Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-46-2019.pdf
PDF · 78.82 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/46/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15. mája 2019 v trestnej veci obžalovaného C. I. stíhaného za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr.zák. o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 18.04.2019, sp.zn. 11T/12/2019, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 05.11.2018 asi o 15.30 hod. v G. T. pred bránou rodinného domu č. XX, držal plačúceho maloletého syna R.O., nar. XX.XX.XXXX, pravou rukou v náručí tak, že dieťa bolo otočené tvárou k nemu a keď dieťa púšťal na zem z výšky nie viac ako 1 m, tak sa mu prevalilo svojou chrbtovou časťou cez ruku a dopadlo na ľavú stranu temena hlavy a chrbát, čím mu spôsobil zlomeninu lebkovej klenby bez páčenia úlomkov a podkožnú krvnú podliatinu temennej oblasti vľavo, čo si vyžiadalo liečenie do 27.11.2018 a podľa znaleckého posudku sťaženie obvyklého spôsobu života maloletého po dobu 3 týždňov.
Za to mu bol podľa § 158 Tr.zák., § 37 písm. m) Tr.zák., § 38 ods. 2, 4 Tr.zák., § 43 Tr.zák. uložený ďalší trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr.zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 12 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 03.05.2019, a to pre nesprávnosť výrokov o vine a o treste. Najprv poukázal na napadnutý rozsudok okresného súdu a jeho odôvodnenie, vrátane hodnotenia jednotlivých dôkazov, s ktorým sa však nestotožnil. Namietal aj úpravu skutkového stavu a zmenu právnej kvalifikácie oproti obžalobe. Argumentoval tým, že obžalovaného usvedčujú svedkyne L. H., E. R. a A. F., ktoré zhodne uviedli, že obžalovaný maloletého syna zodvihol do úrovne hlavy a hodil ho na zem, dôvodom takéhoto konania bola jeho nervozita, keďže dieťa plakalo. Dokonca aj družka obžalovaného U. H. pri vyjadrení pred TV JOJ uviedla, že obžalovaný hodil syna o zem, hoci neskôr pred vyšetrovateľom svoju výpoveď zmenila. Výpovede týchto svedkýň okresný súd nevyhodnotil dostatočne, najmä ak tieto vypovedali v rozhodujúcich skutočnostiach vždy zhodne, resp. obdobne a produkujú práve takúto verziu priebehu skutku, ktorú znalec označil za nepravdepodobnú.
Zmenu skutkových zistení a v dôsledku toho aj právnej kvalifikácie okresný súd odôvodnil tým, že znalec Y.. E. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že najpravdepodobnejšou verziou vzniku mechanizmu zranenia maloletého bolo to, že keď obžalovaný púšťal syna na zem, tak sa mu tento prevalil cez ruku a udrel sa na zadnú časť hlavy, s čím sa však nemožno stotožniť. Takúto verziu však znalec uviedol až na hlavnom pojednávaní, keď najprv v písomne vyhotovenom znaleckom posudku uviedol, že sa nevie vyjadriť k mechanizmu vzniku zranenia a v tomto len uviedol úvahy, akým spôsobom sa tak mohlo stať. Následne pri výsluchu v prípravnom konaní už tvrdil, že existovali tri možnosti vzniku zranenia, pričom za najpravdepodobnejšiu verziu označil to, že obžalovaný držal svoje dieťa pod pazuchou a v zlosti ho odhodil, následkom čoho dopadlo dieťa na chrbát a ľavú stranu lepky (z tejto verzie vychádzala obžaloba). Znalec na hlavnom pojednávaní už ale doplnil, že obžalovaný pri púšťaní na zem razantnejšie uvoľnil ruku, cez ktorú sa mu dieťa prevalilo a takýto priebeh pred tým označil ako odhodenie. Úvahy prvostupňového súdu v tomto smere nie sú akceptovateľné, pretože lebka maloletého dieťaťa je veľmi pružná, a ak by maloleté dieťa vypadlo z rúk obžalovaného z výšky asi 1 m na trávnik, tak by bez použitia násilia nedošlo k tak závažnému zraneniu len jednoduchým pádom na zem. Práve naopak, k uvedenému zraneniu dieťaťa došlo jeho odhodením zo strany obžalovaného, avšak dieťa nedopadlo kolmo na nohy, ale na chrbát a hlavu. Ďalej poukázal na nesprávny záver súdu, že obžalovaný nechcel spôsobiť svojím konaním synovi vzniknuté zranenia a ani nevedel, že mu takéto zranenia spôsobiť môže. Obžalovaný je síce ľahko mentálne retardovaný, ale ani táto skutočnosť nemôže odôvodňovať tvrdenie, že by v prípade pustenia syna na zem za takých okolností, obžalovaný nevedel, že syn by nemohol utrpieť zistené zranenia. Nesprávnou bola aj zmena právnej kvalifikácie oproti obžalobe z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr.zák. na prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.zák., keďže v skutkovej vete nie je uvedené, akým spôsobom mal obžalovaný porušiť dôležitú povinnosť. Pokiaľ prvostupňový súd uvádzal v odôvodnení, že obžalovaný porušil § 28 ods. 1 písm. a) a § 30 ods. 3 Zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine, s týmto sa nemožno stotožniť, pretože vypadnutie dieťaťa z ruky rodiča nemožno považovať za porušenie sústavnej starostlivosti o dieťa, a tak isto ho nemožno považovať za použitie primeraného prostriedku pri jeho výchove. Za daného stavu, najmä pre rôzny výklad mechanizmu vzniku zranenia zo strany znalca z odvetvia chirurgie, prihliadajúc aj na svedecké výpovede vyznievajúce v neprospech obžalovaného, je nevyhnuté vypracovať kontrolný znalecký posudok znalcom z odvetvia detskej chirurgie - traumatológie, bez ktorého nie je možné vo veci meritórne rozhodnúť. Taktiež trest uložený obžalovanému okresným súdom nemožno považovať za primeraný vzhľadom na jeho osobu a skutočnosť, že sa dopustil rovnorodej trestnej činnosti počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Tomuto mal byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal okresný prokurátor ako oprávnená osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné. Následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o vine a treste, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné. Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že prvostupňový súd sa dopustil podstatných chýb v konaní, ktoré napadnutému výroku rozsudku predchádzalo, a preto boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, taktiež zistil chyby v napadnutých výrokoch, keďže sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, zároveň vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na objasnenie ktorých treba dôkazy opakovať a vykonať ďalšie dôkazy. Podľa § 2 ods. 10 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Podľa § 146 Tr.por. ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku alebo ak je znalecký posudok nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku. Ak by to neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého posudku alebo k úplnosti znaleckého posudku, treba pribrať iného znalca. V prvom rade je nutné konštatovať, že rozhodnutie okresného súdu je predčasné. Závery písomne vyhotoveného znaleckého posudku z odvetvia chirurgie - traumatológie a následne závery uvedené znalcom pri jeho výsluchu v prípravnom konaní a pri jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní sú v určitých častiach rozdielne, tento zmeny nevysvetlil jednoznačným spôsobom a v dostatočnom rozsahu, preto dôvodne vznikli pochybnosti o ich správnosti, jasnosti a úplnosti. Naviac išlo o významný, až rozhodujúci dôkaz, z ktorého prioritne vychádzal pri svojom rozhodovaní súd prvého stupňa. Krajský súd poznamenáva, že prvá verzia priebehu skutku, na základe doposiaľ vykonaného dokazovania, sa javí ako nepravdepodobná, keďže pri takom spôsobe a intenzite použitého násilia by pravdepodobnejšie došlo k rozsiahlejším a závažnejším zraneniam poškodeného, čo už akceptoval aj prokurátor pri podávaní obžaloby. Na druhej strane vznik tak závažných zranení poškodeného len pri voľnom páde z nepatrnej výšky na mäkkú podložku, berúc do úvahy všetky ďalšie okolnosti, je minimálne otázny. Bude preto potrebné presne a dôsledne zistiť všetky relevantné okolnosti priebehu skutku, predovšetkým, či došlo k určitému „odhodeniu“ poškodeného obžalovaným alebo len k jeho pádu z ruky obžalovaného, taktiež, či obžalovaný prispel určitým spôsobom a intenzitou, aby zrýchlil dopad poškodeného na podložku a tým zvýšil rýchlosť pádu, ďalej aká minimálna intenzita dopadu poškodeného na trávnatý povrch, prihliadajúc na jeho vek a časti tela, ktorými naň najskôr narazil, je potrebná, aby vznikli zistené zranenia a pod. Druhostupňový súd poznamenáva, že z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu - zavinenia, z dôkaznej situácie vyplynulo, že obžalovaný konal buď v tzv. priamom alebo tzv. nepriamom úmysle, minimálne však, zohľadňujúc bežnú a primeranú opatrnosť dospelej osoby pri manipulovaní s maloletou osobou daným spôsobom za daných okolností, išlo o tzv. vedomú nedbanlivosť, a nie tzv. nedbanlivosť nevedomú, ako ju ustálil okresný súd. Okrem toho odvolací súd dáva do pozornosti prvostupňovému súdu, aby sa dôsledne zaoberal jednotlivými vyššie uvedenými odvolacími námietkami, ktorými argumentoval vo svojom odvolaní okresný prokurátor, ktoré sa javia byť za súčasného stavu dôvodné a akceptovateľné, na ktoré krajský súd v podrobnostiach poukazuje. Povinnosťou okresného súdu bude predovšetkým pribrať do konania iného znalca z odvetvia chirurgie (úrazovej) na podanie nového znaleckého posudku, o správnosti a úplnosti ktorého nevzniknú žiadne pochybnosti, súčasne bude povinný náležitým spôsobom zopakovať dokazovanie na hlavnom pojednávaní, a to najmä opätovným, dôsledným a podrobným vypočutím obžalovaného, ako aj svedkýň L. H., E. R. a A. F. s dôrazom na presné zistenie jednotlivých skutkových okolností a v prípade potreby vykonať i ďalšie dôkazy v súlade s príslušnými ustanoveniami Tr.por. Po takto vykonanom dokazovaní je potrebné dôkazy vyhodnotiť rešpektujúc ust. § 2 ods. 12 Tr.por. s prihliadnutím na ust. § 168 ods. 1 Tr.por. tak, aby bolo možné na ich základe po ich vyhodnotení spoľahlivo ustáliť skutkový stav, berúc do úvahy všetky okolnosti prípadu, za dodržania príslušných procesných ustanovení a až následne posúdiť dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke ustálenia viny obžalovaného a v konečnom dôsledku rozhodnúť vo veci samej zákonným spôsobom. Z týchto dôvodov krajský súd ako súd odvolací na podklade odvolania okresného prokurátora, ktoré považoval za dôvodné, podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.