Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-40-2020.pdf
PDF · 106.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-1C/40/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu Bc. P. M., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX P. XX, právne zastúpený JUDr. Jozefom Onďakom, advokátom, so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovaným v 1. rade G. X., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX U. XXX, v 2. rade Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. XXX, v 3. rade Y. X., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX U. XXX a v 4. rade Y. X., nar. XX.X.XXXX, nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. XXX, právne zastúpení Advokátska kancelária Mgr. Ondrej Barna, Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837, o zaplatenie 6 523,12 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu vo vzťahu k žalovaným v 3. a v 4. rade zamieta.
II. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 803,12 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žalovaní v 3. a v 4. rade majú nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
V. Žalovaní v 1. a v 2. rade majú nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 75,4 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou na súde dňa 30.10.2020 proti žalovaným domáhal zaplatenia sumy 6 523,12 eura s príslušenstvom.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. 2, vchod č. X na prvom poschodí bytového domu č. XXX na B. ulici č. 8, v T. zapísané na LV č. XXXX od X.X.XXXX. Žalovaní v 1. až v 4. rade bez uzavretia nájomnej zmluvy užívali byt č. 2, vchod č. X na prvom poschodí bytového domu č. XXX na B. ulici č. 8, v T. zapísané na LV č. XXXX a neplatili obvyklé nájomné a zálohové platby za média od 1.1.2019 - 9. 2.2019. Byt užívali od februára 2015 do 9. 2.2019 kedy došlo k dobrovoľnému odovzdaniu bytu. Výška trhovej ceny mesačného nájmu bytu bola stanovená na sumu 130 Eur spoločnosťou DRAGON REAL, s. r. o., Konštantínová 6, Prešov v konaní 2C 71/2015 Okresného súdu Svidník. Na strane žalovaných tak vznikol majetkový prospech získaný v rozpore z dobými mravmi, keďže nájomné neplatili a teda touto žalobou sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia.
3. Vo veci Okresný súd Svidník vydal platobný rozkaz sp. zn. 1C/40/2020-30 zo dňa 22.2.2021.
4. Dňa 12.3.2021 žalovaní podali odpor proti platobnému rozkazu, ktorý odôvodnili tým, že Žalobca podaným návrhom podľa ich názoru v žiadnom prípade nesplnil predpoklady perfektnosti žalobného návrhu. Žalobný návrh obsahuje len veľmi strohé a neúplné tvrdenia o akomsi vzniku bezdôvodného obohatenia bez možnosti identifikácie jeho konkrétnej skutkovej podstaty. Nie je možné zistiť, z čoho si žalobca vyvodzuje výšku uplatňovanej sumy, túto nijako nešpecifikuje a nie je ani zrejmé v akej konkrétnej súvislosti predkladá vymenované dôkazy. Nie je úlohou súdu ani ich ako žalovaných, domýšľať si čo asi je obsahom podaného návrhu. Nie je ani zrejmé, z čoho žalobca vyvodzuje nerozlučné spoločenstvo ich ako žalovaných. Žalobca neprodukoval žiadne také vzájomne súvisiace tvrdenia, ktoré by zodpovedali aplikovateľnej normatívnej úprave o vzniku akéhokoľvek záväzku z bezdôvodného obohatenia. Nemožno teda v súvislostiach uviesť ani kvalifikovanejšie vyjadrenie k takto neúplnej žalobe. Žaloba žalobcu je teda vnútorne rozporná, nejasná a neúplná a ako taká s poukazom na povinnú súladnosť tvrdení žalobcu s obsahom a (ne)úplnosťou navrhovaných dôkazov nemôže obstáť a už z týchto dôvodov, je podľa žalovaných potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
5. Podľa § 267 ods. 3 CSP, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>.
6. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1C/40/2020-48 zo dňa 9.4.2021 súd zrušil platobný rozkaz.
7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13.4.2021 uviedol, že žalovaní samotný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nesporujú. Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp.zn. 2C/71/2015 je zrejmé, že boli zaviazaní všetci spoločne a nerozdielne zaplatiť za užívanie toho istého bytu, len za iné obdobie, keďže im neplatením nájomného vznikol majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi.
-3- 1C/40/2020
8. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky vo výške 6 523,12 eura s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia.
9. Žalobca vymedzil predmet konania tak, že žalovaní užívali byt, ktorého je vlastníkom od 3.4.2013, bez nájomnej zmluvy, v časovom období od februára 2015 do 9.2.2019, neplatili obvyklé nájomné, pričom výška mesačného nájmu bola stanovená na sumu 130,- eur spoločnosťou DRAGON REAL, s.r.o. v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 2C 71/2015. Ďalej žalovaní nezaplatili zálohové platby za média od 1.1.2019 do 9.2.2019 podľa mesačného predpisu zálohových platieb.
10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí boli prítomní na pojednávaní, listinnými dôkazmi, ktoré navrhol žalobca a pripojeným spisom tunajšieho súdu 2C 71/2015 a zistil tento skutkový stav.
11. Podľa § 151 ods.1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
12. Medzi stranami nebolo sporné, že:
- žalobca je vlastníkom predmetného bytu č. X v bytovom dome č. XXX na B. ulici X v T. od X.X.XXXX titulom dražby,
- žalovaní v 1. a 2. rade predmetný byt užívali až do jeho odovzdania žalobcovi dňa XX.X.XXXX,
- požadovaná výška obvyklého nájmu je v sume XXX eura a bola ustálená v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 2C/71/2015,
- žalovaní v 1. a 2. rade počas žalovaného obdobia od februára 2015 do 9.2.2019 obvyklé nájomné žalobcovi neplatili,
- žalovaní v 1. a 2. rade zálohové platby za média od 1.1.2019 do 9.2.2019 podľa mesačného predpisu zálohových platieb žalobcovi nezaplatili
13. Medzi stranami bolo sporné, či žalovaní v 3. a 4. rade predmetný byt užívali.
14. Žalovaní súčasne vzniesli námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia tak v subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej dobe s poukazom na to, že žalobca je vlastníkom predmetného bytu od roku 2013.
15. Podľa mesačného zálohového predpisu platieb a úhrad za plnenia súvisiace s výkonom správy platného od 1.1.2017 za predmetný byt bol predpis v sume 182,64 eura (č.l. 5 spisu).
16. Z protokolu o odovzdaní bytu na ul. B. XXX/X, T. zo dňa XX.X.XXXX (č.l. spisu 8) vyplýva, že dňa XX.X.XXXX došlo zo strany Y. X. k dobrovoľnému odovzdaniu bytu. Stav bytu pri odovzdaní bol zdokumentovaný na fotkách. K bytu patrí aj pivnica, ktorá pri odovzdávaní nebola vyprataná. Y. X. sa zaviazala vypratať pivnicu najneskôr do 16.2.2019. V byte pri odovzdávaní ostala kuchynská linka a sporák, ktoré sú jeho súčasťou.
-4- 1C/40/2020
17. Z rozsudku Okresného súdu Svidník je zrejmé, že žalovaní v 1. až v 4. rade boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2 730 eur. Podľa odôvodnenia predmetného rozsudku boli žalovaní zaviazaní na zaplatenie tejto sumy titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu v období od 21.4.2013 do 21.1.2015, t.j. 21 mesiacov po 130 eur. Z vykonaného dokazovania v tomto konaní vyplýva, že obvyklá cena nájmu bola určená spoločnosťou DRAGONREAL, s.r.o. vo výške 130 eur bez energií na základe vývoja cien na trhu v danom období v danej lokalite.
18. Z pripojeného spisu súd zistil, že žalovaní v 1. a v 2. rade viedli konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby proti terajšiemu žalobcovi, pričom konanie bolo vedené na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 6C/220/2013 od 26.6.2013 do 4.5.2018.
19. Z potvrdenia Mesta Giraltovce zo dňa 15.8.2013 vyplýva, že u všetkých žalovaných bol zrušený trvalý pobyt k predmetnému bytu.
20. Z nájomnej zmluvy na č.l. 64 spisu súd zistil, že žalovaná v 3. rade má uzatvorenú nájomnú zmluvu od 1.1.2018, predmetom ktorej je prenájom bytu v Bratislave.
21. Z dodatku k pracovnej zmluve na č.l. 67 spisu vyplýva, že žalovaná v 3. rade pracuje pre zamestnávateľa Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BST) na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.8.2016.
22. Z potvrdenia o pobyte na č.l. 66 spisu vyplýva, že žalovaná v 4. rade bola prihlásená od 18.9.2017 na adrese T., B. XXX.
23. Žalobca predložil čestné prehlásenie M. L., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, ktorá prehlásila, že býva v predmetnom bytovom dome v byte č. 3 od roku 2007, v susedstve s bytom č. 2, v ktorom bývali žalovaní. Od roku 2014 pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka v 2 týždňových turnusoch. Počas pobytu vnímala a stretávala členov rodiny X. a videla ich vstupovať do bytu. Y. Y. X. stretávala zriedkavejšie vzhľadom na vzdialené miesto výkonu jej práce a dcéru Y. X. stretávala častejšie, spôsobom, že vchádzala a vychádzala z bytu, čo v nej zanechalo dojem, že tam býva.
24. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil.
25. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
26. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
27. Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
28. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na -5- 1C/40/2020
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
29. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
30. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
31. Podľa § 187 ods. 1, ods. 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
32. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
33. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
34. Podľa § 451 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
35. Žalobca v rámci procesnej povinnosti pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia), opísal v žalobe skutočnosti, ktoré za takéto podľa vlastného presvedčenia považoval (§ 132 ods.1 CSP). Povinnosť označiť dôkazy na ich preukázanie sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o tom, že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Záver o tom, že strana sporu neuniesla dôkazné bremeno je možné urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré strana sporu označila na preukázanie svojho tvrdenia. Stranou označený dôkaz súd neuskutoční iba v prípade, že jeho prostredníctvom nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto, že označený dôkaz je
-6- 1C/40/2020
zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná.
36. Súd postupom podľa § 153 CSP, nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy na pojednávaní konanom dňa 7.2.2022, a to výsluch žalovaných v 3. a v 4. rade, pretože by to znamenalo odročenie pojednávanie. Žalobcovi (zastúpenom advokátom) nič nebránilo už v samotnej žalobe, neskôr v písomných vyjadreniach alebo pri odročení pojednávania dňa 18.10.2021 navrhnúť vykonanie tohto dôkazu.
37. Žalobca vo vzťahu k žalovaným vymedzil žalobu tak, že títo sa na jeho úkor bezdôvodne obohatili tým, že bez nájomnej zmluvy užívali predmetný byt v časovom období od februára 2015 do 9.2.2019.
38. Bolo na žalobcovi, aby preukázal všetky skutočnosti podľa hmotného práva významné pre priznanie uplatneného nároku.
39. Žalované v 3. a v 4. rade popreli užívanie predmetného bytu v rozhodnom období a na preukázanie svojich tvrdení predložili súdu listinné dôkazy, z ktorých súd zistil, že žalované v predmetnom období boli odhlásené z trvalého pobytu v tomto byte. Žalovaná v 3. rade bývala a pracovala v uvedenom období v Bratislave a žalovaná v 4. rade bola prihlásená k trvalému pobytu na inej adrese v T..
40. Čestné vyhlásenie M. L., ktoré žalobca predložil súd hodnotil v rovine dojmov a presvedčenia menovanej susedy, ktorá síce videla žalované vchádzať a vychádzať z bytu, ale uvedená skutočnosť je logická vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah žalovaných. Z uvedeného čestného vyhlásenia nie je možné vyvodiť záver o užívaní bytu v zmysle predmetu žaloby tak, ako ho vymedzil žalobca.
41. Vzhľadom na to, že tvrdenia žalobcu o užívaní bytu žalovanými v 3. a v 4 rade zostalo len v rovine tvrdení, bez jeho preukázania v konaní, súdu nezostávalo nič iné, ako žalobu voči žalovaným v 3. a v 4. rade zamietnuť z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, ktoré v konaní zaťažovalo žalobcu.
42. Vo vzťahu k žalovaným v 1. a v 2. rade súd vychádzal z nespornosti skutkových tvrdení strán sporu o tom, že v rozhodnom období žalovaní v 1. a v 2. rade predmetný byt užívali (žalobcovi ho podľa protokolu odovzdali dňa 10.2.2019), ďalej vychádzal z nespornosti výšky nájmu 130,- eur a mesačnej zálohy za služby 182,64 eur.
43. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanými sa súd prioritne zaoberal dôvodnosťou tejto námietky.
44. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
-7- 1C/40/2020
45. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.
46. Predmetom konania bolo nájomné od 1.2.2015 do 9.2.2019 po 130 eur mesačne a služby za mesiac 1,2/2019. Žaloba bola podaná na súd dňa 30.10.2020.
47. Objektívna premlčacia doba 3 rokov pokrýva bezdôvodné obohatenie, ku ktorému došlo v období od 30.10.2017 do 30.10.2020.
48. Subjektívna premlčacia doba 2 rokov plynie v rámci objektívnej premlčacej doby. Pre začiatok plynutia 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal.
49. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva (nebolo to sporné), že žalobca od momentu získania vlastníckeho práva k predmetnému bytu v dražbe dňa 3.4.2013 vedel o užívaní bytu žalovanými bez toho, aby mal s nimi zatvorenú nájomnú zmluvu. Uvedené vyplýva aj z konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 2C/71/2015, pod sp.zn. 2C/73/2014, ale aj z konania vedeného pod sp.zn. 6C/220/2013 o neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktorého bol účastníkom, a ktoré právoplatne skončilo dňa 4.5.2018. Napokon, žalobca ani nespochybňoval svoju vedomosť počas celého obdobia, že žalovaní byt reálne užívali.
50. Z uvedeného vyplýva, že žalobca aj v mesiaci február 2015 a v nasledujúcom období (predmet žaloby) vedel o vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor obohacuje. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia mal uplatniť na súde v 2 ročnej premlčacej dobe, čo však neučinil.
51. Dvojročná subjektívna premlčacia doba pokrýva obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby, teda od 30.10.2018 do 30.10.2020. Za nepremlčané považoval súd mesačné nájmy za mesiac 10/2018 až do 9.2.2019 a služby za 1/2019 a 9 dní v mesiaci 2/2019.
52. Nepremlčané nájomne a služby, tak predstavujú sumu 803,12 eura (nájomné za 10,11,12 /2018 ; 1/2019 a 9 dní 2/2019 vo výške 561,78 eura a služby sa január 2019 a 9 dní február 2019 vo výške 241,34 eura).
Výpočet: 561,78 eura = 520 (4x130) + 41,78 (130:28 dní x 9 dní) 241,34 eura = 182,64:28 dní x 9 dní)
-8- 1C/40/2020
53. Žalobca argumentoval tým, že žalobu nepodal skôr preto, lebo čakal za právoplatnosťou rozhodnutia v konaní o neplatnosť dražby a podľa jeho názoru počas konania o neplatnosť dražby premlčacia doba no vydanie bezdôvodného obohatenia neplynula.
54. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
55. Vedenie konania o neplatnosť dražby nespôsobilo spočívanie premlčacej lehoty. Účinky spočívania premlčacej lehoty podľa § 112 Občianskeho zákonníka má len podanie žaloby na súd, alebo iný príslušný orgán a za iný príslušný orgán možno považovať rozhodcovský súd. V danom prípade žalobca časť súdnej žaloby o zaplatenie bezdôvodného obohatenia podal po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty dvoch rokov.
56. Konanie o neplatnosť dražby nebránilo žalobcovi podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a pokiaľ tak žalobca neučinil, bolo to jeho rozhodnutie, ktorého následkom je aj čiastočné premlčanie uplatnenej pohľadávky.
57. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bola žaloba vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade dôvodná len v nepremlčanej časti o zaplatenie sumy 803,12 eura a vo zvyšku súdu neostávalo nič iné ako žalobu zamietnuť z dôvodu premlčania pohľadávky.
58. O trovách žalovaných v 3. a v 4. rade, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalované v3. a v 4. rade mali v konaní plný úspech, preto majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
59. O trovách žalovaných v 1. a v 2. rade, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Úspech žalobcu v konaní je v sume 803,12 eura z uplatnených 6 523,12 eura, teda v rozsahu 12,3 % a úspech žalovaných je 87,7 %. Prevyšujúci úspech
žalovaných v 1. a v 2. rade je 75,4 %, ktorým vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 75,4 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
P O U Č E N I E : Odvolanie sa podáva lehote 15dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých -9- 1C/40/2020
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci -10- 1C/40/2020
(zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).