Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/17/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO 31 575 951 proti žalovanému J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX o zaplatenie 653,04 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 5Csp/74/2018-61 zo dňa 08. októbra 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby žalobcu p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 653,04 eur, úrok vo výške 39,61 eur, úrok z omeškania vo výške 0,82 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 653,04 eur od 22. 6. 2018 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 39,61 eur od 22. 6. 2018 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia vo výške, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník. Na odôvodnenie tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 653,04 eur, úroku 39,94 eur, úroku z omeškania 0,82 eur, úroku 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny 653,04 eur od 22.06.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 653,04 eur od 22.06.2018 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 39,94 eur od 22.06.2018 do zaplatenia. Uviedol, že uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu, na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky vo výške 1.200,- eur, avšak žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru ku dňu 21.06.2018. Ku dňu predčasného zosplatnenia pohľadávka žalobcu voči žalovanému predstavovala sumu 753,45 eur, a to istinu poskytnutého úveru v sume 653,04 eur (poskytnutá suma 1 200,- eur mínus úhrady vo výške 546,96 eur), sumu 39,94 eur ako dohodnutý úrok vo výške 17,90 % ročne, sumu 0,82 eur ako úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z každej omeškanej splátky odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti a sumu 60,- eur za upomienky, ktorú sumu si žalobca v spore neuplatňuje. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 28.04.2015 požiadal žalovaný žalobcu o poskytnutie spotrebného úveru - pôžičky vo výške 1 200,- eur s dobou splácania päť rokov. Dňa 28.04.2015 uzatvorili strany sporu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 206587 - Pôžičku (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovaného bezúčelový úver - splatenie záväzkov klienta vo výške 1 200,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s 17,90 % ročným úrokom v pravidelných

60-ich mesačných splátkach po 30,45 eur so splatnosťou splátky v 18. deň kalendárneho mesiaca a termínom splatnosti úveru 60 mesiacov od splatnosti prvej anuitnej splátky, t.j. 18.05.2015, najneskôr 20.04.2020. Výška RPMN bola 21,47 %, priemerná RPMN 34,42 % a celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola v sume 1 863,- eur. Podľa čl. 2 bodu 2.1 veta prvá zmluvy, klient sa zaväzuje riadne a včas plniť si svoje záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy, riadne a včas splácať úver, platiť banke poplatky súvisiace s úverom uvedené v tejto zmluve. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky Prima banky Slovensko, a.s. (ďalej len „VOP“) a Obchodné podmienky pre úvery občanom Prima banky, a.s. (ďalej len „OP“). Podľa čl. 2 bodu 2.5.1 OP, klient musí vrátiť (splatiť) banke všetky peňažné prostriedky, ktoré mu poskytla v súlade s podmienkami zmluvy o úvere. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, spláca sa istina úveru anuitným spôsobom (formou konštantnej anuity). Podľa čl. 2 bodu 2.5.2 OP, pokiaľ nie je pre jednotlivé druhy úverov určené alebo dohodnuté inak, platia sa riadne úroky ako súčasť anuitnej splátky. Podľa čl. 2 bodu 2.5.3 veta prvá a druhá OP, splácanie anuitným spôsobom (formou konštantnej anuity) znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru (anuita) je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny úveru (amortizácia úveru) a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Podľa čl. 2 bodu 2.8 písm. a) OP, skutočnosti, ktoré zakladajú zmenu okolnosti je (nezaplatenie) klient nezaplatí ktorúkoľvek čiastku dlžnú podľa zmluvy o úvere ani do 3 mesiacov po lehote jej splatnosti. Ak nastane akákoľvek zmena okolností, môže banka vyzvať klienta na predčasné splatenie úveru. Doručením výzvy na predčasné splatenie úveru sa všetky čiastky, ktoré súd dlžné podľa zmluvy o úvere (istina aj príslušenstvo) stanú splatné okamžite alebo v deň určený bankou vo výzve adresovanej klientovi. Podľa čl. 2 bodu 2.9.1 OP, klient je v omeškaní, ak nesplatí istinu úveru, nezaplatí úroky alebo nesplní iný peňažný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere riadne a včas, v dohodnutý deň ich splatnosti alebo v deň, ktorý vyplýva z výzvy na predčasnú splatnosť. Prvým dňom omeškania je teda deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti príslušného záväzku. Podľa čl. 2 bodu 2.9.2 veta prvá OP, klient v omeškaní musí platiť banke popri riadnych úrokov tiež úrok z omeškania z dlžnej čiastky. Podľa čl. 2 bodu 2.9.3 veta druhá OP, banka najmä upozorní klienta na omeškanú platbu zaslaním písomnej upomienky bežnou listovou zásielkovou a vyzve ho na splnenie v dodatočnej lehote. Z prehľadu splácania, stavu omeškaných splátok, prepočtu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania bolo zistené, že ku dňu zosplatnenia úveru žalovaný uhradil na istinu sumu 546,96 eur, čím zostatok istiny predstavuje 653,04 eur. Na úrok uhradil sumu 488,34 eur, čím zostatok úroku predstavuje 39,61 eur a úrok z omeškania predstavuje sumu 0,82 eur ako 5 % ročne zo sumy jednotlivých splátok za príslušný počet dní omeškania. Tiež bolo zistené, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný neuhradil žiadnu splátku. Opakovaným upozornením zo dňa 18.04.2018 žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok najneskôr do 23.04.2018, pričom ho zároveň upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy si uplatní svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka a požiada žalovaného o zaplatenie celej svojej pohľadávky. Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 21.06.2018 žalobca oznámil žalovanému, že v dôsledku neplnenia si povinností, ani po opakovaných upozorneniach, vyplývajúcich z Úverovej zmluvy č. 206587 uzatvorenej dňa 28.04.2015, žalobca (veriteľ) vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru a požiadal žalovaného uhradiť dlh vo výške 753,45 eur s príslušenstvom. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5, 9, § 54 ods. 1, § 517 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uviedol, že z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že v predmetnej právnej veci dňa 28.04.2015 uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 206587 - Pôžičku, ktorou vznikol medzi stranami sporu právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Zmluvou sa žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. V prejednávanej veci ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tiež mal súd za preukázané, že žalovaný úver riadne čerpal, avšak porušil svoju povinnosť splátky úveru riadne a včas uhrádzať, a preto žalobca využil svoje zákonné oprávnenie a po predchádzajúcich upozorneniach vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 21.06.2018. Na základe uvedených skutočností potom žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 653,04 eur, úroku vo výške 39,61 eur, úroku z omeškania v sume 0,82 eur, pričom všetky tieto sumy boli vypočítané ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti

úveru, t.j. ku dňu 21.06.2018 a výšku ktorých priznaných plnení mal súd preukázanú z predložených listinných dôkazov. Žalovaný tým, že nezaplatil úver riadne a včas, čím nedodržal platobnú disciplínu, dostal sa do omeškania a žalobcovi vznikol v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy istiny a zo sumy nezaplatených úrokov odo dňa 22.06.2018, teda odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, až do zaplatenia. V časti o zaplatenie úroku 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny 653,04 eur od 22.06.2018 do zaplatenia súd žalobu zamietol, nakoľko nárok na zmluvný úrok v čase po zosplatnení úveru nepovažoval za dôvodný. Riadny úrok bol v zmluve dohodnutý medzi stranami sporu do konečnej splatnosti úveru. V danom prípade došlo k splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu 21.06.2018. Pokiaľ žalovaný neuhradil dlžnú sumu tak ako sa zmluvne zaviazal, vzniká žalobcovi po splatnosti úveru voči nemu už iba nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi stranami sporu (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, uznesenie NS SR sp. zn. 4Obo 143/98). Predčasné zosplatnenie úveru, ku ktorému došlo jednostranným konaním veriteľa, predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právne úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.. Dohoda o uplatnení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (pozri rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.09.2015, č.k. 6Co/587/15). O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Hoci mal žalobca neúspech v nepatrnej časti, nepriznanie zmluvného úroku z istiny po zosplatnení, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí zvyšnej časti svojej žaloby podal včas odvolanie žalobca. Poukázal na ustanovenia § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka i komentár IURA EDITION k nim a uviedol, že obsahom záväzku dlžníka z úveru je nielen vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky

- úver ale aj úroky. Tie sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi a veriteľovi patria až do okamihu reálneho vrátenia peňažných prostriedkov úveru. Nemožno ich zamieňať s úrokmi z omeškania a na nárok veriteľa na ich zaplatenie nemá omeškania dlžníka vplyv. Pri omeškaní dlžník s vrátením peňažných prostriedkov úveru má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru ako aj na úroky z omeškania. Na podporu tohto názoru poukázal žalobca na rozsudky viacerých krajských súdov. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe vyhovel. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k

záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby žalobcu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdiť. 5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri zamietnutí zvyšku žaloby žalobcu vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné: 6. Otázka práva veriteľa na úroky z úveru za dobu po splatnosti úveru až do okamihu skutočného vrátenia úveru je rozhodovaná všeobecnými súdmi Slovenskej republiky nejednotne. Tunajší odvolací súd a podľa neho aj prevažná rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky /pozri napríklad uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/40/2015 zo dňa 28.07.2015, či jeho rozsudok sp. zn. 15Co/871/2014 zo dňa 02.09.2015 alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015 alebo aj rozsudok tunajšieho súdu č.k. 5Co/479/2015-128 zo dňa 10. februára 2016/ sa priklonila k právnemu názoru, že dojednané úroky z úveru patria veriteľovi len za dobu do splatnosti úveru. Po splatnosti úveru patria veriteľovi už len úroky z omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením svojej povinnosti vrátiť riadne a včas poskytnutý úver. Ako správne poukázal aj súd prvej inštancie, tento právny názor bol odobrený aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18. septembra 2012, ktorý v zásade vyslovil, že takéto rozhodnutie súdu, ak je riadne odôvodnené, nemožno považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. 7. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na závery v tejto otázke, ako ich vo svojom rozsudku sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015 uviedol Krajský súd v Prešove. Podľa neho úrok predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

8. S takýmto právnym názorom sa zhoduje aj tunajší odvolací súd a v tomto zmysle je rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí zvyšnej časti žaloby žalobcu, v ktorej žiadal od žalovaného zaplatenie zmluvných úrokov z úveru za dobu od mimoriadnej splatnosti úveru do zaplatenia úveru, vecne správne. 9. Z týchto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby žalobcu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).