Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-92-2018.pdf
PDF · 118.2 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/92/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu: A.. O. Z., E.. XX. XX. XXXX, G. XXX, XXX XX A. S. O., zast. advokátom Mgr. Martinom Paškalom, Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO: 30792215 proti žalovanému: O.. A.. U. X.W., E.. XX. XX. XXXX, S. XX, XXX XX I. I., zast. Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35724111, o ochranu osobnosti a nemajetkovú ujmu, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 10 000,-- Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy, z a m i e t a .
Žalovaný m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03. 12. 2018 domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v sume 10 000,-- Eur z dôvodu neoprávnených zásahov do jeho cti, dôstojnosti a vážnosti.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, zástupcov strán, písomnými vyjadreniami strán, žiadosťou Komory veterinárnych lekárov zo dňa 11. 08. 2015 adresovanou Okresnému súdu Bratislava IV, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV v konaní 2T/39/2012, e-mailovou korešpondenciou na webovej stránke Komory veterinárnych lekárov zo dňa 18. 12. 2015, 09. 02. 2016 a 01. 09. 2015 žalovaného, uznesením OO PZ Banská Bystrica - západ zo dňa 05. 05. 2017 ČVS: ORP-876/OZ-BB-16, uznesením Okresnej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 21. 06. 2017 sp. zn. 4Pn 399/17/6601-18, rozhodnutím Úradu na ochranu osobných údajov č. 00001/2018-Os-4 zo dňa 19. 01. 2018, výpisom z facebookového profilu O. Z. dňa 17. 11. 2016, listom O. Z. zo dňa 10. 12. 2013 adresovaným členom Prezídia KVL SR, e-mailom žalobcu zo dňa 10. 12. 2013, 05. 02. 2014, 01. 10. 2015, 13. 10. 2015, otvoreným listom žalobcovi, zápisnicou zasadnutia orgánu KVL SR zo dňa 14. 02. 2014 a 15. 02. 2014, výzvou KVLSR zo dňa 19. 02. 2016, uznesením č. 22 snemu KVL SR zo dňa 25. 11. 2017, listom otca žalobcu adresovaným KVL SR a inými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
3. Podľa tvrdenia žalobcu listom zo dňa 11. 08. 2015 zaslala Komora veterinárnych lekárov SR (ďalej len KVL SR) žiadosť Okresnému súdu Bratislava IV, ktorou sa domáhala informácie, v akom stave je trestné konanie na Okresnom súde Bratislava IV vedené voči nemu pod sp. zn. 2T/39/2012. Tajomníčka OS Bratislava IV dňa 19. 08. 2015 zaslala KVL SR právoplatný rozsudok 2T/39/2012, ktorý žalovaný zverejnil dňa 18. 12. 2015 na webových stránkach KVL SR pri zapojení sa do diskusného fóra s tým, že sa jedná o verejne dostupný dokument, ktorý skôr nemohol byť zverejnený, lebo bol viazaný mlčanlivosťou o údajoch o súkromných veterinárnych lekároch. Keďže žalobca už nie je súkromným veterinárnym lekárom, povinnosť mlčanlivosti mu zanikla.
Dňa 09. 02. 2016 opätovne zverejnil na diskusnom fóre na webových stránkach KVL rozsudok v úplnom znení, pričom poukázal na jeho obľúbenú stranu 11 a 12 tohto rozsudku, v ktorej bolo uvedené, že je evidovaný a liečený pre psychickú poruchu a že bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike v rokoch 1994 až 1996 a ambulantne liečený v rôznych psychiatrických ambulanciách. Ďalej tam bolo uvedené, že netrpel duševnou poruchou v pravom slova zmysle, ale zmiešanou poruchou osobnosti, ktorá nemala vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti.
4. Dňa 03. 10. 2016 podal žalobca na žalovaného oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu neoprávneného nakladania s jeho osobnými údajmi. OO PZ Banská Bystrica dňa 05. 05. 2017 vec odmietol a Okresná prokuratúra sťažnosť voči tomuto uzneseniu zamietla dňa 21. 06. 2017. V oboch prípadoch bol odkázaný na občianskoprávne konanie na súde. Dňa 19. 01. 2018 rozhodol Úrad na ochranu osobných údajov SR v konaní 00001/18-OS-4 o tom, že KVL SR porušil povinnosť pri spracovaní jeho osobných údajov, ktoré obsahoval rozsudok Okresného súdu IV vo veci 2T/39/2012. Žalobca poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Úradu na ochranu osobných údajov (ďalej len Úrad), podľa ktorého žalovaný pri zverejnení tohto rozhodnutia v e-mailovej komunikácii s členmi KVL konal ako oprávnená osoba prevádzkovateľa a nie ako prevádzkovateľ. Jedná sa potom o jeho osobnú zodpovednosť za zverejnenie osobných údajov žalobcu.
5. Chronologicky zaradil neoprávnené zásahy do jeho osobnostných práv zo strany žalovaného, alebo zásahy, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s jeho konaním nasledovne:
1. Dňa 01. 09. 2015 zaslanie neanonymizovaného rozsudku z e-mailovej adresy crsz@kvlsr.sk <mailto:crsz@kvlsr.sk> na súkromné e-mailové adresy členov prezídia KVL. 2. Zverejnenie rozsudku dňa 18. 12. 2015 na internetovom diskusnom fóre KVL. 3. Príspevok na internetovom diskusnom fóre KVL 08. 01. 2016 - narážka na psychický stav žalobcu. 4. Príspevok na internetovom diskusnom fóre KVL 09. 02. 2016 - rovnako narážka na psychický stav. 5. Príspevok na diskusnom internetovom fóre KVL 12. 02. 2016 - narážka na psychický stav. 6. Reakcia na uverejňovanie príspevkov týkajúcich sa zdravotného stavu žalobcu 17. 02. 2016, zrušenie diskusného fóra. 7. Príspevok redaktora internetového periodika na facebooku zo dňa 18. 03. 2016. 8. Vulgárne nadávky a narážka na psychický stav žalobcu zaslaná e-mailovou správou z adresy briss@seznam.cz <mailto:briss@seznam.cz> zo dňa 12. 10. 2016. 9. Vytvorenie facebookového profilu O. Z. a zverejnenie čiastočne anonymizovaného rozsudku so zvýraznením informácie o psychickom stave žalobcu 17. 11. 2016. 10. Pod blogom na webovej stránke denníka N reakcia osoby pod profilom O. Z. s linkom na rozsudok zverejnený na facebooku dňa 17. 11. 2016.
6. Žalobca uviedol, že neoprávnené zverejnenie celého rozsudku vrátane údajov o jeho zdraví mu spôsobilo závažné následky vo vzťahu ku kvalite osobného a rodinného života, keďže je ženatý, otcom troch dcér vo veku 7, 11 a 13 rokov. Členovia jeho rodiny ťažko nesú útoky zo strany kolegov alebo anonymné internetové útoky, ktoré vznikli v tejto súvislosti.
7. Zverejnenie rozsudku malo dosah aj na vykonávanie jeho súkromnej praxe veterinára a trvale narušilo jeho vážnosť v odborných kruhoch Z týchto dôvodov možno hovoriť o obzvlášť závažnom neoprávnenom zásahu, ktorého jedinou možnou satisfakciou vzniknutej ujmy je priznanie finančnej náhrady, ktorú požadoval vo výške 10 000,-- Eur.
8. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že nikdy nebol účastníkom konania pred Úradom, ani mu v tejto súvislosti nebola uložená z jeho strany žiadna sankcia. Od KVL SR získal rozsudok OS Bratislava IV na základe zákona č. 211/2000 Z. z. ako bežná osoba, a preto nemal dôvod považovať svoje konanie za konanie v rozpore s platným právom. Zverejnil iba pravdivú informáciu získanú zákonnou cestou. Využil tak slobodu slova, ktorú mu zaručuje právny poriadok SR.
9. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že k neanonymizovanému rozsudku ktoréhokoľvek občana SR sa bolo možné dopracovať zadaním mena na internetovú stránku www.otvorenesudy.sk <http:// www.otvorenesudy.sk>, na ktorej sa následne zobrazí číslo rozsudku.
10. Uviedol, že ako člen KVL s právnickým vzdelaním redigoval všetky písomné podania komory. Členovia prezídia komory mali vedomosť o predmetnom rozsudku, nakoľko prišiel poštou. Táto sa skenuje a e-mailom rozposiela všetkým členom. V tej dobe žalobca posielal na komoru rôzne žiadosti (bolo ich aj 50) a všetky sa týkali informácií o jeho vyčiarknutí z komory. Žalobca spochybňoval existenciu rozsudku, a preto chcel pripomenúť ostatným členom túto skutočnosť a ako prílohu k odpovedi na jeho žiadosť o informáciu mienil poslať tento rozsudok členom prezídia. Klikol však na „odpovedať žalobcovi.“. Jednalo sa o e-mail zo dňa 01. 09. 2015. Pokiaľ zverejnil rozsudok na uzavretom diskusnom fóre členov komory dňa 18. 12. 2015, bolo to z dôvodu, že iný člen komory uviedol, že neverí komore, že žalobca bol vyškrtnutý z komory z dôvodu právoplatného odsúdenia, ale z dôvodu, že kritizuje vedenie. Preto si dňa 18. 12. 2015 ako fyzická osoba vyžiadal tento rozsudok a použil ho ako argumentáciu v rámci diskusného fóra členov komory. Vydala mu ho sekretárka poslaním do e-mailu. Zverejnil ho ako reakciu na tvrdenie, že rozsudok neexistuje, a teda konal dobromyseľne, bez vôle ublížiť žalobcovi.
11. Na tom istom diskusnom fóre dňa 09. 02. 2016 už len odkázal na predtým zaslaný rozsudok. Na jeho strany č. 11 a 12 poukázal z dôvodu osobných frustrácií z titulu dlhodobých útokov žalobcu na jeho osobu. Tieto museli byť riešené plénom regionálnych prezidentov, otvoreným listom, ako aj uznesením celého snemu, ktoré rozhodlo o správaní žalobcu ako nežiaducom. Zo strany žalobcu na jeho osobu boli nespočetné útoky na diskusnom fóre. Správania sa žalobcu bolo charakterizované ako neetické a práve z tohto dôvodu bolo diskusné fórum zrušené a príspevky zmazané. Po jeho opätovnom otvorení žalobca obnovil útoky voči jeho osobe. Ako dôkaz o tom pripojil jeho príspevok zo dňa 03. 03. 2019. Jeho osobu dlhodobo označoval za IQ a EQ poddimenzovaného poloprávnika, komunistickú zákernú sviňu, Džugašviliho, Stalina, pričom na diskusnom fóre sa zúčastňuje okolo 1 300 veterinárnych lekárov. Nazýval ho tiež idiotom a podobne, čo sú všetko zdravotné diagnózy, ktoré sú však lživé na rozdiel od jeho správania, keď zverejnil rozsudok, ktorý bol pravdivý.
12. Uviedol, že žalobca nepreukázal nežiaduci účinok jeho konania voči jeho osobe. Naopak žalobca sám svojimi prejavmi znížil svoju dôstojnosť voči ostatným členom komory (pripojil ako dôkaz e-maily žalobcu zo dňa 16. 02. 2019, 03. 03. 2019, 01. 10. 2015). Čo sa týka zdravotného stavu žalobcu, ktorý bol spomínaný v trestnom rozsudku, tento konštatuje takú poruchu, ktorou v súčasnej dobe trpí každý druhý človek.. Žalobca sa na jednej strane oháňa hranicou slobody prejavu a etikou, ktoré ale sám nedodržiava.
13. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a udávaným následkom. Z týchto dôvodov mu nevznikol nárok na akúkoľvek kompenzáciu a už vôbec nie na nemajetkovú ujmu, ktorá sa svojou výškou blíži náhrade nemajetkovej ujmy pri usmrtení osoby. Konanie žalobcu je proti vôli aj jeho blízkym, čo dokazuje list otca žalobcu adresovaný KVL.
14. Právny zástupca žalobcu uviedol, že zo strany žalovaného došlo k zverejneniu údajov, ktoré spadajú pod kategóriu osobitne chránených údajov, ktoré tento zverejnil na informačnom fóre, kde bolo aktívnych 120 členov komory a teoreticky mali na túto stránku prístup všetci členovia. Z tejto stránky údaje unikli na internet, kde sa šíria na rôznych iných stránkach, o čom pripojil ako dôkaz reakciu redaktora denníka ako aj profil Jána Pajáca. Poukázal na rozhodnutie NS SR 3Cdo/137/08, v zmysle ktorého u zverejnenia takýchto údajov sa jedná o závažný zásah bez ohľadu na to, či majú difamačné účinky. V danom prípade mali. Z tohto pohľadu je výška nemajetkovej ujmy primeraná. Pokiaľ sa aj samotný žalobca na fóre komory správal nekorektne, bolo to v rámci diskusie komory a nedá sa to porovnať so zverejnením rozsudku s takýmito údajmi.
15. Predmetom sporu bola náhrada nemajetkovej ujmy z titulu neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu žalovaným, ktorého sa mal dopustiť zverejnením úplného znenia rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV v konaní 2T/39/2012.
16. Podľa § 11 O. z. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
17. Podľa § 13 ods. 1 O. z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
18. Občianskoprávna zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti podľa § 13 O. z. predpokladá splnenie týchto podmienok: a)existenciu neoprávneného zásahu do chráneného všeobecného osobnostného práva, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť alebo ohroziť osobnosť fyzickej osoby, b)existenciu ujmy na osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej, psycho-morálno-sociálnej integrite, ktorá v prípade nárokov podľa § 13 ods.2 a 3 vyžaduje v značnej miere zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti, c) príčinnú súvislosť medzi a) a b). Zodpovednosť za neoprávnený zásah je založená na objektívnom princípe (bez ohľadu na zavinenie).
19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako veterinárny lekár a člen KVL bol v konaní Okresného súdu Bratislava IV číslo konania 2T/39/2012 odsúdený za spáchanie zločinu marenia spravodlivosti na podmienečný trest odňatia slobody. Rozsudok súdu nadobudol právoplatnosť dňa 04. 06. 2015. Dňa 11. 08. 2015 sa KVL obrátila na Okresný súd Bratislava IV so žiadosťou o informáciu, v akom stave je trestné konanie voči žalobcovi. Okresný súd zaslal KVL neanonymizovaný rozsudok. Úrad v konaní pod číslo 00009/12 toto konanie okresného súdu považoval za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona o ochrane osobných údajov v súvislosti aj so znením zákona 757/2004 Z. z. a vyhlášky č. 482/2011 Ministerstva spravodlivosti SR (porovnaj č. l. 12 rozhodnutia úradu č. 00001/18).
20. Úrad v konaní pod číslom 00001/18 rozhodol tiež o porušení povinnosti KVL z dôvodu, že zaslané rozhodnutie okresného súdu neanonymizovala a bez oprávnenia v zmysle § 14 zákona č. 122/2013 Z. z. spracovala o žalobcovi údaje týkajúce sa jeho zdravia.
21. Rozhodnutie Úradu je rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu v zmysle ustanovenia § 193 CSP. Súd je viazaný rozhodnutím takéhoto orgánu o tom, že bol spáchaný priestupok a kto ho spáchal, nie jeho odôvodnením. Citované rozhodnutia sa týkali iných subjektov, nie žalovaného.
22. V konaní nebolo preukázané, že by bolo rozhodované Úradom aj vo vzťahu k žalovanému. Strany v tomto konaní nenamietali zistený skutkový stav v konaní Úradu. Žalovaný aj v tomto konaní potvrdil, že pokiaľ zverejnil rozhodnutie súdu, nekonal ako štatutárny zástupca KVL ale ako fyzická osoba, ktorá si toto rozhodnutie vyžiadala od KVL na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
23. Vo vzťahu k splneniu podmienky existencie neoprávneného zásahu do chráneného osobnostného práva žalobcu z chronologicky zoradených neoprávnených zásahov uvedených v bode 5 tohto rozhodnutia boli zásahy, ktorých sa mal dopustiť žalovaný nasledujúce: Ad A/ Zaslanie neanonymizovaného rozsudku na súkromné e-mailové adresy členov prezídia KVL dňa 01. 09. 2015 . Ad B/ Príspevok žalovaného na internetovom diskusnom fóre KVL so zverejnením rozsudku dňa 18. 12. 2015. Ad C/ Príspevok na internetovom diskusnom fóre KVL dňa 09. 02. 2016 - narážka na psychický stav žalobcu.
24. U ostatných zásahov (bod 5 rozsudku ad 3/, 5/ až 10/) žalobca netvrdil, ani nepreukázal, že by sa malo jednať o zásahy, ktoré mal spôsobiť priamo žalovaný. Uviedol, že tento následok nastal v príčinnej súvislosti s jeho konaniami pod bodom 1, 2 a 4. K týmto zásahom súd uvádza, že pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu neoprávnených zásahov do osobnostných práv v zmysle ustanovenia § 11 a § 13 O. z. sa vyžaduje preukázanie príčinnej súvislosti medzi neoprávneným zásahom a existenciou ujmy. Takáto priama príčinná súvislosť medzi týmito zásahmi a jednaním žalovaného absentuje rovnako ako absentuje medzi porušením povinnosti na strane okresného súdu,
prípadne KVL vo vzťahu ku ku konaniam žalovaného Z týchto dôvodov sa súd týmito zásahmi nezaoberal Žalovaný nemôže zodpovedať za konanie tretích osôb.
25. Súd sa potom zaoberal len zásahmi uvedenými pod bodom A-C bodu 23 tohto rozhodnutia.
26.
Ad A/
Čo sa týka zaslania rozsudku z e-mailovej adresy zo dňa 01. 09. 2015, bez ohľadu na to, či tento rozsudok bol zaslaný výlučne žalobcovi alebo členom prezídia KVL, nejednalo sa zo strany žalovaného o neoprávnený zásah, keďže žalovaný aj ostatní členovia prezídia boli oprávnené osoby s prístupom do informačného systému registra členov, ako to konštatoval Úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia 00001/18 na č. l. 23 rozhodnutia (42 spisu). U tohto zásahu potom nebola naplnená podmienka neoprávnenosti. Navyše podľa žalovaného sa členom prezídia ihneď po doručení skenovala a zasielala všetka pošta vrátane predmetného rozhodnutia, a teda boli s ním už predtým oboznámení.
27.
Ad B/
Zverejnenie trestného rozsudku na uzatvorenom diskusnom fóre členov KVL dňa 18. 12. 2015 bolo konaním žalovaného ako fyzickej osoby po tom, čo si tento rozsudok mal vyžiadať od KVL na základe zákona č. 211/2000 Z. z., ktorá skutočnosť nebola v konaní Úradu zo strany KVL spochybnená. Súd sa zaoberal otázkou, či zverejnenie rozhodnutia bolo neoprávneným zásahom do osobnostných práv žalobcu z hľadiska znenia ustanovenia § 11 a § 13 O. z.
28. Ustanovenie § 11 O. z. nevymenováva všetky osobnostné práva požívajúce ochranu. Ich výpočet je len demonštratívny. Osobnostné práva sú považované za základné ústavné ľudské práva. Ich ochrana je garantovaná nielen Ústavou SR ale aj Medzinárodným dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd. V aplikačnej súdnej praxi je často potrebné sa vysporiadať s problémom kolízie medzi základnými právami, ktoré požívajú rovnakú právnu ochranu. Najčastejšie sa jedná o stret medzi slobodou prejavu a právom na ochranu cti a dobrej povesti ako práv na rovnakej úrovni. V takom prípade treba skúmať primeranosť zásahu, jeho opodstatnenosť a formu.
29. Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. (2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
30. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. (2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu
31. Podľa článku 8 Dohovoru týkajúceho sa ľudských práv a základných slobôd každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života.
32. Podľa článku 10 Dohovoru každý má právo na slobodu prejavu.
33. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že pokiaľ došlo k zverejneniu, aj keď pravdivých informácií o jeho zdravotnom stave žalovaným bez jeho súhlasu, takéto konanie je potrebné vo všeobecnosti považovať za nedovolený zásah do súkromnej intímnej sféry jednotlivca. Právo žalovaného na slobodu prejavu môže požívať ochranu a byť predmetom testu proporcionality s právom žalobcu na ochranu súkromia len v prípade, ak by bolo realizované legitímne. Skutočnosti zo súkromného života osôb môžu byť zverejňované len v prípade, ak majú väzbu na nejakú verejnú činnosť, resp. verejný záujem, aj to len pri posúdení z hľadiska legality, legitimity a proporcionality, t. j. ak nie je možné legitímny cieľ dosiahnuť inak.
34. V danom prípade mohlo byť právo žalovaného na slobodu prejavu realizované takým spôsobom, aby neohrozilo právo žalobcu na jeho súkromie zverejnením údajov o jeho zdravotnom stave, keď postačilo pre žalobcom tvrdený účel zverejniť len výrok rozhodnutia s doložkou jeho právoplatnosti, t. j. bolo možné dosiahnuť inak legitímny cieľ iným spôsobom, než uverejnením celého obsahu súdneho
rozhodnutia. Zo strany žalovaného potom došlo k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie žalobcu.
35. Ďalej sa súd zaoberal intenzitou tohto zásahu. Na strane 12 rozhodnutia NS SR 3Cdo/137/2008, na ktoré žalobca poukazoval Najvyšší súd uviedol: „pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti. Aj v prípade niektorého zásahu do práva na súkromie môže nastať ten istý dôsledok (zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v značnej miere); tento negatívny - difamačný následok ale nie je jediným právne akceptovateľným prejavom (jedinou právne relevantnou formou prejavu) závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených právach.“
36. Z uvedeného nemožno vyvodiť tak, ako tvrdil žalobca, že v prípade zásahov do osobnostného práva na súkromie sa nevyžaduje v prípade nárokov podľa § 13 ods. 2 O. z. preukázanie, že došlo v značnej miere k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti. Je to len jedno z kritérií, ku ktorému súd pri rozhodovaní o tomto nároku prihliada.
37. Na strane 9 a 10 citovaného rozhodnutia je uvedené, že porušenie práva na súkromie je potrebné dôsledne odlišovať od prípadov neoprávnených zásahov do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti.
38. Samotný žalobca sa domáhal ochrany z titulu zásahov do jeho cti, dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, ako aj vo vzťahu ku kvalite osobného a rodinného života (bod 8 a 9 žaloby).
39. Ako prostriedky právnej ochrany sú v ustanovení § 13 ods.1 O. z. uvedené: právo domáhať sa na súde, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, odstránili sa následky neoprávnených zásahov, prípadne poskytlo sa primerané zadosťučinenie. Len ak by nebolo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 vo vzťahu k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti, prichádza do úvahy právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
40. Ako to vyplýva aj z komentára ku zneniu § 13 vydaného vydavateľstvom Eurounion autora Jozef Krajčo a spol. v roku 2015 v súvislosti s poskytnutím primeraného zadosťučinenia pre vyhovenie žaloby na poskytnutie morálnej satisfakcie podľa § 13 ods. 1 O. z. stačí, ak zásah bol spôsobilý spôsobiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasledujúcich O. z. Na rozdiel od toho priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13 ods. 2 O. z. vyžaduje, aby v konaní boli preukázané aj negatívne následky daného zásahu, nestačí iba možnosť takýchto následkov. Dôkazné bremeno na preukázaní týchto následkov bolo na žalobcovi.
41. Zákon v ustanovení § 13 ods. 3 O. z. pri stanovení výšky náhrady prikazuje okrem závažnosti ujmy prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
42. Z uvedeného vyplýva, že náhrada nemajetkovej ujmy prichádza aj v prípade zásahu do osobnostných práv uverejnením pravdivých informácií spadajúcich do súkromnej sféry len v prípade, ak nepostačuje zadosťučinenie podľa ods. 1 pre to, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, prihliadajúc pri tom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Súdna prax sa ustálila tiež na názore, že nemajetková ujma má prioritne satisfakčnú funkciu a nemá predstavovať neodôvodnený zdroj príjmu. (Bolo preukázané, že sa žalobca domáha takejto náhrady nielen voči žalovanému ale aj voči KVL ).
43. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 a 3 O. z. a to z nasledujúcich dôvodov:
44. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 O. z. táto forma náhrady je právnym inštitútom výnimočného charakteru, ktorý sa uplatní len pri splnení zákonom stanovených predpokladov. Prichádza do úvahy len v prípade, keď ostatné satisfakčné nástroje upravené v ustanovení § 13 ods. 1 O. z. nestačia na zmiernenie a vyváženie nepriaznivých následkov zásahu. Ako už bolo uvedené, v prípadoch uverejnenia pravdivých údajov ohľadom súkromnej sféry sa primárne má poskytnúť primerané zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 O. z. V danom prípade by súd považoval za
primeranú morálnu satisfakciu vo forme uverejnenia, resp. trpenia uverejnenia ospravedlnenia formou a spôsobom obdobným, t. j. na tom istom diskusnom fóre, čoho sa žalobca nedomáhal.
45. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tvrdení, že v dôsledku zásahu žalovaného došlo v značnej miere k zníženiu jeho dôstojnosti, vážnosti v spoločnosti, prípadne v súkromnom živote. Pokiaľ tvrdil, že jeho manželka alebo najstaršia dcéra nesú ťažko útoky na jeho osobu, či už od kolegov alebo cez anonymné internetové blogy alebo stránky, najmä od facebookového profilu Ján Pajác, súd odkazuje na bod č. 24 tohto rozhodnutia, podľa ktorého sa nejedná o zásahy v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalobcu.
46. Daný zásah tiež nemohol výrazne zasiahnuť do dobrého mena žalobcu v odborných kruhoch alebo do výkonu jeho profesie, keďže svoje dobré meno mal narušené vďaka svojím dlhodobým neetickým útokom na rovnakej webovej stránke a rovnakom diskusnom fóre voči žalovanému, o čom ako dôkaz žalovaný predložil výzvu na ospravedlnenie a upustenie od neoprávneného konania zo dňa 14. 02. 2014, zápisnicu zasadnutia orgánov KVL SR zo dňa 14. 02. a 15. 02. 2014, otvorený list žalobcovi a výzvu KVL SR zo dňa 19. 02. 2016 ako aj uznesenie č. 22 snemu KVL SR zo dňa 25. 11. 2017a list jeho otca doručený predsedovi KVL (č. l. 103 spisu). Najmä však svoju odbornú a profesnú povesť mal žalobca narušenú samotným právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin, v dôsledku čoho bol vylúčený z komory.
47. Súd ďalej prihliadal aj na celkové okolnosti, za ktorých došlo k zásahu zo strany žalovaného. Súd uveril tvrdeniu žalovaného, že zverejnenie rozsudku z jeho strany nebolo motivované zlým úmyslom, ale predovšetkým snahou o poskytnutie informácie týkajúcej sa profesného záujmu všetkých osôb zúčastnených na diskusnom fóre. Táto skutočnosť vyplynula aj z kontextu diskusných príspevkov pripojených žalobcom, aj z dokazovania v konaní pred Úradom. Súd mal zato, že prvotným a hlavným účelom zverejnenia rozhodnutia, či už e-mailom zo dňa 01. 09. 2015 alebo na uzavretom diskusnom internetovom fóre dňa 18. 12. 2015, bola reakcia na dotazy samotného žalobcu, prípadne iných členov KVL, ktorí popierali existenciu právoplatného rozhodnutia v trestnom konaní. Pokiaľ aj žalovaný na pojednávaní uviedol, že pri nasledujúcom vstupe do diskusie dňa 09. 02. poukázal z osobných dôvodov vzhľadom k dlhodobým predchádzajúcim útokom žalobcu na jeho osobu, aj na stranu 11, 12 tohto rozhodnutia, nemožno z toho bez ďalšieho vyvodiť, že by uverejnenie predmetného rozhodnutia žalovaným takmer 2 mesiace predtým bolo so zlým úmyslom.
48. Čo sa týka okolností prípadu, v neposlednej miere súd prihliadol aj na skutočnosť, že žalovaný získal rozsudok v neanonymizovanom znení legálnym spôsobom. Tiež zohľadnil skutočnosť, že bol zo strany žalovaného preukázaný len jeden neoprávnený zásah na diskusnom fóre uverejnením rozhodnutia a to 18. 12. 2015, keď jeho uverejnenie dňa 09. 02. 2016 nebolo preukázané.
49. Súd ďalej poukazuje aj na znenie ustanovenia § 3 O. z., podľa ktorého výkon práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný preukázal, že žalobca dlhodobo intenzívne útočil na jeho osobu na diskusnom fóre ako aj na stretnutiach členov KVL, pričom používal expresívne dehonestujúce výrazy (týkajúce sa okrem iného jeho zdravotného stavu, ktorých pravdivosť nepreukázal), zjavne so zlým úmyslom a to aj do zverejnenia rozhodnutia v trestnom konaní zo strany žalovaného, ako aj po ňom. Žalovaný pri tom sám nevyužil možnosť domáhať sa voči nemu súdnej ochrany v zmysle ustanovenia § 11 a nasledujúcich O. z.
50. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol ako bezdôvodnú.
51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v spore v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).