Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-5-2016.pdf
PDF · 149.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14Csp/5/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobcu: COFIDIS SA, so sídlom 61 Avenue Halley, Parc de la Haute Borne, 59866 Villeneuve-d´ Ascq, Francúzska republika, reg. č. 325 307 106, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 595 628, zastúpený: Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881 proti žalovanej: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. o zaplatenie 536,26 Eur takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 500,- Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 86,48 %.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť COFIDIS, a. s., sa žalobou doručenou súdu dňa 06.07.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 536,26 Eur, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, COFIDIS, a. s., uzatvoril so žalovanou dňa 22.01.2015 v zmysle bodu 1. Všeobecných obchodných podmienok na predtlačenom formulári Zmluvu o revolvingovom úvere č. 80021879. Týmto dňom Zmluva o úvere nadobudla účinnosť, nakoľko došlo zo strany žalovanej k prijatiu návrhu Zmluvy o úvere, ktorý právny predchodca žalobcu predložil žalovanej tak, že ho zaslal na adresu uvedenú žalovanou v žiadosti o uzavretie zmluvy. Návrh Zmluvy o úvere a Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, obsahovali najmä údaje o výške úverového limitu, úrokovej sadzbe, poistnom, hodnotu RPMN. Právny predchodca žalobcu po posúdení predložených podkladov vyhodnotil podmienky na poskytnutie úverového limitu, schválil úverový limit v zmysle Zmluvy o úvere a následne poskytol žalovanej úverový limit vo výške 1.000,- Eur. Čerpanie úverového limitu sa uskutočnilo v súlade s bodom 3.1. Všeobecných obchodných podmienok a to na základe žiadosti žalovanej poukázaním peňažných prostriedkov na bankový účet obchodníka za účelom úhrady kúpnej ceny za tovar zakúpený u obchodníka. Právny predchodca žalobcu a žalovaná sa v zmysle zmluvy dohodli na prvom čerpaní úveru za účelom nákupu tovaru alebo služieb vo výške 500,- Eur. Keďže išlo o spotrebiteľský revolvingový úver, dlžník bol oprávnený opätovne čerpať finančné prostriedky do výšky zostatku disponibilného úverového limitu dohodnutého v zmluve. Žalovaná sa zaviazala splácať úver mesačnými splátkami vo výške 38,- Eur, najneskôr k 15. dňu v mesiaci. Úroková sadzba platná ku dňu podpisu zmluvy bola 26 % ročne, výška RPMN sa určuje podľa článku 5.4. VOP a v
čase podpisu zmluvy bola 26 % a odplata bola dohodnutá vo výške 414,56 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sú Všeobecné obchodné podmienky spolu so Sadzobníkom poplatkov, ktorý je vytlačený na poslednej strane VOP. Žalovaná sa so znením zmluvy o úvere a VOP oboznámila, čo potvrdila aj podpisom Zmluvy o úvere. Všeobecné obchodné podmienky v článku 4. bodu I ustanovujú, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý Úver v súlade so zmluvou o úvere a týmito VOP, predovšetkým je povinný platiť splátky úveru v dohodnutej výške a termínoch splatnosti, inak môže veriteľ v súlade s čl. 7 VOP zmluvu o úvere vypovedať. V zmysle čl. 4.3 VOP, Splátky úveru sú splatné k 15. dňu mesiaca, za ktorý sa splátka úveru platí; prvá splátka úveru je splatná 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu úveru klientom, pokiaľ nie je v zmluve tento termín dojednaný inak. V zmysle čl. 4.1 VOP klient je povinný úver splácať až do úplného vrátenia čerpaného úveru vrátane úrokov, sankcií a prípadnej náhrady poistného. Splátka úveru zahŕňa dohodnuté úroky z úveru, príslušnú istiny čerpaného úveru, prípadné náklady veriteľa a náhradu poistného, ak je klient poistený. Úver je úročený, čo vyplýva z článku 5.1 VOP, a žalovaná sa zaviazala na úhradu nielen istiny ale aj úrokov z úveru. Okrem toho sa zaviazala platiť poplatky veriteľa súvisiace s poskytovaním úveru a jeho splácaním, a tiež sankcie spojené s porušením povinností. V zmysle čl. 6.1. VOP, v prípade omeškania klienta s plnením peňažných záväzkov zo zmluvy o úvere je klient povinný zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške a zmluvnú pokutu vo výške podľa Sadzobníka poplatkov. Zmluvná pokuta je splatná v prvý pracovný deň po porušení príslušnej povinnosti klienta, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. Zmluvná pokuta je vo výške 1,2625 % mesačne z každej dlžnej splátky úveru, s ktorou sa klient dostal do omeškania o viac ako 12 dní výška ja uvedená na 2. strane Zmluvy ako aj v Sadzobníku poplatkov. Žalovaná uhradila ku dňu podania žaloby sumy uvedené v úverovom účte ako úhrada bankou v celkovej výške 0 Eur. Žalovaná prečerpala sumy uvedené v úverovom účte ako vaše čerpanie v celkovej výške 500,- Eur. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol obchodný záväzkový vzťah na základe uzavretej Zmluvy o úvere v zmysle Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Z tohto záväzkového vzťahu vyplynula pre právneho predchodcu žalobcu povinnosť poskytnúť žalovanej úverový limit, čo právny predchodca žalobcu splnil a žalovanej vznikla povinnosť platiť mesačné splátky v dohodnutých pravidelných mesačných termínoch splatnosti. Žalovaná neuhradila žiadne splátky a z uvedeného dôvodu jej záväzky voči žalobcovi predstavujú celkovú sumu vo výške 536,26 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 500,- Eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 34,82 Eur a z poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 1,44 Eur.
3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, napriek tomu, že uznesením č. k. 14Csp/5/2016 - 20 zo dňa 17.05.2017 bola vyzvaná, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadrila, uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
4. Uznesením č. k. 14Csp/5/2016 - 67 zo dňa 26.10.2018, právoplatným dňa 28.12.2018, súd rozhodol o pokračovaní s právnym nástupcom žalobcu, spoločnosťou COFIDIS SA.
5. Vo vyjadrení doručenom súdu v elektronickej autorizovanej podobe dňa 04.03.2019 žalobca uviedol, že nedisponuje dokladom o doručení, resp. odoslaní výpovede zmluvy o úvere žalovanej. Podľa čl. 12.4. VOP písomnosti doručuje veriteľ dlžníkovi formou obyčajnej poštovej zásielky. Výpoveď bola žalovanej zaslaná v súlade s VOP, prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. ako obyčajná zásielka 2. triedou. Doplnil, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej čerpanie vo výške 500,- Eur dňa 09.02.2015, a to prevodom na bankový účet zmluvného partnera žalobcu - zásielkový obchod MAGNET. V zmysle čl. 3.1. VOP: „...Prvé čerpanie úveru poskytne veriteľ vo výške uvedenej v zmluve o úvere, formou prevodu peňažných prostriedkov klientovi na účet a/alebo úhradou kúpnej ceny za tovar objednaný klientom u spoločnosti CEMOD - CZ a. s. v zásielkovom obchode MAGNET....“ Žalovaná počas úverového vzťahu nečerpala ďalšie finančné prostriedky a neuhradila ani jednu splátku, preto nezaplatená časť istiny z uplatnenej pohľadávky predstavuje sumu vo výške 500,- Eur. Z výpisu z úverového účtu je zrejmé, že úroky boli vyúčtované nasledovne: za obdobie 02/2015 vo výške 10,88 Eur, za obdobie 03/2015 vo výške 9,91 Eur, za obdobie 04/2015 vo výške 9,59 Eur, za obdobie 05/2015 vo výške 4,45 Eur. Prihliadnuc na uvedené predstavuje nezaplatená časť úrokov z uplatnenej pohľadávky sumu vo výške 34,82 Eur. V zmysle čl. 7.2 VOP: „V prípade omeškania klienta s úhradou minimálnej splátky úveru o viac ako 15 dní je veriteľ oprávnený a dlžník povinný uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu....je uvedená v Sadzobníku...“ V sadzobníku je uvedená výška zmluvnej pokuty za omeškanie s úhradu minimálnej splátky úveru vo výške 1,26 % mesačne z každej mesačnej splátky. Vo výpise je označená zmluvná pokuta ako poplatky za upomienky. Toto pomenovanie žalobca dlhodobo používal v zmluvným vzťahoch, avšak
za účelom zosúladenia Zmluvy s platnou právnou úpravou toto zmenil. Aby zachoval isté kontinuum resp. nevyvolával nedorozumenia u klientov, vo výpise toto pomenovanie zostalo. Výpočet zmluvnej pokuty je nasledovný: v období 03/2015 vo výške 0,47 EUR - Zmluvná pokuta bola vypočítaná ako 1,26 % zo sumy 38,- EUR (očakávaná mesačná splátka), v období 4/2015 vo výške 0,95 EUR - Zmluvná pokuta bola vypočítaná ako 1,26 % zo sumy 76,47 EUR (očakávaná mesačná splátka). Vzhľadom k vyššie uvedenému nezaplatená časť zmluvná pokuta (vo výpise poplatky z omeškania) z uplatnenej pohľadávky predstavuje sumu vo výške 1,44 Eur.
6. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere COFIPARTNER a dohody o vydaní MAGNET CARD/Zmluva o revolvingovom úvere COFIPARTNER a dohoda o vydaní MAGNET CARD č. 80021879 zo dňa 22.01.2015, Všeobecné obchodné podmienky, potvrdenie o výške príjmu a výplatné pásky žalovanej, výpis z centrálnej evidencie exekúcií, výpis z úverového účtu, výpoveď zmluvy o úvere zo dňa 01.06.2015, pokus o zmier.
7. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovanej podľa § 180 veta druhá CSP. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaná svoju neúčasť neospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala.
8. Súd sa oboznámil so žalobou, písomným vyjadrením žalobcu, vykonal dokazovanie listinami, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.
9. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť COFIDIS, a. s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 22.01.2015 Zmluvu o revolvingovom úvere COFIPARTNER a dohodu o vydaní MAGNET CARD č. 80021879, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úverový limit vo výške 500,- Eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 26 %.
10. Z rozpísaného výpisu z úverového účtu žalovanej súd zistil, že žalovaná vyčerpala sumu 500,- Eur, pričom nezaplatila žiadnu splátku. Debetné položky v sume 536,26 Eur predstavujú podľa výpisu čerpaný úver 500,- Eur spolu úrokmi 34,83 Eur, poplatkami za upomienky 1,42 Eur.
11. Výpoveďou zo dňa 01.06.2015 právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že nakoľko si riadne neplnila svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere, porušila ustanovenie čl. 4.1 Všeobecných podmienok a aktuálny dlh predstavuje sumu 536,26 Eur. Zároveň žalovanej oznámil, že týmto v súlade s príslušným ustanovením Všeobecných obchodných podmienok dáva výpoveď zmluvy o úvere. Uplynutím výpovednej lehoty sa zmluva o úvere končí, a pokiaľ už došlo k čerpaniu úveru na jej základe, celý do tej doby nesplatený úver, taktiež i všetky ďalšie peňažné záväzky zo zmluvy o úvere, sa stávajú splatnými a je povinná ich uhradiť v plnej výške.
12. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
13. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
14. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere (§ 497).
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
18. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
20. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
21. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
22. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
23. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť v celom rozsahu. Súd vyhodnotil podanú žalobu v časti ako nedôvodnú a v tejto časti žalobu zamietol.
25. Súd mal z listinných dôkazov nesporne za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 22.01.2015 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej revolvingový úver vo výške úverového limitu 500,- Eur, ktorý bol odfinancovaný dňa 09.02.2015 vo výške 500,- Eur. Medzi účastníkmi zmluvy tak platne vznikol záväzkový vzťah titulom uzavretej úverovej zmluvy, z ktorej žalovanej vznikla povinnosť splácať úver, úroky z úveru, prípadne tiež poplatky spojené s poskytovaním úveru a sankcie spojené s porušením povinností podľa zmluvy o úvere. Výška úrokovej sadzby bola v zmluve dojednaná v sadzbe 26 % ročne.
26. Hoci predmetná zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka a jedná sa v danom prípade o absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý právny predchodca žalobcu a žalovaná založili zmluvou o úvere dňa 22.01.2015 je nesporný. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Uzatvorená zmluva túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemala žalovaná možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Keďže z charakteru tohto zmluvného vzťahu jednoznačne vyplýva, že táto úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z.) a žalovaná má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., z tohto dôvodu súd pristúpil k skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy, ako sú uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu 22.01.2015).
27. Po preskúmaní úverovej zmluvy v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu 22.01.2015 dospel súd k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak ako ich vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch.
28. Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že právny predchodca žalobcu nedodržal ustanovenie § 9 ods. 2. písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keď v zmluve nie je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Konečná splatnosť úveru musí byť v zmluve presne určená, teda konkrétnym dátumom splatnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne uvádza, že jednou z obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Takýto údaj v predloženej zmluve absentuje. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí jednoznačne o jednej z náležitostí zmluvy
- konečná splatnosť úveru. Teda to musí byť jeden konkrétny termín.
29. Právny predchodca žalobcu nedodržal ani ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keď v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa zmluvy sa RPMN určovalo podľa článku 5.4 všeobecných obchodných podmienok. Súd má za to, že týmto spôsobom údaj o RPMN nie je v zmluve platne uvedený, nakoľko uvedené nekorešponduje so zákonnou povinnosťou. Zákonnou sankciou neuvedenia RPMN je nastolenie stavu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber toho najvhodnejšieho úveru. Nie vždy je však možné tento údaj v zmluve uviesť, pretože pre jeho vyčíslenie je potrebné mať zastabilizované vstupné údaje o výške úveru, obdobie, splátky úveru a úroky s poplatkami. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu, preto na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako tak dá, čo však nie je už dobre možné v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa, menia sa údaje relevantné pre výpočet RPMN (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010). Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere však určenie RPMN na začiatku tohto úverového vzťahu neobsahuje. Všeobecné obchodné podmienky, písané malým veľmi ťažko čitateľným písmom, v článku 5.4 obsahujú len odkaz na vzorec výpočtu RPMN, uvedený v sadzobníku poplatkov, ktorý mal byť taktiež súčasťou zmluvy o úvere. Naviac údaj o miere RPMN mal byť zverejnený na internetovej stránke veriteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.09.2016, sp. zn. 10Co/559/2015 v obdobnej veci totožného žalobcu, keď odvolací súd v bode 16. sa nestotožnil s právnym názorom žalobkyne, že pre splnenie obsahových zákonom stanovených náležitosti zmluvy, ako i zákonom upraveného postupu veriteľa, postačovalo sa uspokojiť s ich uvedením vo všeobecných obchodných podmienkach a prílohách zmluvy (a len ak by tieto údaje neboli uvedené vôbec, bolo by možné vyvodzovať zákonom stanovené dôsledky a sankcie). V ďalších bodoch citovaného rozsudku
Krajský súd v Trnave uviedol: 18. Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Práve jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok má zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy. 19. Požiadavka žalobkyne ako veriteľa, aby žalovaná ako priemerný spotrebiteľ, ktorý potrebuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorý je dôležitým údajom z hľadiska vedomosti o nákladovosti úveru, vrátane možnosti porovnania tohto údaja s úvermi iných poskytovateľov úverov, za účelom posúdenia, či poskytnutý úver je pre ňu výhodný alebo nie, sa oboznamovala a odvodzovala jednoduchý údaj od dojednania obsiahnutého vo všeobecných obchodných podmienkach a ďalších prílohách v zmluve, nie je akceptovateľná. Komplex listín vo svojom súhrne, a to zmluva o revolvingovom úvere „Cofidirect“, všeobecné obchodné podmienky a prílohy, vrátane sadzobníka, predstavujú zložitý, ťažko čitateľný a nejednoznačný súbor údajov, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne značne narušujú zmluvnú rovnováhu strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky. Ide o obsahovo i formálne náročný text, znevýhodňujúci spotrebiteľa pri podpise zmluvy, vytvoriť si jednoznačný a správny úsudok, konkrétne aj o výške RPMN, nútiaci spotrebiteľa zložito odvodzovať príslušné hodnoty. Tým je značne znevýhodnený v porovnaní so žalobkyňou ako veriteľkou, ktorá zmluvu vytvorila (aj s ohľadom na jej profesionálnu skúsenosť, znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, i lepšiu vyjednávaciu silu), bez možnosti jeho ovplyvnenia obsahových a formálnych náležitostí zmluvy, vrátane formulácie textu. 21. Úsudok o nepostačujúcej miere uvedenia obligatórnych náležitostí zmluvy a splnení informačnej povinnosti veriteľa vyplýval aj zo skutočnosti, že odkaz na všeobecné obchodné podmienky, ako i prílohy, vyvoláva opodstatnene dojem nepodstatnej časti zmluvy na úrovni vysvetľujúceho charakteru a preto bežný adresát takého úkonu ani nemohol očakávať, že okrem zmluvy, ktorú podpísal, sa nachádzajú v ďalších listinách ustanovenia, ktoré majú zásadný dopad na jeho práva a povinnosti. 22. Zmluvné podmienky, ktoré majú zásadný dopad na práva a povinnosti spotrebiteľa (žalovanej) nemôžu byť skryté v rozsiahlom, neprehľadnom, zložito formulovanom, ako i malým písmom písanej forme textu. Pokiaľ tak veriteľ, ktorý pripravuje zmluvu vo formulárovej podobe, učiní, spreneverí sa princípu dôvery a takémuto jeho konaniu nie je možné priznať právnu ochranu, pre značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. 25. V kontexte vyššie uvedeného bolo bez právneho významu, že podľa ObZ obsah zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Nedôvodný bol aj poukaz na zverejnenie miery RPMN na internetovej stránke veriteľa.
30. Napokon právny predchodca žalobcu nedodržal ani ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keď v zmluve absentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva neobsahuje žiaden údaj výške mesačnej splátky. Zo zmluvy preto nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká na splátku úroku a prípadne aká na splátku poplatku.
31. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, pričom nestačí uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená úverová zmluva takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala, pričom takáto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť hodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver.
32. Súd zdôrazňuje, že podstatným v danom prípade je to, že pokiaľ zákon kladie dôraz na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti, ktorými sú výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, musí to byť takou formou, aby bola zrozumiteľná a prehľadná pre spotrebiteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 jednoznačne ustanovuje, ktoré obligatórne náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať.
33. Pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia a. s. / J. D., C-42/15, k tomuto súd uvádza, že zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (rozsudok Súdneho dvora - tretia komora z 09.11.2016 vo veci C-42/15). Pre úplnosť sa uvádza, že pri prípadnom konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musia vnútroštátne súdy v prvom rade skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice a teda eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, nakoľko by sa jednalo o výklad contra legem. Vzhľadom na explicitné znenie zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova „zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie je možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou, je potrebné zákon o spotrebiteľských úveroch novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 15.15.2017, sp. zn. 23Co/815/2015). Ak teda aj došlo k novelizácii zákona č. 129/2010 Z. z., keďže podľa aktuálneho znenia ustanovenia § 9 ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa písm. k) obsahovať súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, v spore zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej pred 1. májom 2018 nie je možné dospieť k takému rozhodnutiu, ktoré je čo do účinkov rovnocenné so zmenou zákona zo strany zákonodarcu, ktorú zákonodarca prijal od 1. mája 2018. K vyššie uvedenému záveru možno dospieť aj podľa rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/97/2017 zo dňa 16.05.2018 a sp. zn. 10Co/113/2017 zo dňa 24.04.2018 (vydaných po predmetnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018 sp. zn. 3 Cdo 146/2017).
34. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/262/2016 - 49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru, že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9 ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.“
35. Podporne súd poukazuje na Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.05.2017, sp. zn. 6Co/338/2016, ktorý v bode 38. uviedol, že „vzhľadom na vnútroštátnu právnu úpravu ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. a výklad tohto ustanovenia ustálený súdnou praxou nie je možné ani po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C 42/15-Home Credit Slovakia, a. s. uskutočniť iný výklad vnútroštátneho práva, t. j. § 9 ods. 2písm. k/, resp. l/ zák. č. 129/2010 Z. z..“
36. Rovnako tak Krajský súd v Trenčíne v rozsudku zo dňa 08.11.2017, sp. zn. 5Co/279/2017 v bode 10. uviedol, že „Pokiaľ ide o posúdenie tejto náležitosti v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorú strany uzatvorili, tu odvolací súd vzal pri s svojom rozhodovaní do úvahy aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a. s. proti J. D.. Podľa odvolacieho súdu
však ani eurokonformným výkladom Smernice č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorý poskytol vo svojom vyššie uvedenom rozhodnutí Súdny dvor, nemožno prelomiť úplne jasné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. o bezúročnosti úveru v prípade neuvedenia špecifikácie splátok úveru /§ 9 ods. 1 písm. k)/. Zákonodarca v tomto ustanovení jasne deklaroval požiadavku na rozpísanie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé, koľko z každej splátky pripadá na istinu, koľko na úrok, koľko na prípadné poplatky. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase uzatvorenia zmluvy stranami sporu platný a účinný. Keďže v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istiny, úroky a iné poplatky ako požaduje vnútroštátna zákonná úprava a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.“
37. Po vykonanom dokazovaní súd uzatvára, že poskytnutý spotrebiteľský úver je v podľa § 11 ods. 1 písm. b) bezúročný a bez poplatkov, pretože pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f)), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j)), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k)), ide o obligatórne náležitosti, ktorých absencia (už len jednej z týchto vymenovaných náležitostí) v konečnom dôsledku spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje za úver bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov z omeškania so splácaním úveru (poplatkov za upomienky), ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv uzatváraných so spotrebiteľmi, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru.
38. Súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere (napriek tomu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov) bola uzavretá platne, keď na jej základe právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský revolvingový úver s úverovým rámcom 500,- Eur, pričom žalovaná úverový rámec vyčerpala v plnej výške. Súd mal z výpisu z úverového účtu, ktorý žalovaná nijako nepoprela, nesporne preukázané, že žalovaná žalobcovi nezaplatila žiadnu splátku, a teda neuhradila žiadnu sumu. Nakoľko žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy splácať úver riadne a včas, právny predchodca žalobcu v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvu vypovedal výpoveďou zo dňa 01.06.2015. Žalovaná v konaní nijako nepoprela platnosť a existenciu zmluvy, ani existenciu dlhu a jeho výšku (nevyjadrila sa k žalobe a priloženým dôkazom), netvrdila ani nepreukazovala existenciu právnej skutočnosti, ktorá by mala za následok zánik dlhu a skutočnosti tvrdené žalobcom nijako nerozporovala. Nakoľko ide o spotrebiteľský spor, súd mohol vykonať aj dôkazy podľa § 295 CSP, teda tie, ktoré žalovaná ako spotrebiteľ nenavrhla, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 500,- Eur, ktorá predstavuje čistú istinu úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý a ktorý nesplatila. Priznaná suma teda predstavuje nesplatený zostatok poskytnutého úveru (bez úrokov a poplatkov) a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
39. Napriek tomu, že predmetný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd nad rámec uvedeného navyše žalobcovi uvádza, že pokiaľ ide o žalobou požadované poplatky z omeškania vo výške 1,44 Eur, žalobca tento uplatnený nárok nijako nepreukázal. Navyše žalobca ani minimálnym spôsobom nekonkretizoval každú jednotlivú upomienku, súvislosť s jej dôvodným vyhotovením a konkrétnym nesplnením povinnosti žalovanej, tieto upomienky ani nepredložil. V časti sumy 1,44 Eur za údajne vystavené upomienky žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1,44 Eur, ktorú najskôr špecifikoval ako poplatky z omeškania so splácaním úveru, pričom v doplnení žaloby uviedol, že ide o zmluvnú pokutu, označovanú v zmluvnom vzťahu ako poplatky za upomienky. Žalobca zjavne jeden nárok označuje až tromi rôznymi výrazmi. Súd mal zároveň za to, že dojednanie v časti Poplatky a ďalšie plnenia klienta, obsiahnuté vo všeobecných podmienkach, ani nie je možné považovať za platné dojednanie zmluvnej pokuty, keďže toto je neurčité, pretože jednak ani výslovne nevyjadruje záväzok dlžníka zmluvnú pokutu uhradiť, a zároveň odkazuje v
podrobnostiach na Sadzobník poplatkov. Sadzobník poplatkov pritom žalovaná ani nepodpísala, tento sa mal stať neoddeliteľnou súčasťou zmluvy na základe netransparentnej inkorporačnej doložky. V súvislosti s uvedeným má súd za to, že žalobca nepreukázal, že by zrozumiteľné a určité dojednanie o zmluvnej pokute bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis, a preto dojednanie o zmluvnej pokute súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty ako to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého „v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“ V uvedenom prípade teda nebol splnený zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty určito (chýba záväzok dlžníka) a v písomnej forme (keď podrobnosti mali byť uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý žalovaná nepodpísala), čo má za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty v zmysle § 37 ods. 1 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd aj preto žalobu v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty zamietol.
40. Súčasne súd poukazuje na zjavnú nesprávnosť pri sčítaní, keď žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia poplatkov z omeškania v celkovej výške 1,44 Eur, pričom vychádzal zo sčítania poplatkov z omeškania uvedených vo výpise z úverového účtu 0,47 Eur + 0,95 Eur, čo v skutočnosti činí 1,42 Eur (a nie 1,44 Eur). V časti uplatnenej sumy 0,02 Eur za upomienky je nárok žalobcu absolútne nepreukázaný. Nesprávnosť pri sčítaní je zrejmá aj pri požadovaných úrokoch, keď žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia úrokov v celkovej výške 34,82 Eur, pričom vychádzal zo sčítania úrokov uvedených vo výpise z úverového účtu 10,88 Eur + 9,91 Eur + 9,59 eur + 4,45 Eur, čo v skutočnosti činí 34,83 Eur (a nie 34,82 Eur). Správnym sčítaním poplatkov a úrokov podľa výpisu tieto sú potom vo výške 36,25 Eur (a nie 36,26), preto v časti uplatnenej sumy 0,01 Eur je nárok žalobcu nepreukázaný.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že prevažne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86,48 %. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 93,24 % a hrubý úspech žalovanej v rozsahu 6,76 %, keď žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 536,26 Eur a súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 500,- Eur. S poukazom na uvedený pomer úspechu strán vo veci a tým daný prevažný čistý úspech žalobcu rozsahu 86,48 %, súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu.
44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).