Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoP-18-2019.pdf
PDF · 86.05 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/18/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa Ing. X. Y., bytom I., Z. B. XX, t.č. bytom O., V. XXX, právne zast. JUDr. Antonom Kamasom, advokátom, so sídlom Trenčín, Palackého 6403 proti matke Ing. Q. S., bytom I., F. XXXX/XX, právne. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Kováčik, s. r. o., so sídlom Trenčín, ul. Legionárska 6434/2, IČO: 47 251 913 a maloletej B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky Ing. Q. S., v konaní zast. procesným opatrovníkom ÚPSVaR Trenčín, za účasti Okresnej prokuratúry Trenčín, o zapretie otcovstva k maloletej B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 19Pc/18/2016-294 zo dňa 20. februára 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa žalobným návrhom, doručeným súdu dňa 17.10.2016, domáhal zapretia otcovstva k mal. B. z dôvodu, že priebežne, až po súhlasnom vyhlásení rodičov (uznania otcovstva) zistil, že matka dieťaťa udržiavala v období rokov 2009- 2014 intímne kontakty aj s inými mužmi. Poukázal na to, že bol ženatý, o čom matka dieťaťa vedela a stretávali sa iba za účelom intímnych stykov, pričom každý z nich býval v inom meste. V čase reálneho počatia dieťaťa bola matka na kúpeľnom pobyte. Jeho podozrenie sa prehlbovalo najmä potom, keď v priebehu roku 2016, keď matke dieťaťa navrhol, aby podstúpili vyšetrenie DNA vykonaním sterov za účelom potvrdenia alebo vylúčenia jeho otcovstva k mal. B., toto rezolútne odmietla. Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu nesúhlasila s návrhom, tvrdenia navrhovateľa považovala za nepravdivé až urážlivé, odmietla intímne styky s inými mužmi a poukázala na § 93 ods. l Zákona o rodine, podľa ktorého na úspešnosť žalobného návrhu nestačia len pochybnosti navrhovateľa. Na prvom pojednávaní dňa 10.05.2017 navrhovateľ trval na návrhu a bol ochotný zaplatiť testy DNA na potvrdenie otcovstva. Právny zástupcovia účastníkov konania zhodne dospeli k záveru, že spoločne vyberú znaleckú organizáciu alebo znalca, ktorý vykoná test DNA bez ďalšieho dokazovania s tým, že navrhovateľ uhradí všetky náklady. Za týmto účelom súd odročil pojednávanie na 1 mesiac, aby účastníci uviedli, či nastala zhoda na osobe znalca. Navrhovateľ dňa 26.05.2017 súdu oznámil, že pár dní po pojednávaní mu matka dieťaťa prostredníctvom právneho zástupcu oznámila, že sa odmieta podrobiť znaleckému skúmaniu otcovstva. Navrhovateľ preto žiadal súd o nariadenie pojednávania a znaleckého dokazovania. Súd vo veci konal, navrhovateľ zložil dňa 27.09.2017 zálohu na znalecké dokazovanie vo výške 450,- eur, súd nariadil znalecké dokazovanie a znaleckým dokazovaním bolo potvrdené otcovstva navrhovateľa k mal. B.. Navrhovateľ na základe výsledkov znaleckého dokazovania zobral žalobný návrh späť v
celom rozsahu dňa 17.12.2018, žiadal konanie zastaviť a nepriznať žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania vzhľadom na postoj matky dieťaťa, ktorá odmietla dobrovoľne sa podriadiť skúške DNA ešte pred podaním žalobného návrhu ako aj po 1. pojednávaní. V prípade pozitívneho postoja matky dieťaťa ešte pred podaním žalobného návrhu, nemuseli vzniknúť trovy právneho zastúpenia ani jej ani navrhovateľovi. Matka dieťaťa nesúhlasila so zastavením konania, žiadala, aby bol žalobný návrh zamietnutý a jej bola priznaná 100% náhrada trov konania. Uviedla, že znalecké dokazovanie potvrdilo jej tvrdenia a bola si od počiatku istá, že otcom dieťaťa je navrhovateľ, pretože s inými mužmi nemala intímny styk. Žalobný návrh považovala za šikanózny a s vykonaním skúšky DNA nesúhlasila z dôvodu, že nechcela svoje dieťa vystavovať stresu a zdravotným zásahom. Podľa nej bolo celé konanie v rozpore s judikatúrou ESĽP, navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že nepreukázal jej intímne styky s inými mužmi. Opatrovník mal. B. súhlasil so späťvzatím žalobného návrhu. Okresná prokuratúra Trenčín súhlasila so späťvzatím návrhu navrhovateľa a podľa nej boli splnené podmienky pre zastavenie konania o zapretie otcovstva.
3. Súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu podľa § 29 CMP. Nesúhlas matky dieťaťa nepovažoval za nesúhlas z vážnych dôvodov. Súd sa nestotožnil s jej tvrdením, že toto konanie bolo v rozpore s judikatúrou ESĽP a tieto jej tvrdenia podrobne vyvrátil vo svojom uznesení zo dňa 14.09.2018 č.k. 19Pc/18/2016-251. Toto konanie nebolo v rozpore so záujmami mal. dieťaťa a rozhodnutia uvádzané žalobkyňou sa týkali odlišných skutkových okolností. Práve naopak, vykonaním skúšky DNA bolo potvrdené otcovstvo navrhovateľa a tým odpadol dôvod na jeho podozrievanie navrhovateľky a spochybňovanie svojho otcovstva, čo môže viesť k upokojeniu situácie a výkonu rodičovských práv otcom dieťaťa bez pochybností o jeho otcovstve, čo v danej situácii, keď matka dieťaťa žije sama s dieťaťom môže byť skôr na jeho prospech. Súd bol toto názoru, že ak si matka dieťaťa bola od počiatku istá, že biologickým otcom mal. B. je navrhovateľ, nebol žiadny dôvod odmietať vykonanie skúšky DNA, ktorá minimálne zdravotne zasahuje osobu, a to ešte pred podaním žaloby. Podľa ustanovení § 52 a 55 CMP súd nepriznal žiadnej strane sporu náhradu trov konania z dôvodov uvedených v bode 11. uznesenia.
4. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku II. podala v zákonnej lehote odvolanie matka, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že jej prizná náhradu trov konania vo výške 100%. Uviedla, že nesúhlasí s výrokom II. napadnutého rozhodnutia, považuje ho za nesprávny, za nepreskúmateľný, nakoľko dôvody uvedené v bode 11. uznesenia na ktoré sa súd odvoláva, sú dôvodmi odôvodňujúcimi zastavenie konania pre neunesenie dôkazného bremena a nie nepriznanie trov konania. V danom prípade je v zmysle § 55 CMP s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé náhradu trov konania priznať. Ako opakovane v priebehu konania uviedla, navrhovateľ podal šikanózny návrh na zapretie otcovstva, nakoľko otcovstvo najprv dobrovoľne uznal a následne bez akýchkoľvek relevantných dôvodov ho začal popierať, čím jedine a výlučne on zapríčinil vznik trov konania, keď podal návrh ktorý nemal oporu v Zákone o rodine, nakoľko dôkazné bremeno preukázať nespôsobilosť splodiť dieťa bola výlučne na ňom a ktorú dôkaznú povinnosť si nesplnil. Táto povinnosť má byť elementárnou náležitosťou návrhu, čo sa nestalo. V dôsledku takto účelovo podaného návrhu jej ako samo živiteľke starajúcej sa o maloleté dieťa, za minimálneho príspevku navrhovateľa ako otca vznikli zbytočné náklady na trovách konania resp. právneho zastúpenia, na ktoré zastúpenie má ústavné právo. Podľa jej názoru jediným účelom a zmyslom podania návrhu bol pokus otca zbaviť sa vyživovacej povinnosti. 5. Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti pokladá za vecne správne. Trovy súdneho konania, ktoré účastníkom vznikli boli jednoznačne a nepochybne výsledkom konania a správania sa matky, ktorá zavinila to, že sa musel obrátiť na súd, keďže zlyhali jeho viaceré návrhy adresované matke ešte pred podaním návrhu na súd, aby spoločne podstúpili vyšetrenie za účelom zistenia resp. vierohodného preukázania jeho otcovstva bez potreby súdenia sa. Opakovane osobne vyhľadal v mieste bydliska matku dieťaťa, pričom o tejto skutočnosti vypovedal aj na súde ako účastník konania. Matka nijako počas súdneho konania nespochybnila a nepopierala, že bola viackrát pred podaním návrhu na súd ním vyzvaná na realizovanie testov otcovstva, pričom bol pripravený náklady na takéto vyšetrenie zaplatiť. Iba vzhľadom na postoj matky, jej ľahkovážne správanie a s poukazom aj na hmotnoprávne zákonné lehoty, kedy bol nútený včas podať kvalifikovaný návrh na zapretie otcovstva, inicioval súdne konanie o zapretie otcovstva. Odmieta tvrdenia o tom, že návrh, ktorý inicioval, bol šikanózny. V čase podania návrhu bol naviac v materiálnej núdzi a bol mu určený advokát cez Centrum právnej pomoci. Trovy dôkazu preddavok na znalečné napriek jeho vtedajšej finančnej situácii uhradil vo výške 450 eur, čo pokrývalo konečnú výšku znalečného priznaného znalkyni. Po podaní návrhu matka na pojednávaní v máji 2017 súhlasila s
realizovaním vyšetrenia, ktoré mienil uhradiť, čím dala svojím postojom najavo, že uznala potrebu v rámci súdneho dokazovania podstúpiť vyšetrenie a konečným spôsobom vyriešiť otázku zistenia otcovstva k maloletej dcére. Taktiež za potrebné považuje uviesť, že v čase intímnych kontaktov vzájomne obaja zastávali názor, že spoločne vôbec dieťa neplánovali. Matka mu tvrdila, že dieťa nechce, ich vzťah bol čisto sexuálny, s čím matka súhlasila. Vedela, že je ženatý, že sa nechce rozviesť a už vonkoncom nie mať dieťa. O to zarážajúcejšie bolo jej správanie po pojednávaní v máji 2017, kedy následne bez zákonných a opodstatnených dôvodov zmenila svoje rozhodnutie. Tým však nepostupovala účelne a hospodárne a zbytočne tak navyšovala trovy súdneho konania po začatí dokazovania a zjavne výhradne pre zásadný nesúhlas matky bolo vykonaných viacero pojednávaní, ktorým sa dalo predísť, pokiaľ by jej postoj bol jednotný a pristúpilo sa po prvom pojednávaní k znaleckému dokazovaniu. Je toho názoru, že pre tieto všetky uvádzané okolnosti veci, prezentovaný postoj jednotlivých účastníkov konania či už pred podaním súdneho návrhu a po podaní návrhu, pre prednesené tvrdenia otca a matky s prihliadnutím na komparáciu konzistentnosti týchto tvrdení počas súdneho konania, nie je pre daný prípad možné uplatniť ustanovenie § 55 Civilného mimosporového poriadku. Z týchto dôvodov s ohľadom na okolnosti prípadu požadovanú náhradu trov konania zjavne nie je celkom spravodlivé matke voči navrhovateľovi priznať. Je presvedčený, že náhrada trov konania matke nepatrí. Právny záver súdu, že ak si matka dieťaťa bola od počiatku istá, že biologickým otcom mal. B. je navrhovateľ, nebol skutočne žiadny dôvod odmietať vykonanie skúšky DNA, ktorá minimálne zdravotne zasahuje osobu, a to ešte pred podaním žaloby, pokladá za celkom správny a vystihujúci celú podstatu. Súd zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k záveru pri rozhodovaní o výroku o trovách konania. Nemožno preto súhlasiť so záverom, že sa jedná o nepreskúmateľný výrok súdu. Na základe uvedeného navrhoval, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil.
6. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
7. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd konanie zastavil, odvolaním napadnutý nebol a preto v tomto výroku je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.
8. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
10. V mimosporových konaniach, ktoré upravuje Civilný mimosporový poriadok platí zásada (upravená v ustanovení § 52), že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil, avšak je nutné uviesť, že Civilný mimosporový poriadok pripúšťa z tejto zásady výnimky, ktoré sú upravené v ustanovení § 53 až § 55 CMP. Vyššie citované ustanovenie § 55 CMP oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé s tým, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je nutné zdôrazniť, že pre aplikáciu tohto ustanovenia nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.
11. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania správne podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V zmysle § 55 CMP len výnimočne možno náhradu trov konania strane priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade neexistuje natoľko závažný dôvod, aby súd rozhodol o trovách konania inak ako podľa § 52 CMP. Z obsahu spisu mal aj odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ sa žalobným návrhom domáhal zapretia otcovstva k mal. Vivien z dôvodu, že priebežne, až po súhlasnom vyhlásení rodičov (uznania otcovstva) zistil, že matka dieťaťa udržiavala v období rokov 2009- 2014 intímne kontakty aj s inými mužmi. Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu nesúhlasila s návrhom, tvrdenia navrhovateľa považovala za nepravdivé až urážlivé, odmietla intímne styky s inými mužmi. Na
prvom pojednávaní dňa 10.05.2017 navrhovateľ trval na návrhu a bol ochotný zaplatiť testy DNA na potvrdenie otcovstva. Právny zástupcovia účastníkov konania zhodne dospeli k záveru, že spoločne vyberú znaleckú organizáciu alebo znalca, ktorý vykoná test DNA bez ďalšieho dokazovania s tým, že navrhovateľ uhradí všetky náklady. Za týmto účelom súd prvej inštancie odročil pojednávanie na 1 mesiac, aby účastníci uviedli, či nastala zhoda na osobe znalca. Navrhovateľ dňa 26.05.2017 súdu oznámil, že pár dní po pojednávaní mu matka dieťaťa prostredníctvom právneho zástupcu oznámila, že sa odmieta podrobiť znaleckému skúmaniu otcovstva. Navrhovateľ preto žiadal súd o nariadenie pojednávania a znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie vo veci konal, navrhovateľ zložil dňa 27.09.2017 zálohu na znalecké dokazovanie vo výške 450,- eur, súd nariadil znalecké dokazovanie a znaleckým dokazovaním bolo potvrdené otcovstva navrhovateľa k mal. B.. Navrhovateľ na základe výsledkov znaleckého dokazovania zobral žalobný návrh späť v celom rozsahu, žiadal konanie zastaviť a nepriznať žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania vzhľadom na postoj matky dieťaťa, ktorá odmietla dobrovoľne sa podriadiť skúške DNA ešte pred podaním žalobného návrhu ako aj po 1. pojednávaní. Vzhľadom na vyššie uvedený priebeh konania pred súdom prvej inštancie teda aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie mal zato, že pre daný prípad nie je možné uplatniť ustanovenie § 55 Civilného mimosporového poriadku, teda s ohľadom na okolnosti prípadu nie je spravodlivé matke voči navrhovateľovi požadovanú náhradu trov konania priznať. Súd prvej inštancie správne konštatoval že ak si matka dieťaťa bola od počiatku istá, že biologickým otcom mal. B. je navrhovateľ, nebol skutočne žiadny dôvod odmietať vykonanie skúšky DNA, ktorá minimálne zdravotne zasahuje osobu, a to ešte pred podaním žaloby. V prípade pozitívneho postoja matky dieťaťa ešte pred podaním žalobného návrhu, teda nemuseli vzniknúť trovy právneho zastúpenia ani jej ani navrhovateľovi.
12. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).