Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/75/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu Národná diaľničná spoločnosť a.s. Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa. a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 35 95 545, o zaplatenie 1.714,44 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/116/2013-120, zo dňa 5.4.2017, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/116/2013-120 zo dňa 5.4.2017 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1714.44 EUR spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 12.6.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku., vo výroku II. žalobcom uplatnený úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy odo dňa 5.6.2012 do 11.6.2012 zamietol a vo výroku III. žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaním doručeným na tunajší súd dňa 27.5.2013 domáhal vydať rozhodnutie, ktorým by súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 1.714,44 EUR s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.5.2011 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: L. XXXCJ, prevádzkovateľom ktorého bol L. B. - M. K. Securit, poistenec žalovaného. Predmetnou dopravnou nehodou na majetku žalobcu došlo ku škode vo výške 2.079,93 EUR. Listom č. 12214/50079/40202/2011 - Nehoda, zo dňa 28.5.2011 si u žalovaného ako poisťovateľa vozidla, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu, uplatnil náhradu škody vo výške 2.079,93 EUR. Žalovaný na základe svojho listu - Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 25.10.2011 - poukázal v prospech žalobcu časť náhrady v celkovej výške 365,49 EUR. Z predmetného oznámenia vyplýva, že žalovaný neuhradil sumu 110,58 EUR titulom amortizácie zvodidiel a zvyšnú sumu neuhradil s poukazom na skutočnosť, že ku škode nedošlo v rozsahu tvrdenom žalobcom a preto priznal poškodenie zvodidiel v menšom rozsahu ako si žalobca uplatnil. Vznikol tak rozdiel medzi skutočnou škodou a uhradeným poistným plnením vo výške 1.714,44 EUR.

3. Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa 29.11.2013 písomne vyjadril k žalobe a uviedol, že škodca, ktorým bola spôsobená škoda, mal v relevantnom čase uzatvorené so žalovaným povinné zmluvné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na základe poistnej zmluvy č.6808986535. Žalobca si listom zo dňa 11.8.2011 v zmysle ust. §15 ods.1 zákon č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov uplatnil u žalovaného náhradu škody v sume 2.079,93 EUR. Listom zo dňa 25.10.2010 žalovaný oznámil žalobcovi výšku poistného plnenia z predmetnej poistnej udalosti a to vo výške 365,49 EUR. V rámci likvidácie poistnej udalosti žalobcovi nepriznal sumu 110,58 EUR tzv. amortizáciu a zvyšnú sumu z dôvodu, že ku škode nedošlo v rozsahu tvrdenom žalobcom t.j. k poškodeniu 32 metrov zvodidiel, ale len v rozsahu 3 metre. Čo sa týka opotrebenia poukázal na skutočnosť, že v zmysle zákona o poistení zodpovednosti uhrádza len skutočné náklady, t.j. priame a primerané náklady znížené o amortizáciu materiálov na odstránenie poškodenia. Pri určení výšky škody tak vychádzal z vyhl. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v spojitosti s ust. §443 OZ, podľa ktorého je potrebné pri určení výšky škody na veci vychádzať z ceny v čase poškodenia. Podľa jeho názoru, ak má zodpovednosť za škodu plniť reparačnú funkciu, to znamená, že sa jej prostredníctvom má poškodenému nahradiť to, o čo prišiel pri spôsobenej škode, musí sa aj výška určiť tak, aby ten kto za škodu zodpovedá mal povinnosť nahradiť poškodenému, teda v tomto prípade žalobcovi škodu vo výške zodpovedajúcej cene poškodenej veci v čase poškodenia. Poukázal na skutočnosť, že v danej veci nejde o prípad, kedy by pri vzniku škody došlo k poškodeniu celkom novej veci, práve naopak pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu veci, ktoré boli už používané a vzhľadom na mieru opotrebenia dosť dlhý čas, museli byť opotrebované. Ďalej uviedol, že pri likvidácií poistnej udalosti vychádzal z predloženej dokumentácie, z ktorej jednoznačne vyplýva, že k väčšiemu poškodeniu zvodidiel došlo pri inej dopravnej nehode, čo potvrdil škodca vo svojom písomnom vyjadrení. S poukazom na uvedené žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobca sa vyjadril k stanovisku žalovaného a uviedol, že si nárok na náhradu škody uplatňuje vo výške vyčíslenej v Hlásení o škode, ktorá vychádza zo Záznamu dopravnej nehody č. KRPZ-TN- KDI3-P-74/2011, kde v bode 4, účastníci dopravnej nehody, je v opise uvedené, že dopravnou nehodou bolo poškodené kovové zvodidlo v dĺžke 32 metrov. Z predmetného Záznamu dopravnej nehody je zjavné, že dopravnou nehodou, ktorú spôsobil prevádzkovateľ vozidla EVČ L. XXXCJ bolo poškodených 32 zvodníc, v dôsledku čoho žalobca vymenil 7 ks poškodených zvodníc v zmysle povinnosti, ktorá mu vyplýva zo zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v (ďalej len Cestný zákon) a z technickej normy TP 7/2000. Ďalej poukázal, že v zmysle Cestného zákona ust. § 9 ods1 sa ukladá žalobcovi ako správcovi komunikácie závady v zjazdnosti diaľnic ,ciest a miestnych komunikácií bez prieťahov odstraňovať a musí udržiavať diaľnice v stave zjazdnosti. Žalobca uviedol, že do stavu zabezpečujúceho bezpečné užívanie možné komunikáciu uviesť len postupom v súlade s technickými predpismi platnými v čase odstraňovania škody t.j. Technický predpis Smernica na údržbu diaľnic TP: 07/200, ktorou sa ukladá žalobcovi povinnosť v prípade poškodenia zvodidiel (napr. vplyvom nárazu vozidla) okamžite poškodené časti vymeniť a uviesť zvodidlo do pôvodného stavu najneskôr do 14 dní po havárií. Predmetný technický predpis tak nepripúšťa inú možnosť opravy poškodenia zvodidla než jeho výmenu. Z uvedeného vplýva, že iná výmena zvodidiel nemohla byť prevedená iným spôsobom, ako za použitia nových dielov, pričom predmetnou opravou nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže výmena dielov zvodidiel nezvýšia ich úžitkové vlastnosti. Podľa názoru žalobcu v danom právnom prípade platí zásada právneho poriadku t.j. zásada špeciality, a to vzťah lex specialis- zákon č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) a lex generalis - Občiansky zákonník. V zmysle § 9 ods. 6 z. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) subjekt, ktorý spôsobil poškodenie pozemnej komunikácie, je povinný uhradiť správcovi komunikácie, t.j. žalobcovi, náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu, ak sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Ustanovenie § 9 ods. 6 Cestného zákona predstavuje lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a 443 Občianskeho zákonníka. Následne na to z ustanovenia § 9 ods. 6 Cestného zákona vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Bolo preto povinnosťou žalovaného, ako škodcu žalobcovi ,ako správcovi diaľnice predmetné náklady v preukázanej výške v plnom rozsahu uhradiť'. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy, ktorá je predmetom jeho žaloby.

5. Súd vykonal dokazovanie za prítomnosti povereného pracovníka žalobcu, žalovaného, ich prednesmi, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré označil žalobca a to: žalobou, Hlásením o škode zo dňa 2.8.2011, List č. 12214/50079/40202/2011 Nehoda zo dňa 28.5.2011,List oznámenie o poistnom plnení zo dňa 25.10.2011, Záznam o dopravnej nehody č. KRPZ-TN-KDl3-P-74/2011, List.

č. 8995/34071/10701/2012 zo dňa 29.5.2012, fotodokumentácia, Smernica na údržbu diaľnic, rozsudky súdov, dôkaznými prostriedkami označenými žalovaným a to: vyjadrením k žalobe, poistnou zmluvou uzavretou so škodcom č. 6808986535, Záznam o dopravne nehode, list žalovaného adresovaný škodcovi vyjadrenie škodcu, list adresovaný žalobcovi, Oznámenie o poistnom plnení, výpočet poistného plnenia, a dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu posúdeniu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k dopravnej nehode následkom čoho prišlo k poškodeniu zvodidiel. Spornou bola dĺžka poškodenia zvodidiel, žalobca udáva dĺžku 32m poškodenia, žalovaný na základe tvrdenia škodcu tvrdí ,že došlo k poškodeniu 3m zvodidiel, taktiež zostala sporná otázka amortizácie, teda sporná je výška uplatnenej náhrady škody. Žalobca na pojednávaní uviedol, že nárok opiera najmä o Záznam o dopravnej nehody spísaný Krajským dopravným inšpektorátom KR PZ Trenčín, Diaľničné oddelenie PZ z ktorého vyplýva ,že dňa 28.5.2011 v čase o 12.15. hod. došlo v okrese Púchov ,kataster obce Visolaje na komunikácií diaľnica D1 km.157.35 k dopravnej nehode tak, že vodič L. B. (škodca) jazdil so svojim vozidlom po diaľnici D1, pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať pričom na mokrej vozovke dostal s vozidlom šmyk, vozidlo sa stalo neovládateľné a narazilo pravou časťou vozidla do kovového zvodidla po pravej strane vozidlom EVČ L. XXXCJ zn. AUDI A6 ,pričom došlo k poškodeniu kovového zvodidla 32m., vozidlo škodcu sa stalo nepojazdné. Následkom dopravnej nehody žalobca tak musel vymeniť 7 kusov zvodníc. Žalovaný sa pridržal svojho písomného vyjadrenia a uviedol, že podľa zistení žalovaného na základe jeho dopytu škodcovi malo ísť o poškodenie len 3m zvodníc a nie 32 ako uvádza žalobca. Z vyjadrenia škodcu vyplýva, že k poškodeniu zvyšných zvodidiel došlo pri inej dopravnej nehode, ktorá sa stala cca 15 min. pred dopravnou nehodou, ktorú spôsobil poistenec žalovaného. Žalobca s uvedeným tvrdením žalovaného nesúhlasil a uviedol, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal resp. neposkytol relevantný listinný dôkaz ani neposkytol záznam o tzv. druhej dopravnej nehode.

6. Súd návrh žalovaného výsluch vodiča - škodcu zamietol, považoval ho nadbytočný a nehospodárny aj vzhľadom na uplynutie času od dopravnej nehody a hlavne preto, že v spise sa nachádza jeho vyjadrenie, z ktorého vyplýva práve skutočnosť, na ktorú sa odvoláva žalovaný t.j. že jeho vozidlom bolo poškodených len 3 m zvodidiel a zvyšná časť zvodidiel bola poškodená inou dopravnou nehodou, ktorá sa stala na uvedenom mieste cca 15 min pred dopravnou nehodou, ktorú on spôsobil.

7. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa §§ 132 ods. 1, 182, 191, 192 C.s.p., §§ 1 ods. 1 a 2, 261 ods. 1 a 6 Obch. zák., §§ 415, 420 ods. 1 a 2, 427 ods. 1 a 2, 428, 442 ods. 1, 443, 788 ods. 1 a 2 Obč. zák., §§ 4 ods. 2, 11 ods. 6, 7 a 8, 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané (zo Záznamu o dopravnej nehode), že dňa 28.5.2014 v čase o 12.15. hod. došlo v okrese Púchov, kataster obce Visolaje na komunikácií diaľnica D1 km. 157.35 k dopravnej nehode tak, že vodič L. B. (škodca) jazdiaci (motorovým vozidlom Audi A6, EVČ L.) po diaľnici D1, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať pričom na mokrej vozovke dostal s vozidlom šmyk, vozidlo sa stalo neovládateľné a narazilo pravou časťou vozidla do kovového zvodidla pričom došlo k poškodeniu kovového zvodidla 32m. Následkom dopravnej nehody žalobca vymenil 7 kusov zvodníc. Ďalej mal súd preukázané, že žalobca si uplatnil svoj nárok u žalovaného, s ktorým mal škodca v rozhodujúcom čase uzavretú poistnú zmluvu. Taktiež mal súd preukázané, že zo strany žalovaného došlo k čiastočnému poukázaniu poistného plnenia, pričom žalovaný neuhradil sumu 110,- EUR titulom amortizácie a taktiež zvyšnú časť nároku žalobcu, nakoľko podľa zistení žalovaného došlo k poškodeniu len 3m zvodníc a nie 32 metrov ako si uplatnil žalobca. Súd preto prisvedčil žalobcovi, že ohľadne aplikácie ustanovení zákona č. 135/1961 Zb. Cestný zákon vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a § 443 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ide o vzťah právnej normy lex specialis a lex generalis. Lex specialis má v aplikácii prednosť pred úpravou lex generalis, ktorý zastrešuje právnu úpravu v určitom právnom odvetví - ako je v danom prípade náhrada škody, ku podriadenému právnemu predpisu, ktorý upravuje špeciálne otázky ako v danom prípade náhrada škody pri poškodení diaľnice resp. komunikácií. Pokiaľ teda špeciálny právny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, lex specialis neruší platnosť lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/145/2008 ktorý uviedol :" Porovnávajúc citované ust. § 442 a 443 OZ a ust. § 9 ods.6 cestného zákona je lex specialis vo vzťahu k uvedeným ustanoveniam OZ ktorý predstavuje lex generalis." Ďalej sa v predmetnom rozhodnutí uvádza:" z ust. § 9 ods.6 cestného zákona pritom vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených nákladov spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie

do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia." ..."predmetná oprava teda nemohla byť prevedená iným spôsobom, než za použitia nových dielov, pričom pri oprave neboli použité diely kvalitnejšie či nadštandardné, ani diely, ktoré by neboli nevyhnutné." Taktiež Krajský súd v Bratislave č.k. 14Co/70/2011 deklaroval vo svojom rozhodnutí že špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou.

9. S poukazom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úhradu náhrady škody bez amortizácie použitej žalovaným pri likvidácií poistnej udalosti, nakoľko žalobca preukázal výšku vynaložených nákladov na odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu, čo nebolo možné inak, len za použitia nových dielov (zvodidiel),ktoré zodpovedajú aktuálnym normám, nakoľko v zmysle vyhl. č. 158/2004 Z.z. zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, čo bráni pri výmene použitiu starých alebo opotrebovaných zvodidiel, ktoré napokon žalobca nemusí ani mať k dispozícii. Predmetná oprava teda nemohla byt' prevedená iným spôsobom, než za použitia nových dielov, pričom pri oprave neboli použité diely kvalitnejšie, či nadštandardné, alebo diely, ktoré by neboli nevyhnutné. Podľa názoru súdu nedošlo k tzv. "zhodnoteniu" zvodidiel, nakoľko toto bolo protiprávnym konaním poistenca žalovaného vnútené. Pretože odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nie je možné podľa názoru súdu prenášať povinnosť k úhrade ani časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a znevýhodňovať voči škodcovi, teda nemožno od poškodeného spravodlivo požadovať, aby on na nehodu doplácal. Uvedením zvodidiel do pôvodného stavu - teda do stavu bezpečnostne zodpovedajúcom ich charakteru nezískal žiadny prospech, nezväčšil a nezhodnotil svoj majetok a preto súd nepripustil zníženie tejto náhrady o amortizáciu. Tak ako už bolo uvedené (vyjadrenie žalobcu) žalobca pri výkone svojich povinností ako správca komunikácie vyplývajúcich z ustanovenia § 9 ods. 1 Cestného zákona sleduje verejný záujem, ktorému vyplýva povinnosť: " závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia" Túto zákonnú povinnosť si splnil žalobca odstránením závady v zjazdnosti diaľnice, uvedením diaľnice - zvodidiel do pôvodného stavu a tým zabezpečil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Vzhľadom na charakter činností, ktoré zabezpečuje žalobca ako správca komunikácií je nutné brať na zreteľ aj spôsob opravy resp. dodržanie náležitostí postupu pri odstraňovaní poškodenia alebo porúch s ohľadom na plnenie verejného záujmu, ktorým je bezpečnosť cestnej premávky. V tejto súvislosti súd skúmal jednak skutočnosť, či predmetné zvodidlá sú považované za súčasť komunikácie ako aj obsah a aplikáciu technických predpisov prijatých u žalobcu ohľadne náležitostí postupu odstraňovania vád a poškodenia. Poukázal na ustanovenie § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách - Cestný zákon : "Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú najmä mosty (nadcestia), po ktorých je komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie sklápacích mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné múry, tarasy, cestné svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie zariadenia, zábradlia, odrazníky, prievozy, zvodidlá, pružidlá, smerové stĺpiky, staničníky a medzníky, zásnežky, ... a pokiaľ sú umiestnené na cestnom pozemku." Uvedeným ustanovením je zákonom určené, že ide o súčasti diaľnice, čo v spojitosti s ustanovením § 9 ods. 6 Cestného zákona cit: "Pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám." deklaruje nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému. titulom poistenia vozidla škodcu. Tiež dodal, že aj NS SR ( č.k. 2Obdo 48/2O12) vo svojom rozsudku uviedol, že pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď' to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavného súladu výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.

10. K rozporu ohľadne dĺžky poškodených zvodidiel súd vychádzal jednoznačne zo záznamu polície ohľadne predmetnej dopravnej nehody, ktorá deklarovala v predmetnom zázname o dopravnej nehode, že došlo k poškodeniu 32 metrov zvodidiel. Tvrdenie škodcu že k poškodenou došlo následkom inej dopravnej nehody súd vyhodnotil ako tvrdenie žalovaného nepodložené žiadnym relevantným dôkazom (správou o nehode z polície ,ktorá mala byť cca 15 min pred uvedenou dopravnou nehodou, prípadne

svedeckými výpoveďami). Preto súd na uvedenú námietku žalovaného v konečnom hodnotení dôkazov neprihliadal. Vyjadril názor, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). V konaní bolo preukázané a nepochybné, že škoda, ktorá žalobcovi na jeho majetku vznikla bola v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú spôsobil poistenec žalovaného. Taktiež má súd za preukázané, že na odstránenie následkov poškodenia zvodidiel a ich dania do pôvodného stavu bolo potrebné vynaložiť sumu uplatnenú žalobcom. S poukazom na uvedené, táto suma predstavuje skutočnú škodu, ktorá žalobcovi na jeho majetku reálne vznikla a túto sumu musel vynaložiť zo svojho (t.j. došlo k úbytku jeho majetku v tejto výške) na opravu poškodených vecí tak aby plnili svoju funkciu. Uvedenú sumu bol preto žalovaný podľa § 440 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný v celej výške uhradiť žalobcovi. Preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobca si žalobou uplatnil príslušenstvo z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou peňažného záväzku, pričom žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9.00% z istiny ročne od 5.6.2012 t.j. od nasledujúceho dňa po uplynutí 7 dňa odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 12.6.2012 do zaplatenia a preto súd žalobcom uplatnený úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy odo dňa 5.6.2012 do 11.6.2012 zamietol v zmysle ust. § 217 ods. 1 a 2 Obč. zák. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku.

11. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil najmä tým, že súd prvej inštancie pri priznaní náhrady škody vyhovel návrhu za výmenu zvodníc bez odpočítania amortizácie a napriek námietke žalovaného ustálil, že došlo k poškodeniu 32m zvodidiel. S týmto žalovaný nemôže súhlasiť a považuje rozhodnutie za nesprávne. V ďalšom sa podrobne vyjadroval o odškodnení po odrátaní amortizácie a tiež k dĺžke poškodených zvodidiel tak, ako to namietal pred súdom prvej inštancie. Taktiež vytýkal súdu prvej inštancie, že nevyhovel jeho návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom škodcu L. B., z ktorej by bolo možné ustáliť poškodenú dĺžku zvodidiel pri tejto dopravnej nehode, čo však súd podľa jeho názoru nesprávne zamietol.

12. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a navrhol napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť. Opätovne zdôraznil, že žalovaný poskytnuté poistné plnenie neoprávnene krátil o amortizáciu, čo v danom prípade nie je možné a súd to i náležite zdôvodnil. Rozhodnutie je podporené aj ustálenou súdnou praxou, pričom poukázal na viaceré rozsudky krajských súdov v Bratislave, v Trnave, v Žiline a v Prešove.

13. K vyjadreniu žalobcu podal písomne vyjadrenie žalovaný, kde v podstate zopakoval svoje tvrdenia a námietky.

14. K tomuto vyjadreniu podal ďalšie vyjadrenie žalobca, v ktorom však neuviedol žiadne nové skutočnosti.

15. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd dospel k záveru, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania tak ako ho navrhol žalovaný a súd prvej inštancie tento návrh na doplnenie dokazovania - výsluchom škodcu, ktorý spôsobil dopravnú nehodu i správne zamietol. Dôvodom je skutočnosť, že policajná správa o nehode jasne deklaruje poškodených 32m zvodidiel, čo škodca a vinník nehody nenamietal, takže výsluchom by sa nedal zmeniť tento listinný dôkaz. Pokiaľ mal žalovaný informáciu od svojho poistenca o menšej miere poškodenia sám mohol zabezpečiť zo strany polície iný listinný dôkaz alebo navrhnúť súdu, aby tento dôkaz od polície zabezpečil sám, čo sa však nestalo. Pokiaľ sa týka odpočítania amortizácie od poškodených častí diaľnice, ktoré potrebovali výmenu, nebolo možné prisvedčiť žalovanému, že správne postupoval pri krátení poistného plnenia po odpočítaní amortizácie, nakoľko zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ktorý je zákonom lex specialis neumožňuje výmenu poškodených zvodidiel za iné opotrebované časti, i keď by boli funkčné, ale len za nové diely.

17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu v tomto konaní žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).