Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-377-2015.pdf
PDF · 123.21 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/377/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci žalobkyne: P.á, nar. XX.XX.XXXX., bytom Q., štátny občan SR, v zast.: JUDr. Alexandra Krutá, AK v Bratislave, Blatnícka 3, IČO: XXXXXXXX, proti žalovaným: 1/ J., nar. XX.XX.XXXX., bytom Q. štátny občan SR, 2/ L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., štátny občan SR, obaja v zastúpení: JUDr. Marek Doktor, advokát, AK v Trenčíne, Piaristická 273/21, IČO: XXXXXXXX, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta
II. Súd priznáva žalovaným voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1/ Žalobkyňa sa pôvodne žalobou doručenou tun. súdu dňa 27. 05. 2015 domáhala určenia vlastníckeho práva s tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností - rodinného domu na Q. ul. č. XX. v Q. súp. č. XXXX na parc. č. XXXXX, v k.ú Nové Mesto, zapísanej na LV č. XXX, v podiele 1/6, ako i náhrady trov konania.
2/ Žalobu odôvodnila tým, že so synom žalovaným D. a jeho sestrou P. sa rozhodli uskutočniť prestavbu, prístavbu a nadstavbu rodinného domu na pôvodnom rodinnom dome, ktorý patril v tom čase jej svokrovcom, žalovaným. Z pôvodnej nehnuteľnosti vznikla nová nehnuteľnosť s tromi samostatnými bytovými jednotkami, z ktorých jedna mala patriť do BSM žalovaným, jedna do BSM synovi žalovaných, D.i a v tom čase žalobkyni, ako jeho manželke a jedna bytová jednotka mala patriť dcére žalovaných, P.. Dňa 08. 02. 2001 vydal Okresný úrad Bratislava III, Stavený úrad, stavebné povolenie, kde ako stavebníci boli žalovaní. Dňa 07. 12. 2001 žalovaní odsúhlasili zmenu v osobách stavebníkov a to tak, že ďalšími stavebníkmi budú popri žalovaných syn D. so žalobkyňou, ako manželia a ich dcéra P.. Dňa 11. 03. 2002 žalovaní podpísali čestné prehlásenie, že súhlasia s nadstavbou na ich rodinnom dome, deklarovali, že jedna samostatná jednotka bude po dokončení vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a jej manžela D.. Za účelom financovania tejto výstavby, žalobkyňa s bývalým manželom D., uzatvorili zmluvu o poskytnutí podpory so štátnym fondom rozvoja bývania, ktorý im poskytol účelovo viazaný úver, na výstavbu domu vo výške 700 000 Sk, ďalej si manželia P. vzali úver od F. vo výške 800 000 Sk. Dňa 28. 05. 2004 vydal stavebný úrad kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívanie predmetnej stavby stavebníkom, t.j. žalovaným, D., žalobkyni a P. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 06. 2004. Komplikácie ohľadom spoluvlastníctva nastali až po rozvode manželstva žalobkyne s D. v roku 2012. Hoci prestavba, prístavba a nadstavba rodinného domu bola financovaná počas trvania ich manželstva, z ich spoločných prostriedkov, syn D. ju so synom z domu vyhodil a dal si vlastníctvo domu bez jej vedomia prepísať na rodičov. Toto urobil až dňa 24. 04. 2013, skoro 9 rokov po skolaudovaní stavby. Naliehavý právny záujem na žalobe odôvodnila tým, že má záujem byť spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, podiel je 1/6, pričom súlad v katastri nehnuteľností môže dosiahnuť iba žalobou.
3/ Dňa 07.03.2016 doručila žalobkyňa zmenu žalobného petitu, v rámci ktorého sa domáhala okrem vlastníckeho práva vydania eventuálneho rozsudku, ktorým by súd zaviazal spoločne a nerozdielne žalovaných 1/,2/ zaplatiť navrhovateľke bezdôvodné obohatenie vo výške hodnoty polovice bytu č.X, ako i náhrady trov konania.
4/ Tun. súd uznesením 12 C 377/2015 - 123 zo dňa 12. 04. 2016 pripustil zmenu návrhu v nasledovnom znení : Navrhovateľka, spolu s D. r. č. XXXXXX/XXXX, Q. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to bytu č. X vo výmere 124,51 m2 na poschodí, nachádzajúceho sa na Q. ulici č. XX, Bratislava, domu súp. č. XXXX, stojaceho na parcele č. XXXXX, v k. ú. Nové Mesto, obec BA - m. č. Nové Mesto, okres: Bratislava III, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu k bytu č. X je XXXXX/ XXXXX, eventuálne, odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke bezdôvodné obohatenie vo výške hodnoty polovice bytu č. X vo výmere 124,51 m2 na poschodí, nachádzajúceho sa na Q. ulici č. XX, Bratislava, domu súp. č. XXXX, stojaceho na parcele č. XXXXX, v k. ú. Nové Mesto, obec BA - m. č. Nové Mesto, okres: Bratislava III, zapísanej na LV č. XXX., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu k bytu č. X je XXXXX/XXXXX podľa znaleckého posudku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 04. 2016.
5/ Tun. súd uznesením 12 C 377/2015 - 124 zo dňa 14. 06. 2016 vylúčil na samostatné konanie návrh na začatie konania podaný na tun. súde dňa 7.3.2016, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia, že spolu s D., r.č. 750624/6132, Q., sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to bytu č. X vo výmere 124,51 m2 na poschodí, nachádzajúceho sa na Q. ulici č. XX, Bratislava, domu súp. č. XXXX, stojaceho na parcele č. XXXXX, v k. ú. Nové Mesto, obec BA - m. č. Nové Mesto, okres: Bratislava III, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu k bytu č. X je XXXXX/XXXXX, nakoľko nemal totožný okruh strán sporu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 06. 2016.
6/ Podaním doručeným tun. súdu dňa 16.06.2016 uviedla presnú sumu bezdôvodného obohatenia, ktorú požadovala od žalovaných 1/,2/ a to vo výške 100 000 Eur.
7/ Predmetom sporu ostal nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia.
8/ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s kolaudačným rozhodnutím zo dňa 28. 05. 2004, stavebným povolením zo dňa 08. 02. 2001, súhlasom so zmenou stavebníka s nadstavbou zo dňa 07. 12. 2001, čestným prehlásením zo dňa 11. 03. 2002, zmluvou o poskytnutí podpory zo dňa 18. 03. 2002, zmluvou o poskytnutí HÚ zo dňa 27. 11. 2003, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav :
9/ Z LV č. XXX mal súd za preukázané, že vlastníkmi rodinného domu nachádzajúceho sa na Q. ulici č. XX, v Bratislave, súp. č. XXXX, na parc. č. XXXXX. o výmere 154 m2, v k. ú. Nové Mesto, obec BA - m. č. Nové Mesto, okres: Bratislava III, v spoluvlastníckom podiele 1/1, sú žalovaní 1/ a 2/.
10/ Zo Stavebného povolenia zo dňa 08. 02. 2001 sp. zn. 2000/14638 - 150/151 - EDA - 5 mal súd za preukázané, že toto bolo vydané pôvodne ako stavebníkom, žalovaným 1/, 2/.
11/ Zo súhlasu so zmenou stavebníka a nadstavbou zo dňa 07. 12. 2001 mal súd za preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ súhlasili s nadstavbou spornej nehnuteľnosti a novými stavebníkmi sú : D.l s manželkou (žalobkyňou ) a P. (švagriná žalobkyne).
12/ Zo Zmluvy o dielo zo dňa 14.01.2002 uzatvorenej medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom, ako objednávateľmi a spol. a L., ako zhotoviteľom, mal súd za preukázané, že táto spoločnosť pre nich vystavala samostatný byt v rodinnom dome žalovaných 1/, 2/ v auguste 2002.
13/ Z oznámenia Okresného úradu Bratislava III zo dňa 07.02.2002 sp. zn. : 2002/3599/150/151-EDA súd zistil, že žalobkyni, D. a sestre D. P. bolo doručené oznámenie, že v zmysle § 70 zák. č. 50/1976 Zb. je pôvodne vydané stavebné povolenie záväzné aj pre nich, ako pre právnych nástupcov konania a preto zmena stavebného povolenia nie je potrebná. S poučením, že stavebník je povinný najneskôr v kolaudačnom konaní preukázať spôsob nadobudnutia rozostavanej stavby (kúpna zmluva, darovacia zmluva a pod.).
14/ Z Čestného prehlásenia žalovaných 1/, a 2/ zo dňa 11.03.2002 súd zistil, že títo súhlasia s nadstavbou na ich rodinnom dome, t.j. výstavbou 2 samostatných bytových jednotiek pre D. s manželkou ( žalobkyňou) a P. s tým, že po dokončení budú tieto bytové jednotky v ich výlučnom vlastníctve.
15/ Z Kolaudačného rozhodnutia č. : UKaSP - 2004/755-MBL zo dňa 28. 05. 2004 mal súd za preukázané, že Stavebný úrad povolil užívanie prestavby, prístavby a nadstavby rodinného domu na Q. ul. č. XX v Q. parc. č. XXXXX,. na pozemku parc. č. XXXXX, k. ú Bratislava - Nové Mesto, podľa geometrického plánu č. 35/2002 zo dňa 09. 12. 2002 vyhotoveného I., overeného Správou katastra Bratislava III pod. č. 732/2002 dňa 16. 12. 2002 stavebníkom : žalovaným 1/ a 2/, D. s manželkou P. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.06.2004.
16/ Žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 100 000 Eur voči žalovaným 1/, 2/, ako svojím bývalým svokrovcom, s odôvodnením, že manželstvo uzatvorila s ich synom, D., a po jeho uzatvorení im žalovaní 1/,2/, ako vlastníci rodinného domu navrhli, aby vyriešili svoje bývanie tým, že v ich rodinnom dome vybudujú dve samostatné bytové jednotky. Jedna bude patriť žalobkyni s manželom, druhá ich dcére, P. P. Ona sa s manželom rozhodla dom nadstaviť, dali dolu strechu pôvodného prízemného rodinného domu a z vonkajšej časti domu nadstavili 1. a 2. poschodie, podkrovie a vytvorili samostatný vchod na poschodie. Predložila súdu Zmluvu o dielo uzatvorenú medzi ňou a bývalým manželom, ako objednávateľmi a spol. a L., ako zhotoviteľom, ktorý pre nich výstavbu bytu v rodinnom dome vyhotovil na základe stavebného povolenia sp. zn. 2000/14638-150-151-EDA-5. Išlo teda o spoločný projekt, stavebníkmi boli všetci. Ona s manželom si na výstavbu domu zobrali finančné prostriedky zo ŠF RB vo výške 750 000 Sk, ďalej si hypotekárny úver z F.., vo výške 800 000 Sk, stavebné sporenie vo výške 350 000 Sk, z A.. na okná vo výške na 350 000 Sk, z F. vo výške 185 000 Sk, za ktoré postavili 4 izbový byt. Začali sme stavať v r. 2000 a na Vianoce 2002 sa nasťahovali. Ona sa zo sporného domu odsťahovala v decembri 2013, po rozvode manželstva s D.. 17/ Právny zástupca žalovaných 1/, 2/ žalobkyňou uplatnený nárok rozporoval v celom rozsahu, považoval ho za nedôvodný a vzniesol voči nemu hmotnoprávnu námietku premlčania s odôvodnením, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola podaná na súde až v r. 2016, po uplynutí objektívnej aj subjektívnej lehoty. Objektívna 3-ročná lehota podľa § 107 ods. 2 OZ začala plynúť v čase, ako boli zakomponované jednotlivé časti bytu, do ktorých mala žalobkyňa investovať, pričom najneskôr začala táto lehota plynúť odo dňa vydania kolaudačného rozhodnutia, t.j. dňa 28.5.2004, ktoré bolo aj žalobkyni doručené. Prerábka domu prebiehala v r. 2001 až 2004. Subjektívna 2 ročná lehota začala plynúť od momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že k bezdôvodnému obohateniu došlo, pričom najneskôr táto lehota začala plynúť rozvodom manželstva, ktoré bolo rozvedené dňa 7.2.2012, právoplatne dňa 2.3.2012. S ohľadom na uvedené skutočnosti má za to, že tak uplynula objektívna a subjektívna lehota na úspešné uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobu preto žiadal zamietnuť a priznať žalovaným náhradu trov konania. 18/ Právna zástupkyňa žalobkyne sa k vznesenej hmotnoprávnej námietke premlčania písomne vyjadrila tak, že žalovaní 1/,2/ mali vedomosť, že bytová jednotka, byt č. X vznikla po zrealizovanej prestavbe, prístavbe a nadstavbe rodinného domu so súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXX a že bola postavená žalobkyňou a synom žalobcov. Žalovaní 1/ a 2/ sa jej vlastníkmi stali na základe záznamového konania Z-7441/113, kedy katastru nehnuteľností predložili Kolaudačné rozhodnutie na prestavbu, prístavbu a nadstavbu rodinného domu č. ÚK a SP 2004/755-MBL právoplatné dňa 8.6.2004, spoločne s prehlásením dcéry žalovaných ( zhodné krstné meno a priezvisko za slobodna ako má dnes žalobkyňa ) a syna žalovaných, ktorí súhlasili so zápisom dokončenej stavby do výlučného vlastníctva žalovaných 1/,2/ bez vedomosti žalobkyne, resp. za jej „.chrbtom". Súčasne tvrdili, že medzi vlastníkmi pôvodnej stavby rodinného domu a stavebníkmi, ktorí boli súčasne aj kolaudujúcimi ( žalobkyňa a syn žalovaných ) nebola pred realizáciou stavebných prác uzatvorená žiadna dohoda, čo sa nezakladá na pravde. Žalovaní 1/ a 2/ napriek vedomosti o tom, že stavebníkmi boli žalobkyňa a syn žalovaných, a títo boli zároveň kolaudujúcimi osobami, vec užívali 9 rokov spoločne, hradili za ňu úvery, ktoré im na výstavbu bytovej jednotky boli poskytnuté a podvodne uskutočnili kroky vedúce k zápisu vlastníctva k novovzniknutej bytovej jednotke vo svoj prospech v snahe sa obohatiť. Tvrdila, že o skutočnosti podania návrhu na vykonanie záznamu Z-7441/113 dňa 24.4.2013 žalovanými 1/, 2/ sa žalobkyňa dozvedela jej prostredníctvom v niekedy v máji 2015, od tohto momentu jej začala plynúť 2 - ročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá mala uplynúť až v máji 2017. Nakoľko si žalobkyňa nárok z bezdôvodného obohatenia uplatnila v tomto konaní v priebehu roka 2016, učinila tak v lehote a jej nárok dodnes nie je premlčaný. Podobne 10-ročná premlčacia lehota pre bezdôvodné obohatenie žalovaných 1/ a 2/, ktoré nastalo dňa 24.4.2013 začala plynúť' od tohto dňa a žalobkyňa si mohla tento nárok uplatniť žalobou najneskôr do 24.4.2023 v rámci plynúcej objektívnej lehoty, preto jej nárok ešte ani dnes nie je premlčaný. Záverom zhrnula, že rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie nároku je plynutie objektívnej 10 ročnej lehoty, z dôvodu úmyselného obohatenia, a je to deň, kedy došlo k zápisu v prospech žalovaných 1/,2/ do katastra nehnuteľností a v prípade subjektívnej lehoty je to deň, kedy žalobkyňa bola preukázateľne oboznámená so skutočnosťou obohatenia sa žalovanými 1/,2/, teda v máji 2015, pred podaním žaloby. Na základe týchto skutočností považuje námietku premlčania zo strany žalovaných 1/,2/ ako neodôvodnenú. 19/ Následne sa vyjadril písomne právny zástupca žalovaných 1/, 2/ k vyššie uvedenému tak, že podľa v § 46 ods. 5 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností, účinnom v čase predloženia Kolaudačného rozhodnutia katastru nehnuteľností: Pri zápise údajov o práve k bytom alebo nebytovým priestorom, ktoré vznikli na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu, sa predkladá zmluva o výstavbe spolu s geometrickým plánom a rozhodnutie o určení súpisného čísla, zmluva o vstavbe alebo nadstavbe domu spolu s kolaudačným rozhodnutím; ako vlastník bytu alebo nebytového priestoru sa zapíše osoba uvedená v zmluve. Z uvedeného je zrejmé, že nakoľko medzi žalobkyňou a žalovanými nikdy nedošlo k uzatvoreniu žiadnej zmluvy, ktorej predmetom by bol akýmkoľvek spôsobom prevod vlastníckeho práva k rodinnému domu, či bytu č. X na žalobkyňu, vcelku alebo v časti a už vôbec nebola medzi žalobkyňou a žalovanými 1/, 2/ uzatvorená zmluva o vstavbe alebo nadstavbe domu, na základe ktorej by kataster nehnuteľností zapísal ako vlastníčku predmetného bytu č. X žalobkyňu, nemohol ani kataster nehnuteľností ako vlastníka zapísať inú osobu ako žalovaných 1/,2/. Upozornil na skutočnosť, že nenastala ani žiadna ďalšia právna skutočnosť obsiahnutá v Občianskom zákonníku, na základe ktorej je možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo ktorá by zakladala vznik vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti, a to k rodinnému domu, či bytu č. X. Z toho je zrejmé, že zápis vlastníckeho práva k domu, resp. predloženie kolaudačného rozhodnutia katastru nehnuteľností žalovanými 1/,2/ nie je možné považovať za akékoľvek úmyselné, či podvodné konanie žalovaných 1/,2/. Žalovaní platne a v súlade so zákonom požiadali o zápis kolaudačného rozhodnutia do katastra nehnuteľností a nakoľko nebola medzi nimi a žalobkyňou a synom žalovaných uzatvorená žiadna zmluva na základe ktorej by kataster ako vlastníka časti domu zapísal práve žalobkyňu, nebolo ani možné zapísať do katastra nehnuteľností iných vlastníkov ako práve žalovaných 1/,2/. Vzhľadom na uvedené považuje tvrdenie žalobkyne ohľadne podvodného konania žalovaných pri zápise vlastníckeho práva k novozniknutej bytovej jednotke za špekulatívne a právne nepodložné, a nie je ani možné na toto tvrdenie v tomto konaní prihliadať. Z uvedeného dôvodu ani nemožno hovoriť o podvodnom konaní žalovaných s úmyslom bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne. Uvedené tvrdenie žalobkyne v plnom rozsahu rozporuje, pričom opätovne uvádza, že žalobkyňa spolu so synom žalovaných nepožiadali kataster o zápis vlastníckeho práva k novovzniknutej bytovej jednotke po prestavbe rodinného domu žalovaných 1/,2/, nakoľko nedisponovali žiadnym právnym titulom, na základe ktorého by kataster mohol ako vlastníka stavby (resp. jej časti) zapísať žalobkyňu a jej vtedajšieho manžela, syna žalovaných 1/,2/. Argumentáciu žalobkyne, že zo strany žalovaných 1/,2/ malo dôjsť k jednoznačnému bezdôvodnému obohateniu dňa 24.04.2013, kedy začala plynúť 10 ročná objektívna lehota na premlčanie nároku z bezdôvodného obohatenia, toto rozporuje a to z dôvodu, že žalobkyňa nijakým spôsobom bližšie neodôvodnila, prečo objektívna lehota na premlčanie práva z bezdôvodného obohatenia začala plynúť práve v deň podania návrhu - žiadosti o zápis dokončenej stavby do katastra nehnuteľností a s jej názorom nemožno súhlasiť. Z ust. § 107 ods. 2 OZ jednoznačne vyplýva, že lehota na uplatnenie práva z bezdôvodného obohatenia začína plynúť odo dňa, keď k nemu došlo. Ak teda žalobkyňa tvrdí, že do výstavby a prestavby rodinného domu žalovaných 1/ a 2/, teda do vybudovania spornej bytovej jednotky postupne vkladala svoje finančné prostriedky, tak k bezdôvodnému obohateniu muselo dôjsť nasledujúci deň po dni, ako tieto finančné prostriedky vložila do samotnej prerábky. Nakoľko tieto finančné prostriedky, ako sama žalobkyňa tvrdí, vkladala postupne, počas celej doby prestavby rodinného domu, každej z takto vykonaných investícii začala plynúť objektívna lehota na premlčanie práva z bezdôvodného obohatenia nasledujúci deň po dni, ako boli do nehnuteľnosti zakomponované jednotlivé veci, na ktoré žalobkyňa použila svoje finančné prostriedky. Nakoľko prerábka rodinného domu prebiehala v rokoch 2001 až 2004, pričom k prerábke rodinného domu bolo vydané i Kolaudačné rozhodnutie, tak máme za to, že najneskôr mohla objektívna lehota na premlčanie bezdôvodného obohatenia začať plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy toto Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a to dňa 28.05.2004 a ktoré bolo doručované i samotnej žalobkyni. Má za to, že objektívna lehota na úspešné uplatnenia nároku z bezdôvodného obohatenia v čase uplatnenia tohto nároku žalobkyňou dňa 07.03.2016, už uplynula, pričom začiatok plynutia lehoty, viazaný na podanie žiadosti o zápis dokončenej stavby do katastra, uvádzaný žalobkyňou, je právne nepodložený a nie je možné naň prihliadať. Podobne pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne ohľadne začatia plynutia subjektívnej lehoty na uplatnenie nároku z bezdôvodného obohatenia, ktorú žalobkyňa viaže na moment, kedy ju jej právna zástupkyňa upozornila na skutočnosť, že na liste vlastníctva sú evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti žalovaní 1/,2/, túto plne rozporujú, považujú ju za absolútne zavádzajúcu z nasledovných dôvodov. Žalobkyňa podala dňa 30.04.2013 na Okresnom súde Bratislava II návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom uvádza, že jej patrí 1/6 nehnuteľnosti, ktorá vznikla prestavbou rodinného domu. K uvedenej žalobe sa vyjadril bývalý manžel žalobkyne dňa 13.06.2013, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 26.06.2013, pričom v tomto vyjadrení upozorňuje na skutočnosť, že žalobkyňa nemá nárok na vyporiadanie BSM v takom rozsahu, ako žiada v žalobe, keďže nehnuteľnosť, ktorú žalobkyňa žiada vysporiadať, nie je v ich BSM. Žalobkyňa sa teda skutočne dozvedela o tom, že sa na jej úkor mal niekto obohatiť a kto sa na jej úkor obohatil dňa 26.06.2013. Nakoľko žalobkyňa uplatnila svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 07.03.2016 a s ohľadom na skutočnosť, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, je zrejmé, že žalobkyňa toto svoje právo uplatnila neskoro.
20/ S ohľadom na žalovanými 1/, 2/ vznesenú hmotnoprávnu námietku premlčania nároku sa súd prvotne zaoberal touto.
21/ Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22/ Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
23/ Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
24/ Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
25/ Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
26/ Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia platí špeciálna úprava v ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo.
27/ Súdna prax v tejto spojitosti už dávnejšie dôvodila, že začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je nezávislý od akejkoľvek subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení a viaže sa len na jedinú rozhodujúcu okolnosť, ktorou je vznik bezdôvodného obohatenia (k tomu porovnaj R 25/1986).
28/ Názor, že plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor, sa naďalej uplatňuje aj v súčasnej rozhodovacej činnosti súdov (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. marca 2013 sp. zn. 1 Cdo 67/2011 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 11. decembra 2008 sp. zn. 33 Odo 1136/2006). Rovnaký prístup sa prezentuje aj v teórii (porovnaj Imrich Fekete, Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 515 - 516; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektív, Občanský zákoník I. Komentář, C. H. Beck, Praha 2008, 1. vydanie, str. 554; Josef Vaněk, Neoprávnený majetkový prospech, Bratislava 1989, str. 169 - 172).
29/ Z podaného výkladu je zjavné, že objektívna premlčacia doba môže uplynúť a z tohto dôvodu sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia môže premlčať bez toho, že by sa oprávnený o bezdôvodnom obohatení alebo obohatenom subjekte vôbec dozvedel, aj keby subjektívna premlčacia doba ani plynúť nezačala.
30/ Súd v zhode s konštantou judikatúrou uzatvára, že objektívna premlčacia doba začínala žalobkyni plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo. Žalobkyňa súdu predložila Zmluvu o dielo zo dňa 14.01.2002 uzatvorenú medzi ňou a bývalým manželom, ako objednávateľmi a spol. a L., ako zhotoviteľom, ktorý pre nich výstavbu sporného bytu č. 3, v rodinnom dome žalovaných 1/, 2/ vyhotovil v auguste 2002. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že do bytu sa nasťahovala na Vianoce 2002, alebo že do výstavby a prestavby rodinného domu žalovaných 1/ a 2/, do vybudovania spornej bytovej jednotky postupne vkladala svoje finančné prostriedky, presný čas ukončenia svojich investícií do bytu neuvádzala. Súd preto ustálil, že najneskôr jej začala 3-ročná objektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy nadobudlo právoplatnosť Kolaudačné rozhodnutie č. : UKaSP - 2004/755-MBL, čo bolo 08.06.2004, teda od 09.06.2004 a márne uplynula dňa 09.06.2007, pričom žalobkyňa si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde uplatnila až dňa 07.03.2016, teda takmer 9 rokov po lehote.
31/ Pokiaľ ide plynutie ďalšej premlčacej doby a to subjektívnej, jej začiatok pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže k dátumu splatnosti, ako je to pri začiatku všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ale k inej skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil. Avšak k splneniu predpokladov pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže dôjsť skôr, než bezdôvodné obohatenie vznikne. Subjektívna premlčacia doba preto mohla žalobkyni začať plynúť najskôr začiatkom objektívnej premlčacej doby, v danom prípade dňom 09.06.2004 .
32/ Pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná a nie len predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech (napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Odo/306/2005).
33/ Pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Z IV (s. XXX.). Skutočná vedomosť oprávneného/žalobkyne o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech a v akej výške predstavuje vedomosť o rozhodujúcich skutkových okolnostiach.
34/ Žalobkyňa tvrdila, že o bezdôvodnom obohatení žalovaných 1/, 2/ sa dozvedela od svojej právnej zástupkyne niekedy v máji 2015 a až od tohto momentu jej začala plynúť 2 - ročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá mala uplynúť až v máji 2017, pričom žalobu na súd podala 07.03.2016, teda včas. Toto jej tvrdenie úspešne vyvrátili žalovaní 1/, 2/ tým, že, jej bývalý manžel, D. sa podaním doručeným žalobkyni už dňa 26.06.2013, v konaní o vyporiadanie BSM vyjadril tak, že sporná nehnuteľnosť nie je v BSM, nemajú ju zapísanú v katastri nehnuteľností. Toto ich tvrdenie žalobkyňa nespochybnila, preto ho mal súd za pravdivé, z toho vyplýva, že žalobkyňa sa skutočne dozvedela o tom, kto sa na jej úkor obohatil už skôr a to dňa 26.06.2013, pričom právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila na súde až dňa 07.03.2016, po márnom uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty.
35/ Súd tiež z Oznámenia Okresného úradu Bratislava III zo dňa 07.02.2002 sp. zn. : 2002/3599/150/151-EDA zistil, že tento stavebníkov, aj žalobkyňu, poučil, že stavebník je povinný najneskôr v kolaudačnom konaní preukázať spôsob nadobudnutia rozostavanej stavby (kúpna zmluva, darovacia zmluva a pod.). Avšak žalobkyňa, v tom čase spolu s manželom, D., nepreukázali najneskôr v kolaudačnom konaní spôsob nadobudnutia rozostavanej stavby a následne nepožiadali o zápis údajov o práve k bytu, ktorý vznikol na základe zmluvy o výstavbe, prístavbe alebo nadstavbe domu, nepredložili zmluvu o výstavbe spolu s geometrickým plánom a rozhodnutie o určení súpisného čísla, spolu s kolaudačným rozhodnutím. Súd konštatuje, že svoju povinnosť si žalobkyňa riadne a včas, najneskôr do vydania kolaudačného rozhodnutia č. : UKaSP - 2004/755-MBL, t.j. do 28. 05. 2004, nesplnila, za čo ju stíha neúspech v spore, pre jej nečinnosť, pretože vedomosť o tom mala a nie, že sa to dozvedala až v máji 2015.
36/ Súd dáva žalobkyni do pozornosti, že pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu - subjektívnu (§ 107 ods. 1) a objektívnu (§ 107 ods. 2). Tieto premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a objektívna premlčacia doba je trojročná, alebo desaťročná. Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z týchto premlčacích dôb a je vznesená námietka premlčania, nemožno právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať. Ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, keby žalobkyni plynula ešte subjektívna, premlčacia doba, ako tvrdila do mája 2017.
37/ Súd v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia skúmal námietku premlčania komplexne a zisťoval, či sa na danú vec nevzťahuje 10-ročná objektívna premlčacia lehota.
38/ Žalobkyňa bola toho názoru, že na danú vec je nutné aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu. Podľa nej v danej veci išlo o bezdôvodné obohatenie žalovaných 1/, 2/ a to úmyselné, v snahe sa na jej úkor obohatiť a to odo dňa 24.4.2013, kedy došlo k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaných 1/,2/ a žalobkyňa si mohla tento nárok uplatniť žalobou na súde najneskôr do 24.4.2023, preto jej nárok ešte ani dnes nie je premlčaný.
39/ Žalobkyňa však nepredložila súdu žiadne dôkazy, ktorými by preukazovala svoje tvrdenia a okolnosti súdu v tom zmysle, že by sa v danej veci žalovaní 1/, 2/ dopustili úmyselného obohatenia voči jej osobe. Nepreukázala, že by žalovaní vedeli, že svojim konaním získajú bezdôvodné obohatenie, ani to, že ho chceli získať, t. j. nebol preukázaný priamy úmysel. Tiež nepreukázala ani tú skutočnosť, že by žalovaní 1/,2/ vedeli, že svojim konaním obohatenie získať môžu a nepreukázala ani to, že s týmto následkom boli žalovaní 1/,2/, pre prípad, že nastanú, uzrozumení, to znamená, nebol preukázaný ani nepriamy úmysel. Je nutné, aby úmysel, či už priamy alebo nepriamy, smeroval k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačilo by, keby žalovaný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne.
40/ Žalobkyňa nepreukázala, že by medzi ňou a žalovanými 1/, 2/ došlo k uzatvoreniu zákonom predpísanej zmluvy, z ktorého by bol zrejmý prevod vlastníckeho práva k rodinnému domu, či bytu č. X. na žalobkyňu, vcelku alebo v časti. Tiež nepreukázala, že by medzi žalobkyňou a žalovanými 1/, 2/ uzatvorená zmluva o vstavbe alebo nadstavbe domu, na základe ktorej by kataster nehnuteľností zapísal ako vlastníčku predmetného bytu č. X žalobkyňu. Nenastala ani žiadna ďalšia právna skutočnosť obsiahnutá v Občianskom zákonníku, na základe ktorej je možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Preto ani žalobkyňa spolu v tom čase s manželom nepožiadali kataster o zápis vlastníckeho práva k novovzniknutej bytovej jednotke po prestavbe rodinného domu žalovaných 1/,2/, nakoľko nedisponovali žiadnym právnym titulom, na základe ktorého by kataster mohol ako vlastníka stavby (resp. jej časti) zapísať žalobkyňu, resp. jej vtedajšieho manžela na list vlastníctva. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že mala takúto dohodu so žalovanými 1/, /, išlo o formu Čestného prehlásenia žalovaných 1/, 2/ zo dňa 11.03.2002, že títo súhlasia s nadstavbou na ich rodinnom dome a že po dokončení budú tieto bytové jednotky v ich výlučnom vlastníctve ( žalobkyne s manželom), súd konštatuje, že toto je nepostačujúce, nie je to možné považovať za vkladuschopnú listinu, pre ktorú zákon vyžaduje dodržanie formy a obsahu.
41/ Z toho je zrejmé, že zápis vlastníckeho práva k domu, resp. predloženie kolaudačného rozhodnutia katastru nehnuteľností žalovanými 1/,2/ - tiež stavebníkmi, nie je možné považovať za podvodné konanie žalovaných 1/,2/. Žalovaní 1/,2/, ako stavebníci, preto platne a v súlade so zákonom požiadali o zápis kolaudačného rozhodnutia do katastra nehnuteľností a za danej situácie ani nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností iných vlastníkov ako práve žalovaných 1/,2/.
42/ Vzhľadom na vyššie uvedené, súd je toho názoru, že na daný prípad nie je možné aplikovať 10- ročnú premlčaciu dobu.
43/ Premlčanie má nabádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to v prípade aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Premlčaní sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda plynutie času, ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku, patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká, len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesenie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, to znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Súd sa môže zaoberať vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva veriteľa. Prax súdov (R 29/1983) v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania, súd už bližšie neskúmal existenciu subjektívneho práva žalobkyne a žalobu v celom rozsahu zamietol.
44/ O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným, ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalobkyni, ktorá bola v spore neúspešná, náhradu trov konania v plnej výške. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.