Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-301-2016.pdf
PDF · 92.59 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/301/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej veci žalobcu: V. Z., I.. XX.X.XXXX, Z. L., Ž. H. XXXX/XX, právne zastúpený: JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s.r.o., IČO: 36 864 242, so sídlom Bratislava, Pluhová č. 29, proti žalovanému: MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, IČO: 31 411 622, so sídlom Sládkovičovo, Košútska č. 1342, zastúpený: JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r.o., IČO: 36 416 525, Nová Bystrica 650, o zaplatenie 4 800,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4 724,50 Eur spolu s 5,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4 724,50 Eur od 29.6.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalobcovi plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.7.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu čiastku 4 800,- Eur s príslušenstvom. Na pojednávaní dňa 16.4.2019 bola pritom pripustená zmena žaloby a to tak, že žalovanému mala byť uložená povinnosť zaplatiť čiastku 4 891,17 Eur spolu s príslušenstvom, pričom k zmene žaloby žalobca pristúpil vzhľadom na závery vykonaného znaleckého dokazovania. Svoju žalobu žalobca zdôvodnil tak, že ako fyzická osoba je spoluvlastníkom parc. reg. „S. Č.. XXX T. O. X XXX W. a to v pomere X/X k celku, pričom táto nehnuteľnosť je vedená na Y. Č.. XXXX B. N.Á. Ú. M. ako orná pôda a to aj napriek tomu, že ide o zastavanú parcelu, na ktorej sú umiestnené stavby a spevnené plochy, pričom táto skutočnosť vyplýva aj z identifikácie parciel, ktorú dňa 16.2.2004 vykonala Správa katastra Q., kde je táto nehnuteľnosť evidovaná v reg. „H. N. ako zastavené plochy a nádvoria. Svoj nárok žalobca odvodzuje z toho, že uvedenú parcelu ktorej je spoluvlastníkom užíva v celosti a výlučne žalovaný, pričom za takéto užívanie neposkytuje žalobcovi žiadnu náhradu a vzájomné rokovania o vysporiadaní vzťahov neviedli k žiadnym záverom. Žalobca poukazoval aj na to, že na Okresnom súde Q. bolo vedené konanie pod sp. zn. XXC/XX/ XXXX, v ktorom si žalobca proti žalovanému uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu užívania nehnuteľnosti bez právneho dôvodu za obdobie od X.X.XXXX X. X.X.XXXX. V uvedenom konaní konajúci súd rozhodol dňa XX.X.XXXX medzitýmnym rozsudkom tak, že právny nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti ktorej je žalobca podielovým spoluvlastníkom v podiele X/X je daný. Ako predbežnú otázku v uvedenom konaní súd riešil aj otázku vlastníctva žalobca k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti, pričom v rámci riešenia tejto predbežnej otázky dospel k tomu, že žalobca je nesporným spoluvlastníkom nehnuteľnosti z čoho vyvodil, že jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je daný. Medzitýmny rozsudok Okresného súdu Q. Č..N.. XXC/XX/XXXX-XXX E. X. XX.X.XXXX bol potvrdený v rámci odvolacieho konania súdom 2. inštancie v jeho rozsudku č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX E. X. X.X.XXXX. Keďže od uvedených rozhodnutí nedošlo k žiadnej zmene pomerov a žalovaný naďalej výlučne a v celosti užíva vyššie uvedenú nehnuteľnosť, uplatnil si žalobca v tomto konaní vydanie bezdôvodného obohatenia od XX.X.XXXX X. XX.X.XXXX v celkovej výške pôvodne 4 800,- Eur po zmene žaloby vo výške 4 891,17 Eur.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že túto žiadal zamietnuť ako nedôvodnú, pričom opätovne namietal aktívnu legitimáciu žalobcu s tým, že právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia žalobcovi nepatrí a to aj napriek tomu, že v takýchto intenciách vyslovil svoj právny názor Krajský súd G. v svojom rozsudku č.N.. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX pretože v uvedenom spore konajúci súd nehodnotil skutkový a právny vzťah v úplnom kontexte. Žalovaný taktiež svoju obranu postavil na tom, že priznanie uplatneného nároku žalobcovi by bolo v rozpore s dobrými mravmi a to z dôvodu, že žalobca resp. jeho právni predchodcovia nevyužili všetky dostupné právne prostriedky na vyriešenie vzniknutého skutkového stavu naopak, podľa názoru žalovaného žalobca úmyselne zachováva skutkový a právny stav, ktorý mu dáva možnosť domáhať sa opakovane vydania bezdôvodného obohatenia. Ďalšou výhradou ktorú žalovaný vznášal v priebehu sporu bolo to, že nehnuteľnosť v spoluvlastníctve žalobcu neužíva v tvrdenom rozsahu, čo podľa jeho názoru podložil aj závermi nim predloženého znaleckého posudku.
3. Súd vo veci vypočul strany sporu, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisového materiálu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:
V rámci hodnotenia vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že žalobca je nepochybne spoluvlastníkom nehnuteľnosti identifikovanej v úvode tohto rozhodnutia, pričom pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záverov, ku ktorým dospeli Okresný súd Q. v svojom medzitýmnom rozsudku č.k. XXC/XX/XXXX-XXX E. X. XX.X.XXXX, rovnakom ako aj Krajský súd v G. v svojom rozsudku Č..N.. XXCo/XXX/XXXX-XXX E. X. X.X.XXXX. Zo záverov týchto rozsudkov súd vychádzal a to vzhľadom aj na ustanovenie § 228 ods. 1 CSP, nakoľko v prejednávanom spore rovnako ako v prípadoch vyššie uvedeného sporu ide o tie isté sporové strany a skutkové a právne okolnosti týkajúce sa spoluvlastníctva žalobcu k nehnuteľnosti už boli súdmi riešené a závery ku ktorým súdy dospeli a ktoré sa prejavili vo formulácii rozsudku sú pre strany sporu aj v tomto konaní záväzné. Pre úplnosť súd poukazuje na závery, ku ktorým dospel Okresný súd Q. v svojom medzitýmnom rozsudku č.k. XXC/XX/XXXX-XXX E. X. XX.X.XXXX kde na strane 5. konajúci súd konštatuje, že súd mal za jednoznačne preukázané, že právni predchodcovia žalobcu nadobudli výmenou vlastníctvo k parcele, ktorá bola označená ako B.. Č.. XXX/X T. O. XXX W., pričom súd taktiež na strane 6. popísal, akým spôsobom došlo k rozšíreniu výmery uvedenej parcely na jej súčasnú výmeru. Súd 2. inštancie Krajský súd v G. O. M. L. Č..N.. XXCo/XXX/ XXXX-XXX E. X. X.X.XXXX, kde súd 2. inštancie na strane 5. predmetného rozsudku konštatuje, že súd 1. stupňa sa k všetkým odvolacím námietkam žalovaného vyjadril v svojom rozhodnutí zodpovedal otázky aktívnej legitimácie žalobcu. Vyriešil taktiež predbežnú otázku vlastníctva spornej nehnuteľnosti, ktorou sa súd 1. inštancie zaoberal vo vzťahu k obom stranám sporu. Súd 2. inštancie na strane 6. svojho rozsudku konštatuje, že vzhľadom k správnemu vyriešeniu predbežnej otázky o vlastníctve žalobcu k spornej nehnuteľnosti je správny záver súdu 1. inštancie o danosti základu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
4. Vzhľadom na vyššie uvedené závery formulované v rozsudkoch Okresného súdu Q. a Krajského súdu v G. zaujal súd v prejednávanom spore stanovisko, že všetky výhrady žalovaného a jeho obrana smerujúca k spochybneniu spoluvlastníctva žalobcu k nehnuteľnosti sú irelevantné, pretože daná právna otázka už bola súdmi v inom konaní právoplatným spôsobom vyriešená, preto podľa názoru súdu vzhľadom na subjektívnu záväznosť vyššie uvádzaných rozhodnutí súdov nie je hospodárne a ani prípustné túto otázku opätovne riešiť.
5. Na základe toho dospel súd k názoru, že aj v prejednávanom sporu je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia daný, nakoľko v priebehu konania neboli prezentované žiadne skutočnosti z ktorých by vyplývalo, že od prvotného posúdenia danosti nároku žalobcu došlo v skutkových okolnostiach sporu k nejakým zmenám.
6. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
7. Na základe vyššie cit. ustanovenia Občianskeho zákonníka namietal žalovaný v rámci svojej obrany v spore, že prípadné priznanie nároku žalobcovi by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobca podľa názoru žalovaného zneužíva vzniknutý skutkový a právny stav na to, aby mu bola zachovaná možnosť opätovne sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia na žalovanom, ktorý vzniknutý skutkový a právny stav nezavinil. Tento postoj žalobcu žalovaný vyvodzuje aj z toho, že si žalovaný neuplatnil v rámci príslušných reštitučných noriem svoj nárok vo forme vydania náhradného pozemku. K takejto obrane žalovaného súd zaujal stanovisko, že v konaní žalobcu nie je možné vidieť nič, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca si v konaní uplatňuje nároky, ktoré jednoznačne vyplývajú z jeho vlastníctva, pričom súd poukazuje taktiež na to, že primárnu snahu o vyriešenie skutkovej situácie nemá vyvíjať ten, koho vec je užívaná bez právneho titulu ale ten, kto na účely podnikania užíva cudziu vec bez právneho dôvodu, teda v tomto prípade jednoznačne žalovaný. Neuplatnenie prípadných nárokov v rámci príslušných reštitučných noriem súd taktiež považuje za skutočnosť, ktorá nie je spôsobilá spochybniť nárok žalobcu a to z dôvodu, že neuplatnenie si prípadného reštitučného nároku nemôže žiadnym spôsobom zrušiť ani oslabiť vlastníctvo oprávnenej osobe, ktorej by reštitučný nárok svedčil. Z uvedených dôvodov teda súd dospel k názoru, že nárok uplatnený žalobcom nie je v rozpore s dobrými mravmi a teda je možné a nutné ho po príslušnom vyčíslení žalobcovi priznať.
8. Čo sa týka ďalšieho dokazovania súd v konaní vyhodnocoval iba dôkazy produkované stranami sporu v tomto konaní, pričom nehodnotil jednotlivo dôkazy, ktoré strany produkovali v iných konania, ktoré medzi sebou viedli. Z týchto konaní súd prebral iba právne závery, ku ktorým dospeli konajúce súdy. Z tohto dôvodu teda súd vychádzal aj z toho, že konajúce súdy dospeli k jednoznačnému stanovisku, že výšku bezdôvodného obohatenia je treba vyčísliť ako náhradu za bezdôvodné užívanie nehnuteľnosti, ktorá má charakter zastavanej plochy a to aj napriek tomu, že v evidencii nehnuteľností je nehnuteľnosť vedená ako orná pôda. Z tohto dôvodu nebolo preto možné vychádzať z vyčíslenia výšky náhrady, ktorá zodpovedala náhrade za užívanie ornej pôdy, pretože nehnuteľnosť sa nachádza v zastavanom území obce. Medzi stranami nebolo sporné, že na tejto nehnuteľnosti sú umiestnené stavby a spevnené plochy, teda fakticky nehnuteľnosť nemala charakter ornej pôdy a žalovaný v skutočnosti užíva nehnuteľnosť vo forme zastavanej plochy.
9. Čo sa týka námietok žalovaného že túto nehnuteľnosť neužíva, resp. ju neužíva v celku zaujal súd stanovisko, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v rámci preukázania, že nehnuteľnosť neužíva tak, ako to tvrdí žalobca. Podľa názoru súdu nie je v konaní možné vychádzať zo záverov, ku ktorým dospela znalkyňa R.. F. B. v súkromno-znaleckom posudku č. X/XXXX, ktorý vo veci dal vyhotoviť žalovaný, pretože aj napriek konštatovaniu znalkyne že nehnuteľnosti nie sú užívané žalovaným vcelku, neboli v tejto otázke produkované ďalšie dôkazy, ktorými by táto skutočnosť bola náležitým spôsobom preukázaná a to aj vzhľadom na to, že z fotodokumentácie, ktorá je prílohou Znaleckého posudku č. X/ XXXX ktorý vyhotovil R.. B. M., B.. a ktorý bol vyhotovený žalobcom vyplýva, že nehnuteľnosť je od okolia oddelená oplotením a tvorí jeden celok s areálom žalovaného. Keďže tvrdenia žalovaného o neužívaní celej nehnuteľnosti boli spochybnené dôkazmi produkované žalobcom a žalovaný nepredložil žiadne ďalšie relevantné dôkazy vychádzal súd z toho, že v rámci preukázania tejto skutkovej okolnosti žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že v žiadnom z predchádzajúcich konaní žalovaný nenamietal, že neužíva nehnuteľnosť ktorej je žalobca spoluvlastníkom, dokonca táto skutočnosť nevyplýva ani zo žiadnej listinnej mimosporovej komunikácie strán sporu. Preto súd vychádzal totožne ako súd v inom spore z toho, že žalovaný užíva nehnuteľnosť v spoluvlastníctve žalobcu vcelku a to ako zastavanú plochu a nádvoria.
10. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
11. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
12. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k názoru, že žalobca v konaní dostatočným spôsobom preukázal existenciu svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému. Podľa súdu je nesporné, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a to tak, že v období T. XX.X.XXXX X. XX.X.XXXX užíval nehnuteľnosť, ktorej spoluvlastníkom je žalobca, čím došlo na jeho strane k vzniku bezdôvodného obohatenia, pretože za užívanie tejto nehnuteľnosti ktorú užíval bez právneho titulu neplatil jej spoluvlastníkovi žiadnu náhradu, hoci pri dodržaní právnych predpisov a noriem by takúto náhradu platiť musel, čím nedošlo k zmenšeniu jeho majetku, hoci v prípade rešpektovania právnych predpisov a rešpektovania vlastníctva žalobcu k zmenšeniu majetku žalovaného muselo dôjsť. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal súd z vyčíslenia, ktoré je obsiahnuté v Znaleckom posudku č. X/XXXX znaleckej organizácie J. M..L..T.., ktorý bol vyhotovený znalcom R.. B. M., B.., ktorý určil všeobecnú hodnotu nájmu v období od XX.X.XXXX X. XX.X.XXXX na sumu 4 724,50 Eur. Súd vo veci taktiež posudzoval aj závery, ktoré vyplývali zo Znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý vyhotovila znalkyňa Ing. F. B., pričom v časti primeranosti výšky náhrady dospel súd k názoru, že uvedená znalkyňa v svojom znaleckom posudku určila všeobecnú hodnotu náhrady za užívanie predmetného pozemku v sume ešte vyššej, než k akej dospel znalec v znaleckom posudku predloženom žalobcom. Teda súd jednoznačne vychádzal z toho, že výška bezdôvodného obohatenia ktorej vydanie požaduje žalobca je oprávnená. Pri rozhodovaní o výške bezdôvodného obohatenia súd taktiež vychádzal z toho, že žalobcovi ako spoluvlastníkovi nehnuteľnosti je možné priznať náhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti za obdobie od XX.X.XXXX X. XX.X.XXXX v celkovej výške 4 724,50 Eur, pričom znalec vychádzal z ročnej náhrady vo výške 2 362,25 Eur, pričom žalobca si v spore uplatnil náhradu za dva roky užívania.
13. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
14. Na základe vyššie cit. ustanovenia CSP súd považuje sumu 166,67 Eur ktoré prislúchajú 1/3 nákladov na vypracovanie Znaleckého posudku č. 2/2019, ktorý v konaní nechal vypracovať žalobca považuje súd za trovy konania, ktoré musia byť vysporiadané v rámci náhrady trov konania, keďže ide jednoznačne o náklady, ktoré žalobca vynaložiť na uplatňovanie svojho práva v rámci sporového konania. Ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je možné v danom prípade aplikovať, pretože v zmysle tohto zákonného ustanovenia sú príslušenstvom pohľadávky náklady spojené s jej uplatnením, ktoré sú vynaložené pred začatím súdneho sporového konania niektorou zo strán sporu a je si ich možné uplatniť v rámci príslušenstva k žalovanej pohľadávke.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Na základe tohto citovaného ustanovenia súd žalobcovi ako procesne úspešnej strane sporu priznal plnú náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.