi (faktúry, výpisy z účtu). Pri miestnom zisťovaní bolo preukázané, že práce boli vykonané, čo potvrdil aj správca dane vo svojom vyjadrení na strane 34 rozhodnutia v konaní o DPH. Bývalý konateľ spoločnosti OTVORENÉ OKNO, s. r. o., potvrdil vykonanie prác pre žalobcu. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí aj pripustil, že plnenia uvedené na faktúrach vystavených týmto dodávateľom boli reálne vykonané a vzniesol len ničím nepodložené pochybnosti o tom, že tieto práce vykonal OKNOTHERM, s. r. o. Závery správcu dane sú tak neodôvodnené a nesprávne.
71. Spoločnosť BETEX, s. r. o., Nová Baňa , IČO: 46 533 800 (ďalej len „BETEX, s. r. o.“) vystavila faktúry v celkovej hodnote 16 328,- Eur, všetky fakturované služby a tovary boli fakticky dodané, čo bolo preukázané všetkými dostupnými dokladmi (faktúry, výpis z účtu). Pri miestnom zisťovaní bolo jasne preukázané, že práce boli vykonané, čo potvrdil aj správca dane vo svojom vyjadrení na strane 34 rozhodnutia v konaní o DPH. Bývalý konateľ tohto dodávateľa sám potvrdil vykonanie prác pre žalobcu a správca dane v prvostupňovom rozhodnutí aj pripustil, že plnenia uvedené na faktúrach vystavených týmto dodávateľom boli reálne vykonané, pričom vzniesol len ničím nepodložené pochybnosti o tom, že tieto práce vykonal deklarovaný dodávateľ. Závery správcu dane sú neodôvodnené a nesprávne.
72. Žalobca vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane, že aj keď práce boli vykonané, nebolo preukázané dodanie zo strany deklarovaného dodávateľa. Žalobca mal riadne priznaný príjem z následného opracovania a predaja drevených klátikov, ktoré mu dodali vyššie uvedení dodávatelia. Prírezy dodával ďalej svojmu odberateľovi spoločnosti IRON ART, s. r. o. a príjem z tohto dodania predstavoval v roku 2014 sumu 344 964,- Eur. Náklady žalobcu preto súviseli s jeho príjmami.
73. Bola preukázaná existencia zmluvy, ako aj faktické dodanie služieb, čím boli naplnené zákonné podmienky. Na druhej strane stoja len vyššie uvedené pochybnosti a závery správcu dane. Tieto okolnosti sa ale týkajú objektívnych skutočností na strane dodávateľov, ktoré žalobca nemal možnosť ovplyvniť a nie sú spôsobilé vyvrátiť skutočnosti osvedčené listinami predloženými v daňovom konaní, ani skutočnosti zistené z výpovedí osôb, a podobne. Správca dane sa dostal do dôkaznej núdze.
74. Žalobca poukázal na závery v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/06 zo dňa 16.12.2018 o tom, že správca dane nemôže uskutočňovať extenzívny výklad zákonov a napríklad uskutočniť výsluch svedka bez oznámenia daňovému subjektu.
75. Žalobca nemôže zodpovedať za to, že iný daňový subjekt si neplní svoje povinnosti - nevedie účtovníctvo, nepodáva daňové priznania, nekomunikuje so správcom dane.
76. Daňový subjekt znáša dôkazné bremeno len vo vzťahu ku skutočnostiam, ktorých preukázanie mu zákon ukladá. Všetky ostatné skutočnosti musí preukázať správca dane a v tomto smere znáša vlastné dôkazné bremeno. Preverovanie dodávateľa žalobcu je nad rámec toho, čo má žalobca vo vzťahu k svojej daňovej povinnosti skúmať a dokazovať. Napriek tomu si svojich dodávateľov pred realizovaním obchodu kontroluje.
77. Žalobca poukázal ďalej na čl. 2 ods. 2 a 3 a čl. 152 Ústavy SR s tým, že správca dane nemôže extenzívne rozširovať podmienky stanovené zákonom. Ak daňový subjekt splnil zákonom taxatívne stanovené podmienky a vychádzal pritom z vopred zákonom stanoveného a známeho rozsahu dokladov, ktoré je povinný preukázať, nemôže správca dane v rozpore so zákonom vyžadovať preukazovanie ďalších skutočností, ktoré právna úprava v čase dodania neustanovovala. Žalobca dôsledne uplatňoval aj zásadu poctivého obchodného styku, keďže riadne funguje a riadne si plní všetky svoje povinnosti, vrátane daňových.
78. Žalovaný k tejto žalobnej námietke uviedol, že daňové doklady musia nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke preukazovať, že plnenia sa reálne uskutočnili v období uvedenom na faktúrach, vo fakturovanom rozsahu a osobou uvedenou na faktúre. Daňový doklad a ani úhrada nie je dôkazom, že k plneniu došlo osobou uvedenou na faktúre.
79. Predloženie dokladov je jednou z hmotnoprávnych podmienok, samotná faktúra ale nie je považovaná za vyčerpávajúce preukázanie skutkového stavu. Daňový doklad je len tvrdením o skutočnosti, ktorú daňový subjekt musí vedieť preukázať aj inak, ak jeho vierohodnosť bola v priebehu daňovej kontroly spochybnená.
80. Žalobca musí byť schopný preukázať, že plnenia deklarované na faktúrach boli reálne uskutočnené osobami uvedenými na faktúrach.
81. Rozsiahlym dokazovaním správca dane preukázal:
82. Obchodné spoločnosti ISS Facility Services, s. r. o., BETAMONT, s. r. o. a RENOVAL, s. r. o., sú kontaktné a vykonávajú obchodnú činnosť. K obchodným vzťahom so žalobcom v roku 2014 sa vyjadrili, že v tomto roku žalobca nebol ich obchodným partnerom, nevystavili mu faktúry, deklarované plnenia nedodali a neprijali úhrady za ne. Konatelia týchto spoločností boli vypočutí ako svedkovia, žalobca sa výsluchov nezúčastnil, napriek tomu, že o nich bol riadne a včas upovedomený. Zriekol sa tým práva klásť svedkom otázky a preukazovať svoje tvrdenia.
83. Ostatní deklarovaní dodávatelia - F. O., L. N., OKNOTHERM, s. r. o. a BETEX, s. r. o., sú nekontaktne subjekty, na adresách sídel reálne nesídlia alebo sa tam nezdržiavajú dlhodobo, alebo ide o spoločnosti zaniknuté v dôsledku zlúčenia a ich právni nástupcovia sú nekontaktní. Tieto fyzické osoby a ich bývalí konatelia boli vypočutí ako svedkovia, dodanie aj potvrdili, ale správcovi dane neposkytli žiadne overiteľné údaje - nepredložili doklady, odpovede na konkrétne otázky boli len všeobecného charakteru. Ani týchto výsluchov sa žalobca, napriek oznámeniu o ich konaní, nezúčastnil.
84. Náklady za služby a dodávky materiálu od vyššie uvedených dodávateľov nespĺňajú podmienku preukázateľnosti, pretože nebolo preukázané poskytnutie služieb a dodávok materiálu žalobcovi dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Nebola preto splnená podmienka vecnosti, t. j. tieto náklady neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu. Preto bol správny záver v preskúmavaných rozhodnutiach, že zaradením týchto nákladov do daňových výdavkov žalobca porušil ustanovenie § 2 písm. i) a j) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjov a žalobcovi bol opodstatnene zvýšený výsledok hospodárenia za rok 2014 o sumu 520 769,- Eur podľa § 17 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov.
85. Účelom daňovej kontroly nie je len formálne skontrolovanie daňových dokladov, ale aj preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov, ktoré majú vplyv na daňové výdavky daňového subjektu.
Existencia samotnej zmluvy, faktúry a úhrady nie sú dostatočným dôkazom, že k naplneniu predmetu fakturácie aj reálne došlo.
86. Žalovaný ďalej poukázal na presúvanie dôkazného bremena v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania s tým, že dôkazné bremeno nesie daňový subjekt, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, pričom nestačí, že má faktúru a doklad o úhrade. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vykonáva správca dane, daňový subjekt sa nemôže zbaviť povinnosti predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, a to ani v prípade, že by sa nevedel svojho obchodného partnera dopátrať, resp. sa s ním skontaktovať. Správca dane nepožadoval od žalobcu dôkazy nad rámec jeho dôkazného bremena, a zároveň správca dane nemôže nahrádzať povinnosti žalobcu, ktorý je povinný preukazovať, že vynaložený náklad je aj daňovým výdavkom.
87. Ďalej žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2019 o tom, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ak správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukazateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, možno potom konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a je opäť na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenia jeho pôvodných dôkazov správcom dane. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na závery rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/18/2011 a sp. zn. 6Sžf/14/2012, ktoré sa týkali nepreukázania dodania tovaru dodávateľmi uvedených na faktúrach.
88. K poukazu žalobcu na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/06 zo dňa 16.12.2018 žalovaný uviedol, že o všetkých výsluchoch svedkov bol žalobca riadne a včas správcom dane písomne upovedomený a zásielky mu boli vo všetkých prípadoch aj riadne doručené. Ani jedného výsluchu sa však nezúčastnil, čím sa pripravil o právo klásť svedkom otázky za účelom zistenia skutkového stavu. Žalobca nenesie, a ani nemôže niesť zodpovednosť za iné daňové subjekty. Taktiež nemôže predpokladať, že o určitých dodávateľoch nebude vedená riadna evidencia a za týmto účelom si bude musieť zabezpečovať nadštandardné dôkazy o uskutočnenom plnení. Mal by mať ale vedomosť o tom, či podnikateľský subjekt, s ktorým uzatvára obchodný vzťah, je funkčný, či má kapacitu na realizovanie objednaných služieb alebo dodanie tovarov, a či riadne uskutočňuje podnikateľskú činnosť. Pri realizácii podnikateľskej činnosti a výbere obchodných partnerov musí postupovať s maximálnou opatrnosťou, aby potom v prípade daňovej kontroly nemal problém so splnením si vlastnej dôkaznej povinnosti.
89. Žalovaný preto považoval závery v preskúmavaných rozhodnutiach za správne.
90. Z administratívneho spisu je zrejmé, že v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane čerpal aj z podkladov, ktoré boli obstarané v rámci daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2014.
91. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi ISS Facility Services, spol. s r. o., z administratívneho spisu vyplýva, že dožiadaním č. 103073171/2016 zo dňa 05.05.2016 správa dane požiadal Daňový úrad Bratislava o preverenie toho, či uvedený deklarovaný dodávateľ vystavil pre žalobcu faktúry, ktoré mal žalobca zahrnuté v evidencii DPH v zdaniteľnom období január až december 2014, a či táto spoločnosť odviedla DPH z týchto faktúr. Zároveň daňový úrad žiadal preveriť, akú činnosť spoločnosť vykonáva, či má zamestnancov, akým spôsobom a kedy boli faktúry uhradené, či práce boli vykonané a kto ich vykonal, či existuje evidencia o vykonaných prácach.
92. V odpovedi Daňového úradu Bratislava č. 103349927/2016 zo dňa 15.06.2016 je uvedené, že sa dňa 07.06.2016 dostavil na Daňový úrad Bratislava splnomocnený zástupca uvedeného daňového subjektu G.. N. C. a G.. T. A. (účtovníčka). O ústnom pojednávaní bola spísaná zápisnica č. 103292443/2016. Zo zápisnice vyplýva, že podľa výpovede uvedených osôb predmetné faktúry spoločnosť ISS Facility Services, spol. s r. o., pre žalobcu nevystavila, tieto faktúry nemá zaúčtované v účtovníctve, neboli ani vystavené a ani uhradené, nebola uzavretá písomná zmluva a nebola vystavená ani písomná objednávka. Spoločnosť vykonáva podnikateľskú činnosť a má cca 3000 zamestnancov, podpis na faktúrach nie je podpisom žiadnej z osôb oprávnených vystavovať, resp. podpisovať faktúry.
93. Ďalej z administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 03.07.2017 bol uskutočnený dožiadaným správcom dane Daňovým úradom Bratislava výsluch svedka G.. N. C., J. O. XXXXX/XX, W.. Výsluch bol vykonaný na základe dožiadania správcu dane č. 100895401/2017 zo dňa 16.05.2017. Upovedomenie o uskutočnení výsluchu svedka bolo žalobcovi doručené dňa 05.05.2017 a na výsluch sa žalobca nedostavil.
94. Zo zápisnice č. 101471143/2017 zo dňa 03.07.2017 vyplýva, že G.. N. C. na otázky odpovedal, že so žalobcom spoločnosť ISS Facility Services, s. r. o., nikdy nespolupracovala, faktúry nevystavila, nemá ich vo svojom účtovníctve a v súvislosti s predmetnými faktúrami bolo podané trestné oznámenie. Potvrdil, že spoločnosť vykonáva upratovacie služby, technickú správu nehnuteľností, starostlivosť o zeleň a strážnu službu a má cca 3000 zamestnancov. Fakturované práce pre žalobcu neboli realizované, a preto nebola obdržaná ani úhrada za fakturované plnenia.
95. Podľa správneho súdu je správny záver daňových orgánov, že predloženie faktúry je len jednou z hmotnoprávnych podmienok a faktúra sama o sebe nie je preukázaním reálnosti obchodnej transakcie. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi ISS Facility Services, spol. s r. o., bol vykonaný výsluch osoby oprávnenej konať za tohto dodávateľa. Žalobca bol o výsluchu svedka upovedomený a v správnej žalobe ani nevzniesol žiadne námietky v tom smere, že by o výsluchu nevedel. Tým, že o výsluchu svedka bol upovedomený a nezúčastnil sa ho, sám nevyčerpal možnosti svojej obrany v daňovom konaní. Konanie pred správnym súdom má slúžiť len na preskúmanie postupu a individuálnych správnych aktov orgánov verejnej správy, jeho účelom nie je nahradzovanie činností správnych orgánov a konania pred nimi. Z uvedeného vyplýva, že ťažisková obrana práv a právom chránených záujmov účastníkov administratívneho konania má byť prednesená v administratívnom konaní a majú sa s ňou vysporiadať príslušné orgány verejnej správy.
96. Žalobca žiadne konkrétne dôkazy vo vzťahu k dodávateľovi ISS Facility Services, spol. s r. o., v administratívnom konaní, ani v správnej žalobe a ani na pojednávaní pred správnym súdom nenavrhol a neuviedol. V správnej žalobe nepredniesol ani konkrétne skutkové tvrdenia a prípadne opis skutkových okolností, ktoré by mali nasvedčovať reálnosti deklarovaných plnení. Poukaz na vedenie trestného konania a na konfrontáciu s pánom X. je taktiež len vo všeobecnej rovine, bez naznačenia konkrétnych skutkových okolností a súvislostí. Preto ani nie je zrejmý súvis s prípadným trestným konaním. Aj na pojednávaní konateľ žalobcu len uviedol, že sa spoľahol na svojho dlhodobého známeho pána X. a nepreveril si, či tento je oprávnený konať za uvedenú obchodnú spoločnosť. Aj na pojednávaní potvrdil, že v trestnom konaní bol žalobca, resp. jeho štatutárny orgán vypočúvaný ako svedok, ale žiadnym výstupom z trestného konania nedisponoval.
97. Žalobca deklaroval obchodné prípady s dodávateľom ISS Facility Services, spol. s r. o. Správca dane spochybnil žalobcom uplatnené daňové výdavky (keď deklarovaný dodávateľ vystavenie faktúr a dodanie prác poprel), a tým sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu, ktorý ho neuniesol. Žalobca disponoval vystavenou faktúrou a poukazoval na to, že práce boli reálne uskutočnené v jeho areáli, samotný deklarovaný dodávateľ, ale dodanie prác poprel. Daňové orgány tak žalobcu nezaťažovali dôkazným bremenom, ktoré ho už nezaťažovalo a nad rámec zákonnej právnej úpravy. V medziach žalobných námietok tak správny súd považuje závery daňových orgánov vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi ISS Facility Services, spol. s r.o. za zákonné a správne.
98. Vo vzťahu k dodávateľovi BETAMONT, s. r. o., z administratívneho spisu vyplýva, že bol vykonaný výsluch G.. Y. D., P. XXXX/X, N. - P., ktorá uviedla, že na žalobcom predložených faktúrach deklarované plnenia - montáž regulácie telocvične a rekreačného dvojdomu - neboli žalobcovi dodané, spoločnosť nevystavila faktúry, nesúhlasí ani číselný rad faktúr. Obdobne sa vyjadrila k deklarovaným plneniam
- opracovanie dubových prírezov, hobľovanie, brúsenie a manipulácia s drevenou hmotou, dopojenie do slaboprúdovej, telefónnej a optickej siete, zabezpečenie signalizačnej siete. Uvedené vyplýva zo zápisnice č. 103960915/2015 zo dňa 20.09.2016. Pri výsluchu dňa 07.06.2017, ktorého obsah je zaznamenaný v zápisnici č. 101240675/2017, G.. Y. D. zotrvala na svojich predošlých vyjadreniach, poukázala ešte na Knihu vyšlých faktúr za rok 2014 s tým, že žalobcu pozná, ale v roku 2014 neboli pre neho realizované žiadne dodávky. Žalobca bol o výsluchu uvedenej svedkyne upovedomený (čo v správnej žalobe ani sám nerozporoval) a výsluchu sa nezúčastnil. Z rozhodnutia správcu dane, týkajúceho sa dane z pridanej hodnoty, vo vzťahu k tomuto obchodnému prípadu vyplýva (rozhodnutie č. 100159200/2018 zo dňa 17.01.2018), že aj správca dane konštatoval, že pri fyzickej ohliadke areálu žalobcu bolo zistené, že deklarované práce boli vykonané. Správny súd ale považuje za podstatné vo vzťahu k verifikácii žalobcom tvrdených skutočností to, že deklarovaný dodávateľ vystavenie faktúr a realizáciu prác poprel, čím nebolo preukázané, že deklarované práce, z ktorých boli uplatnené daňové výdavky, boli realizované deklarovaným dodávateľom, teda správca dane vyvrátil relevantným spôsobom tvrdenie daňového subjektu.
99. Správny súd považuje závery daňových orgánov vo vzťahu k dodávateľovi BETAMONT, s. r. o., v medziach správnej žaloby a námietok v nej vznesených, za správne. Žalobca predložil faktúry a správca dane preveril, že na faktúrach deklarované plnenia boli realizované. Konfrontáciou žalobcom tvrdených a zistených skutočností s výpoveďou osoby oprávnenej konať za deklarovaného dodávateľa ale bolo zistené, že deklarovaný dodávateľ dodanie plnení nepotvrdil, neúčtoval o nich, nepotvrdil ani vystavenie faktúr. Správca dane tak spochybnil žalobcom deklarované obchodné prípady a dôkazné bremeno sa presunulo na žalobcu. Aj na tieto daňové výdavky sú použiteľné závery, ktoré správny súd uviedol pri deklarovanom dodávateľovi ISS Facility Services, spol. s r.o. Žalobca bol o realizácii výsluchu svedka
- osoby oprávnenej konať za spoločnosť BETAMONT, s. r. o. upovedomený a nezúčastnil sa ho, čím sám nevyčerpal možnosti svojej obrany v daňovom konaní a nevyužil tak možnosť konfrontácie svojich tvrdení. V správnej žalobe nič konkrétne vo vzťahu k tomuto dodávateľovi neuviedol, a to ani popis skutkových okolností, ktoré by ozrejmovali dojednanie spolupráce s dodávateľom a realizáciu prác. V správnej žalobe žalobca svoju námietku odôvodňoval len stručne, bez konkrétnych skutkových okolností a súvislostí. Rovnako stručne tiež poukazoval na vedenie trestného stíhania, avšak na pojednávaní pred správnym uviedol, že trestné stíhanie bolo vedené len vo vzťahu k spoločnosti ISS Facility Services, spol. s r. o.
100. V tomto prípade neboli závery daňových orgánov založené len na tom, že na strane deklarovaného dodávateľa neboli splnené daňové a účtovne povinností, pretože deklarovaný dodávateľ dodanie deklarovaných plnení a ani vystavenie faktúr nepotvrdil.
101. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi RENOVAL, s. r. o., bolo z administratívneho spisu zistené, že správca dane požiadal Daňový úrad Žilina o preverenie deklarovaných obchodných transakcií s týmto dodávateľom dožiadaním č. 103379636/2016 zo dňa 21.06.2016. U. W., J. V. XXXX/X, T. O. (konateľ spoločnosti v období od 11.09.2014 do 16.06.2015) uviedol, že žalobcu nepozná a ani s ním spoločnosť RENOVAL, s. r. o., neobchodovala. Predmetom deklarovaných plnení malo byť hobľovanie a brúsenie dubových prierezov, manipulácia s drevenou hmotou, pílenie a rúbanie dreva. K faktúre žalobca doložil objednávku prác zo dňa 02.10.2014. Pán W. nepotvrdil vystavenie faktúry s tým, že faktúra nemá ani takú formu, v ktorej faktúry vystavoval. Spoločnosť nemala v majetku ani žiadne stroje, prostredníctvom ktorých by mohli byť realizované deklarované plnenia. Priebeh výsluchu je zaznamenaný v zápisnici Daňového úradu Žilina č. 103987188/2016 zo dňa 27.09.2016. Žalobca bol o výsluchu svedka upovedomený, ale výsluchu svedka sa nezúčastnil.
102. Vo vzťahu k týmto obchodným transakciám je zrejmé, že žalobca opäť predložil faktúru a objednávku a správca dane konštatoval, že pri fyzickej ohliadke bolo preukázané dodanie prác. Z výpovede bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa ale vyplýva, že nielenže nepotvrdil vystavenie faktúry, nepotvrdil ani dodanie prác a dokonca uviedol, že účet, na ktorý mala byť žalobcom vykonaná úhrada, nebol účtom tohto deklarovaného dodávateľa. Žalobca v správnej žalobe opäť len veľmi všeobecne a nekonkrétne namietal závery daňových orgánov bez konkrétnych skutkových okolností, ktorými by objasňoval obchodnú spoluprácu s deklarovaným dodávateľom, a ktorými by prelomil závery daňových orgánov. Za najpodstatnejšie považuje správny súd to, že žalobca sa nezúčastnil výsluchu konateľa (bývalého) a nevyužil dostatočný priestor na konfrontáciu svojich tvrdení v rámci daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní. Ani v správnej žalobe žiadnu konkrétnu argumentáciu nepredniesol. V medziach žalobných námietok tak správny súd považuje závery daňových orgánov vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi RENOVAL, s. r. o., s odkazom aj na závery uvedené pri predošlých dvoch deklarovaných dodávateľoch, za správne a zákonné.
103. Žalobca ďalej účtoval v roku 2014 aj na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa F. O. v celkovej výške 238 698,- Eur. Predmetom deklarovaných plnení mala byť dodávka palivového dreva, opracovanie prírezov a manipulácia s drevenou hmotou, pílenie a rúbanie dreva, výroba a pokládka podlahy na loď. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pripúšťa, že s ohľadom na charakter podnikateľskej činnosti žalobcu boli deklarované plnenia reálne uskutočnené. Podľa správcu dane ale bolo spochybnené, že práce dodal deklarovaný dodávateľ. Správca dane poukázal na to, že deklarované plnenia sa snažil preveriť u deklarovaného dodávateľa F. O.. Predvolanie č. 103211817/2016 zo dňa 25.05.2016 a č. 104277440/2016 zo dňa 11.11.2016 sa správcovi dane na známu adresu uvedeného deklarovaného dodávateľa nepodarilo doručiť a zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. 104. Správca dane následne požiadal o predvedenie uvedenej osoby Okresné riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici žiadosťou zo dňa 05.12.2016. F. O. nebol predvedený z dôvodu, že sa na známej adrese jeho pobytu nenachádzal a obyvatelia domu nemali žiadnu vedomosť o tom, že by sa takáto osoba v dome vôbec mala nachádzať.
105. Podľa správneho súdu vo vzťahu k tomuto deklarovanému dodávateľovi závery správcu dane neobstoja. Správca dane uznal splnenie formálnych zákonom vyžadovaných podmienok - dokladov (predloženie faktúry a objednávky) a pripustil aj skutočnú realizáciu deklarovaných plnení. Podľa správcu dane ale nebolo preukázané, že plnenia boli realizované deklarovaným dodávateľom, pretože tento je nekontaktný a nebolo k dispozícii jeho účtovníctvo. Takéto spochybnenie deklarovaných obchodných transakcií podľa správneho súdu neobstojí. Za podstatné správny súd považuje to, že ani samotný správca dane nespochybnil reálne uskutočnenie deklarovaných plnení, teda v tomto prípade neboli zo strany žalobcu splnené len formálne podmienky uplatňovaného daňového nároku. Samotný správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že vzhľadom na charakter vykonávanej podnikateľskej činnosti žalobcu pripúšťa, že plnenia uvedené na faktúrach vystavených F. Kontúrom boli reálne uskutočnené. Zároveň nešlo ani o prípad, že by deklarovaný dodávateľ sám nepotvrdil dodanie plnení a vystavenie faktúr. Podľa správneho súdu nemožno u daňového subjektu vyvodzovať zodpovednosť za nekontaktnosť daňového subjektu a za neplnenie jeho účtovných a daňových povinností. Samotná nekontaktnosť osoby deklarovaného dodávateľa na prelomenie tvrdenia o reálnosti deklarovaných obchodných prípadov v tomto prípade preto podľa správneho súdu neobstojí. Daňové orgány nezistili a neuviedli žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by vyvracali tvrdenie daňového subjektu, že deklarované plnenia nemohli byť dodané deklarovaným dodávateľom, napr. že nemal oprávnenie na podnikanie, nedisponoval potrebným pracovným náradím, nebola vykonaná úhrada, a pod.
106. Žalobca ďalej v roku 2014 účtoval na ťarchu nákladového účtu za práce na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa L. N. v celkovej výške 15 374,- Eur. Predmetom deklarovaných plnení malo byť opracovanie prírezov, výroba klátikov, odkôrnenie, brúsenie, pílenie, náter a presun, príprava palivového reziva, pílenie, rúbanie a ukladanie dreva.
107. Správca dane predvolal L. N. na výsluch predvolaniami č. 103380193/2016 zo dňa 21.06.2016 a č. 103668414/2016 zo dňa 05.08.2016. Zásielky sa vrátili s poznámkou „adresát neprevzal v odbernej lehote“. Následne bol preverovaný pobyt uvedenej osoby. Predvolanie č. 104278523/2016 zo dňa 11.11.2016 L. N. prevzal, ale na výsluch sa nedostavil. L. N. sa dostavil k správcovi dane dňa 16.12.2016. Po oboznámení, že spísanie zápisnice bude trvať určitú dobu, odmietol vypovedať s tým, že sa skontaktuje so správcom dane, keď bude v SR, nakoľko sa nachádza v ČR. Dňa 03.01.2017 bol vykonaný výsluch L. N., ktorého sa žalobca nezúčastnil. Priebeh a obsah výsluchu je zaznamenaný v Zápisnici o výsluchu svedka č. 100008518/2017. L. N. potvrdil dodanie deklarovaných plnení, ale nevedel tieto deklarované plnenia doložiť žiadnymi účtovnými a daňovými dokladmi.
108. Na ťarchu nákladových účtov za práce, prepravné a za opravy a udržiavanie účtoval žalobca aj náklady na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa OKNOTHERM, s. r. o., v sume 117 755,60 Eur bez DPH. Predmetom dodania mali byť montáž oplotenia, výroba stĺpikov, lešenie, betonáž, opracovanie dubových prírezov, okná, preprava materiálu. Správca dane konštatoval, že od 03.06.2015 nastala zmena obchodného mena uvedeného deklarovaného dodávateľa na OTVORENÉ OKNO, s. r. o., a od 13.11.2015 bol uskutočnený dobrovoľný výmaz v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom je spoločnosť
KFT-STAV, s. r. o., Medený Hámor, IČO: 36 776 475. Zásielka adresovaná právnemu nástupcovi sa vrátila správcovi dane s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“. Bol realizovaný výsluch pána U. U. L. - bývalého konateľa, ktorý potvrdil uskutočnenie prác, ale nevedel predložiť účtovné a daňové doklady s tým, že tieto odovzdal konateľovi právneho zástupcu (výsluch je obsiahnutý v zápisnici č. 104525482/2016 zo dňa 21.12.2016). Správca dane ďalej poukázal na to, že spoločnosť KFT-STAV, s. r. o., sa na svojom deklarovanom sídle nenachádza, so správcom dane nekomunikuje a zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“.
109. Správca dane uviedol, že bývalý konateľ U. U. L. potvrdil dodanie plnení len v teoretickej rovine a neposkytol overiteľné údaje, ktoré by preukázali skutočné dodanie plnení. Správca dane pripustil, že plnenia boli reálne uskutočnené, ale podľa jeho názoru nebolo jednoznačne a nezameniteľným spôsobom preukázané, že plnenia boli dodané deklarovaným dodávateľom.
110. Žalobca účtoval v roku 2014 za palivové drevo a za opravu a udržiavanie aj náklady na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa BETEX, s. r. o., v celkovej sume 16 328,- Eur bez DPH. Predmetom dodávky malo byť dodanie palivového dreva a zámkovej dlažby.
111. Výzva na predloženie dokladov zaslaná deklarovanému dodávateľovi č. 104264783/2016 zo dňa 09.11.2016 sa vrátila s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Od 05.01.2017 bola uvedená spoločnosť vymazaná z obchodného registra s právnym nástupcom ETRADER, s. r. o., Galanta. Dňa 17.01.2017 sa uskutočnil výsluch svedka P. I. (bývalý konateľ). Obsah výsluchu je obsiahnutý v zápisnici č. 1000091120/2017. Žalobca sa výsluchu nezúčastnil napriek tomu, že bol o tomto výsluchu upovedomený. Uvedený bývalý konateľ potvrdil vystavenie faktúr, dodanie plnení a zaplatenie DPH. Doklady nevedel predložiť s tým, že firmu predal G. O. a všetky doklady jej odovzdal.
112. Z iného daňového konania správca dane zistil, že právny nástupca spoločnosti BETEX, s. r. o., so správcom dane nekomunikuje, zásielky sa vracajú s poznámkou „adresát neznámy“.
113. Aj keď bývalý konateľ potvrdil vystavenie faktúr a dodanie plnení a správca dane pripustil, že plnenia boli reálne uskutočnené, podľa jeho záverov sa však nepreukázalo, že tieto plnenia boli realizované deklarovaným dodávateľom.
114. Vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom BETEX, s. r. o., OTVORENÉ OKNO, s. r. o., a L. N. správca dane uviedol, že pripúšťa, že plnenia boli realizované. Žalobca predložil faktúry, prípadne aj objednávky a doklady o úhrade. Dopytované osoby (deklarovaný dodávateľ alebo osoby oprávnené konať za deklarovaného dodávateľa v čase, kedy sa mali deklarované plnenia realizovať) aj potvrdili dodanie deklarovaných plnení. Samotná skutočnosť, že dopytované osoby nepredložili účtovné a daňové doklady, resp. ich následná nekontaktnosť, podľa správneho súdu nie je dostatočný argument pre prijatie záveru, že dodávky neboli dodané deklarovaným dodávateľom pri súčasnom konštatovaní, že daňové orgány pripúšťajú, že deklarované plnenia boli realizované. Pri potvrdení deklarovaných plnení zo strany dodávateľských subjektov a pri konštatovaní správcu dane, že pripúšťa, že tieto deklarované plnenia boli aj reálne v areáli žalobcu uskutočnené, samotný fakt o nepredložení účtovných a daňových dokladov zo strany dodávateľov a ich následná nekontaktnosť, nemôže bez ďalšieho prelomiť tvrdenie daňového subjektu o deklarovaných obchodných transakciách. Daňové orgány neuviedli žiadne konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by sa týkali personálnych a majetkových pomerov deklarovaných dodávateľov, predmetu ich podnikateľskej činnosti, možnosti a schopnosti realizovať deklarované dodávky z hľadiska zamestnancov a podobne, z ktorých by mohol byť vyvodený záver o tom, že deklarované dodania tovarov a služieb nemohli byť realizované deklarovanými dodávateľmi. Pokiaľ správca dane aj žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach pripustili, že plnenia boli realizované v areáli žalobcu, v ktorom vykonáva podnikateľskú činnosť, neobstojí potom ani nimi prijatý záver, že nebolo preukázané vynaloženie výdavkov na daňové účely - na zabezpečenie, udržanie a dosiahnutie zdaniteľných príjmov. Závery, ku ktorým dospeli daňové orgány sú v tomto smere nepreskúmateľné.
115. Aj keď správny súd neuznal všetky žalobné námietky žalobcu, pristúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy 1. stupňa v celom rozsahu, pretože daňové orgány rozhodli o vyrubení dane (správca dane), resp. o potvrdení rozhodnutia (žalovaný) jedným výrokom.
116. Správy súd pri svojom rozhodnutí vychádzal aj zo záverov obsiahnutých v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/49/2017 zo dňa 27.09.2018 a sp. zn. 4Sžf/17/2018, 4Sžfk/21/2018, 4Sžfk/22/2018 a 4Sžfk/23/2018 zo dňa 05.02.2019, ktoré sú použiteľné aj pri posudzovaní deklarovaných obchodných transakcií pre účely dane z príjmov.
117. V ďalšom konaní bude úlohou daňových orgánov opätovne sa vysporiadať s uplatňovaným nárokom žalobcu týkajúcim sa daňových výdavkov (nákladov) na nákup galantérneho tovaru tak, aby závery, ku ktorým dospejú po vysporiadaní sa so žalobcom vznesenými námietkami, boli preskúmateľné. Rovnako bude potrebné vysporiadať sa s uplatňovanými daňovými výdavkami (nákladmi) súvisiacimi s dodaním tovarov a služieb od dodávateľov L. N., OKNOTHERM, s. r. o. a BETEX, s. r. o. so zohľadnením vyššie uvedených záverov správneho súdu.
118. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 175 ods. 2 SSP).
119. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.