Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-23-2017.pdf
PDF · 90.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8P/23/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou vo veci návrhu povinného z vyživovacej povinnosti X. P., K.. X.XX.XXXX, I. O. XXX XX R. XXXX proti oprávnenej z vyživovacej povinnosti U. P., K.. XX.X.XXXX, O. XXX XX R. XXXX, v konaní o zníženie výživného takto
rozhodol:
I. Návrh z a m i e t a .
II. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 7.7.2017, sa navrhovateľ, ako povinný vyživovacej povinnosti, domáhal zníženia výživného k dcére, ako oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Ako dôvod uviedol, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a jeho príjem mu neumožňuje platiť výživné vo výške určenej rozsudkom Okresného súdu v Čadci vydaným vo veci 5P/155/2007. Po nástupe do výkonu trestu nahlásil vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére. Nakoľko návrh navrhovateľa súd považoval za vadný, uznesením č. konania 8P/23/2017-6 zo dňa 28.11.2017 navrhovateľa vyzval k odstráneniu jeho vád, jeho doplneniu, pričom dostatočne konkrétne ho poučil o tom, ako tak má urobiť. Navrhovateľ doplnením návrhu, adresovaným dňom 23.4.2018, doručeným súdu dňa 26.4.2018, žiadal zníženie výživného zo sumy 82,98 € na sumu 30,- € mesačne, počnúc dňom 24.4.2017, teda od jeho nástupu na výkon trestu. V rámci rozhodujúcich skutkových tvrdení uviedol, že rozsudkom Okresného súdu v Čadci vydaným vo veci 5P/155/2007, právoplatným dňa 10.10.2008, bol zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu svojej dcéry U. sumou 2.500,- Sk mesačne (82,98 €). Od 24.4.2017 sa však nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde zarába mesačne zhruba 130,- €. Z tejto sumy mu však polovicu strháva ústav na výkon trestu odňatia slobody na pobyt v ústave. Mesačne mu zostáva asi 65,- €. Z uvedenej sumy mu ešte strhávajú na exekúciu zhruba 40,- € mesačne. Priamo preňho preto zostáva len približne 23,- €. Z tejto sumy ešte minie minimálne 15,- € na telefonovanie s príbuznými a na potrebné nákupy v ústavnom bufete. Z dôvodu nízkeho zárobku žiada zníženie výživného na 30 % zo sumy životného minima, teda v súčasnosti asi 30,- € mesačne, pričom za súčasných podmienok viac ako 30,- € mesačne ani platiť nemôže. O zníženie výživného žiada do doby, kým sa po prepustení z výkonu trestu zamestná, kedy bude platiť výživné zodpovedajúce jeho príjmu, a to aj z dôvodu, aby sa naďalej zbytočne nezadlžoval, nakoľko už teraz je zadlžený.
2. Oprávnená z vyživovacej povinnosti vo vyjadrení k návrhu zo dňa 10.10.2018 na čl. 26 uviedla, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko v súčasnosti je študentkou W. R. Š. P. B. Ž., navštevuje 4. ročník, nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, preto nemôže súhlasiť so znížením výživného na minimum. Povinný o ňu nejavil žiaden záujem niekoľko rokov. Vyživovaciu povinnosť voči nej si plnil sporadicky, a to pod hrozbou väzenia. Vždy, keď mu končila podmienka, automaticky prestal platiť a celý kolotoč vymáhania sa začal znova. Z toho vyplýva, že dobrovoľne platiť výživné nikdy
nechcel. Je nepredstaviteľné, aby na ňu platil 30,- € mesačne z toho dôvodu, že sa vlastnou vinou a nezodpovednosťou dostal do väzby. Jej výdavky sú také isté, ako výdavky jej ostatných spolužiakov, ktorým na výživu prispievajú dvaja rodičia. Je dievčaťom, ktoré sa potrebuje obliecť, obuv, odviezť do školy, nakoľko školu má mimo dediny, kde býva, zhruba 49 kilometrov. Potrebuje tiež peniaze na stravu, hygienické potreby, pomôcky do školy, rôzne lieky, špeciálnu kozmetiku z lekárne, nakoľko má kožné problémy. Tiež uviedla, že výdavky, ktoré navrhovateľ uviedol v návrhu, či už titulom exekúcie alebo nákupov v bufete, či kreditu, nie sú nevyhnutné. Po odrátaní všetkých jeho výdavkov z mesačného platu vychádza oprávnenej, že navrhovateľovi vlastne nezostane nič, a teda mu ide len o to, aby mu nenarastal dlh. Na pojednávaní uviedla, že s návrhom nesúhlasí, stotožňuje sa s tým, čo napísala. Ku dňu rozhodovania súdu sa naďalej pripravuje na budúce povolanie. Návrh na zvýšenie výživného od posledného rozhodnutia súdu nepodávala. Navrhovateľ mal vyživovaciu povinnosť aj voči iným deťom, ale tá mu už skončila. Nemyslí, že by bol vo výkone trestu odňatia slobody pre zanedbanie výživného voči iným oprávneným. Povinný výživné pravidelne neplatil nikdy, iba ak súd určil nejakú sumu, ktorú musí zaplatiť, tú zaplatil, na to si požičal. Vždy zaplatil pod hrozbou väzenia. Nekomunikujú spolu, nie sú v kontakte. Zníženie by bolo podľa nej neoprávnené, lebo celý život sa o ňu nestará, nezaujíma, nezaujíma ho to, čo potrebuje, či má čo jesť, či sa má ako dostať do školy a podobne.
3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavila oprávnená z vyživovacej povinnosti. Povinný bol vyzvaný výzvou zo dňa 14.12.2018, aby sa vyjadril, či žiada byť vypočutý pred súdom, či sa chce dostaviť sa na pojednávanie, vzhľadom k tomu, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a nejde o pojednávanie vo veci, v ktorej bol odsúdený (kedy v takom prípade si náklady spojené s účasťou na pojednávaní v zmysle vyhlášky č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody znáša sám). Súd umožnil navrhovateľovi z dôvodu hospodárnosti konania tvrdiť skutočnosti týkajúce sa predmetu konania aj písomne. Na záver výzvy pripojil dodatok, že pokiaľ sa v určenej lehote nevyjadrí, súd bude mať zato, že sa na pojednávanie dostaviť nemieni. O termíne ho však upovedomí. Lehota určená v uvedenej výzve súdom uplynula márne. Súd preto povinného upovedomil o termíne pojednávania. Upovedomenie mu bolo doručené dňa 27.3.2019, už na adresu evidovaného trvalého pobytu, nakoľko medzičasom bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený. Na pojednávanie sa však nedostavil. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom oprávnenej z vyživovacej povinnosti, ako aj oboznámením listinných dôkazov a pripojeného spisu 5P/155/2007. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z pripojeného spisu 5P/155/2007, konkrétne z rozsudku č. konania 5P/155/2007-62 zo dňa 10.9.2008, mal súd zistené, že výživné na v tom čase maloletú U. P. bolo zvýšené zo sumy 1.000,- Sk (33,19 €) na sumu 2.500,- Sk mesačne (82,98 €), a to počnúc dňom 15.8.2007. Súd zároveň rozhodol o nedoplatku na výživnom za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2008.
5. Z výsledkov lustrácie v sociálnej poisťovni na oprávnenú čl. 18 mal súd zistené, že oprávnená pracuje na základe dohody o brigádnickej práci študentov od 11.5.2018 pre zamestnávateľa - spoločnosť F. - C., W..Y..R..
6. Z lustrácie v registri súdnych spisov Okresného súdu Čadca, konkrétne registra T (trestného), mal súd zistené, že povinný z vyživovacej povinnosti sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody vo veci 2T/115/2016, v ktorej bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy. Z výsledkov lustrácie vyplýva aj to, že pre prečin zanedbania povinnej výživy bol odsúdený vcelku 5-krát. Voči povinnému sú zároveň vedené viaceré exekúcie.
7. Z odpovede na lustráciu v zbore väzenskej a justičnej stráže čl. 34 vyplýva, že povinný sa ku dňu lustrácie (7.3.2019) v ústave na výkon trestu odňatia slobody už nenachádza. Aj z uvedeného dôvodu bolo upovedomenie o termíne pojednávania, po doručení závady, doručené (nakoľko pôvodná zásielka bola adresovaná ústavu na výkon trestu odňatia slobody) na adresu evidovaného trvalého pobytu, na ktorej povinný upovedomenie o termíne prijal, osobne prevzal. Aj napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil, hoci podľa názoru súdu mu nebránila v tom žiadna závažná prekážka.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh.
9. Výživné súd určuje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného však treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia (rok 2008), ako aj v čase nového rozhodnutia (rok 2019). Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Na zníženie alebo stratu príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadať len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne, bez jeho zavinenia, ktorým môže byť napríklad preukázateľne výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho jeho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru napríklad z organizačných dôvodov, prípadne zníženie príjmu opäť z dôvodov na strane zamestnávateľa a podobne, teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť.
10. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej strane, to je oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa.
11. V danom prípade ide o konanie o zníženie výživného, v ktorom súd skúma podstatnú zmenu pomerov od posledného rozhodnutia súdu, ktorým je v danom prípade rozsudok vydaný vo veci 5P/155/2007. Vzhľadom k predmetu konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom, je potrebné porovnať pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o terajšom návrhu na zníženie výživného (§ 78 ods. 1 ZR). Navrhovateľ tvrdil na svojej strane zmenu pomerov, ktorá uňho nastala dňom 24.4.2017, keď nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody (ÚVTOS). Vychádzajúc z návrhu i doplneného návrhu jediným hlavným tvrdeným dôvodom zníženia výživného je jeho pobyt v ÚVTOS, v ktorom vykonával trest, ktorý mu bol uložený pre trestný čin zanedbania povinnej výživy.
12. Súd aplikoval analogicky i ustanovenie § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, z ktorého vyplýva povinnosť súdu prihliadať na potencionálne príjmy povinného rodiča, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne ak na seba berie neprimerané majetkové riziká. V danom prípade bolo zrejmé, že povinný sa do ústavu na výkon trestu odňatia slobody dostal z dôvodu, že výživné určené rozhodnutím súdu neplatil. Pričom, keďže nepodal návrh na zníženie výživného už skôr, možno predpokladať, že na jeho strane k zmene pomerov nedošlo, že určené výživné bolo v jeho možnostiach a schopnostiach platiť. Povinný tak však nerobil. V dôsledku jeho správania mu bol uložený trest, ktorý musel vykonať a práve po dobu jeho výkonu nemohol dosahovať príjem ako doposiaľ. Tento stav, keď nemohol vykonávať prácu po dobu výkonu trestu odňatia slobody, v dôsledku čoho nebol schopný plniť ani svoju vyživovaciu povinnosť, si zapríčinil sám. Tvrdený dôvod na zníženie výživného súd teda nepovažuje za taký, ktorý povinný nemohol ovplyvniť. Navrhovateľom tvrdený dôvod nepovažuje za spôsobilý privodiť požadovanú zmenu súdneho rozhodnutia. Obmedzenie otca, ako povinného z vyživovacej povinnosti, na slobode jeho umiestnením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre trestný čin zanedbania povinnej výživy nie je dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti. Súd prihliadal aj na charakter trestného činu, pre ktorý bol povinnému trest uložený.
13. Je potrebné zároveň zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich povinnosťou zákonnou (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu povinný výživné neplnil, a to opakovane, keď bolo zrejmé, že bol pre rovnaký trestný čin odsúdený viackrát.
14. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, pretože bolo nesporné, že oprávnená sa naďalej pripravuje na svoje budúce povolanie, by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch, neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné živiť sa samé, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plní (čo v danom prípade robí matka). Z uvedeného spisu nevyplynul žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by súd mal akceptovať návrh otca a znížiť výživné na už síce plnoletú dcéru, ktorá sa však naďalej pripravuje na svoje budúce povolanie, vychádzajúc z čoho je možné dospieť k záveru, že ku dňu rozhodovania súdu ešte nie je schopnou živiť sa sama. Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam súd návrh zamietol.
12. O trovách tohto konania rozhodol v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Tento zákon v časti upravujúcej konanie vo veciach výživného plnoletých osôb inak neustanovuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.