Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-2-2016.pdf
PDF · 114.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-24Csp/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia s.r.o., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanému F.Y. M. Y. F. U. Á. Z. J. W. E. , nar. XX.X.XXXX, bytom M., Q. XXXX/X, o zaplatenie 1.951,43€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.923,43€, spolu s úrokom z omeškania vo výške 281,98€ za obdobie od 24.12.2014 do 24.6.2016 a spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1.923,43€ od 25.6.2016 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 97,12 % , o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobou podanou na súd dňa 4.7.2016 sa žalobca prostredníctvom advokáta zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.951,43€, s príslušenstvom
- ročným úrokom z omeškania vo výške 8,05% zo žalovanej istiny od 25.6.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 281,98€ zo sumy 1.951,43€ od 25.6.2016 do zaplatenia a nahradiť vzniknuté trovy konania, titulom nesplnenia svojho záväzku dlžníka, vyplývajúceho z Úverovej zmluvy č. SUA13/001504 /ďalej Zmluva/, uzavretej medzi procesnými stranami dňa 26.3.2013. Žalovanému bol zo strany žalobcu poskytnutý úver vo výške 4.596,67€ na nákup osobného motorového vozidla, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť formu mesačných splátok vo výške 122,69€. Z celkového počtu dohodnutých splátok 72 zaplatil žalovaný 25 splátok, so splácaním úveru sa dostal do omeškania, v dôsledku čoho žalobca pristúpil k zosplatneniu úverovej zmluvy a súčasne k účinnosti prevodu vlastníckeho práva k vozidlu, ktoré bolo žalovanému odobraté a následne predané za 2.750,-€. Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností preložil listinné dôkazy procesného útoku, a to Zmluvu, Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. /ďalej ÚZP/, prehľad splátok a úhrad, výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 2.1.2015 s kalkuláciou finančného vyrovnania pre predčasné splatenie a ukončenie Zmluvy, predžalobnú výzvu na zaplatenie zo dňa 16.3.2016, kúpnu zmluvu zo dňa 10.3.2015 / predmet financovania bol predaný fyzickej osobe za sumu 2.750,-€/, faktúry č. FV150111, 45/2014, FV150170 /preukazujúce náklady spojené s predajom vozidla/.
2. Žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol, že žalobca mu poskytol úver vo výške 3.700,-€ na nákup motorového vozidla, ktorý splácal vkladom na účet žalobcu. Zaplatil 25 dohodnutých úverových splátok v celkovej výške 3.067,25€. Okrem uvedenej čiastky bolo pri uzavretí Zmluvy odkúpené jeho staré motorové vozidlo za sumu 370,-€. Po zaplatení 25 splátok mal záujem odkúpiť predmetné vozidlo, žalobca vypočítal zostávajúcu sumu za predčasné splatenie úveru vo výške 4.294,36€ ku dňu 23.4.2014, ktorú mal zaplatiť do troch dní. Nakoľko nemal toľko finančných prostriedkov, k zaplateniu nedošlo a v decembri 2014 prišli zamestnanci žalobcu a zobrali mu vozidlo, ktoré žalobca predal za sumu 2.750,- € formou aukcie. Namietal výšku úroku z úveru, ktorá v zmysle Zmluvy má byť 24,67% ročne, ide o vysoký úrok a preto požadoval, aby súd úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Žalobu žiadal zamietnuť a súčasne uviedol, že podáva žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktorej skutočnosti predložil listinný dôkaz.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Dňa 26.3.2013 uzavrel žalobca v zastúpení spoločnosťou DAREX SK s.r.o., IČO: 35 803 401 ako veriteľ so žalovaným ako klientom Zmluvu, predmetom ktorej bolo financovanie osobného motorového vozidla zn. Renault Espace Diesl IV 2.2 dCi Business, VIN: W., s predajnou cenou predmetu financovania 3.700,-€, nákladmi spojenými s poskytnutím úveru 1.266,67€, celková výška úveru bola 4.596,67€. Pri podpise Zmluvy klient uhradil 370,-€, ktorý sa poskytnutý účelový úver zaviazal zaplatiť formou mesačných splátok v počte splátok 72, a to vo výške 122,69€, bankovým prevodom, vždy do 23. dňa v kalendárnom mesiaci, termín splatnosti prvej splátky bol stanovený na 23.4.2013, termín konečnej splatnosti na 23.3.2019. Zmluvné strany sa dohodli na ročnej úrokovej sadzbe úroku vo výške 24,67% a ročnej percentuálnej miere nákladov 27,63%. Výzvou zo dňa 2.1.2015 žalobca oznámil žalovanému, že dňa 23.12.2014 z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov, pristúpil dňa 23.12.2014 k zosplatneniu úveru a súčasne vyzval žalovaného k splateniu celého úveru čerpaného na základe Zmluvy vo výške 4.714,39€. Listom zo dňa 21.4.2015 žalobca oznámil žalovanému, že predmet financovania bol predaný za 2.750,-€ a náklady spojené s predajom vozidla predstavovali 357,-€, celkový výnos z predaja predstavuje 2.393,-€ a vyzval žalovaného na uhradenie zostávajúcej dlžnej čiastky vo výške 2.664,85€. Predžalobnou výzvou zo dňa 16.3.2016 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 2.560,33€, najneskôr v lehote 7dní od doručenia výzvy. Žalobca si v predmetnom konaní voči žalovanému uplatnil nesplatenú istinu vo výške 3.853,67€ spolu s dlžnými splátkami vo výške 490,76€ a nákladmi spojenými s predajom vozidla vo výške 357,-€, t.j,. sumu 4.701,43€, z ktorej odpočítal výnos získaný z predaja motorového vozidla vo výške 2.750,-€, teda žalovaná istina predstavovala sumu 1.951,43€.
5. Rozsudkom zo dňa 8.2.2017, č.k. 24Csp 2/2016-75 súd prvej inštancie žalobu zamietol a nepriznal žalovanému náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby súd druhej inštancie rozhodnutie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Nestotožnil sa s právnym názorom konajúceho súdu, ktorý vyhodnotil výšku ročnej úrokovej sadzby úveru za neprijateľnú zmluvnú podmienku a zároveň ju považoval za rozpornú s dobrými mravmi. Ročná úroková sadzba, ktorej výška bola dohodnutá individuálne, sa týkala hlavného predmetu plnenie a primeranosti ceny a bola vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Sporové strany uzavreli úverovú zmluvu, podľa ktorej bol žalovaný povinný splatiť úver za 72 mesiacov, t.j. 6 rokov. Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska sa priemerná úroková miera v spotrebiteľských úveroch s dobou platnosti viac ako 5 rokov pohybovala v danom období na úrovni 14,18%, resp. 13,85% (štvrťrok predchádzajúci uzavretiu úverovej zmluvy), preto podľa mienky žalobcu úroková sadzba dohodnutá v úverovej zmluve nepochybne neprevyšovala hodnoty priemerných úrokových mier v spotrebiteľských úveroch; z tohto dôvodu nemohlo ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by bola v rozpore s ust. §39 Občianskeho zákonníka. Žalobca zároveň zdôraznil, že úverová zmluva obsahovala náležitosť stanovenú v §9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko v nej bola vyjadrená úroková sadzba spotrebiteľského úveru. Podľa mienky žalobcu dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu skutkovému záveru, že konštatoval, že žalobca získal z predmetného úveru sumu 5.830,25€, hoci celkový úver predstavoval sumu 4.596,67€. Žalovaný pritom pred podaním žaloby uhradil žalobcovi celkovo sumu 5.225,37€ a ďalej si zmluvné povinnosti neplnil.
6. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku a považujúc ho za vecne správny navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. Mal za to, že žalobca žiadal priznať úrok, ktorý nemal právny dôvod, a tento ani zákonným spôsobom neosvedčil. Súd prvej inštancie skúmal úverovú zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a posúdil dohodnutý úrok vo výške 24,67% ročne za neprijateľnú zmluvnú podmienku, rozpornú s dobrými mravmi. Úverová zmluva preto neobsahovala náležitosti v súlade s ust. §9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. , z ktorého dôvodu ju bolo potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov a žalobný návrh za snahu žalobcu získať bezdôvodné obohatenia.
7. Uznesením zo dňa 20.12.2018, č.k. 3Co 161/2017-108 súd druhej inštancie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Cena plnenia tak nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah a primeranosť a ani kontroly podľa generálnej klauzuly. V nadväznosti na to a vychádzajúc z údajov v úverovej zmluve uzavretej dňa 26.3.2013 je zrejmé, že zmluvné strany si dohodli úrokovú sadzbu 24,67% ročne. Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska predstavovala úroková sadzba pri nových spotrebiteľských úveroch uzavretých v rovnakom období (marec 2013) a dobou splatnosti nad 5 rokov hodnotu 14,07%, za mesiac predchádzajúci (február 2013) hodnotu 14,18% ročne. Súd druhej inštancie prisvedčil žalobcovi, že porovnaním uvedených úrokových mier je zrejmé, že úroková miera dohodnutá medzi stranami sporu neprevyšovala obvyklú úrokovú mieru pri obdobných spotrebiteľských úveroch o viac ako 100% (len o cca 75%) a preto jej výšku nepovažoval odvolací súd za neprimeranú, resp. rozpornú s dobrými mravmi. Zároveň je nepochybné, že i pri úveroch, úročených úrokovou sadbou neprevyšujúcou o viac ako 100% obvyklú úrokovú mieru obdobných úverov, bude celkovú suma zaplateného úroku v číselnom vyjadrení predstavovať väčší obnos finančných prostriedkov, avšak to ešte samo o sebe nezakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Za dôvodnú považoval súd druhej inštancie i námietku žalobcu týkajúcu sa súdom prvej inštancie ustálenej sumy 5.830,25€, ktorú mal obdržať od žalovaného z úverovej zmluvy, keď podľa udania žalobcu žalovaný uhradil na úver celkovo sumu 5.225,37€, vrátane všetkých splátok a výťažku z predaja motorového vozidla. Zo zhodných vyjadrení sporových strán je zrejmé, že žalovaný formou splátok zaplatil žalobcovi celkovo sumu 3.067,25€, pričom žalobca v dôsledku predaja motorového vozidla obdržal sumu 2.750,-€, zníženú o náklady spojené s jeho predajom, ktoré podľa listinných dôkazov založených v súdnom spise predstavovali sumu 329,-€ (264,-€ ako provízia z predaja +35,-€ ako náklady na vypracovanie znaleckého posudku +30€ ako poplatok z a odhlásenie vozidla), a nie 357,-€ ako deklaroval v konaní žalobca, čo predstavuje spolu sumu 5.488,25€. Tieto finančné prostriedky potom predstavujú plnenia žalovaného poskytnuté žalobcovi v dôsledku jeho záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy.
8. Súd prvej inštancie prehodnotil vykonané dokazovanie a v súlade s právnym názorom súdu druhej inštancie dospel súd k nasledovnému právnemu záveru:
9. Podľa §1 hlavy 4 ÚZP klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých poet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky a príp. úhrada za poistenie, ak údajov uvedených v úverovej zmluve nevyplýva inak.
10. Podľa §2 pís. a/ hlavy 7 ÚZP klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že klient je v omeškaní s úhradou dvoch splátok alebo jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo iného peňažného záväzku voči spoločnosti.
11. Podľa §6 hlavy 7 ÚZP klient je v prípadoch uvedených v §2 povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom i úhradu za poistenie, sankcie a poplatky, k úhrade ktorých bol klient povinný ku dňu zosplatnenia úveru. K istine úveru pri zosplatnení prirastá neuhradený úrok. Spoločnosť má ďalej nárok na náhradu všetkých nákladov spojených so zosplatnením a príp. speňažením. Konečná pohľadávka spoločnosti bude vyčíslená vo vyúčtovaní, ktoré bude zaslané klientovi a klient je povinný takto vyčíslenú sumu v termíne stanovenom vo vyúčtovaní zaplatiť.
12. Podľa §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva beh ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa §52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa §52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa §53 ods. 1 veta prvá OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa / neprijateľná podmienka/.
16. Podľa §54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
17. Podľa §54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa §1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
19. Podľa §2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
20. Podľa §9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
21. Podľa §9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa §15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa §16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa §23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver.
22. Podľa §391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 23. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že občan ako spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok vopred určených dodávateľom, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Vo všeobecných pravidlách pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zákon stanovuje, že takého ustanovenia v zmluvách, spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva často predtlačený na formulároch s tým že fyzická osoba
- spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať, môže návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Dodávateľ je osoba konajúca pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je silnejšou zmluvnou stranou, ponúkajúcou spotrebiteľovi k spotrebe určitú vec, vrátane finančných prostriedkov, ktorej forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, predstavuje slabšiu zmluvnú stranu, nemôže vopred ovplyvniť pripravený návrh zmluvy. Zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ku ktorým patrí aj predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere. Vychádza sa z predpokladu, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa všeobecne očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Zákon predpokladá, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej smernice všetky písomné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé. Oprávnené pochybnosti o zrozumiteľnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vzbudzuje absencia dôležitého a povinného údaju - ročnej percentuálnej miery nákladov.
24. Povahou občianskoprávny vzťah uzavretý medzi procesnými stranami patrí medzi právny vzťah spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je aplikovateľné, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úpravy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie §53 OZ ex lege neplatné, nemôžu požívať právnu ochranu. Zmluvné strany si v úverovej zmluve dohodli úrok z úveru vo výške 24,67% ročne. Úroky dohodnuté pri poskytovaní úveru predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na okolnosť, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv na to, že táto bola dohodnutá dobrovoľne. Za súladnú s dobrými mravmi možno považovať len takú výšku úrokov, ktorá predstavuje primeranú odplatu za užívanie požičanej istiny a dôjde ňou k zhodnoteniu požičaných finančných prostriedkov bežným spôsobom. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovujú, do akej výšky pri úvere je možné dojednať úroky, nemožno však z uvedeného vyvodzovať, že výška úrokov závisí len od dohody medzi zmluvnými stranami, nakoľko i tu platí ustanovenie §3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.4.2012, sp.zn. 5Cdo 26/2011). Podľa súdnej praxe je v rozpore s dobrými mravmi spravidla taká výška úrokov, ktorá prevýši priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100%. V danom prípade si procesné strany ako strany spotrebiteľského úveru uzavretého 26.3.2013 dohodli úverový úrok vo výške 24,67% ročne, pri dobe splatnosti úveru 72 mesiacov. Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska predstavovala úroková sadzba pri nových spotrebiteľských úveroch uzavretých v rovnakom období a dobou splatnosti nad 5 rokov hodnotu 14,07%, porovnaním uvedených úrokových mier súd dospel k záveru, že že úroková miera dohodnutá medzi procesnými stranami neprevyšovala obvyklú úrokovú mieru pri obdobných spotrebiteľských úveroch o viac ako 100%, preto výška dohodnutého úroku z úveru je výškou primeranou, v súlade s dobrými mravmi a v žiadnom prípade nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
25. Súd na základe právneho záveru uvedeného v bode 24 žalobný návrh vyhodnotil ako dôvodný, nakoľko vzhľadom na výšku úverových úrokov došlo aj k adekvátnemu navýšeniu čiastky, ktorú žalobca od žalovaného titulom neplatenia úverovej istiny požadoval. Žalobca sa oprávnene dožadoval, aby súd zaviazal žalovaného na splnenie povinnosti zaplatiť nesplatenú úverovú istinu vo výške 3.853,67,-€, dlžných splátok vo výške 490,76€ a nákladov žalobcu spojených s predajom vozidla vo výške 329,- € (žalobca nesprávne vyčíslil tieto náklady na 357,-€), t.j. sumu 4.673,43€, z ktorej žalobca odpočítal výnos získaný z predaja predmetného motorového vozidla vo výške 2.750,-€. Oprávnený nárok žalobcu tak predstavuje sumu 1.923,43€. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, zamietnutá časť istiny predstavuje rozdiel medzi preukázanými nákladmi žalobcu spojenými s predajom motorového vozidla vo výške 329,- € a nákladmi nesprávne matematicky vyčíslenými žalobcom vo výške 357,-€.
26. Podľa §517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
27. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, podľa nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak vzťah vznikol po 1.2.2013.
29. Žalovaný sa s peňažným plnením dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi zákonný ročný zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05%, určený z priznanej istiny odo dňa nasledujúceho po dni vypracovania žalobného návrhu do zaplatenia.
30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešnou procesnou stranou vo výške 98,56%, žalovaný vo výške 1,44%, teda čistý procesný úspech žalobcu predstavuje 97,12%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§262 ods. 2 CSP/.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.
V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o exekučný výkon súdneho rozhodnutia.