Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-109-2019.pdf
PDF · 80.99 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/109/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 7. februára 2022 v Prešove, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Ľ. E., nar. XX. XX. XXXX R. H., trvale bytom C. XXX, Z.. H.,
j e v i n n ý , ž e
- ad 1./ ako konateľ v spoločnosti A. L. G., J.. S.. Z.., K.. T. Č.. XX, H., O.: XXXXXXXX zrazil z miezd svojich zamestnancov
- v období od 08/2013 do 06/2014 príspevok na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktorý neodviedol vo výške 1.005,17 € Sociálnej poisťovni,
- v období od 10/2011 do 06/2014 poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré neodviedol vo výške 415,86 € Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s.,
- v období od 08/2013 do 09/2013 poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré neodviedol vo výške najmenej 16,84 € Union zdravotnej poisťovni, a. s.,
- v období od 08/2013 do 06/2014 poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré neodviedol vo výške najmenej 113,24 € Dôvere zdravotnej poisťovni, a. s., čím takto v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech neodviedol vyššie uvedeným inštitúciám v mesiacoch 10/2011 až 06/2014 spolu finančné prostriedky vo výške 1.551,11 €, ad 2./ ako konateľ spoločnosti A. L. G., J.. S.. Z.., K.. T. Č.. XX, H., O.: XXXXXXXX nezaplatil
- v období od 08/2013 do 06/2014 splatné poistné na sociálne poistenie a príspevok na starobné dôchodkové sporenie vo výške najmenej 2.695,68 € Sociálnej poisťovni,
- v období od 10/2011 do 06/2014 splatné poistné na verejné zdravotné poistenie vo výške najmenej 1.040,30 € Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s.,
- v období od 08/2013 do 06/2014 poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré neodviedol vo výške najmenej 283,26 € Dôvere zdravotnej poisťovni, a. s.,
- v období od 08/2013 do 09/2013 splatné poistné na verejné zdravotné poistenie vo výške najmenej 42,14 € Union zdravotnej poisťovni, a. s.,
- v období od 01/2013 do 12/2017 splatnú daň z príjmu právnickej osoby spolu vo výške 4.093,17 € Daňovému úradu Prešov, čím takto v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech nezaplatil vyššie uvedeným inštitúciám v mesiacoch 10/2011 až 12/2017 finančné prostriedky vo výške 8.154,76 €,
t e d a
v bode 1/ rozsudku
- v malom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie, ktoré zrazil podľa zákona v úmysle zadovážiť seba neoprávnený prospech,
v bode 2/ rozsudku
- vo väčšom rozsahu nezaplatil splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie.
č í m s p á c h a l
v bode 1/ rozsudku
- prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona,
v bode 2/ rozsudku
- prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á:
Podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného trest, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje 1/ Sociálnu poisťovňu, so sídlom Ul. 29. augusta, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, 2/ Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s., so sídlom Mamateyova 17, 851 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, 3/ Dôveru zdravotnú poisťovňu , a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, 4/ Union zdravotnú poisťovňu, a. s. so sídlom v Bratislave, Ul. Bajkalská č. 29/A, IČO: 36284831 s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 14. 10. 2019 obžalobu na obvineného Ľ. E. pre skutok právne kvalifikovaný v bode 1/ obžaloby ako prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona a v bode 2/ obžaloby ako prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako vo výroku rozhodnutia.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný Ľ. E. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobili vyhlásenie, že je vinný vo vzťahu k obom skutkom, ktoré sa mú kladú za vinu.
Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa kvalifikujú ako trestný čin uvedený v obžalobe.
Zároveň súd poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal.
Z vykonaného dokazovania aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutky sa stali tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustil sa ich obžalovaný a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutky stali, ani o ich právnej kvalifikácii, uznesením rozhodol, že vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste a náhrade škody.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a zistil nasledovné :
Podľa správy o povesti vypracovanej starostom obce C., obžalovaný nebol v obci priestupkovo riešený a jeho správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Zo strany spoluobčanov na neho neboli podané žiadne sťažnosti.
Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MV SR má obžalovaný evidované viaceré priestupky na úseku dopravy.
Obžalovaný Ľ. E. bol doposiaľ raz súdne trestaný, a to trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 21.9.2012, sp.zn. : 0T 148/2012, kedy bol uznaný vinný z prečinu podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 300,- Eur a pre prípad úmyselného zmarenia náhradný trest v trvaní 2 mesiace a tiež trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 2 roky, pričom hľadí sa naň akoby nebol odsúdený.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom skutočnosť, že obžalovaný sa k skutku priznal a tento oľutoval, posúdil ako poľahčujúce okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Na druhej strane mu priťažuje, že sa dopustil viacerých trestných činov ( § 37 písm. h) Trestného zákona). Predchádzajúce odsúdenie obžalovaného súd nezohľadnil vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o druhovo odlišnú trestnú činnosť, kde navyše sa naň hľadí akoby nebo odsúdený.
Pri ukladaní trestu súd postupoval v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ak ukladá trest za 2 alebo viac trestných činov spáchaných v súbehu trest ukladá podľa trestnej sadzby za trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Trestný zákon osobitnej časti Trestného zákona za prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 1 až 5 rokov a za prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody až na 3 roky.
Teda úhrnný trest súd ukladal podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona.
S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že na uvedomenie si následkov konania u obžalovaného postačí aj trest odňatia slobody uložený na spodnej hranici trestnej sadzby,
a to v trvaní 1 roka. Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu, a preto výkon trestu podmienečne odložil. Zároveň súd určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, ktorú považoval za primeranú na preukázanie, či aj len hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu a či išlo len o mimoriadne vybočenie, lebo bude povinný v skúšobnej dobe viesť riadny život, kde v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd, a to už aj v priebehu skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčil a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený.
Takýto trest uložený obžalovanému súd považoval za primeraný a za dostatočný na zabezpečenie účelu trestného zákona a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.
Vzhľadom na okolnosti skutku ako aj samotný postoj obžalovaného k skutku ako aj skutočnosť, že doposiaľ neprišiel do rozporu so zákonom vo vzťahu k obdobnému konaniu ako je mu to kladené za vinu v tomto konaní, preto je súd toho názoru, že na uvedomenie si následkov konania obžalovaným nie je potrebné ukladať aj navrhovaný trest zákazu činnosti vykonávať funkciu konateľa alebo štatutárneho zástupcu. V súvislosti s nárokom na náhradu škody poškodených, ktorí si tento nárok uplatnili, a to Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Sociálna poisťovňa, Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s ako aj Union zdravotná poisťovňa, a.s. týchto s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces., nakoľko by bolo treba vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by neúmerne presiahlo rámec trestného konania, najmä v prípade, keď obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.