Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/1761/2001

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Bratislavská aukčná dražobná, s.r.o., IČO: 36664219, so sídlom Mlynské Nivy 48, Bratislava, proti povinnému: E. Á., H.. XX.XX.XXXX, C. Q. R., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Pavel Šajánek, Exekútorský úrad so sídlom Sadová 621, Senica, EX 797/2008 o vymoženie uloženej povinnosti 1.750,87 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Pôvodný oprávnený doručil dňa 11.06.20101 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6C/259/88 zo dňa 31.10.1988.

2. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa 02.08.2001 poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.

3. Súdny exekútor dňa 06.08.2015 predložil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko exekútor podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku šetrením zistil, že povinný nemá žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie a tak navrhol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu nemajetnosti povinného.

4. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6. Súd preskúmal predložený spisový materiál a exekučný spis EX 797/2008, pričom zistil, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko súdny exekútor lustráciou majetku povinného zistil:

- pri vykonávaní exekúcie nebol zistený žiadny majetok povinného, z ktorého by sa dala uspokojiť pohľadávka oprávneného

- na dopravnom inšpektoráte , elektronickou súčinnosťou na dostupné banky, na katastrálnom portáli, sociálnej poisťovni ako aj na zdravotnej poisťovni - viackrát, v registri obyvateľov, ako aj osobnou návštevou povinného v mieste bydliska, t.j. v Rajeckých Tepliciach - z vyššie uvedených inštitúcií prišli všetky odpovede negatívne. Pri osobne návšteve v mieste bydliska, t.j. v Rajeckých Tepliciach, bolo zistené, že povinný sa na uvedenej adrese nenachádza, odišiel na neznáme miesto a od roku 2010

je bytom len Mesto Rajecké Teplice. Podľa súdneho exekútora, súd je povinný skúmať ex offo či sú tu splnené podmienky a predpoklady vedenia ďalšieho konania ( viď rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 359/2011-17, II. ÚS 421/2011, III. ÚS 432/2011, IV. ÚS 452/2011). Z nálezov Ústavného súdu SR vyplýva, že ak nastala zmena podmienok a predpokladov vedenia konania a tým sú splnené podmienky, že povinný nemá žiadny hnuteľný majetok a nehnuteľnosť, ani príjem, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie, je potrebné ju zastaviť.

7. Súd konštatuje, že prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť. Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a podobne. Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť, t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná vždy.

8. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

9. Vzhľadom na to, že po preskúmaní predloženého šetrenia súdneho exekútora mal súd za preukázané, že povinný je nemajetný a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil tak, ako to je uvedené v I. výrokovej časti tohto uznesenia. Dňa 15.06.2018 vydal tunajší súd uznesenie č.k. 4Er/1761/2001, ktorým exekúciu proti povinnému v 2. rade zastavil v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2018.

10. Podľa ustanovenia 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Trovy súdnemu exekútorovi súd nepriznal, nakoľko ten vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie výslovne uviedol, že si ich neuplatňuje.

Poučenie:

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 Civilného sporového poriadku).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 Civilného sporového poriadku).