Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-2T/26/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Šibíkovej a členov senátu - prísediacich G.. N. O. Y. Q. S., v trestnej veci vedenej proti obžalovanej ml. X. W., A.. XX.XX.XXXX Q. O., trvale bytom A. P. A. Q., S. Č.. XXXX/XX, t. č. F. A. Q. N., trestne stíhanej pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len "Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 15. mája 2019 takto

rozhodol:

Obžalovaná: P.. X. W., A.. XX.XX.XXXX Q. O., S. W. A. P. A. Q., S. Č.. XXXX/XX, S.. Č.. F. A. Q. N., j e v i n n á, ž e

dňa 25.08.2015 v čase o 18,55 hod. na O. ulici v A. P. A. Q., počas výkonu oprávnenia príslušníka MsP v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 564/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa sa najskôr verbálne vyhrážala príslušníkovi MsP O.. G. Q. slovnými výrazmi uvedenými vo vyšetrovacom spise a následne tohto príslušníka MsP Nové Mesto nad Váhom fyzicky napadla a to tak, že po tom, ako sa k obvinenej otočil ona ho udrela pravou rukou po ústach a chcela odísť preč, na čo ju poškodený chytil za lakeť a predlaktie ľavej ruky a predviedol ju do priestorov MsP Nové Mesto nad Váhom,

t e d a

použila násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,

č í m s p á c h a l a

prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 44 Trestného zákona súd u obžalovanej X. W., A.. XX.XX.XXXX Q. O., u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu, pretože na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa považuje za dostatočný trest odňatia slobody uložený jej Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. 1T/2/2018 - 201 zo dňa 16.10.2018, právoplatným dňa 03.12.2018, ktorým bol obžalovanej uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky so skúšobnou dobou v trvaní 2 (dva) roky s probačným dohľadom.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 16.02.2018 obžalobu na obvinenú ml. X. W., A.. XX.XX.XXXX, pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd v danej veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 15.05.2019, a to výsluchom obžalovanej X. W., výsluchom poškodeného G. Q., čítaním zápisníc o výsluchu svedkov P. P., H. L., T. W. z prípravného konania v zmysle § 263 ods. 1 Trestného poriadku, oboznámením znaleckého posudku PhDr. Benkoviča č. 109/2015, oboznámením listinných dôkazov: vyjadrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, spis Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/2/2018, znalecký posudok MUDr. Lenerovej, register priestupkov, register trestov, správa o povesti. Súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obhajobou, a to vyšetrenie duševného stavu znalcami z odvetvia psychiatria z dôvodu nadbytočnosti.

Senát okresného súdu zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 15.05.2019 za účasti obžalovanej a jej obhajcu a zistil nasledovné:

Po otvorení hlavného pojednávania predsedníčka senátu zistila, že medzi prokurátorom a obžalovanou nedošlo k zhode v otázke konania o dohode o vine a treste na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaná X. W. na hlavnom pojednávaní dňa 15.05.2019 po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku a po porade so svojím obhajcom, urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku o tom, že je nevinná zo žalovaného skutku, preto súd vykonal dokazovanie ohľadom výroku o vine a treste v celom rozsahu. Obžalovaná neodmietla vypovedať a z jej výpovede na hlavnom pojednávaní v podstate vyplynulo, že ju to celé veľmi mrzí, v tej dobe si neuvedomovala, čo robí a aké to môže mať následky. Hanbí sa za to a ľutuje to, že policajtovi dala facku. V ten večer bola s priateľom P. L., ktorý sa hádal s jeho otcom, ona sa do toho zaplietla, chcela ujsť. Na parkovisko prišiel policajt, ktorého volal otec jej priateľa, pričom prišli dvaja mestský policajti. P. bol strašne agresívny, otec ho udal a chcel, aby ho vzali. Policajti chceli odviesť P., pričom ona v tom napadla jedného policajta pána Q., pričom mu vulgárne nadávala. Robila to preto, aby nezobrali P. L.. Potom ich oboch vzali policajti na oddelenie, pričom P. odviezli na psychiatriu, ju zaviezli neskôr domov. Obžalovaná sa k intenzite úderu na policajta vyjadrila tak, že napadla policajta asi ľavou rukou na líce, pričom sa jednalo o stredne silný úder. Obžalovaná v ten večer požívala alkohol - pivo a fajčila marihuanu, mala v sebe dva piesty (dve dávky) v čase skutku. Motív jej konania bol, aby policajti nevzali P., ona chcela ujsť. Obžalovaná sa poškodenému osobne ospravedlnila. Aktuálne je obžalovaná na liečení, je tam osem týždňov.

Poškodený G. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedol, že ako hliadka mestskej polície boli privolaní na parkovisko, kde dochádzalo k poškodzovaniu cudzieho motorového vozidla. Tá osoba bola veľmi agresívna, neskôr zistil, že to bol L.. Za ním niekto kričal a nadával mu „do starých vyjebaných kokotov a že mu dá po hube“. Vtom sa otočil a dostal úder do tváre od nejakej dievčiny. Jednalo sa o úder fackou, ale bol intenzívnejší. Sám bol prekvapený, aký úder môže dať také mladé dievča. Sťažilo mu to výkon zákroku, nakoľko sa nemohol ďalej venovať hlavnému páchateľovi L., ale obžalovanej. Počas toho mu obžalovaná hovorila, prečo mi ho beriete. Nevedel, kto je to dievča, preto bola predvedená na útvar mestskej polície. Tam zistil, že sa jedná o obžalovanú, ktorej matku poznal z úradnej činnosti. Obžalovaná sa mu viackrát opakovane ospravedlnila, aby sa nehneval. Spravila chybu, no verí, že sa poučí a obžalovaná sa bude chovať slušne.

Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedka P. P. vyplynulo, že v deň skutku dňa 25.08.2015 bol vyslaný s kolegom Q. ako mestský policajt na zákrok na ul. O. Q. A. P. A. Q., kde na parkovisku dochádzalo k úmyselnému poškodzovaniu motorového vozidla. Oznamovateľ zakričal, že jeho syn P. L. mu poškodil auto, načo sa P. L. otočil, išiel k otcovi, začal mu vulgárne nadávať do vyjabancov a pod. Následne sa otočil k nim a začal im vulgárne nadávať do „vyjebaných kokotov, skurvených policajtov, vyhrážal sa im, že im rozbije huby“. Na čo sa ho rozhodli predviesť na útvar polície. Najskôr ho vyzvali, aby preukázal totožnosť, čo odmietol, bol agresívny a jeho agresivita sa stupňovala. Počas predvádzania stála pri nich dievčina, ktorá bola pri G. Q., ktorému začala vulgárne nadávať. Nadávala mu do starých vyjebaných kokotov, že mu dá po hube, kričala prečo mi ho beriete. Q. sa k nej otočil, ona mu dala facku. Potom chcela odísť preč, ale Q. ju chytil, medzitým on zápasil s L., neskôr mu s ním prišli pomôcť ďalší dvaja kolegovia za účelom predvedenia. Obžalovaná najskôr Q. nadávala, vyhrážala sa mu, potom mu dala facku, čo zreteľne svedok videl.

Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedka H. L. vyplynulo, že v deň skutku dňa 25.08.2015 na ul. O. Q. A. P. A. Q. stretol syna P. L. spolu s jeho priateľkou X. W.. Syn mu začal vulgárne nadávať, chcel od neho peniaze. Mal len 5 eur, preto P. šiel k jeho autu, buchol do auta, otrhával predné stierače a zadný mu ohol. W. sa na tom smiala. On zavolal hliadku mestskej polície, keď prišli, syn chcel odísť, no tí ho chytili, poučili o jeho právach, žiadali vysvetlenie. P. začal s nimi zápasiť, nechcel sa dať predviesť, vulgárne im nadával do kokotov, hrozil im, že ich pozabíja. Ako náhle príslušníci chytili L., ktorý kládol aktívny odpor, tak k jednému z policajtov pristúpila obžalovaná, nadávala mu a dala mu facku. Predtým ako ho udrela povedala: „ty starý vyjebaný kokot, prečo mi ho beriete“. Potom mu povedala, že mu dá na hubu, načo sa pán Q. otočil a tá mu dala facku. Pred útokom kričala na policajtov, aby nechali P. na pokoji. Potom policajti predviedli na útvar P. Y. X..

Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedka T. W. vyplynulo, že pri skutku nebola. Ohľadom dcéry uviedla, že pochádza z rozvrátenej rodiny, svedkyňa má spolu 9 detí. Majú v rodine konflikty, obžalovaná bola do 7. ročníka ZŠ umiestnená v domove, lebo bola zlá. Naučila sa fajčiť, ponocovať, priateľ P. bol vzatý do väzby, kamaráti ju nahovorili na drogy. Obžalovaná bola neskôr umiestnená v H. I. Q. N. P., kde ju umiestnil súd, kvôli prevýchove. Obžalovaná nechodila do školy, v škole sa bila. Ľahko sa rozčúli, krčí, neposlúcha, je výbušná. K útoku na policajta uviedla, že X. mu vynadala a dala mu facku preto, že mala nervy. Mrzí ju to a ospravedlnila sa.

Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru psychológia a odvetvie klinická psychológia detí PhDr. Andreja Benkoviča č. 109/2015 zo dňa 16.12.2015, ktorý bol na hlavnom pojednávaní oboznámený v zmysle § 268 ods. 2 Tr. por. vyplýva, že intelektové výkony u obžalovanej sa nachádzali v hraničnom pásme medzi duševnou zaostalosťou a normou. Mentálne schopnosti sú výrazne oslabené, hraničné, ale nie narušené. Kognitívne funkcie nevykazujú narušenia, ktoré by mali vplyv na schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať udalosti, ktoré prežila a ktorých sa priamo zúčastnila. Obžalovaná skutok nepopiera, zmieňuje sa, že konala skratovo, bola nervózna, skuto ľutuje. Neboli u nej zistené snahy okolnosti trestného činu skresľovať, zveličovať, zľahčovať. Obžalovaná je výbušnej povahy, neuznáva autority. Vzťahy s druhými ľuďmi má nestabilné. U obžalovanej bolo zistené rizikové správanie v zmysle experimentovania s viacerými návykovými látkami - alkohol, nikotínové cigarety, kanabinoidy, pervitín. Znalec nezistil, že by v dôsledku prežitého skutku došlo u nej k nejakým psychickým následkom.

Zo správy Mestského úradu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19.02.2019 vyplýva, že správanie obžalovanej je sledované v rámci nariadeného dohľadu nad výchovou z dôvodov zanedbávania povinnej školskej dochádzky, agresívne správanie v škole, užívania drog a alkoholu, napadnutie príslušníka polície, útekov z domu, útokov na rodinných príslušníkov.

Z odpisu registra trestov a spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/2/2018 vyplýva, že obžalovaná bola rozsudkom zo dňa 16.10.2018, právoplatný dňa 03.12.2018, uznaná vinnou pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., za čo jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere dva roky so skúšobnou dobou dva roky v trvaní do 03.12.2010 s probačným dohľadom, s uložením primeraných obmedzení a povinností a ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Voči tomuto prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov so zreteľom na § 2 ods. 11 Tr. por. a § 2 ods. 19, § 278 ods. 1 a ods. 2 Tr. por., vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t. j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal súd preukázané, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je tento popísaný v písomnej obžalobe a vo výrokovej časti tohto rozsudku a spáchala ho obžalovaná.

Jednotlivé vykonané priame aj nepriame dôkazy sa vzájomne podporujú a dopĺňajú, pričom tieto neboli žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené a ani nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala ich nevierohodnosti.

Obžalovaná X. W. je zo spáchania žalovaného skutku priamo usvedčená svojou vlastnou výpoveďou, výpoveďou poškodeného Q., svedkov P. Y. L., nepriamo výpoveďou svedkyne W., znaleckým posudkom ako aj listinnými dôkazmi. Napriek tomu, že obžalovaná urobila vyhlásenie o nevine, spáchanie skutku podrobne popísala a oľutovala svoje konanie. Z vykonaných dôkazov bolo preukázané spáchanie skutku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, teda že dňa 25.08.2015 na ul. O. Q. A. P. A. Q. obžalovaná v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa - príslušníka Mestskej polície O.. G. Q., tým, aby nepredviedol na útvar polície jej priateľa P. L., ktorý bol v ten deň veľmi agresívny, najskôr verbálne nadávala a vyhrážala sa poškodenému a následne tohto fyzicky napadla úderom po tvári. Nadávala mu: „do starých vyjebaných kokotov a že mu dá po hube“. Obžalovaná potvrdila, že tak konala v úmysle, aby jej nebrali priateľa P., čo potvrdil aj poškodený Q., svedok L. Y. P.. Obžalovaná aj poškodený sa vyjadrili, že sa jednalo o stredne silný úder, nie len o ľahkú facku. Svedkovia aj poškodený potvrdili, že ho napadla vpravo. Obžalovaná požívala v ten deň alkohol a fajčila dve dávky marihuany. Po útoku chcela ujsť, načo bola poškodeným predvedená na útvar polície za účelom zistenia jej totožnosti a neskôr ju odviezli domov. V konaní bola vyvrátená obrana obhajcu obžalovanej, že obžalovaná voči poškodenému nepoužila násilie, resp. nie veľmi intenzívne. Obžalovaná aj poškodený potvrdili, že sa jednalo o stredne silný úder, čo prekvapilo aj poškodeného vzhľadom na vek a postavu obžalovanej. Sama obžalovaná to potvrdila. Návrh na vyšetrenie duševného stavu obžalovanej v danej veci súd nenariadil vzhľadom na nadbytočnosť, odstup času (skutok z 25.08.2015) ako aj vyjadrenia obžalovanej, zástupcu úradu práce a prokuratúry, ktorí nesúhlasili s nariadením tohto dokazovania. V rámci pojednávania bol ako listinný dôkaz oboznámený znalecký posudok ohľadom vyšetrenia duševného stavu obžalovanej z inej veci, kde nebola zistená nepríčetnosť, ani stav zmenšenej príčetnosti. Zo záverov znaleckého posudku PhDr. Benkoviča nebolo zistené, že by u obžalovanej v dôsledku prežitého skutku došlo k nejakým psychickým následkom. Zamietnutie vykonania tohto dôkazu súd odôvodnil aj tým, že u mladistvej sa k stupňu rozumového a mravného vývoja vyjadril dostatočne znalec psychológ, ktorý má právo v zmysle § 338 Tr. por. u mladistvého, ktorý v čase spáchania činu neprekročil pätnásty rok veku, skúmať či bol spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu a či bol spôsobilý svoje konanie ovládať, teda aj v zmysle § 95 Tr. zák. má právo vyjadriť sa k jeho rozpoznávacej a ovládacej zložke, ako aj k rozumovému a mravnému vývoju. Nevyjadruje sa k týmto zložkám v súvislosti s duševnou poruchou. Znalcov psychiatrov je potrebné pribrať, ak sú signály o tom, že obvinený mladistvý môže trpieť duševnou poruchou, napr. mentálnou retardáciou. V danom prípade žiadne také zistenia, či signály neboli. U obžalovanej však znaleckým dokazovaním znalcom psychológom nebola zistená nejaká odchýlka, resp. nebol podnet na nariadenie skúmania duševného stavu obžalovanej. U obžalovanej bola v inom konaní zistená závislosť na návykových látkach, no nie duševná porucha či choroba. Tiež boli zistené výrazné výchovné problémy, čo však samo o sebe nie je dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom psychiatrom. V konaní bola vyvrátená aj obrana obhajcu, že nebol preukázaný úmysel pri páchaní trestného činu. Naopak z vykonaného dokazovania, teda zo samotnej výpovede obžalovanej, poškodeného aj očitých svedkov vyplýva, že motívom obžalovanej bolo vplývať na mestského policajta, aby neodviedol na útvar polície jej priateľa P. L.. Pri tomto jej konaní došlo k sťaženiu výkonu zákroku kpt. Q., keďže sa nemohol ďalej venovať hlavnému páchateľovi P. L., ale sa musel venovať obžalovanej. Z výpovede svedka P. vyplýva, že bola na predvedenie páchateľa P. L., ktorý kládol aktívny odpor, sám, keďže kolega Q. sa musel venovať obžalovanej, preto musel privolať pomoc ďalších dvoch príslušníkov, aby mu s predvedením pomohli.

Na základe takto zistených skutkových okolností súd uznal obžalovanú za vinnú zo spáchania žalovaného skutku tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti rozsudku, a po právnej stránke ho posúdil ako dokonaný prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Žalovaného prečinu sa dopustí ten, kto použije násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa.

Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že všetky vykonané a vyhodnotené dôkazy sú vo vzájomnej zhode, vytvárajú ucelenú reťaz, navzájom si neprotirečia a dostatočne a bezpečne odôvodňujú záver o vine obžalovanej.

Súd dospel k záveru, že obžalovaná svojim konaním naplnila všetky pojmové znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Konaním obžalovanej boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu, teda konanie obžalovanej, jeho následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom. Obžalovaná ako subjekt spĺňala podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jej nepríčetnosti (§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Obžalovaná bola schopná v čase spáchania trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia konala evidentne vo forme priameho úmyslu, t. j. dolus directus v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcela spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mala vedomosť o tom, že sa z jej strany jedná o protiprávne konanie. Bol preukázaný úmysel obžalovanej spolu s pohnútkou, ktorá použitie násilia sprevádza. Závažnosť konania obžalovanej pritom spočíva v tom, že obžalovaná porušila záujem spoločnosti, ktorý chráni riadny výkon právomoci orgánu štátnej správy, samosprávy, súdu či iného štátneho orgánu, t. j. orgánov verejnej moci. Tento záujem bol konaním obžalovanej porušený, nakoľko obžalovaná naplnila aj objektívnu stránku stíhaného trestného činu, teda prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a spáchala ho tak, ako na to poukazovala aj obžaloba. Konaním obžalovanej boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu, teda konanie obžalovanej, jeho následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, kto použije násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci vereného činiteľa potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 44 Trestného zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. zákona).

U obžalovanej ml. X. W. prichádzalo podľa názoru súdu do úvahy ukladanie súhrnného trestu vo vzťahu k trestu uloženého jej Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 1T/2/2018-201 zo dňa 16.10.2018, právoplatným dňa 03.12.2018, ktorým bol obžalovanej uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky so skúšobnou dobou v trvaní 2 (dva) roky s probačným dohľadom. Napriek týmto zisteniam, vezmúc do úvahy charakter žalovaného trestného činu, okolnosti za ktorých došlo k spáchaniu žalovaného prečinu, osobnosť páchateľa a výchovné prostredie, z ktorého pochádza a v ktorom žije, ako aj s poukazom na prebiehajúce liečenie závislosti na návykových látkach a spôsobený následok, dospel súd k záveru, že u obžalovanej je dôvodné aplikovať ustanovenie § 44 Trestného zákona a upustiť od uloženia súhrnného trestu, majúc za to, že trest uložený obžalovanej vyššie citovaným rozhodnutím o treste sú na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovanej ako páchateľa trestného činu postačujúce. Takého rozhodnutie o treste považuje súd za zákonné, dôvodné a primerané.

S predmetným trestným konaním nebolo teda spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhradu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.