Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/42/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: R. B. , občan SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, W., o zaplatenie 1565,13 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti zaplatenia sumy 76,32 eur s 8,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,32 eur od 20.07.2014 až do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.05.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1565,13 eur istiny s úrokmi z omeškania vo výške 8,15% ročne od 20.07.2014 do zaplatenia a aby mu nahradil trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.07.2012 so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku v sume 2054,55 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 89 mesačných splátkach po 55,12 eur. Do dňa vyhotovenia žaloby uhradil sumu 1639,18 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca dňa 31.05.2014 listom vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo a dňa 19.07.2014 úver zosplatnil.

3. Skôr než začalo pojednávanie vzal žalobca písomným podaním doručenými súdu dňa 14.05.2018 žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 76,32 eur istiny s príslušenstvom. Žaloba bola vzatá späť v časti 76,32 eur zodpovedajúcej zmluvným poplatkom.

4. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom 19Csp/72/2017-18 zo dňa 12.07.2017 voči ktorému žalovaný podal včas odôvodnený odpor, v ktorom žalovaný namietal neprimerane vysoké úroky ako aj úroky z omeškania. Súd platobný rozkaz zrušil uznesením 19Csp/72/2017-22 zo dňa 06.09.2017.

5. Žalovaný sa v ďalšom k žalobe nevyjadril, pričom súd dodáva, že žaloba spolu s prílohami bola žalovanému doručená dňa 01.08.2017 ako aj procesnými poučeniami súdu doručenými dňa 12.03.2018.

6. V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky, preto súd uznesením zo dňa 15.01.2018 č. k. 19Csp/42/2017-39 pripustil zmenu účastníka konania a na miesto žalobcu Consumer Finance Holding, a.s vstúpila do konania spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., po zmene obchodného mena Intrum Slovakia s.r.o.

7. Súd v zmysle ustanovenia § 180 CSP dňa 14.05.2019 prejednal vec v neprítomnosti strán sporu, keď právny zástupca žalobcu opakovane svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomne podaním doručeným súdu dňa 09.05.2019 s tým, že súhlasí aby súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti, pričom na podanej žalobe trvá. Nedostavil sa opakovane žalovaný, ktorému predvolanie bolo doručené dňa 11.03.2019 s tým, že svoju neprítomnosť ospravedlnil ochorením, o čom však súdu nepredložil dôkaz a preto súd jeho ospravedlnenie neakceptoval.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi zmluvou o poskytnutí pôžičky č.XXXXXXX zo dňa 24.07.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o, prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou zo dňa 31.05.2014, dokladom o jej doručení dňa 06.06.2014, priemernými úrokovými mierami z úverov, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2017 s poštovým hárkom a zistil tento skutkový stav veci:

9. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu (,,ďalej len žalobca“) a žalovaným vznikol na základe uzatvorenej zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 24.07.2012, podľa ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2054,55 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 89 mesačných splátkach v zmysle čl. 6 ods. 6.2. všeobecných obchodných podmienok, splatných k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca po 55,12 eur. Konečnú splatnosť žalobca určil na 1/2020, s ročnou úrokovou sadzbou 32% a RPMN vo výške 32%. Celková suma pôžičky činila 4905,68 eur.

10. Podľa predloženého prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že žalovaný uhradil k 01.08.2017 celkovo sumu 1639,18 eur.

11. Žalobca dňa 31.5.2014 vyzval žalovaného na úhradu dlžných omeškaných splátok vo výške 175,28 eur, v opačnom prípade dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Podľa žalobného návrhu žalobca ku dňu 19.07.2014 vyhlásil žalobca okamžitú splatnosť úveru avšak taký dôkaz a ani dôkaz o jeho doručení súdu nepredložil.

12. Podľa § 145 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

13. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

14. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

15. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

16. Žalobca v priebehu konania a skôr, než začalo pojednávanie, či predbežné prejednanie veci zobral žalobu v časti o zaplatenie 76,32 eur istiny s príslušenstvom späť titulom uplatnených zmluvných poplatkov, preto súd v zmysle § 144 a § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie o zaplatenie 76,32 eur istiny s príslušenstvom zastavil.

17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

19. Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky bola uzavretá medzi žalobcom, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaným v postavení spotrebiteľa, súd posudzoval skúmaný zmluvný vzťah ako spotrebiteľskú zmluvu. Ak teda konal žalobca v rámci svojej obchodnej, respektíve podnikateľskej činnosti, uvedená zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka a do tohto zmluvného vzťahu sa premietne i zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách.

20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Podľa § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

24. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Podľa § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

28. Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

29. Podľa § 14 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže zmluvu o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú vypovedať, ak je to dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú.

30. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa § 10c nar. vlády č. 87/95 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

33. Výška úrokov z omeškania vyplýva z nar. vlády č. 87/95 Z.z., účinného do 01.02.2013 je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Súd mal jednoznačne za preukázané, že strany konania uzavreli dňa 24.07.2012 zmluvu o poskytnutí pôžičky vo výške 2054,55 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 89 mesačných splátkach vo výške 55,12 eur, splatných 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, s konečným termínom splatnosti 1/2020, s ročnou úrokovou sadzbou 32%, RPMN 32%. Celkovo mal žalovaný uhradiť žalobcovi sumu 4 905,68 eur.

35. Súd preskúmal dohodnuté úroky z pôžičky a zistil, že tieto sú súdu v hrubom rozpore s dobrými mravmi, nakoľko podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb (na webovom sídle Národnej banky Slovenska), poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období (t.j. ku dňu 24.07.2012, kedy bola uzavretá zmluva o pôžičke) v kategórii Nové obchody - domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1-5 rokov činila úroková sadzba hodnotu 11,98% ročne. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 32%, čo je zjavne v rozpore s dobrými mravmi.

36. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania dodržané a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť, aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.

37. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

38. Krajský súd v Prešove v právnej veci sp. zn. 3Co/114/2014, v ktorom sa vyjadril aj k výške zmluvných úrokov a dôvodil, že: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % % ročne).“ V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôraznil, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ 39. Úroková miera dohodnutá medzi stranami konania prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila výšku 11,98 % a dohodnutá úroková miera medzi stranami konania činila výšku 32%, čo je viacnásobok obvyklej úrokovej miery poskytovanej finančnými inštitúciami v rozhodujúcom období. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno ich ďalej moderovať a poskytnutá pôžička je z uvedeného dôvodu bezúročná a bez poplatkov.

40. Podľa zmluvy bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 2054,55 eur a žalovaný uhradil sumu 1639,18 eur. Vzhľadom na to, že súd považuje pôžičku za bezúročnú a bez poplatkov, úhrady žalovaného mali byť v celom rozsahu pripočítané na istinu. Preto súd mohol zaviazať žalovaného na zaplatenie iba sumy 339,05 eur, ktorá predstavuje dlh žalovaného. Súd však ani v tejto časti žalobcovi pre neunesenie dôkazného bremena v zmysle § 150 CSP nemohol vyhovieť a žalobu zamietol.

41. Ohľadne postupu súdu podľa § 150 CSP súd upriamuje pozornosť na uznesenie NS SR sp. zn.4 Cdo 13/2009 z 24.2.2010. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (teraz § 150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

42. Podľa tvrdení žalobcu ku dňu 19.7.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť a na túto možnosť žalovaného upozornil údajne predžalobnou upomienkou, avšak žalobca súdu tento dôkaz nepredložil a ani nepreukázal jeho doručenie žalovanému. Súd preto skúmal, či bolo možné v zmysle zákonnej úpravy a dojednaných zmluvných podmienok vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. V čl. 12 všeobecných obchodných podmienok zmluvy o pôžičke, sú upravené možnosti skončenia zmluvy, pričom vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky medzi stranami sporu nebolo dohodnuté. V danom prípade neprichádza do úvahy ani výpoveď zmluvy, pretože podľa § 14 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ môže zmluvu o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú vypovedať, ak je to dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú. Uzavretá zmluva o pôžičke má charakter záväzku dohodnutého na dobu určitú ako to vyplýva z uvedenia konečnej splatnosti dlhu (január 2020), i z obsahu zmluvného vzťahu o pôžičke, v zmysle ktorého sa dlžník zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby predmet pôžičky (§ 657 Občianskeho zákonníka).

43. Nakoľko neboli splnené podmienky na to, aby nastala predčasná splatnosť dlhu, súd vychádzal zo záveru, že splatnosť pôžičky nenastala tak ako tvrdil žalobca - vyhlásením okamžitej splatnosti. Súd mal za to, že termín konečnej splatnosti celého úveru nenastal. Až od posledného dňa t.j. najskôr 20.01.2020 by mohol žalobca žiadať zaplatenie celej požičanej a nezaplatenej sumy pôžičky. Žalobca v žalobe neuplatňoval ani zaplatenie zameškaných splátok, tieto vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere nešpecifikoval čo do základu a výšky. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

44. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Súd však žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech náhradu trov konania nepriznal nakoľko mu preukázateľne žiadne nevznikli čo vytvára právo na vyslovenie, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje / § 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné / § 358 CSP/. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje /§ 362 ods. 1, veta prvá CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci/ § 62 ods. 1 CMP/. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 2 CMP/.