Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-84-2017.pdf
PDF · 181.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/84/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: X. & S. T. s.r.o., T. XX, B., IČO: 36 556 653, zastúpeného JUDr. Miroslavom Belicom, advokátom, Štefánikova 79, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 05. 06. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20. 03. 2017, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 20. 03. 2017 ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07. 12. 2016 a vec v r a c i a Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie.
Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 27. 06. 2014 začala u žalobcu daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012. Oznámenie o daňovej kontrole bolo žalobcovi doručené dňa 10. 06. 2014.
2. Správca dane dožiadaním zo dňa 12. 02. 2015 požiadal Daňový úrad Trenčín o vykonanie miestneho zisťovania u daňového subjektu U., s.r.o.(právny nástupca spoločnosti uniman services s.r.o.), ktorej právny predchodca vystavil dodávateľské faktúry, predmetom ktorých je poskytnutie reklamného priestoru. K žiadosti pripojil i Rámcovú zmluvu o poskytovaní reklamného priestoru, uzavretú medzi poskytovateľom uniman services s.r.o. a objednávateľom - žalobcom. Predmetom zmluvy bolo sprostredkovať objednávateľovi reklamný priestor na prezentovanie reklamných spotov objednávateľa a zabezpečenie verejného prenosu reklamných spotov v reklamnom priestore na veľkoplošných LED obrazovkách na vybraných internetových portáloch a stránkach (ďalej len sieť X. T.).
3. Daňový úrad Trenčín v podaní zo dňa 16. 03. 2015 oznámil správcovi dane, že miestnym zisťovaním v sídle spoločnosti U., s.r.o. zistil, že na adrese sídla sa nachádzal bytový dom, spoločnosť však nebola označená ani vo vnútri bytového domu, ani na poštových schránkach. Z vyjadrenie vlastníkov nehnuteľnosti vyplynulo, že neudelili súhlas spoločnosti U., s.r.o. na umiestnenie sídla a nevedeli, že v ich dome sídli táto spoločnosť. Dňa 21. 02. 2014 prijal uvedený daňový úrad oznámenie o zrušení živnostenského oprávnenia spoločnosti U., s.r.o. z dôvodu, že konateľ spoločnosti bol právoplatne odsúdený za spáchaný majetkový prečin. Daňový úrad vykonával miestne zisťovanie v spoločnosti uniman services s.r.o., ktorá sa neskôr zlúčila so spoločnosťou U., s.r.o. za účelom preverenia sídla spoločnosti, pričom zistil, že na adrese sídla sa označenie spoločnosti nenachádza,
ani na budove, ani na poštových schránkach. Správca budovy poskytol informáciu, že zmluva o nájme nebola s touto spoločnosťou uzatvorená.
4. Ďalším dožiadaním správca dane požiadal Daňový úrad Bratislava o miestne zisťovanie daňového subjektu Air Level Group s.r.o., ktorá spoločnosť mala vystaviť pre žalobcu dodávateľské faktúry, pričom predmetom fakturácie je reklamná kampaň. Daňový úrad Bratislava v podaní zo dňa 24. 04. 2015 oznámil správcovi dane, že jeho výzva na predloženie dokladov spoločnosti H. I. R. s.r.o. bola neprevzatá, zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Spoločnosť W. X. s.r.o. bola požiadaná na poskytnutie informácie ohľadom sídla spoločnosti H. I. R. s.r.o., ako i jej konateľa G. S., pričom uvedená spoločnosť sa telefonicky vyjadrila, že so spoločnosťou nemajú žiadny nájomný vzťah. Dňa 22. 04. 2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom spoločnosti H. I. R. s.r.o. - G. S., ktorý uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o činnosti tejto spoločnosti. Uviedol, že v roku 2013 stratil občiansky preukaz a následne zistil, že na jeho meno sú zaregistrované viaceré spoločnosti, medzi nimi aj spoločnosť H. I. R. s.r.o.. Je na invalidnom dôchodku, nikdy nevykonával podnikateľskú činnosť, nevystavoval žiadne účtovné a iné písomnosti a nič nepodpisoval (žalobca nebol upovedomený o výsluchu svedka) .
5. Ďalšiu dodávateľskú faktúru vystavila spoločnosť K & K, a.s. na brožúru „U. L.“ a náklady za dopravu do Rakúska na sumu 10.023,84 eura, a to dňa 15. 04. 2012. Spoločnosť B. Slovensko s.r.o. vystavila faktúru zo dňa 01. 03. 2012 v sume 1.049,93 eura na 11.760 ks kultúrny kompas pre žalobu. Súčasťou spisu je i faktúra vystavená dodávateľom CK P. O., s.r.o. zo dňa 06. 08. 2012 pre žalobcu za zabezpečenie letenky pre osobu na trase Vancouver - Viedeň - Vancouver v termíne 23. 09. - 06. 10. 2012 v sume 1.114,- eur. K faktúre bola predložená zmluva o dielo so U. Y. H., Kanada, predmetom zmluvy je jazyková korektúra textov v propagačných materiáloch projektu U. L. v rozsahu 100 normostrán, pričom dielo malo byť ukončené do 20 dní odo dňa podpísania zmluvy. Zmluva bola podpísaná 01. 07. 2012 obidvomi zmluvnými stranami.
6. Dňa 12. 05. 2015 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní so splnomocneným zástupcom žalobcu Ing. G. W., ktorého informoval o vyššie uvedenom priebehu daňovej kontrole a jej zisteniach. Žalobca sa mal vyjadriť písomne. Dňa 20. 05. 2015 bola spísaná ďalšia zápisnice s Ing. G. W., ktorý dal stanovisko k jednotlivým zisteniam správcu dane. Navrhol vypočuť svedka - konateľa spoločnosti H. I. R. s.r.o., ktorý bol jej konateľom v roku 2012 a svedka - konateľa spoločnosti uniman services s.r.o. z obdobia dodávok služieb - 01-06/2012.
7. Protokol z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za rok 2012 u žalobcu bol vypracovaný dňa 04. 06. 2015, z ktorého vyplýva, že správca dane, zvýšil výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami na sumu 347.790,19 eura. Dňa 11. 06. 2015 bol protokol doručený splnomocneného zástupcovi žalobcu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu.
8. V podaní zo dňa 19. 06. 2015 sa žalobca písomne vyjadril k zisteniam, ktoré vyplynuli z daňovej kontroly. K neuznaniu výdavku v sume 50 % sumy za vytvorenie autorského diela na základe zmlúv o vytvorení autorského diela s autorom PhDr. J. H., ako i k zúčtovanému nákladu v sume 500,- eur na zákale zmluvy o dielo na prípravu a realizácia prác so zhotoviteľom Y. R. (hudobný program počas narodeninového večierka K.) uviedol, že k týmto došlo náhodným pochybením a tieto kontrolné zistenia akceptuje. S ostatnými zisteniami správcu dane nesúhlasil, namietal, že v protokole chýba hodnotenie dôkazov v zmysle § 3 daňového poriadku. Predložil čestné prehlásenie T. X., konateľa spoločností H. I. R. s.r.o. a uniman services s.r.o. v roku 2012, ktoré, podľa názoru žalobcu, potvrdzuje, že dodávky fakturované týmito spoločnosťami boli skutočne nimi dodané.
9. Dňa 08. 09. 2015 bola spísaná zápisnica o výsluchu svedka - T. X., bývalého konateľa spoločností uniman services s.r.o. a H. I. R. s.r.o. v období roku 2012, ktorý nevedel uviesť, komu predal spoločnosť uniman services s.r.o. ani spoločnosť H. I. R. s.r.o., ktoré vykonávali reklamné a obchodné činnosti. Spoločnosti nemali žiadnych zamestnancov. Nevedel sa bližšie vyjadriť k spolupráci so žalobcom, odvolával sa na ním predložené dokumenty. Potvrdil vystavenie a podpísanie faktúr. Uviedol, že X. fish T. bolo zoskupenie majiteľov obrazoviek, ich mená uviesť nevedel. Nevedel, kde boli umiestnené jeho obrazovky.
10. Zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná dňa 15. 02. 2016 so splnomocneným zástupcom žalobcu, ktorý mal možnosť vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly.
11. Správca dane vydal dňa 14. 03. 2016 vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume 347.790,19 eura na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2012 tak, že stratu vykázanú žalobcom v sume - 431.897,65 eura korigoval na ním zistenú stratu v sume - 84.107,48 eura. Proti rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný svojim prvým rozhodnutím zo dňa 23. 06. 2016 tak, že uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom rozhodnutí namietal, že správca dane v rozhodnutí neuviedol výsledky vykonaného dokazovania a všetky zistené skutočnosti, nevysporiadal sa s námietkami žalobcu a jeho argumentáciou, prečo považuje uvedený náklad za náklad na reklamu. Obmedzil sa na formalistický prístup. Zistené skutočnosti riadne neodôvodnil. Konštatovanie, že sa nejedná o náklad vynaložený v súvislosti s podnikaním, nie je dostatočné zdôvodnenie neuznania uplatneného daňového nákladu. Výsledky dokazovania vykonaného v dodávateľských spoločnostiach H. s.r.o. a uniman services s.r.o. nie sú uvedené v rozhodnutí správcu dane a preto je rozhodnutie správcu dane nepreskúmateľné. Žalovaný vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu potrebného doplnenia rozhodnutia o priebeh a výsledky dokazovania vykonaného miestne príslušnými správcami dane dodávateľských spoločnosti H. I. R. a uniman services s.r.o. a tieto i vyhodnotiť. Je potrebné, aby správca dane odôvodnil neuznanie uplatnených nákladov v nadväznosti na vykonávanú podnikateľskú činnosti žalobcu a odstránil ďalšie zistené procesné nedostatky.
12. Po zrušení a vrátení veci, správca dane dňa 20. 09. 2016 vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti T. Q. s.r.o., podľa ktorého konateľ spoločnosti mal predložiť doklady do 8 dní, ktoré aj predložil a to dve faktúry z roku 2012 vystavené žalobcovi ako odberateľovi za kampaň LED obrazovke LED Tesco Nitra v sume 8. 500,- eur a 19.999,20 eur, ako i objednávky k nim.
13. Následne bolo požiadané Okresné riaditeľstvo PZ Pezinok o predvedenie svedka G. S..
14. Správca dane dňa 07. 10. 2016 vykonal ďalšie miestne zisťovanie, o čom spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní v spoločnosti Z., s.r.o. za účasti jej konateľa Ing. T., na ktorom tento predložil subjekt tam uvedené doklady za rok 2012, a to faktúry za fotografické služby, grafické práce, nábor fanúšikov pre K. Slovensko, návrh marketingovej komunikácie, grafické návrhy, tlač materiálov, grafickú koncepciu, tlač brožúry finančná gramotnosť, grafický návrh a programovanie K. - U., kompenzácia sa realizácie dotazníka, a iné. V závere zápisnici je konštatované, že faktúry preukazujú obchodné vzťahy so žalobcom v roku 2012.
15. V podaní zo dňa 20. 09. 2016 správca dane požiadal Kriminálny úrad Finančnej správy o spoluprácu, a to stotožnenie a osoby T. Z., k čomu predložil tento úrad zápisnicu o podaní vysvetlenia spísanú dňa 10. 10. 2016 s T. Z., ktorý uviedol, že spoločnosť uniman services s.r.o. nepozná, má vedomosť, že bol od 06. 06. 2012 do 14. 05. 2014 v obchodnom registri vedený ako konateľ tejto spoločnosti. Za podpis papierov mu neznáma osoba ponúkla 50,- eur, čo bolo v roku 2012 a povedala mu, že bude konateľom spoločnosti uniman services s.r.o. a bude za to dostávať províziu. Spoločnosť nekupoval, nedostal žiadnu čiastku za jej predaj. T. X. nepozná. Žiadne účtovné a ani iné doklady neobdržal. Nevedel o tom, že už nie je konateľom spoločnosti. Žiadnu účtovnú evidenciu k dispozícii nemal a nemá.
16. Dňa 18. 10. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom G. S., za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorý uviedol, že nepodniká, nevie, že je konateľom spoločnosti, spoločnosť H. I. R. s.r.o. nepozná, nikomu nedával súhlas, nič nepodpisoval. Žiadne účtovné doklady neprevzal. Žalobcu nepozná, žiadne doklady ani faktúry nepodpisoval. T. X. nepozná.
17. Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola správcom dane spísaná dňa 08. 11. 2016 so svedkom T. Z.. Splnomocnený zástupca žalobcu bol o tomto výsluchu upovedomený v podaní zo dňa 20. 10. 2016, ktoré si prevzal 03. 11. 2016. Svedok uviedol, že bol konateľom (3 - 4 roky) v spoločnosti uniman services s.r.o., v súčasnosti konateľom nie je. V sídle spoločnosti nikdy nebol, nevie o spoločnosti nič, žiadnu spoločnosť nekupoval. Za podpis papierov dostal 50,- eur, čo mohlo byť v mesiaci máj - júl 2012. O spoločnosti nič nevedel, T. X. nepozná, žiadne papiere od spoločnosti nedostal. Podpis na faktúre nie je jeho, nevie, kedy a komu bola spoločnosť predaná. Žalobcu nepozná.
18. Na ústnom pojednávaní dňa 24. 11. 2016 bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený o vykonaných úkonoch v rámci vyrubovacieho konania. Splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že ihneď po prevzatí oznámenia o výsluchu svedka T. Z. sa ospravedlnil, lebo mal plánované školenie mimo Nitry, účasť konateľov žalobcu nebola možná z dôvodu ich pracovnej cesty mimo územia Slovenska.
19. Druhé rozhodnutie správcu dane bolo vydané dňa 07. 12. 2016 č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým rozhodol tak, že určil žalobcovi rozdiel v sume 347.790,19 eura na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
20. Rozhodnutím č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 20. 03. 2017 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 07. 12. 2016, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 v sume 347.790,19 eura znížením vykázanej daňovej straty zo sumy 431.897,65 eura na sumu 84.107,48 eura.
Správca dane kontrolou dokladov zistil, že žalobca si uplatnil v kontrolovanom zdaňovacom období do daňových nákladov na účet Inzercia, marketing na základe interných dokladov - zmlúv o vytvorení autorského diela s autorom PhDr. J. H., celkom sumu 11.096,- eur. Predmetom zmlúv je tvorba reklamného sponzoringu, reklamného spotu, inzercie pre magazín K. SR a K. ČR. Kontrolou bolo zistené, že časť nákladov súvisí s českým magazínom, ktorého vydavateľom je spoločnosť X. S. & T., organizačná zložka Praha. Na základe zistenej skutočnosti znížil daňovému subjektu uplatnené náklady o sumu 5.548,- eur, t. j. 50% z celkovej uplatnenej sumy z dôvodu, že tieto súvisia s iným daňovým subjektom, a teda sa nejedná o náklady vynaložené žalobcom v zmysle § 19 zákona o dani z príjmov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Ďalej bolo zistené, že si žalobca zaúčtoval do daňových náklad na účte Služby - konferencie, sumu 500,- eur na základe zmluvy o dielo na prípravu a realizáciu prác zo dňa 05. 11. 2012, uzavretej so zhotoviteľom diela Y. R.. Predmetom zmluvy bol hudobný program počas narodeninového večierka K.. Žalobca si zaúčtoval do daňových nákladov v súvislosti s uvedenou akciou catteringové a technické zabezpečenie eventu K. v sume 500,- eur na základe dodávateľskej faktúry spoločnosti Absolute Co, s.r.o. V súvislosti s uplatnenými daňovými nákladmi v sume 1.000,- eur vyslovil správca dane záver, že sa jedná o náklady vynaložené na reprezentáciu, ktoré nie sú v zmysle § 21 ods. 1 písm. h/ zákona o dani z príjmov, daňovými nákladmi.
Do daňových nákladov na účet letáky, brožúry, banery si žalobca zaúčtoval na základe faktúry zo dňa 13. 04. 2012 náklady v sume 8.353,20 eur za brožúry „U. L.“ a za jej dopravu do Rakúska, ktorú vystavila spoločnosť K & K, a.s.. Kontrolou bolo zistené, že sa jedná o publikáciu Regionálny turistický sprievodca, ktorá bola vydaná v nemeckom, slovenskom a anglickom jazyku za účelom propagácie turistických ciest, náučných chodníkov, trás kultúrnych a historických pamiatok, v rámci cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Rakúskom. Správca dane skonštatoval, že sa nejedná o daňový náklad v zmysle § 19 zákona o dani z príjmov, nakoľko nesúvisí s dosahovanými príjmami žalobcu. S uvedenou publikáciou súvisí aj náklad zaúčtovaný na účet služby - konferenciu v sume 1.114,- eur na základe dodávateľskej faktúry zo dňa 06. 08. 2012, vystavenej spoločnosťou S. s.r.o.. Žalobca uzatvoril dňa 01. 07. 2012 zmluvu o dielo so U. Y. H., Kanada, ktorej predmetom bola jazyková korektúra textov v propagačných materiáloch projektu U. L., pričom podľa zmluvy malo byť dielo vykonané najneskôr 20 kalendárnych dní odo dňa podpísania zmluvy. Odmena za dielo bola dohodnutá v cene spiatočnej letenky z Vancoveru do Viedne v sume 1.114,- eur. Pretože uplatnený náklad súvisí s nákladom na vydanie brožúry U. L. a jej prepravou do Rakúska, ktoré nie sú daňovým nákladom vynaloženým v zmysle § 19 zákona o dani z príjmov, na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, nie je daňovým nákladom ani náklad vynaložený v sume 1.114,- eur na jazykovú korektúru textov v propagačných materiáloch. V zmysle zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená 01. 07. 2012, mal zhotoviteľ vykonať dielo v termíne najneskôr od 20 kalendárnych dní odo dňa podpísania zmluvy. Brožúra U. L. bola dodávateľom zrealizovaná a vyvezená do Rakúska v mesiaci apríl 2012.
Do daňových nákladov na účte letáky, brožúry, banery si žalobca zaúčtoval na základe dodávateľskej faktúry zo dňa 12. 03. 2013 sumu 874,94 eura vystavenej spoločnosťou B. U., s.r.o., náklady za publikáciu Kultúrny kompas, ktorá bola vyhotovená v slovenskom, nemeckom a anglickom jazyku. Jedná
sa o projekt „U. L.“ - program cezhraničnej spolupráce Slovenskej republiky a Rakúska. Uvedený náklad správca dane neuznal ako náklad súvisiaci s týmto projektom na náklady vynaložené v zmysle § 19 zákona o dani z príjmov, lebo tieto náklady nesúvisia s dosiahnutým zdaniteľným príjmom, aj keď daňový subjekt o týchto výdavkoch účtoval.
Daňový subjekt si ďalej uplatnil do daňových nákladov na účet Inzercia, marketing, náklady na základe dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom H. I. R. s.r.o., ktorými bola fakturovaná v sieti X. K. T. reklamná kampaň súvisiaca s časopisom K. na základe vystavených objednávok na reklamnú kampaň, ktoré obsahujú názov reklamnej kampane a dohodnutú cenu kampane. Ako dôkaz predložil žalobca farebné fotokópie umiestnených reklamných panelov v rôznych mestách na Slovensku, pričom z nich nie je zrejmé, že reklamná kampaň bola realizovaná dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach a teda predloženými dokladmi nepreukázal súvislosť medzi uplatnenými nákladmi a dosiahnutými zdaniteľnými príjmami. Z uvedeného dôvodu mu neuznal uplatnené náklady v sume 210.066,67 eura za daňové náklady vynaložené v súlade s § 19 zákona o dani z príjmov.
Správcom dane bolo ďalej zistené, že si žalobca uplatnil do daňových nákladov na účet inzercia, marketing, náklady na základe faktúr vystavených spoločnosťou uniman services s.r.o. za poskytnutie reklamného priestoru na digitálnych obrazovkách a na internetovom portáli Singletones. Žalobca predložil ako dôkaz farebné fotokópie reklamného spotu, nebola predložená priložená objednávka, ale žalobca predložil štatistiku, kde v hlavičke je uvedený Singletones. Táto skutočnosť však nepreukazuje, že dodávateľom reklamy bola spoločnosť uniman services s.r.o.. Žalobca predložil i DVD, na ktorom je reklamný spot, ktorý však skutočnosť, že dodávateľom reklamnej kampane boli spoločnosti H. s.r.o. a uniman services s.r.o. nepreukazuje. Správca dane skonštatoval, že na základe zistených skutočností nebolo preukázané, že reklamnú kampaň realizovala spoločnosť uniman services s.r.o. ako dodávateľ, a preto správca dane neuznal uplatnené náklady v sume 120.833,34 eura za daňové náklady vynaložené v zmysle § 19 zákona o dani z príjmov. V rozhodnutí žalovaný popísal priebeh vykonaného dokazovania a uviedol, že požiadal miestne príslušných správcov dane o vykonanie miestneho zisťovania u dodávateľov H. I. R. s.r.o. a uniman services s.r.o. (t.č. U., s.r.o.). Odpovede nepotvrdzujú dodanie uvedenými obchodnými spoločnosťami.
Žalobca vo svojom vyjadrení k zisteniam správcu dane uviedol, že nesúhlasí s posúdením uplatneného nákladu na základe faktúry vystavených spoločnosťou K & K, a.s., lebo obsahom je výroba a rozvoz brožúr U. L. a bola prílohou reklamným predmetom časopisu K., ktorý pre neho predstavoval reklamu na upútanie zákazníkov z jeho cieľovej skupiny. Správca dane však nepovažoval uvedené za reklamný predmet, lebo podľa faktúry vystavenej K & K, a.s. sa jednalo o náklady na tlač a dopravu brožúry do Rakúska. Ak by malo ísť o reklamný predmet vložený do časopisu K., tak ide o reklamný predmet U. L..
K neuznaniu nákladu na jazykovú korektúru mal žalobca za to, že tento náklad považuje za náklad súvisiaci s brožúrou U. L. a jej rozvozom. Podľa neho formálne nedostatky zmluvy nemôžu znamenať odmietnutie dodávky ako daňového nákladu. Žalovaný poukázal na to, že predmetom zmluvy o dielo, ktorá bola uzavretá so zhotoviteľom dňa 01. 07. 2012, bola jazyková korektúra textov v propagačných materiáloch projektu U. L.. Výroba a rozvoz publikácie boli fakturované dňa 13. 04. 2012, teda zmluva o dielo bola uzatvorená po realizácii dodávky a jej distribúcii v Rakúsku.
K neuznaniu nákladu za publikáciu Kultúrny kompas žalobca uviedol, že sa jedná o reklamný predmet vložený do časopisu, ktorý má vplyv na ďalší vývoj v predajnosti časopisu K.. Žalovaný k uvedenému nákladu uviedol, že sa nejedná o náklad vynaložený na reklamu, pretože dodávateľ fakturuje dodanie časopisu, a nie reklamy. Pokiaľ daňový subjekt hovorí o reklamnom predmete, tak správca dane tento časopis považuje za reklamný predmet U. L..
Žalobca k neuznanému nákladu na základe dodávateľských faktúr od spoločností H. I. R. s.r.o. a uniman services s.r.o. uviedol, že predložil všetky účtovné a iné doklady, ktoré mal k dispozícii. Poukázal na ekonomickú podstatu reklamných služieb spočívajúcu v zobrazovaní reklamných spotov na LED obrazovkách a prezentáciu na portáli Singletones, ktorý je funkčný a teda spoluprácu si je možné preveriť. Podľa názoru žalovaného, predložené fotokópie obrazoviek nepreukazujú, že dodávateľom služby boli uvedené spoločnosti. Preverovaním bolo zistené, že spoločnosť uniman services s.r.o. zanikla 14. 05. 2015 zlúčením so spoločnosťou K-2-R-A, s.r.o., ktorá ako právny nástupca bola dňa 19. 06. 2015 vymazaná z obchodného registra ex offo.
V súvislosti so spoločnosťou H. I. R. s.r.o. správca dane zistil, že konateľom je G. S., ktorý pri svedeckej výpovedi uviedol, že je na invalidnom dôchodku, nikdy žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonával, o spoločnosti nemá žiadne informácie a nemá k dispozícii žiadne doklady. Po strate občianskeho preukazu zistil, že sú na jeho meno registrované rôzne spoločnosti.
Dňa 08. 09. 2015 bol za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu vypočutý ako svedok T. X., bývalý konateľ spoločností uniman services s.r.o. a H. I. R. s.r.o, ktorý potvrdil, že vykonávali obchodnú a reklamnú činnosť so žalobcom, na ostatných obchodných partnerov si nepamätal. K predmetu obchodu uviedol, že sú zdokumentované na dokladoch predložených žalobcom, spoločnosti nemali žiadnych zamestnancov. Na ďalšie otázky odpovedal vyhýbavo, väčšinou si na podrobnosti nepamätal a požadované účtovné doklady spoločností nepredložil. Spoločnosti predal, nevedel kedy a komu.
Žalovaný ďalej v rozhodnutí uviedol, že správca dane pokračoval na základe rozhodnutia žalovaného v ďalšom konaní, predvolal k svedeckej výpovedi bývalého konateľa spoločnosti uniman services s.r.o. T. Z. (konateľ od XX. 06. 2012 do 14. 05. 2014), ktorý uviedol, že žiadnu spoločnosť nekúpil, nemal finančné prostriedky, dostáva sociálne dávky a pracuje ako brigádnik. Konateľom spoločnosti sa stal tak, že v mesiacoch máj - júl 2012 podpísal pred notárom listiny, za čo dostal 50,- eur. Nevie, kde by mala spoločnosť sídliť a T. X. nepozná, žiadne doklady mu neboli odovzdané. Žiadne faktúry pre žalobcu nevystavil, podpisy nie sú jeho, pečiatku nikdy nemal a žalobcu nepoznal.
Opätovne bol vypočutý bývalý konateľ spoločnosti H. I. R. s.r.o. G. S., ktorý dňa 18. 10. 2016 za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu uviedol, že nikdy nepodnikal, pracuje ako brigádnik. O tom, že je spoločníkom a konateľom spoločnosti nič nevie, nepozná jej sídlo, nikomu nedal občiansky preukazu a nič nepodpísal. Účtovné doklady nemá, žalobcu nepozná a nepozná ani X., ktorý mu mal spoločnosť predať.
Žalovaný v rozhodnutí na základe uvedených zistení uviedol, že správca dane dokazovaním vykonaným v priebehu daňovej kontroly spochybnil skutočnosť, že reklamnú činnosť zabezpečovali spoločnosti uvedené na predložených účtovných dokladov ako dodávatelia.
K námietke žalobcu o porušení jeho práva klásť svedkom otázky uviedol, že výsluch svedka T. Z. vykonal správca dane i napriek neúčasti žalobcu, ktorý sa z pracovných dôvodov ospravedlnil pred termínom konania svedeckej výpovede. Správca dane zaslal žalobcovi dňa 20. 10. 2016 upovedomenie o vypočutí svedka T. Z., termín konania výsluchu bol 08. 11. 2016. Žalobca si upovedomenie prevzal dňa 03. 11. 2016.
Ďalej uviedol, že v priebehu daňovej kontroly správca dane vyzýval T. X., ktorý bol v čase vystavenia účtovných dokladov konateľom spoločností uniman services s.r.o. a H. I. R. s.r.o., ktorý doklady nepredložil s odôvodnením, že spoločnosť predal, nevedel však komu. Správca dane sa snažil zabezpečiť doklady od nových konateľov spoločností, lebo bez predloženia účtovných dokladov uskutočnenie obchodného prípadu obomi obchodnými partnermi nie je možné považovať za preukázané.
K ďalšej námietke žalobcu uviedol, že vo vydanej brožúrke Kultúrny kompas sa prezentoval uvedením názvu časopisu K., to však nie je dôvodom na uznanie nákladov súvisiacich s jej vydaním, za daňové náklady vynaložené na prezentáciu podnikateľskej činnosti žalobcu. K namietaj reklamnej kampani v začiatkoch predaja časopisu K. na slovenskom trhu žalovaný uviedol, že prvé číslo tohto časopisu v slovenskom jazyku bolo vydané dňa 04. 11. 2010. Nejedná sa o prezentáciu podnikateľskej činnosti žalobcu, ale o prezentáciu projektu bezhraničnej spolupráce slovenských a rakúskych pohraničných oblastí.
Realizáciu zmluvných vzťahov, ktoré žalobca uzatvoril so svojim obchodnými partnermi, musia pre daňové účely preukázať predložením dokladov a dôkazov obidve zúčastnené strany, čo sa v tomto prípade nestalo, a preto nie je možné skonštatovať, že reklamné kampane boli zrealizované tak, ako je to uvedené na účtovných dokladoch predložených žalobcom ako odberateľom. Správca dane ani žalovaný nespochybňujú, že reklamné služby boli žalobcovi dodané, ale na základe vykonaného dokazovania tvrdia, že mu neboli dodané spoločnosťami uvedenými vo vystavených dokladoch ako dodávatelia.
K ďalším námietkam žalobcu ohľadom čestného prehlásenia konateľa spoločnosti T. X. o tom, že faktúry vystavil a podpísal uviedol, že bez predloženia listinných dokladov nie je relevantným dôkazom preukazujúcim jeho tvrdenia, že spoločnosti deklarované na faktúrach predložených žalobcom ku kontrole zabezpečili v jeho prospech reklamné kampane týkajúce sa prezentácie časopisu K.. K ďalším námietkam žalobcu uviedol, že konateľ T. X. tvrdil, že spoločnosti predal, a preto by mal mať k dispozícii zmluvy o prevode obchodných podielov. Žalovaný mal k dispozícii zmluvu o prevode obchodného podielu spoločnosti H. s.r.o. zo dňa 20. 05. 2013, z ktorej vyplýva, že T. X. ako prevodca previedol svoj obchodný podiel na G. S. za odplatu 1,- cent. Správca dane neuznal žalobcovi náklady uplatnené na základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou H. I. R. s.r.o. z dôvodu, že spoločnosť nepredložila žiadne doklady a dôkazy, ktorými by realizáciu reklamnej kampane v prospech žalobcu preukázala.
V závere rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade so základnými zásadami správy daní a podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Získané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe
21. Žalobca sa žalobou zo dňa 05. 06. 2017 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného i správcu dane. V žalobe popísal skutkový stav, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia správcu dane i žalovaného.
Namietal, že navrhol správcovi dane, aby si ako dôkaz overil spoluprácu medzi spoločnosťou uniman services s.r.o. a portálom Singletones, keďže správca dane nespochybnil tú skutočnosť, že by nebolo poskytnuté plnenie, ale to, že by danú službu mala dodať spoločnosť uniman services s.r.o.. Správca dane tento dôkaz nevykonal.
Žalobca namietal nezákonnosť vykonania výsluchu svedka a porušenie jeho práva klásť svedkom otázky, keď vykonal výsluch svedka T. bez účasti žalobcu napriek tomu, že sa z účasti na ústnom pojednávaní z pracovných dôvodov ospravedlnil pred termínom konania svedeckej výpovede. Správca dane bol povinný naplánovať výsluch svedka tak, aby sa tento konal až po uplynutí lehoty pozostávajúcej minimálne zo súčtu 15-dňovej úložnej doby na pošte, 8-dňovej lehoty na prípravu a 1 dňovej lehoty na opakované doručenie, minimálne 5-dňovej lehoty na doručovanie predmetnej zásielky poštovným podnikom, teda minimálne 29 dní pred termínom konania.
Poukázal na to, že počas daňovej kontroly k faktúram vystaveným spoločnosťami uniman services s.r.o. a H. I. R. s.r.o. predložil správcovi dane zmluvy s dodávateľmi, objednávky a faktúry, tlačené vizuály reklamných kampaní, CD s prezentáciami, ktoré zobrazovali na LED obrazovkách, tlačenú prezentáciu skupiny X., podrobnú štatistiku úspešnosti prezentácii na portáli U.. Výsledky dokazovania správcu dane nie sú uvedené v I. st. rozhodnutí, čím je toto nepreskúmateľné. Namietal porušenie § 46 ods. 5 daňového poriadku, keď z prijatých záverov správcu dane i žalovaného je zrejmé, že pri svojom rozhodovaní nadobudli kvalifikované pochybnosti, a to v čase pred zaslaním protokolu žalobcovi, avšak napriek tomu nebol žalobca dostatočne vyzvaný k odstráneniu týchto pochybností. Správca dane musí daňový subjekt informovať o svojich pochybnostiach a zároveň ho vyzvať, aby tieto pochybnosti odstránil alebo vyvrátil a to v čase pred doručením protokolu o daňovej kontrole daňovému subjektu. Považoval rozhodnutia správnych orgánov za arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko voľnému hodnoteniu dôkazov by mal zodpovedať myšlienkový proces, ktorý bude vychádzať z dôkazného prostriedku získaného dôkazu, aplikácie relevantnej právnej normy a jej správneho výkladu, ktorý vyústi do logického záveru.
V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na to, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je neohraničené a ani absolútne. Na priame otázky žalobcu, aké doklady správca dane ešte požaduje, žalobca odpoveď nedostal. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/12010, podľa ktorého, ak ide o skutočnosti, ktoré sa v zásade týkajú iného daňového subjektu, tak za tieto zodpovedá iný daňový subjekt. V zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby žalobca sledoval a kontroloval výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru. V danom prípade nebola spochybnená materiálna existencia tovaru.
K U. L. uviedol, že nie je relevantné, či bol predmetný náklad fakturovaný ako reklama, a to s poukazom na prvotné pochybnosti správcu dane. Žalobca uviedol, akým spôsobom sa v uvedenej brožúre prezentoval a tiež to, že priloženie brožúr ako reklamných predmetom k časopisu K. (ktorého je vydavateľom), bolo súčasťou významnej reklamnej kampane časopisu v slovenskej jazykovej mutácii, a to na upútanie zákazníkov. Záver správcu dane, že brožúry sú reklamným predmetom U. L. považuje za neprávny, nakoľko U. L. je len názov projektu a nie daňový subjekt. Uvádzané brožúry (servus pontis a kultúrny kompas), ktoré boli správcovi dane predložené v originálnom vyhotovení, obsahujú obchodnú značku - logo K. - časopisu, ktorý vydáva žalobca, pričom predmetné logo a obchodná značka boli uvedené aj na ďalších dokumentoch, bilboardoch a ostatných reklamných zariadeniach. Žalobca sa rozhodol pre uvedený typ reklamy, nakoľko bol zacielený na zákazníkov v Bratislavskom kraji, kde sídli významná väčšina inzerentov časopisu K., z ktorých plynie väčšina príjmov z inzercie a rovnako aj významná časť klientov tohto časopisu. Používaním brožúry dochádza k opakovanému kontaktu zákazníkov s časopisom K., a tým aj k výraznej kampani časopisu K. v slovenskej jazykovej mutácii. Brožúry U. L. a kultúrny kompas boli prílohou reklamných predmetov časopisu K., ktorý si kupovali zákazníci žalobcu. Ako príloha časopisu bola táto započítaná do predajnej ceny časopisu a teda súvisela priamo s dosahovaním zdaniteľných príjmov žalobcu, čím sa predmetné brožúry stali reklamným predmetom vloženým do časopisu v zmysle § 21 ods. 1 písm. h/ zák. č. 595/2003 Z. z..
Predmetné brožúry predstavovali pre žalobcu reklamu na pripútanie zákazníkov z jeho cieľovej skupiny. Žalobca pritom využíval aj reklamné panely v projekte U. L. na prezentáciu časopisu K., pričom tieto dodávky správca dane nespochybňoval. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/33/2007, ktorým sa žalovaný nezaoberal.
IV. Vyjadrenie žalovaného
22. Žalovaný uviedol, že trvá na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí a poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia, ako i dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. K jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v podanej správnej žalobe uviedol nasledovné: Uviedol, že žalobca si zaúčtoval do daňových nákladov sumu 8.353,20 eur za vyhotovenie a dopravu brožúry U. L., sumu 1.114,- eur ako náklad súvisiaci s nákladom na vydanie brožúry U. L. a sumu 874,94 eura ako náklad na vydanie publikácie Kultúrny kompas. Správca dane uvedené náklady neuznal, lebo neboli vynaložené v súvislosti s dosiahnutými príjmami.
K nákladu 8.353,20 eur uviedol, že na základe faktúry vystavenej spoločnosťou K & K, a.s. si uplatnil do daňových nákladov uvedenú sumu za vyhotovenie brožúry U. L. a za jej dopravu do Rakúska. Jednalo sa o publikáciu Regionálny turistický sprievodca za účelom propagácie turistických ciest náučných chodníkov, trás....v rámci cezhraničnej spolupráce medzi SR a Rakúskom. S výrobou brožúry súvisel aj náklad v sume 1.114.,- eur vystavenej spoločnosťou CK Victory Travel, s.r.o., lebo žalobca uzavrel dňa 01. 07. 2012 zmluvu o dielo so U. Y. H., Kanada, ktorej predmetom bola jazyková korektúra textov v propagačných materiáloch projektu U. L., ktorá sa mala vykonať najneskôr do 20 dní od dňa podpísania zmluvy, odmena za dielo bola dohodnutá v sume spiatočnej letenky z Vancoveru do Viedne v sume 1.114.- eur. Správca dane zistil, že brožúry, ktorých sa jazyková korektúra týkala, boli vytlačené a vyvezené do Rakúska 3 mesiace pred uzavretím zmluvy o dielo.
Čo sa týka sumy 874,94 eura, išlo o faktúru vystavenú spoločnosťou B. U., s.r.o. za vyhotovenie publikácie W. ktorá bola vyhotovená vo viacerých jazykoch a súvisela s projektom U. L., programom cezhraničnej spolupráce SR a Rakúska a nebolo preukázané že sa jedná o daňové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávanou podnikateľkou činnosťou na dosiahnutie, zabezpečenia a udržanie zdaniteľných príjmov.
Správca dane neuznal náklady vo výške 210.066,67 eura na základe faktúr vystavených spoločnosťou H. I. R. s.r.o. vynaložené v súvislosti s reklamnou kampaňou v sieti X. K. T. súvisiacej s časopisom K.. Uviedol, že z predložených dokladov nie je zrejmé, že reklamná kampaň bola zrealizovaná dodávateľom uvedeným na faktúrach, čím nepreukázal súvislosť medzi uplatnenými nákladmi a dosiahnutými zdaniteľnými príjmami.
Správca dane neuznal ani náklady fakturované uniman services s.r.o. v sume 120.833,34 eura za poskytnutie priestoru na digitálnych obrazovkách a internetovom portáli U., z dôvodu, lebo vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že reklamnú kampaň realizovala uvedená spoločnosť.
K námietke žalobcu o porušení § 46 ods. 5 daňového poriadku uviedol, že žalobcu informoval o priebehu a výsledkoch daňovej kontroly pri ústnom pojednávaní konanom dňa 12. 05. 2015, pri ktorom bol vyzvaný, aby sa k zisteniam správcu dane vyjadril, čo aj urobil a pri ústnom pojednávaní dňa 20. 05. 2015. Z uvedeného vyplýva, že aj keď správca dane nevyzval žalobcu na odstránenie pochybnosti vzniknutých pri posudzovaní preverovaných dokladov predložených žalobcom k daňovej kontrole výzvou v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku, žalobca bol o pochybnostiach správcu dane informovaný pri ústnom pojednávaní a preukázateľne k nim zaujal stanovisko.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
23. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 13. 03. 2018, v ktorom uviedol totožné námietky, ako v žalobe samotnej. Poukázal pritom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to najmä jeho rozsudky pod sp. zn. 5Sžf//43/2012, 5 Sžf/61/2011, 3Sžf/1/2011, 3Sžf/1/2010, z ktorých v abstrakte i citoval.
24. Žalovaný v podaní zo dňa 17. 04. 2018 reagoval na vyjadrenie žalobcu a uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe ako i žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že vyjadrenie žalobcu neobsahuje žiadne nové skutočnosti ako tie, ku ktorým sa žalovaný vyjadril.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
25. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 03. 2017, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 07. 12. 2016 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/, g/ SSP zrušil z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, pričom rozsudok vyhlásil dňa 15. mája 2019 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.
26. Podľa § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ g/, ods. 3 písm. a/, ods. 6 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
27. Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10).
Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.
Podľa § 7 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.
Zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.
28. Podľa § 2, písm. a), b), c), h), i), j), k), l) zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2012 (teda v kontrolovanom zdaňovacom období), na účely tohto zákona sa rozumie a) daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12, c) príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 alebo 14, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou, h) zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy, i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak, j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak, k) daňovou stratou rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, l) zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak,
Podľa § 17 ods. 1, písm. a), b), ods. 2 vyššie citovaného zákona, pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva 1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva 1) z výsledku hospodárenia,
Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, b) zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane, c) zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.
Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej (písm. a) až k).
29. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase vydanie rozhodnutia žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 19 ods.7 vyššie citovaného zákona, o oznámeniach, poznámkach, obsahoch telefonických hovorov, odkazoch na iné spisové materiály, výpisoch z vlastných alebo cudzích záznamov a o ďalších skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom vyhotoví tento orgán úradný záznam. Úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahujú primerane odseky 1 až 6. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Podľa § 74 ods. 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
30. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 v sume 347.790,19 eura (znížením vykázanej daňovej straty zo sumy 431.897,65 eura na sumu 84.107,48 eura pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2012) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali základné zásady daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru o dôvodnosti určenia dane z príjmov právnickej osoby pri deklarovanom, ale podľa daňových orgánov, dostatočne nepreukázanom zdaniteľnom plnení zo
strany žalobcom tvrdených dodávateľov uvedených v popise priebehu administratívneho konania - časť I. tohto rozsudku.
31. Dôležitou činnosťou v rámci výkonu správy daní je daňové konanie vykonávané podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný od 1. januára 2010 okrem čl. I, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2012. Ustanovenia tohto procesného zákona vymedzili základné zásady daňového konania, podľa ktorých správca dane postupuje v daňovom konaní. Zásada zákonnosti určuje, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb, ktoré sú zúčastnené v daňovom konaní. Základným aktom daňového konania je daňová kontrola a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Dôkazné bremeno je však na strane daňového subjektu. Pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo zisteného skutkového stavu veci. 32. Účelom správneho súdnictva je preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda preskúmať, či správne orgány v konkrétnej veci vymedzenej žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, resp. preskúmať i postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.
33. Súd v súdenej veci dospel k záveru, že správca dane sa dopustil viacerých procesných pochybení, a to predovšetkým tým, že pred vydaním protokolu z daňovej kontroly nebol žalobca oboznámený s pochybnosťami správcu dane o ním účtovaných nákladoch na reklamu v súlade s ust. § 45 ods. 6 daňového poriadku, hoci zákon takúto povinnosť správcovi dane ukladá. Na uvedené nedodržanie procesu poukazoval i žalobca v podanej žalobe a súd sa s jeho názorom stotožnil, hoci žalobca bol preukázateľne o zisteniach správcu dane oboznámený a mal možnosť sa k nim podľa § 45 ods. 1 písm. j/ daňového poriadku vyjadriť v lehote určenej správcom dane. Pri výkone daňovej kontroly môžu zo strany správcu dane vzniknúť pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených. Túto skutočnosť oznámi správca dane kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Uvedenú povinnosť si správca dane v priebehu daňovej kontroly nesplnil. Súd sa však nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že správca dane je povinný uviesť daňovému subjektu, akým spôsobom má pochybnosti správcu dane rozptýliť. Skutočnosť, akým spôsobom bude daňový subjekt preukazovať svoje tvrdenia, je na samotnom daňovom subjekte.
34. Okrem uvedeného pochybenia zo strany správcu dane dospel súd k tomu, že boli porušené procesné právo žalobcu a to, právo žalobcu klásť svedkovi otázky, a to konkrétne pri výsluchu svedka T. dňa 08. 11. 2016, o ktorom žalobca bol upovedomený, ktoré upovedomenie si prevzal dňa 03. 11. 2016, avšak podľa jeho tvrdenia, ako i vyjadrenia do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 24. 11. 2016, splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že po prevzatí oznámenia o výsluchu svedka T. Z. sa ospravedlnil, lebo mal plánované školenie mimo Nitry, účasť konateľov žalobcu nebola možná z dôvodu ich pracovnej cesty mimo územia Slovenska. K uvedenému tvrdeniu nezaujal správca dane žiadne stanovisko, v spise sa nenachádza žiadny úradný záznam o tom, že by sa bol žalobca ospravedlnil, avšak pokiaľ sa tak nestalo, mal k uvedenej námietke, resp. tvrdeniu splnomocneného zástupcu žalobcu správca dane zaujať stanovisko, z ktorého by bolo zrejmé, či sa žalobca uvedeného výsluchu nezúčastnil bez ospravedlnenia, alebo sa z účasti na uvedenom úkone riadne ospravedlnil, čo má vplyv na posúdenie zákonnosti postupu správcu dane pri daňovej kontrole, resp. pri úkonoch vykonaných v rámci vyrubovacieho konania. Správny súd je toho názoru, že v prípade pochybností o reálnosti deklarovaných obchodov (ktoré v predmetnej veci sú), je potrebné vytvoriť daňovému subjektu priestor pre preukázanie hodnovernosti predložených účtovných dokladov, a to aj prostredníctvom výsluchov svedkov a umožniť mu klásť svedkom otázky. Ani v tomto prípade sa však súd nestotožňuje s názorom žalobcu, že správca dane je povinný zasielať predvolanie, resp. upovedomenie o plánovanom úkone v predstihu minimálne 29 dní. Takáto lehota nevyplýva zo žiadneho ustanovenia daňového poriadku a pri jej aplikácii by dochádzalo k predlžovaniu daňovej kontroly, ktorej maximálna dĺžka je stanovená zákonom. Žalobca ako daňový subjekt bol oboznámený o tom, že sa u neho vykoná daňová kontrola, a žalobca pri jej zastupovaní splnomocnil inú osobu. Pokiaľ sa však uvedená splnomocnená osoba riadne ospravedlnila z neúčasti na úkone, a to výsluchu svedka, bolo povinnosťou správcu dane toto ospravedlnenie akceptovať. Z
priebehu daňovej kontroly je zrejmé, že žalobca bol súčinný so správcom dane a jednotlivých úkonov v rámci dokazovania sa i zúčastňoval, a preto nemožno toto ospravedlnenie posúdiť ako obštrukciu zo strany žalobcu.
35. Ďalšieho pochybenia sa žalovaný dopustil v tom, že i napriek tomu, že svojim prvým rozhodnutím zo dňa 23. 06. 2016 zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 14. 03. 2016 z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, druhé rozhodnutie správcu dane zo dňa 07. 12. 2016 potvrdil žalobou napadnutým rozhodnutím, hoci rovnako, ako rozhodnutie prvé, nie je dostatočne odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je popri jeho výrokovej časti ďalšou a nemenej dôležitou náležitosťou rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o tom, ktoré skutočnosti a na základe čoho považoval za nepochybne zistené, posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Pri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia právneho predpisu, alebo odkaz naň, ale je potrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkom konania zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžo 83/2010).
36. Rozhodnutie správcu dane zo dňa 07. 12. 2016, ani rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 03. 2017 tieto zákonom požadované náležitosti neobsahovalo, v dôsledku čoho ho súd posúdil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Nepostačuje, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre žalovaného, teda pre správny orgán, ktorý ho vydal, ale rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre účastníkov konania (najmä v prípade, ak správny orgán rozhodol inak, ako žiadal účastník konania), ako i pre súd, ktorý rozhodnutie preskúmava v správnom súdnictve na základe žaloby. Aby súd mohol žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov žaloby náležite preskúmať, musí byť výrok rozhodnutia správneho orgánu riadne a dostatočne odôvodnený. V opačnom prípade nie je možné súdny prieskum napadnutého rozhodnutia zrealizovať. Po oboznámení sa s obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného súd dospel k tomu záveru, že žalovaným vykonané dôkazy nie sú postačujúce pre skutkové zistenia, z ktorých žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal. Úlohou súdu však nie je dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného, ktorá mala byť už uvedená v odôvodnení jeho rozhodnutia.
37. V žalobou napadnutom rozhodnutí, resp. v jeho odôvodnení nie ani zmienka o tom, či žalovaný predložené listinné doklady posudzoval a aké skutkové zistenia z nich vyvodil. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného potom neobsahuje všetky skutkové zistenia, z ktorých žalovaný vyvodil záver o tom, prečo niektoré sumy nepovažoval za náklad na dosiahnutie príjmov žalobcu. Stručný odkaz na dikciu zákona bez uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného a uvedenia úvah, akými bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov a bez uvedenia ako sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu ako účastníka konania, nezodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia. Rozhodnutie musí byť presvedčivo individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné ho preskúmať s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah administratívneho spisu, ktorý je iba podkladom rozhodnutia.
38. Na daňové konanie sa vzťahuje pravidlo, že daňové orgány sú povinné postupovať ústavne konformným spôsobom, čo v prejednávanej veci znamená umožniť účastníkovi konania - žalobcovi, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti, aby bol oboznámený s vykonanými dôkazmi a zistenými skutočnosťami a mohol sa k nim vyjadriť (čl. 38 ods. 22 Listiny základných práv a slobôd). V prípade, ak by súd na tieto zistené vady neprihliadol, znamenalo by to v podstate akceptovanie nezákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho daňového orgánu a teda popretie základných zásad právneho štátu, vyplývajúcich z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
39. S poukazom na dôvody vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho daňového orgánu zo dňa 20. 03. 2017 ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 07. 12. 2016 (čoho sa žalobca domáhal) zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie (pokračovanie vo vyrubovacom konaní) bez toho, aby sa súd zaoberal vecnou správnosťou týchto rozhodnutí, a to podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/, g/ SSP, pre nepreskúmateľnosť rozhodnutí a z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
40. Súd považuje za potrebné doplniť, že podľa všeobecnej definície pojmu „reklamný partner“, reklamným partnerom je ten, kto zabezpečuje reklamu okolo podujatia - reklamné predmety, ceny do súťaže, inzercia, letáky, plagáty. V zmysle uvedeného musí žalobca preukázať, že prostredníctvom svojho dodávateľa propagoval vlastné výrobky. Pri samotnom definovaní pojmu reklama je možné vychádzať zo zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý reklamu vymedzuje ako predvedenie, prezentáciu alebo iné oznámenie v každej podobe, súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt treba považovať tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranné známky, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním.
41. Podľa Hlavy III., čl. 9, ods. 1 a 2 Smernice Rady č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zdaniteľná osoba je každá osoba, ktorá nezávisle a na akomkoľvek mieste vykonáva ekonomickú činnosť, odhliadnuc od účelu alebo výsledkov tejto činnosti. „Ekonomická činnosť“ je každá činnosť výrobcov, obchodníkov alebo osôb poskytujúcich služby vrátane ťažobných a poľnohospodárskych činností a činností pri výkone slobodných povolaní. Ekonomickou činnosťou je predovšetkým využívanie hmotného alebo nehmotného majetku na účely získania príjmu na pokračujúcom základe. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca musí preukázať, že reklama a reklamné výrobky od vyššie uvedených dodávateľov slúžili na prezentáciu žalobcu a súviseli s podnikateľskou činnosťou žalobcu, a teda, že súviseli s jeho ekonomickou činnosťou.
42. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.
43. Súd s poukazom na § 29 ods. 8 zákona o správe daní pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71).
44. V ďalšom konaní budú daňové orgány viazané právnym názorom súdu (§ 191 ods. 6 SSP). Správca dane v priebehu ďalšieho konania dôsledne vypočuje štatutárneho zástupcu žalobcu k deklarovaným obchodom za zdaňovacie obdobie roku 2012, ktoré si žalobca uplatnil ako náklad na dosiahnutie príjmov, prípadne ním označené osoby ako svedkov, pričom žalobca je povinný o svojich tvrdeniach predložiť dôkazy, ktorými disponuje. V prípade, ak žalobca navrhne vykonanie ďalšieho dokazovania, dokazovanie doplní, resp. zdôvodní, prečo ďalšie dokazovanie nevykonal. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby z neho bolo zrejmé vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, nielen opis vykonaného dokazovania a skonštatovanie, že určitú účtovanú sumu do nákladov neuznal za náklad s odkazom na ustanovenie zákona. Taktiež správny súd považuje za potrebné dať do pozornosti žalovaného, že rozhodnutie správcu dane, ktoré obsahuje odôvodnenie, musí mať určitú vnútornú štruktúru. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Pokiaľ správca dane túto štruktúru nedodrží, jeho rozhodnutie sa stáva
neprehľadným až do tej miery, že nie je jednoznačné, čo je opis skutkového stavu a podklad rozhodnutia a čo je hodnotenie správcu dane.
45. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 175 ods. 2 SSP).
46. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP) Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.