Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Csp-147-2018.pdf
PDF · 130.01 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/147/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Frankovou v právnej veci žalobcu: K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. U. X/XX, XXX XX P., zast.: JUDr. Monika Marjanovič, Advokátska kancelária, so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, IČO: 35 561 734, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa XX.XX.XXXX, je neplatná.
II. Žalobkyni súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, uzavretá medzi ňou a žalovaným dňa XX.XX.XXXX je neplatná na tom skutkovom základe, že v ten istý deň so žalovaným uzavrela formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu - Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver a dohodnutý úrok z úveru vo výške 70,01 %, pričom úrokové miery stanovené NBS podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov vo februári XXXX boli iba vo výške 13 %. Z uvedeného je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi stranami bol viac ako päťkrát vyšší. Žalobkyňa na základe tejto revolvingovej úverovej zmluvy získala od žalovaného úver vo výške 1.284,25 Eur, hoci žalovaný požadoval od jej zamestnávateľa, aby zo mzdy žalobkyne vykonával zrážky zo mzdy na uspokojenie pohľadávky vo výške 1.844,33 Eur, a to na základe tej Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú v tomto konaní napáda z rôznych dôvodov. Žalobu odôvodnila aj tým, že úroky dojednané v úverovej zmluve boli v rozpore s dobrými mravmi a takéto dojednanie o úrokoch, ktoré je viac ako päťnásobne vyššie ako úroky, ktoré poskytovali komerčné banky v čase uzavretia úrokovej zmluvy, je postihnuté absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 OZ. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa žalobkyne je v rozpore aj s ustanovením § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatnú z toho dôvodu, že ako zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom, musí obsahovať také náležitosti, ktoré ju činia určitou a zrozumiteľnou. Sporná dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi stranami sporu však neobsahuje všetky náležitosti, ktoré podľa zákona obsahovať má, predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť ňou zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky, prípadne zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne jeho ďalšie pohľadávky voči žalobkyni, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov je neurčité, preto neplatné. Zdôraznila, že v čase uzatvárania Dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Poukazuje na čl. 1 Dohody o zrážkach zo mzdy, kde sa uvádza, že: „ spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.500,- Eur. V zmysle zmluvy/ dodatku k zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečené touto Dohodou sú tvorené úverom vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých dlžníkovi príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti viac s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplývajú, vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov.“ Odkazuje aj na čl. II. Dohody, na základe ktorého: „ je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet č. XXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX vo výške 80,37 Eur mesačne. Strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecných záväzných predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v mesiaci. Dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila aj tým, že v čase uzavretia Dohody dlžník - spotrebiteľ musí vedieť o aký druh pohľadávky ide, ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 1.500,- Eur v bode č. I. Dohody o zrážkach zo mzdy je uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru.
3. Neurčité je aj zmluvné dojednanie v článku II. Dohody o zrážkach zo mzdy, týkajúce sa výšky splátok, podľa ktorého ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Ide podľa žalobkyne o jednostranné, neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany - veriteľa, lebo má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Je totiž neprípustné zvyšovať zrážky zo mzdy nad dohodnutú výšku, pretože to potom predstavuje obchádzanie náležitosti Dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Žalobkyňa zdôraznila, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná.
4. Zároveň poukázala aj na čl. V. Dohody o zrážkach zo mzdy, v zmysle ktorého dlžník nemá oprávnenie túto Dohodu pred splnením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť. Dané ustanovenie považuje za v rozpore s § 9 ods. 2 písm. w) z. č. 129/2010 Z. z. ako aj s § 53 ods. 1 OZ. Zdôraznila, že Dohoda o zrážkach zo mzdy svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Pre jej neurčitosť, neplatnosť a pre rozpor so zákonom žiada, aby súd ju vyhlásil za neplatnú.
5. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia, o ktorom súd rozhodol uznesením sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa XX.XX.XXXX do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň zamestnávateľovi žalobkyne: U. X. - A., L. M. XXXX/ XXX, M. N. uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy špecifikovanej v bode I. tohto rozhodnutia, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a stalo sa vykonateľným dňa XX.XX.XXXX.
6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa XX.XX.XXXX a žiadal žalobu zamietnuť. Zdôraznil, že určovacia žaloba je v zmysle ustanovení CSP ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Podaná žaloba je neprípustná podľa § 137 písm. c) CSP (žalobkyňa sa nedomáha určenia práva) a je neprípustná aj podľa písm. d) uvedeného ustanovenia (žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje). Žalovaný zároveň poprel tvrdenia žalobkyne o neprijateľnom charaktere Dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré neobstojí lebo Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa žalovaného je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka), pre ktorého uzatvorenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje, ani nepredpokladá. Žiadny právny predpis účinný v čase uzavretia zmluvy ani v súčasnosti neuvádza, že k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy je potrebná akákoľvek verifikácia či rozhodnutie zo strany súdu.
7. Neprijateľnou podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán. Neprijateľnou podmienkou z povahy veci teda nie je taká dohoda, ktorá kopíruje/ preberá obsah zákonnej úpravy. Toto vyplýva výslovne aj zo smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej sa ustanovenia Smernice (upravujúce neprijateľné podmienky) nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia členského štátu. Výslovne to vyplýva z čl. 1 ods. 2 Smernice Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvá zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto Smernice. Podľa žalovaného fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou vylučuje aj to, že ide o spôsob zabezpečenia upravenýc právnou úpravou (§ 551 OZ, § 9 ods. 13 z. č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch). Dňa XX.XX.XXXX nadobudol účinnosť z. č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia (§ 9 ods. 13) bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo záložným právom. Ak teda Národná rada SR, ako jediný zákonodarný orgán vo forme zákona určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále aj naďalej prípustný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, potom každý je týmto rozhodnutím zákonodarcu vo forme zákona podľa žalovaného viazaný. V tejto súvislosti poukázal na konkrétne rozhodnutie Krajského súdu v V. sp. zn. XCo XXX/ XXXX, kde odvolací súd dospel k rovnakému právnemu názoru. Žalovaný ďalej argumentoval aj tým, že medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a pri jej uzavretí bol žalobkyni predložený aj návrh Dohody o zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom. Žalovaná v konaní netvrdila, že by sa nemohla s obsahom znenia týchto právnych úkonov pred ich podpísaním oboznámiť, teda vedela, keď uzavrela revolvingovú zmluvu, resp. podpísala Dohodu o zrážkach zo mzdy, aké právne následky z toho budú pre ňu v budúcnosti vyplývať. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že dohodou o zrážkach zo mzdy sa majú vymôcť nároky z neprijateľných zmluvných podmienok, potom žaloba mala smerovať voči takým podmienkam a nie voči dohode o zrážkach zo mzdy.
8. Žalovaný popieral aj tvrdenie žalobkyne o tom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje určenie pohľadávky, resp. príslušenstva. Určenie zabezpečovanej pohľadávky podľa žalovaného nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. V prípade pohľadávky je zrejmé, že základným spôsobom jej identifikácie je identifikácia právneho vzťahu, z ktorého táto pohľadávka vzniká. Právny vzťah vzniku pohľadávky je základným spôsobom identifikácie pohľadávky. Dohodu o zrážkach zo mzdy preto považuje za určitú, zrozumiteľnú a jednoznačnú. Záverom žalovaný ako obranu uvádza, že o nároku žalovaného z úverovej zmluvy bolo právoplatne rozhodnuté Rozhodcovským súdom pod sp. zn. E. zo dňa XX.XX.XXXX.
9. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagovala žalobkyňa podaním zo dňa XX.XX.XXXX. Zdôrazňuje, že podľa § 137 písm. c) CSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Poukazuje na § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, v ktorom sa výslovne uvádza, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Poukazuje na § 3 ods. 3 z. č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
10. Z uvedených ustanovení podľa žalobkyne vyplýva priamo zo zákona (§ 3 z. č. 250/2007 Z. z.) oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa určovacou žalobou neplatnosti zmluvných podmienok bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Je to dôsledok zákonom stanovenej ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti právneho úkonu deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy je daný lebo až takto žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým neprípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy, čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (XCdo XXX/XXXX, XCdo XX/XXXX). Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ a naliehavý právny záujem vyplýva aj z ustanovenia § 153 ods. 3, 4 OZ. Hrubá nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku.
11. Zároveň poukazuje aj na ustanovenie § 11 ods. 4 z. č. 129/2010 Z. z., na základe ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Opakovane zdôrazňuje všetky argumenty, na základe ktorých bola podaná žaloba v tejto veci a poukazuje na tú skutočnosť, že v čase uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečená pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho prostriedku. Podľa žalobkyne dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá k zmluve o úvere je pre jej neurčitosť neplatná, nakoľko neobsahuje určenie pohľadávky, uspokojenie ktorej sa dohodou má vykonať.
12. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že o nároku zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX sa už rozhodol rozhodcovský súd, žalobkyňa uviedla, že takéto konanie pred rozhodcovským súdom prebehlo. Rozhodcovský súd vo veci vydal rozsudok sp. zn. E. zo dňa XX.XX.XXXX s tým, že právomoc rozhodcovského súdu bola daná Rozhodcovskou zmluvou. Nároky priznané uvedeným rozhodcovským rozsudkom boli vymáhané v exekučnom konaní Okresným súdom Z. pod sp. zn. XEr XXXX/XXXX, pričom uznesením č. k. XEr XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX Okresný súd Z. vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Uznesením Krajského súdu v M. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXCoE XXX/XXXX bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X U. X/XX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom sa konštatuje, že rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei judicatae, lebo citované rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, a tak jeho rozhodnutie nemôže zakladať prekážku veci rozsúdenej.
13. Na tvrdenie žalobkyne reagoval žalovaný podaním zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom opätovne zdôrazňuje a vysvetľuje inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky. Poukazuje na to, že žalovaná vedela o tom, že žalovaný vyžaduje na poskytnutie úveru uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Z obsahu vykonanej vôle pritom nemožno zistiť, že by s takýmto zmluvným dojednaním vtedy nesúhlasila, alebo mala voči tomu výhrady. Poprel argumentáciu v oblasti údajnej neurčitosti vymedzenia pohľadávky. Tvrdil, že všetky pohľadávky sú kauzálne spojené, prepojené práve vymedzením právneho titulu vzniku na zmluvu o revolvingovom úvere, preto aj napríklad pohľadávka titulom poskytnutia revolvingu nie je akoukoľvek pohľadávkou ale je presne určená a viazaná na konkrétny právny dôvod jej existencie. Uvedené neznamená, že tieto nároky nie sú určité, ale znamená to, že vznik týchto nárokov je viazaný na obsah právneho vzťahu, ktorý je práve definovaný zmluvou a možnosť ich vzniku v budúcnosti. Podľa žalovaného označená pohľadávka, ktorej sa zabezpečenie týka, je dostatočne zrozumiteľná, pretože pohľadávka sa nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej a z hľadiska určenia právneho vzťahu zabezpečovanej pohľadávky.
14. Právny zástupca žalobkyne, prítomný na pojednávaní zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy, neplatnosti ktorej sa v konaní dovolávajú, je neplatná z dôvodu neurčitosti, lebo neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá má byť ňou zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Neurčitá je aj výška splátok z titulu zrážok. V dohode je ďalej uvedené, že žalovaný má možnosť zvýšiť si výšku zrážky zo mzdy nad dohodnutú výšku. Ide o jednostranné, neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa. Predložil súdu rozhodnutie Krajského súdu v M. sp. zn. XCo XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo potvrdené podobné rozhodnutie Okresného súdu v F. O. X. sp. zn. XCsp/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. K námietke rei judicatae, ktorú vzniesol žalovaný v konaní uviedol, že pokiaľ existuje rozhodnutie rozhodcovského súdu ohľadom dlhu, ktorý mal vzniknúť z titulu revolvingovej zmluvy, ktorá je predmetom konania, takéto rozhodnutie nemôže zakladať prekážku veci právoplatne rozhodnutej, lebo do právomoci rozhodcovského súdu nepatrí rozhodovať o neplatnosti právnych úkonov. Ak teda aj prebiehalo exekučné konanie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná na peňažné plnenie z titulu tejto revolvingovej zmluvy, exekučné konanie sa zastavilo preto, že tento exekučný titul exekučným súdom nebol akceptovaný a exekúcia bola preto zastavená. Zdôraznila zároveň, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX pod č. XXXXXXXXXX mala zabezpečovať pohľadávku, ktorá vznikla na základe zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru, ktorá je v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 bezúročná a bezpoplatková, nakoľko neobsahuje náležitosti v zmysle predmetného zákona, a to konečná splatnosť, frekvencia splatnosti jednotlivých splátok, je v nej nesprávne vypočítané RPMN a úrok je vo výške 70 %, ktorý je päťkrát vyšší než úroky, za ktoré boli v danom období poskytované spotrebiteľské úvery. Neurčitosť spočíva aj v tom, že samotná pohľadávka je v predmetnej dohode koncipovaná iba ako jej možný spôsob vzniku. To znamená, že už toto vymedzenie je neurčité. Zároveň zdôraznila, že žalobkyni nebol poskytnutý revolvingový úver vo výške 1.500,- Eur, hoci sa to v zmluve uvádza. Od tejto sumy bol odpočítaný poplatok vo výške 215,75 Eur teda v skutočnosti žalovaný poskytol žalobkyni úver iba vo výške 1.284,25 Eur. Vytýkala dohode o zrážkach zo mzdy aj to, že zamestnávateľ žalobkyne, ktorý na základe tejto dohody mal vykonávať zrážky zo mzdy v budúcnosti, v nej nie je ani špecifikovaný. Zároveň poukázala na to, že vymáhajúca organizácia, ktorá bola žalovaným poverená vymáhaním pohľadávky , vyzvala platiteľa mzdy žalobkyne, aby z jej mzdy začal vykonávať zrážky, a to z titulu pohľadávky, ktorú vyčíslili na 1.844,33 Eur, ktorá nezodpovedá výške poskytnutého úveru vo výške 1.284,25 Eur, ktorú sumu žalobkyňa už žalovanému uhradila.
15. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že ju uzavreli strany sporu, na základe z ktorej bol poskytnutý žalobkyni úver (úverový limit 1.500,- Eur), splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť), určený na 42/27, mesačná splátka určená na 80,37 Eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) určená na 3.375,54 Eur, predpokladaná RPMN za úver (v percentách) 70,01%, ročná úroková sadzba úveru (v percentách) 70,01 %, priemerná RPMN za úver 47,29 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť, t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania úveru 1.928,88 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania dohodnutá na 5,75 %. V čl. 8 bod 8.1 ÚZ je zakotvená dohoda o poskytnutí služby podľa § 269 ods. 2 OZ, záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu: a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur, b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur, v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý.
16. Z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX súd konštatuje, že ju strany sporu uzavreli v ten istý deň, ako zmluvu o revolvingovom úvere, teda XX.XX.XXXX. V čl. 1 Dohody zakotvili, že spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.500,- Eur v zmysle zmluvy a dlžník má právo, aby mu v prípade riadneho splácania úver bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu. V čl. II. Dohody je uvedené, že strany dojednávajú v zmysle § 551 OZ k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti uvedených v čl. I. tejto dohody dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou, ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa (zamestnávateľ v dohode špecifikovaný nie je). Zároveň sa dohodli, že na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX vo výške 80,37 Eur mesačne. Zároveň sa strany dohodli, že výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Dlžník s týmto postupom výslovne súhlasí.
17. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že žalobkyni bol schválený úver pod č. XXXXXXXXXX vo výške 1.500,- Eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 80,37 Eur, dátum splatnosti prvej splátky určený na XX.XX.XXXX, dátum splatnosti poslednej splátky úveru na XX.XX.XXXX, periodicita splácania úveru mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania 27. deň, celková výška úveru 1.500,- Eur, RPMN úveru 69,14 %, priemerná hodnota RPMN 47,29 %, schválená výška revolvingu 902,92 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 3.375,54 Eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm. a) dohody o poskytnutí služby predstavovala 215,75 Eur, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %.
18. Zo žiadosti spoločnosti R. s.r.o., U. 1, V. zo dňa XX.XX.XXXX adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne: U. X. - A., mzdové oddelenie L. M. XXXX/XXX, M. N. súd konštatuje, že táto spoločnosť v mene veriteľa na základe plnej moci o vykonávanie zrážok zo mzdy dlžníka v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy vyzval platiteľa mzdy, aby začali vykonávať zrážky zo mzdy a z iných príjmov žalobkyne, a to na uspokojenie neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 1.844,33 Eur, ktorá výška bola určená k XX.XX.XXXX.
19. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
21. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V odseku 4 ustanovenia § 53 OZ sú uvedené neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách len príkladmo, pričom pod písmenom a) sa považuje za neprijateľnú podmienku aj tá, podľa ktorej má spotrebiteľ plniť a s ktorou nemal možnosť oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy.
23. Podľa ods. 5 ustanovenia § 53 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ods. 9 neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
24. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
25. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
26. Podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
27. Podľa § 551 ods. 2 OZ proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
28. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
29. Podľa § 130 ods. 7 Zákonníka práce zamestnávateľ nemá právo akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca vo voľnom nakladaní s vyplatenou mzdou.
30. Podľa § 131 ods. 3 Zákonníka práce ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zákonných zrážok (ods. 1, 2) môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy.
31. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázané, že medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úverový rámec vo výške 1.500,- Eur, ale v skutočnosti jej boli vyplatené peňažné prostriedky iba vo výške 1.284,25 Eur. Táto skutočnosť v konaní nebola sporná lebo žalovaný tvrdenie žalobkyne v tomto smere nerozporoval. Zo sumy prisľúbeného úverového rámca 1.500,- Eur bolo zrazených žalovaným 215,75 Eur ako odplata za poskytnutie služby, ktorá bola dohodnutá v čl. 8 ods. 8.1 písm. a) dohody o poskytnutí služieb, bez ohľadu na to, či si takúto službu v budúcnosti žalovaná u žalovaného bude alebo nebude uplatňovať, teda či požiada alebo nepožiada o odklad splatnosti splátok úveru v budúcnosti. Napriek tomu už pri začiatku úverového vzťahu žalovaný túto sumu od nej zrazil a úver jej poskytol v nižšom rozsahu.
32. Zmluva o revolvingovom úvere je formulárovou, typovou spotrebiteľskou zmluvou, ktorej súčasťou boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Na ňu nadväzovala Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená v zmysle ustanovenia § 551 OZ, ako samostatný právny úkon, ktorý slúžil na zabezpečenie pohľadávky z revolvingovej zmluvy uzavretej toho istého dňa. V danom prípade žalobkyňa podpisom revolvingovej zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy pristúpila k zmluvných podmienkam, ktoré jej žalovaný nanútil bez možnosti individuálneho dojednania a poskytnutie úveru podmienil podpísaním dohody o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ teda žalobkyňa chcela úver získať, bola nútená dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať, teda takýmto spôsobom ju žalovaný postavil do znevýhodneného postavenia preukazujúc svoju dominanciu v tomto úverovom vzťahu nad ňou.
33. Podľa § 4 ods. 8 z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore s vžitými tradíciami, ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenie z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby alebo môže vyvodiť ujmu, privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe. Využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
34. V spotrebiteľských právnych vzťahoch nie je vylúčené, aby si veriteľ zabezpečil svoju pohľadávku dohodou o zrážkach zo mzdy. Tieto právne vzťahy sú charakteristické tým, že dodávateľ je vo výhodnejšom postavení, lebo má nesporne odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktoré mu poskytuje svoje služby, preto je dôvodné od dodávateľa očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľovi bude vystupovať poctivo. V prípade, že zabezpečená pohľadávka v dohode o zrážkach zo mzdy nie je presne a úplne konkretizovaná, bez konkrétneho vyčíslenia tejto zabezpečovanej pohľadávky sa potom od spotrebiteľa de facto vyžaduje uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pri uzatvorení dohody preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve a zároveň plnením, s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, čo Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. a) považuje za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských právnych vzťahoch.
35. Súd ďalej konštatuje, že úroková sadzba dohodnutá pri Zmluve o revolvingovom úvere vo výške 70,01 % je niekoľkonásobne vyššia než úroky pri úveroch poskytovaných v tom čase komerčnými bankami ( v priemere 13%). Takto dohodnutý úrok súd považuje za úrok v rozpore s dobrými mravmi. Úrok vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť ( § 39 OZ) nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej voľnosti strán. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná aj z dôvodu, že zabezpečuje aj odplatu za úver, ktorú je potrebné považovať za úžernícku, dohodnutú v rozpore s právnou úpravou vzťahujúcou sa na ochranu spotrebiteľa. Súd konštatuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy žalovanej je neplatná ex legge preto, že nebola uzavretá v súlade so zákonom a nie preto, že zákon takýto prostriedok zabezpečenia pohľadávky vôbec nepripúšťa.
Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje úplné a presné konkretizovanie zabezpečovanej pohľadávky, ktorá je nevyhnutnou podmienkou pre platnosť prejavu vôle spotrebiteľa, ktorým prejavuje súhlas so zabezpečením pohľadávky veriteľa dohodou o zrážkach zo mzdy. Pri uzatváraní dohody dlžník - spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje Dohoda a tiež to a akej výške.
36. V danom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala konkrétnu výšku pohľadávky, preto pre nedostatok určitosti s poukazom na § 37 ods. 1 OZ je absolútne neplatná. Formulácia v čl. 1 Dohody je nepresná a neúplná o to viac, že sa v nej uvádza pohľadávka, ktorá ešte len v budúcnosti má vzniknúť. V čase uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy táto pohľadávka ešte neexistovala. Dohoda súčasne zabezpečuje plnenie zo zmluvy, ktoré obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky ( úžernícky úrok) teda aj z tohto dôvodu je neplatná. Vychádzajúc z vyššie uvedených argumentov súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola ako samostatne právny úkon uzavretá na zabezpečenie pohľadávky zo samostatnej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná, a preto rozhodol tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
37. Záverom súd konštatuje, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na takomto určení vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o tzv. mimosúdne zrážky, teda zrážky bez rozhodnutia súdu a žalobkyňa ako spotrebiteľ nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Naliehavý právny záujem vyplýva priamo z ustanovenia § 11 ods. 4 z. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od X.X.XXXX, podľa ktorého sa môže spotrebiteľ pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bez úročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou lebo to vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je z.č. 129/2010 Z.z., a preto je potrebné žalobu o neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere považovať za prípustnú v zmysle § 137 písm. d) CSP. Pretože Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje pohľadávku veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je potrebné aj žalobu u neplatnosť takejto Dohody považovať za prípustnú podľa § 137 písm. d) CSP.
38. V konaní žalovaný vzniesol námietku prekážky začatého konania z dôvodu prekážky veci rozhodnutej, pretože existuje právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu, na základe ktorého bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému dlh z titulu tohto úverového vzťahu. Súd však konštatuje, že rozhodnutie vydané rozhodcovským súdom, ktoré podľa žalovaného má zakladať prekážku veci rozhodnutej vo vzťahu k uplatnenému nároku, nie je spôsobilé privodiť takúto prekážku, pretože v tomto konaní nejde o peňažné plnenie, ale o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu pričom rozhodnutie rozhodcovského súdu ukladalo žalobkyni povinnosť zaplatiť peňažný dlh. Nad rámec toho súd uvádza, že toto rozhodnutie v exekučnom konaní bolo vyhlásené za nespôsobilé, teda neplatné, preto exekučné konanie bolo exekučným súdom na základe tohto exekučného titulu zastavené, keďže súd konštatoval, že ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc takého rozhodnutie vydať.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Súd priznal plnú náhradu trov konania žalobkyni, lebo v konaní mala plný úspech. Po právoplatnosti tohto rozsudku vo výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uzneseným, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.