Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Co-220-2018.pdf
PDF · 90.25 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/220/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Prima banka, a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej D. D., nar. XX.XX.XXXX, P. H., Z. XX, o zaplatenie 675,92 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 15Csp/206/2017-98 z 26.1.2018 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Žalobu zamietol a II. žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
2. Žalobou , doručenou súdu 11.09.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 675,92 EUR spolu s úrokom vo výške 28,00 % ročne zo sumy 705,92 EUR od 02.08.2017 do 21.08.2017 a zo sumy 675,92 EUR od 22.08.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania, na tom skutkovom a právnom základe, že 18.10.2013 uzatvoril so žalovanou zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva), na základe ktorej žalobca zriadil a viedol účet žalovanej. Za poskytovanie produktov a služieb bol žalobca oprávnený účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov. Povinnosťou žalovanej bolo mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Žalovaná porušila uvedenú zmluvnú povinnosť, keď sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a dlh nevyrovnala. Žalobca zatvoril účet žalovanej, o čom ju informoval posledným výpisom z účtu. Pred zatvorením účtu žalobca vykonal dňa 31.07.2017 internú účtovnú transakciu, a debetný zostatok na účte žalovanej previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Po zatvorení účtu žalovaná vykonala úhradu vo výške 30,- EUR. Po dobu nepovoleného prečerpania je žalovaná povinná platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby. Istina pohľadávky vo výške 675,92 EUR je preto úročená úrokom vo výške 28% ročne až do vyplatenia pohľadávky. Súd, vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca a žalovaná uzatvorili 18.10.2013 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol pre žalovanú osobný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, v mene euro. Podľa výpisov z účtu č. 1 za obdobie 01.01.2014 do 31.12.2014, č. 1 za obdobie 01.01.2015 do 31.12.2015, č. 1 za obdobie od 01.01.2016 do 30.12.2016 a č. 1 za obdobie od 31.12.2016 do 01.08.2017 bol predchádzajúci zostatok na účte zo dňa 31.12.2013 vo výške 27,56 EUR a nový - posledný zostatok na účte žalovanej ku dňu 01.08.2017 predstavoval sumu -705,92 EUR, ktorá bola prevedaná na vnútorný
pohľadávkový účet žalobcu. V uvedených obdobiach boli podľa výpisov žalobcu vykonané na účte žalovanej predovšetkým debetné operácie, pričom debetné položky pozostávali: z poplatku za vedenie účtu vo výške 3,90 EUR, poplatkov za hotovostné vklady vo výške 0,50 EUR, úrokov, upomienok za prečerpanie účtu vo výške 15,- EUR, poplatok za príkaz na úhradu zadaný v pobočke v sume 1,50 EUR. Súd, vychádzajúc z Sadzobníka poplatkov žalobcu, účinného od 01.07.2016, § 52 ods. 1, 2 § 53 ods.1,2,3 Obč. zák., § 708 ods. 1,2 a § 710 Obch. zák., žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanou bola 21.07.2014 uzatvorená zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovanú osobný účet. Poukázal na to, že uzatvorená zmluva o bežnom účte má tiež charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovanou ako spotrebiteľom. Dôvodnosť uplatneného nároku titulom zaplatenia debetného zostatku v dôsledku nepovoleného prečerpania na osobnom účte žalovanej vo výške 639,95 EUR spolu so úrokom vo výške 28 % ročne súd však preukázanú nemal. Poukázal na to, že už podľa dátumovo najstaršieho výpisu z účtu č. 6 z r. 2014 , bol nový zostatok na účte žalovanej záporný a to v sume -95,33 EUR, že v nasledujúcich mesiacoch sa tento záporný zostatok na účte žalovanej zvyšoval, pričom na ťarchu žalovanej boli od uvedeného obdobia účtované len rôzne poplatky, konkrétne poplatky za osobný účet, poplatok za vedenie účtu, poplatky za hotovostný vklad, poplatky za debetnú upomienku, poplatky za debetnú výzvu a poplatky za vedenie účtu postihnutého exekúciou, a tiež úroky. Zostatok na účte žalovanej ku dňu uzatvorenia účtu, t.j. ku dňu 31.07.2017 bol záporný , mínus 639,95 EUR. Urobil záver, že napriek účtovaným poplatkom , Zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje zmluvné dojednanie o povinnosti žalovanej platiť akékoľvek poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu jej bežného účtu a ani ich výšku, že ustanovenia o poplatkoch obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach a Sadzobník poplatkov a služieb žalobcu, na ktorý zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne zmluvne dojednané ustanovenia, ktorých obsah pred podpisom zmluvy by žalovaná mala reálnu možnosť ovplyvniť, a ako také spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech, ako spotrebiteľa. Konštatoval, že Zmluva uzavretá medzi stranami sporu vykazuje znaky typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej žalobcom pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ku ktorej môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Pri jej kontrahovaní býva zo strany veriteľa v mnohých prípadoch využívaná neskúsenosť spotrebiteľa a moment jeho prekvapenia, čomu svedčí aj zapracovanie rôznych poplatkov do všeobecných zmluvných podmienok a následne do Sadzobníka. Tieto majú mať podľa názoru súdu pre každého jeho zmluvného partnera, t.j. pre neurčitý počet klientov v súvislosti s poskytovaním bankových produktov a služieb zo strany žalobcu, iba podporný a vysvetľujúci charakter individuálnych zmluvných dojednaní určitej zmluvy, uzavretej už s konkrétnym klientom. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je preto zvýšenie právnej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je nepochybne spotrebiteľ, a to za účelom vyrovnania takejto faktickej nerovnosti v postavení zmluvných strán. Od spotrebiteľa preto nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Žalobca súdu tiež nepreukázal ani zmluvné dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu, ktoré by žalovanú zaväzovalo k povinnosti platiť úroky, tiež neuviedol, z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe žalobca uplatnené úroky, ktoré sú uvedené v jednotlivých výpisoch za mesiace 01.2014 až 07.2017. Zdôraznil, že úrok pritom predstavuje odplatu pre veriteľa za poskytnuté peňažné prostriedky, avšak žalobca žalovanej žiadne peňažné prostriedky neposkytol, ani nevykonával príkazy žalovanej na platby, na ktoré by na účte nemala dostatok peňažných prostriedkov. Naopak , na ťarchu jej osobného účtu dlhodobo účtoval iba rôzne, prevažne sankčné poplatky. S poukazom na uvedené, žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Zároveň , postupujúc podľa základných princípov , rozhodoval v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou ( viď. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici , sp. zn. 13Co/57/2017). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. V tomto prípade bola vo veci v plnom rozsahu úspešná žalovaná. Žalovanej žiadne trovy konania nevznikli. Trovy konania vznikli len žalobcovi, ktorý však vo veci úspech nemal. Preto nepriznal stranám náhradu trov konania.
3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. , t.j. , že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. Citujúc znenie § 31 ods. 2, 4 zákona o platobných službách poukázal na to, že zákon o platobných službách výslovne neustanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Zároveň zdôraznil, že ani zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že
všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente, že tento výklad potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 z 9.11.2016 (Home Credit c/a Biróová), ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. K nepriznaniu úrokov uviedol, že zmluva bola uzatvorená v súlade s ust. Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom účte (§ 708 a nasl. Obchodného zákonníka). Citujúc znenie § 710 Obch. zák., poukázal na to, že aj v zmysle § 711 ods. 1 Obch. zák. za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Ďalej citoval bod 3.4 VOP a bod 3.8 a bod 3.12 VOP. Zdôraznil, že banka je oprávnená požadovať úroky za prečerpanie účtu, s čím počíta aj Obchodný zákonník a tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods. 1. Navrhol rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a zaviazať žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznať náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odvolaním v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody ktoré v celom rozsahu odkazuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobcom.
6. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p, t.j. , že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 7. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.
8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
9. Súd použil v prejednávanej veci správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje zmluvné dojednania o povinnosti žalovanej platiť akékoľvek poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu jej bežného účtu, ani ich výšku, že ustanovenia o poplatkoch obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach a sadzobných poplatkoch a služieb žalobcu, na ktorý zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne zmluvné dojednanie ustanovenia, ktorých obsah pred podpisom zmluvy by žalovaná mala reálnu možnosť ovplyvniť a ako také, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Rovnako sa stotožňuje so záverom súdu, že žalobca nepreukázal ani zmluvné dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu, ktoré by žalovanú zaväzovalo povinnosti platiť úroky a taktiež neuviedol, z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe žalobca uplatňuje úroky, ktoré sú uvedené v jednotlivých výpisoch za mesiac 01/2014 až 07/2017 .
11. Odvolací súd poukazuje aj na to, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalobca doručil žalovanej Všeobecné obchodné podmienky, že s týmito Všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaná riadne bola oboznámená a že ich pri prevzatí podpísala.
12. K žalobcom uvádzanej judikatúre Súdneho dvora, konkrétne k rozsudku Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní Smernice 2008/48/ES - vec C- 42/15 z 09.11.2016 je potrebné uviesť, že časť podstatných náležitostí zmluvy o úver sa môže uviesť aj osobitne v prílohe, že nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jeden ucelený dokument, avšak príloha musí byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a taktiež musí byť spotrebiteľovi odovzdaná, aby sa s ňou mohol oboznámiť, pričom Európsky súdny dvor sa nevyjadril k tomu, či musí byť zmluvnými stranami osobitne podpísaná zmluva aj všetky jej prílohy,
to znamená napr. aj všeobecné podmienky a že táto Európska smernica to neupravuje a rozhodnutie v tomto smere prináleží slovenským súdom.
13. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
20. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.
21. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).