Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/234/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzán v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Q. S., N.. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX S. N. S., o zaplatenie 588,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 300,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 300,- € od 27.5.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).

1. Žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu dňa 14.6.2016, domáhal zaplatenia 588,- € s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 617,11 € od 5.2.2002 do zaplatenia. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania.

2. Žalobca použil nasledujúce prostriedky procesného útoku: Uviedol, že na základe zmluvy o úvere číslo 608100979 uzatvorenej dňa 26.4.2010 so žalovaným, poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému úver vo výške 300,- €. Žalovaný sa zaviazal vrátiť túto sumu spolu s príslušným poplatkom vo výške 288,- €, t. j. spolu vo výške 588,- € v 12 mesačných splátkach po 49,- € počnúc dňom 18.5.2010. Žalovaný svoj dlh riadne a včas nesplatil, porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok a dňa 2.10.2010 sa jeho dlh stal splatným. Žalobca podal trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Žiar nad Hronom na žalovaného zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd Žiar nad Hronom trestným rozkazom číslo konania 2T/31/11 zo dňa 19.4.2011 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz v trestnej veci nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.5.2012.

3. Žalobca k žalobe pripojil listiny: fotokópiu trestného rozkazu, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a fotokópiu zmluvy o úvere.

4. Zo zmluvy o úvere č. 608100979 uzatvorenej dňa 26.4.2010, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným, vyplýva, že žalobca poskytol ako veriteľ žalovanému úver vo výške 300,- €. Žalovaný sa zaviazal vrátiť túto sumu spolu s príslušným poplatkom vo výške 288,- €, t. j. spolu vo výške 588,- € v 12-tich mesačných splátkach po 49,- €, počnúc 18.5.2010. V zmluve je formulárovým spôsobom vyznačené (krížikom označená jedna z predtlačených možností), že úver je poskytnutý dlžníkovi na výkon zamestnania.

5. Z trestného rozkazu tunajšieho súdu č.k. 2T 31/2011 zo dňa 19.4.2011 vyplýva, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu tak, že dňa 26.4.2010 v Žiari nad Hronom uzatvoril úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX so žalobcom, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 300,- eur, ktorý sa zaviazal splatiť so zvýšeným poplatkom spolu vo výške 588,- eur, pričom v žiadosti o úver uviedol nepravdivé údaje v položke mesačné výdavky, úver nesplácal, čím žalobcovi spôsobil škodu vo výške 300,- eur.

6. Žalovaný zostal v konaní nečinný, nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

7. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 22C/234/2016 zo dňa 8.9.2017 tak, že žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie sa odvolal žalobca.

9. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie uznesením č.k. 12Co/18/2018 zo dňa 30.4.2018. Odvolací súd okresnému súdu uložil opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu škody po preskúmaní základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. §420 Občianskeho zákonníka a zároveň okresný súd rozhodne o žalobcom uplatnenom úroku z omeškania po ustálení, či sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Okresný súd rozhodne i o náhrade trov celého konania.

Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín predložených žalobcom (fotokópia trestného rozkazu, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a fotokópia zmluvy o úvere). Vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav tak, ako ho popísal žalobca v podanej žalobe (bod 2. až 5. odôvodnenia). Skutkový stav súd považoval za nesporný.

11. Na zistený skutkový stav súd aplikoval najmä tieto právne predpisy:

Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa 420 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. a/, b/ č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch predpokladov; pri neexistencii čo i len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

13. Zmyslom zodpovednosti za škodu je, aby bola nahradená ujma vzniknutá následkom porušenia právnej povinnosti alebo v dôsledku inej právom uznanej skutočnosti. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne (§ 438 OZ).

14. Definícia škody je ujma, ktorá nastala a prejavuje sa v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi; ak nedochádza k naturálnej reštitúcii, škoda je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať.

15. Sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, tzn. že súd je viazaný žalobou s predmetom konania, vymedzeným žalobcom; nárok je uplatnený v žalobe vymedzenými rozhodujúcimi skutkovými okolnosťami a žalobným návrhom (petitom), pričom právna kvalifikácia nároku, aj keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.07.2003, sp.zn. 25Cdo/1934/2001, publikovaný pod č. 78 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 2004).

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca až v podanom odvolaní uviedol, že za škodu považuje nielen sumu poskytnutého úveru ale aj odplatu za poskytnutie úveru a ďalšie záväzky, ktoré mu tým vznikli v dôsledku omeškania dlžníka, a ktoré žalobca ako poškodený vzhľadom na okolnosti mal nárok, alebo ktoré mohol odôvodnene dosiahnuť. Žalobca poukázal na ust. § 380 Obchodného zákonníka a ust. § 382 ods. 2 Obchodného zákonníka a uviedol, že peňažné prostriedky, ktoré poskytol žalovanej by mohol poskytnúť inému subjektu (klientovi) , ktorý by svoje záväzky plnil riadne a včas, t.j. žalobca mohol odôvodnene dosiahnuť zisk. V žalobe navrhol priznať sumu vo výške 588,- eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 617,11 eur od 5.2.2002 do zaplatenia, ako aj trovy konania.

17. Niet pochýb o tom, že konanie žalovaného bolo úmyselné, čo bolo potvrdené aj trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka s podmienečným odkladom trestu v skúšobnej dobe v trvaní 1 roka.

18. Ako bolo uvedené vyššie, škoda je ujma, ktorá nastala a prejavuje sa v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.i. peniazmi. Skutočnou škodou je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

19. V prejednávanej veci jednoznačne bol preukázaný protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, ako aj zavinenie žalovaného na vzniku škody. Výška škody ako taká však predstavuje sumu 300,- eur, ktorú podľa úverovej zmluvy poskytol žalobca dlžníkovi; t.j. o 300,- eur bol zmenšený majetkový stav poškodeného, a teda reprezentuje majetkovú hodnotu, vynaložiteľnú na uvedenie veci do pôvodného stavu. K uplatneniu ušlého zisku súd uvádza, že pokiaľ sa žalobca uvedeného nároku nedomáhal v podanej žalobe a svoj nárok v tejto časti neuplatnil v konaní až do rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie je možné prihliadnuť na jeho tvrdenia uvedené až v podanom odvolaní vzhľadom na sudcovskú koncentráciu konania (§ 153 Civilného sporového poriadku). K uplatnenému tvrdenému ušlému zisku súd ďalej uvádza, že po posúdení zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, by žalobcovi nárok na „príslušný poplatok“, t.j. ušlý zisk nevznikol. Uvedenú zmluvu je potrebné posúdiť podľa prísl. ustanovení na ochranu práv spotrebiteľa, pretože žalobca vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako veriteľ - právnická osoba, ktorá poskytla úver v rámci svojho podnikania a žalovaný ako spotrebiteľ - fyzická osoba. Uzatvorená zmluva o úvere je podľa názoru súdu formulárová, bola predtlačená a žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah. Žalobca opak nepreukázal. Spotrebiteľov pri uzatváraní zmlúv neinformuje o význame jednotlivých jej ustanovení a o tom, aký dopad budú mať pre spotrebiteľa. Žalovaný nemal a ani nemohol mať vedomosť o tom aké právne následky bude mať pre neho podpísanie žalobcom predformulovaného znenia zmluvy. Vyznačenie skutočnosti, že žalovanému poskytol finančné prostriedky na účely zamestnania považuje súd za účelové s cieľom obchádzať právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľov. Z viacerých konaní súdov je možné zistiť, že je bežnou praxou žalobcu pri uzatváraní obdobných úverových zmlúv označovať dlžníka ako podnikateľský subjekt, napriek tomu, že finančné prostriedky mienili použiť výlučne na súkromné účely. Uvedené konanie žalobcu súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná. Zároveň súd poukazuje na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Nespotrebiteľský charakter zmluvy nebol v konaní preukázaný, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Súd teda dospel k záveru, že žalovaný v danom zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - spotrebiteľ a žalobca ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu je na mieste aj aplikácia noriem Občianskeho práva, čo konštatoval aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí (bod 12. uznesenia č.k. 12Co/18/2018-75).

20. K uplatnenej výške náhrady škody súd uvádza, že z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, po posúdení ktorej vyplýva, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským a zmluvu treba posudzovať ako spotrebiteľskú, na ktorú treba aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Z predložených listinných dôkazov súd nemá za preukázané, že žalobcovi vznikla trestným činom škoda v uplatňovanej výške, t.j. 588,- € vzhľadom na spotrebiteľský vzťah žalobcu a žalovaného a absenciu obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy, s čím je spojená sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru (Podľa § 4 ods. 3 druhá veta, zákona č. 258/2001 Z.z., ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.). V zmluve absentuje o.i. povinný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a úrokovej sadzbe (§ 4 ods. 2 písm. h) a j) cit. zákona).

21. Súd v tomto prípade preukázané všetky zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu podľa cit. § 420 OZ (protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a úmyselné zavinenie žalovanej). Rozhodol preto o nároku žalobcu na náhradu škody tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi skutočnú škodu 300,- € a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

22. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho mu okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Súd žalobcovi úroky z omeškania priznal len vo výške uvedenej v žalobe, t.j. vo výške 5% ročne, zo sumy 300,- € odo dňa, kedy sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením náhrady škody, t.j. deň po nadobudnutí vykonateľnosti trestného rozkazu, t.j. odo dňa 27.5.2012, a vo zvyšnej časti uplatneného príslušenstva bola žaloba zamietnutá.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa mala v konaní nepatrný úspech (úspešná bola v rozsahu 51 % - súd jej priznal sumu 300,- eur z uplatnenej sumy 588,- eur a neúspech 49 %), t.j. pomerom úspechu v rozsahu 1 %. Súd preto náhradu trov nepriznal žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.