Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Pc-10-2018.pdf
PDF · 108.7 KB
Case nature
Area
Subarea
12Pc/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou v právnej veci navrhovateľky: B. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. O., Q. XXX/XX, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: U. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. XXX, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletej: B. W., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zlaté Moravce, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že U. T., nar. X.X.XXXX je otcom maloletej B. W., nar. X.X.XXXX z matky B. W., nar. XX.X.XXXX.
II. Súd zveruje maloletú B. W., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľke a otca zaväzuje prispievať na jej výživu sumou 130 eur mesačne od 5.8.2016, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
III. Zročné výživné za čas od 5.8.2016 do 31.5.2019 činí suma 3.220 eur, ktorú súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 70 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.
IV. Súd upravuje styk otca s maloletou B. W., nar. X.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa, po ukončení styku maloleté dieťa na tom istom mieste navrhovateľke včas odovzdá.
V. Navrhovateľka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi včas odovzdať.
VI. Otec je povinný poskytnúť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 345 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VII. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 4.5.2018 domáhala určenie otcovstva k maloletej B. W., nar. X.X.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že s domnelým otcom udržovala intímnu známosť od roku 2008 do novembra 2015, oznámila mu, že je tehotná, on pochyboval o svojom otcovstve, v novembri 2015 sa od neho odsťahovala, stretávali sa ja naďalej, nie však intímne, domnelý otec prispel na maloletú finančnými prostriedkami.
2.Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že spolu žili 8 rokov do novembra 2015, potom sa rozišli, ale spávali spolu v mesiacoch november, december 2015. Intímnu známosť s iným mužom v tom čase nemala. Zostala tehotná, dcéra sa narodila X.X.XXXX. Býva u rodičov, na materskej dovolenke bola pol roka, v januári 2017 nastúpila do práce na polovičný úväzok, od júla 2018 pracuje na plný úväzok. Je zamestnaná ako zdravotná sestra. Poberala materskú, čo bolo 70% zo mzdy to bolo 600 eur. Počas polovičného pracovného úväzku mala príjem 480 eur + materskú s PnD 230 eur. V súčasnosti je príjem 700 eur + materská 230 eur. V spoločnej domácnosti žijú rodičia, ona s dcérou. Otec je zamestnaný, matka je na dôchodku, stará sa jej o dcéru a ešte si privyrába opatrovaním. Náklady na bývanie hradia rodičia. Výdavky na dieťa sú mesačne okolo 200 eur. Od narodenia dieťaťa domnelý otec na ňu prispieval rôznymi sumami, niekedy to bolo 10, 20, 50, 100 eur. Čo sa týka stretávania sa otca s dcérou, bol ju pozrieť asi 10 krát, asi 3 krát s ňou bol sám, denný režim dieťaťa je taký, že vstáva okolo 6.-7.00 hod. ráno, spáva poobede asi do 15.00 hod., večer ide spať okolo 20.-21.00 hod. Bol jej vyplatený aj jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa - príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa - bolo to 700 eur. Tieto peniaze boli použité na zakúpenie výbavičky pre dieťa - kočík 400 eur, postieľka 100 eur, stolička 100 eur, perinka, plienky, drogéria, vanička. Spláca úver 400 eur mesačne VÚB, 140 eur Prvá oddlžovacia, 50 eur Tesco, a platí poistku dcére 35 eur mesačne a sebe 22 eur mesačne. Má výdavky na cestovné. Matke dáva 130 eur mesačne za to, že sa stará o dieťa. Všetky úvery boli brané v čase, keď spolu žili. Úver z VÚB bol braný na 25.000 eur, z toho boli vyplatené jeho dlhy. V Prvej oddlžovacej je spojených viacero menších podlžností. Domnelý otec jej dával peniaze na ruku v hotovosti, za celé obdobie od narodenia dieťaťa to mohla byť suma okolo 400 eur, žiadny doklad o tom nemá. Navrhovateľka uviedla, že je na liečení vo Veľkom Záluží, liečenie by malo trvať do 22.3.2019. O dieťa sa momentálne stará jej matka. Čo sa týka výživného navrhla 200 eur od narodenia dieťaťa. Od narodenia dieťaťa jej domnelý otec prispel sumou 1.000 eur, z toho 600 eur použila na úvery, 400 eur na dieťa. Okrem toho jej v mesiaci február a marec 2019 prispel sumou 2 x 100 eur na dieťa. Čo sa týka nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vynaložila na výbavičku dieťaťa sumu 2.000 eur. Čo sa týka realizácie styku domnelého otca s maloletou ten sa uskutočnil dva krát, boli spolu všetci traja na výlete a stretnutie prebehlo aj 25.12.2018 keď prišiel k nim. Sám s dieťaťom nebol. Domnelý otec stále rieši ju a nie dieťa. Navrhla úpravu styku súdom v rozsahu raz do týždňa.
3.Domnelý otec na pojednávaní uviedol, že s určením otcovstva súhlasí. Iné vyživovacie povinnosti nemá, je slobodný, býva sám v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve, výdavky na bývanie mesačne sú okolo 250-300 eur, na dieťa prispieval, kupoval plienky, nevie sa vyjadriť akou sumou prispel. Je živnostník v stavebnom odbore, konkrétne vykonáva montážne práce s elektrinou, jeho príjem je okolo 1.000 eur. Spláca úver zo Slovenskej sporiteľne, ktorý si bral na 20.000 eur splátkou 100 eur mesačne a druhý úver z Pôžičkomatu na 300 eur splátkou po 50 eur mesačne. Čo sa týka stretávania sa s dieťaťom, do jej jedného roka s ňou bol častejšie, od decembra 2017 boli medzi ním a navrhovateľkou nezhody, 8 mesiacov dieťa nevidel, až teraz na jej narodeniny. Cez víkendy nepracuje, v týždni je pracovná doba je od 7.00 - 17.00 hod., ale vie si to prispôsobiť. Predstava o úprave styku je, že by mal dcéru dva víkendy. Spočiatku k nim chodil každý druhý víkend, dával navrhovateľke peniaze, mohlo to byť 20 eur a za 30 eur doniesol nakúpené veci, na očkovanie jej dal 15 eur. Určite to bolo viac ako 400 eur. Žiadne doklady k tomu nemá, okrem dvoch dokladov- príjmový pokladničný doklad zo dňa 11.2.2018 na sumu 120 eur a zo dňa 3.9.2018 na sumu 50 eur. Čo sa týka úpravy styku s návrhom nesúhlasil je to málo. Chcel by mať dieťa cez víkend. Súhlasil s tým, že by to bolo bez prespania, zobral by si ju v sobotu, zaniesol by ju a potom by si ju zobral v nedeľu. Žije sám v bytovke, momentálne prerába 2-izbový byt na 3-izbový, momentálne je byt v provizórnom stave. Dieťa by zobral na výlet, alebo k rodine. Rodičov nemá, má dve sestry, jedna žije v zahraničí, druhá v obci N..
4.Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol začať s úpravou styku dvakrát do mesiaca, nakoľko chýba zatiaľ väzba k otcovi, otec nemá vytvorené stabilné prostredie. Treba tu určitú postupnosť, aby sa dieťa adaptovalo. Navrhol začať so stykom dvakrát do mesiaca v čase víkendu v sobotu alebo nedeľu, postupne upravovať styk otca s dieťaťom.
5.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu a to návrhom, rodným listom dieťaťa, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku, dokladom zo Sociálnej poisťovne, potvrdením z Daňového úradu Nitra, potvrdeniami o príjme navrhovateľky, potvrdením o prídavkoch na dieťa, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku, potvrdením o príjme otca navrhovateľky, dokladmi o dôchodku matky navrhovateľky, vyjadrením navrhovateľky, výpisom
z účtu VÚB, zmluvou o poskytnutí úveru VÚB, úver Home Credit, zmluvou, úver Prvá oddlžovacia, poistením dieťaťa, poistkou navrhovateľky, výdavkami na telefón, potvrdením o poberaní príspevku pri narodení dieťaťa, dokladmi o výdavkoch na dieťa, fotodokumentáciou, vyjadrením navrhovateľky, správou zo psychologickej konzultácie, dokladmi predloženými domnelým otcom - daňové priznania r. 2016-2017, výpis LV, osvedčenie o živnostenskom oprávnení, zmluva o hypotekárnom úvere, doklady zo Slovenskej sporiteľne, od spoločnosti KRUK, ftc. poštových poukážok, pokladničné doklady, správou z PN Veľké Zálužie, psychiatrickou správou, potvrdením o oznámení priestupku, výpismi LV XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX,XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX a zistil tento skutkový a právny stav:
6.Navrhovateľka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené udržovali intímnu známosť od roku 2008 do novembra 2015, žili v spoločnej domácnosti, v decembri 2015 navrhovateľka zistila, že je tehotná. Maloletá B. W. sa narodila dňa X.X.XXXX matke B. W., nar. XX.X.XXXX. V rodnom liste maloletého dieťaťa meno otca uvedené nebolo.
7.S konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o výkon rodičovských práv a povinností a o výživné dieťaťa (§ 110 CMP).
8.Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
Podľa § 94 ods.2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodeniu dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Pretože k určeniu otcovstva k maloletému dieťaťu nedošlo súhlasným prehlásením rodičov s poukazom na § 90 Zákona o rodine, podľa § 94 ods.2 Zákona o rodine, za otca dieťaťa sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodeniu dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Zhodnými výpoveďami účastníkov konania bolo zistené, že títo sa spolu intímne stýkali v dobe rozhodnej pre počatie dieťaťa. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené súhlasil s určením, že je otcom dieťaťa a s poukazom na ustanovenie § 94 ods. 2 Zákona o rodine súd určil, že U. T., nar. X.X.XXXX je otcom maloletej B. W., nar. X.X.XXXX z matky B. W., nar. XX.X.XXXX.
9.Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10.Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
11.Podľa § 110 CMP vyplýva, že s konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o výkon rodičovských práv a povinností a o výživné dieťaťa.
12.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §25 a 26 sa použijú primerane.
13.Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vzhľadom k osobnej starostlivosti o maloletú matkou od jej narodenia, ktorú starostlivosť táto riadne vykonáva, ako aj vzhľadom nato, že navrhovateľka, matka maloletého dieťaťa a muž, ktorého otcovstvo má byť určené, nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, je v záujme maloletej, aby bola zverená do výchovy matke, preto vo výroku II. rozsudku zveril maloletú B. W. do osobnej starostlivosti matky. Navrhovateľke pomáha so starostlivosťou o dieťa jej matka, s podmienkou dodržiavania abstinencie od alkoholu a dodržiavania
doliečovacieho procesu a ambulantnej liečby je navrhovateľka schopná zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa ako vyplýva zo správy MUDr. S. z psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie, kde bola navrhovateľka hospitalizovaná jedenkrát v období od 14.1.2019 do 18.3.2019.
14.Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
15.Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery navrhovateľky a muža, ktorého otcovstvo má byť určené, plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletej B. výživným vo výške 130 eur mesačne, uvedenú sumu súd považuje za primeranú jeho možnostiam a schopnostiam. Navrhovateľka nemá okrem maloletej B. inú vyživovaciu, je slobodná. Navrhovateľka poberala od 1.3. 2017 rodičovský príspevok vo výške 213,20 eura, 214,70 eura do 31.8.2019. Od 1.7.2016 do 16.3.2017 poberala materské dávky. Jej príjem bol v roku 2018 - 717,17 eura mesačne, v roku 2017 - 451,10 eura mesačne, v roku 2016 - 400,64 eura mesačne. Poberá prídavky na dieťa vo výške23,52 eura od 1.8.2016, vo výške 23,52 eura v roku 2017, vo výške 23,68 eura v roku 2018. Vyplatený jej bol príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 829,86 eura. Žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi , jej otec je zamestnaný, jeho príjem v roku 2018 bol 333,80 eura mesačne, v roku 2017 vo výške 463 eur mesačne, v roku 2016 vo výške 507 eur. Matka navrhovateľky je dôchodkyňa, poberá dôchodok vo výške 347,60 eura v roku 2016, vo výške 355,80 eura v roku 2017, vo výške 364,20 eura v roku 2018. Výdavky navrhovateľky sú nasledovné . pláca úver vo výške 387,85 eura mesačne, jedná sa o úverovú zmluvu na sumu 23.000 eur zo dňa 4.9.2013, úver vo výške 50,43 eura mesačne
- Home Credit Slovakia, s r.o. - úverová zmluva zo dňa 19.1.2015, vo výške 140 eur spláca Prvej oddlžovacej - zmluva zo dňa 22.1.2016, platí maloletej poistku 3vo výške 35,40 eura, sebe platí životné poistenie vo výške 21,55 eura, má výdavky na mobil 10 eur, Slovak Telekom - 20,99 eura, mala výdavky na dieťa, zakúpila kočík za 460 eur, autosedačka za 170 eur, baby monitor 60 eur. K týmto položkám predložila aj doklady, okrem toho uvádzala výdavky na stravu, plienky, oblečenie, drogériu, lieky, cestovné. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené U. T., je slobodný, žije sám, má jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletej B., je živnostník od 25.3.2011, podľa správy z Daňového úradu Nitra jeho čistý mesačný príjem zo živnosti za rok 2016 = 0, za rok 2017 = 263,27 eura, sám vo svojej výpovedi na pojednávaní priznal príjem vo výške 1.000 eur mesačne. Rovnako ako navrhovateľka aj on spláca úvery a to dlh voči spoločnosti KRUK, s r.o. vo výške 1.523,42 eura, spláca Hypotekárny úver -
20.000 eur vyplývajúci zo zmluvy zo dňa 22.11.2016 splátkou vo výške 100 eur mesačne. Je vlastníkom nehnuteľnosti - bytu ako vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, ten si v súčasnosti prerába, okrem toho je vlastníkom viacerých nehnuteľností, pričom sa jedná o malé podiely. Na maloletú B. prispel sumami 100 eur +100 eur +100 eur +50 eur, +50 eur, +120 eur = spolu 520 eur, o čom svedčia písomné doklady. Navrhovateľka priznala sumu 1.200 eur, ktorou domnelý otec prispel na dieťa. Má výdavky na bývanie, stravu, cestovné. Súd poukazuje na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a predchádza všetky ďalšie povinnosti, pri skúmaní majetkových pomerov rodiča súd neberie do úvahy tie výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, prípadne ktoré mu vznikli jeho zavinením, napríklad exekúcie. Súdom stanovené výživné môže otec, uhrádzať bez toho, aby tým bola ohrozená jeho životná úroveň pri zohľadnení jeho odôvodnených mesačných nákladov a výdavkov, jeho majetkových pomerov ako aj skutočnosti, že má ďalšie vyživovacie povinnosti, pričom sumu výživného vo výške 130 eur mesačne súd považoval za primeranú vzhľadom k príjmu otca 1.000 eur. Suma určená súdom spolu s výživným zo strany navrhovateľky, ktorá vzhľadom k veku maloletej vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, je primeraná zabezpečovaniu základných životných potrieb maloletého dieťaťa, ako aj ostatných životných potrieb, ktoré zachovajú približne rovnakú životnú úroveň dieťaťa a ich rodičov, preto vzhľadom na vyššie uvedené návrh matky vo zvyšnej časti zamietol.
16.Podľa § 232 odsek 1, 2, 3, 4 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota naplnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
17.Vyživovaciu povinnosť otca súd určil od 5.8.2016 teda odo dňa narodenia dieťaťa, čím ku dňu rozhodnutia vznikol odporcovi nedoplatok na výživnom vo výške 3.220 eur, pričom výpočet tejto sumy je nasledovný: Za rok 2016 je to suma 650 eur /5 mesiacov x 130 eur, za rok 2017 je to suma 1.560 eur /12 mesiacov x 130 eur/, za rok 2018 je to suma 1.560 eur /12 mesiacov x 130 eur/, za rok 2019 je to suma 650 eur /5 mesiacov x 130 eur/, spolu je to suma 4.420 eur po odpočítaní sumy 1.200 eur, ktorou podľa vyjadrenia navrhovateľky prispel na výživu dieťaťa, zaplatenie inej sumy preukázané v konaní nebolo. Túto sumu súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 70 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.
18.Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
19.Súd rozhodoval aj o úprave styku otca s maloletým deťom, rodičia sa na úprave styku nevedeli dohodnúť, tento sa zatiaľ realizuje s problémami a v obmedzenej miere, kontakt a väzba medzi otcom a dieťaťom zatiaľ nie je vybudovaná v takej miere, aby mohol súd upraviť rozsah styku tak ako požadoval otec, preto súd upravil styk otca s maloletou B. W., nar. X.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa, po ukončení styku maloleté dieťa na tom istom mieste navrhovateľke včas odovzdá. Navrhovateľka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi včas odovzdať. Tu súd poukazuje aj na správu ÚPSVR Nitra zo psychologickej konzultácie, kde je uvedené, že pravidelný kontakt aspoň dvakrát do mesiaca viac saturuje potreby dieťaťa, aby nevnímalo svojho otca ako cudzieho človeka, nočné spanie, pokiaľ otec nemá vytvorené podmienky vo svojom dome nie je v záujme dieťaťa, najskôr je potrebné vytvoriť si pevnú väzbu k otcovi pravidelným kontaktom bez prítomnosti matky, postupne dieťa adaptovať na separáciu od matky a záležať bude aj na schopnostiach dieťaťa vyrovnávať sa so zmenami, prípadne v budúcnosti bude možné upraviť stretávanie sa otca s dieťaťom aj rozsiahlejšie tak aby to bolo pre dieťa zvládnuteľné.
20.Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
21.Súd uložil otcovi povinnosť poskytnúť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 345 eur, vo zvyšnej časti návrh zamietol, keďže navrhovateľka si uplatňovala sumu 700 eur a to z nasledovných dôvodov. Navrhovateľka, ak si uplatňuje takýto nárok, musí predložiť dôkazy o vynaložených nákladoch, pričom súd uzná len odôvodnené náklady a určí v akej miere je tieto náklady povinný znášať aj otec. Navrhovateľka predložila dôkazy o kúpe kočíka - 690 eur, autosedačky - 17 eur, baby monitoru - 60 eur, spolu sú to doklady na sumu 690 eur, polovica z tejto sumy je 345 eur. Navrhovateľka aj otec by sa mali rovnakým dielom podieľať na úhrade týchto nákladov, preto zdokladovanú sumu súd rozdelil medzi navrhovateľku a otca na polovicu, nie je žiadny relevantný dôvod na to, aby sa na úhrade týchto nákladov podieľal výlučne otec a nie v zodpovedajúcej miere aj samotná navrhovateľka. Súd nepochybuje o tom, že navrhovateľka mala aj iné ďalšie náklady spojené a tehotenstvom a pôrodom, avšak doklady k tomu nepredložila alebo predložila doklady s dátumom po narodení dieťaťa a tieto výdavky sa zohľadňujú už v určenom výživnom na dieťa a okrem toho časť výdavkov hradila aj z príspevku, ktorý jej bol poskytnutý pri narodení dieťa.
22.Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákonne ustanovuje inak.
O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení). Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.