Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cb/95/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: DUGY plus s.r.o., Suchodolinská 2, 040 01 Košice, IČO: 36 605 549, právne zastúpený JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so sídlom Hlavná 111, 080 01 Prešov proti žalovanému: K. Ž. , R.. XX.XX.XXXX, R. D. I. Č.. XX, XXX XX N., právne zastúpený JUDr. Katarínou Kapčákovou, advokátkou so sídlom Kúpeľná 1/A, 080 01 Prešov, o zaplatenie 50.000,00 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré je povinný nahradiť žalobca vo výške, ktorá bude vyčíslená samostatným uznesením vyhotoveným po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 29.07.2013 domáhal, aby súd ad A) uložil žalovanému zdržať sa konania, ktorým porušuje obchodné tajomstvo patriace žalobcovi po dobu 2 rokov od skončenia pracovného pomeru, zabezpečil zrušenie všetkých zmlúv, ktoré boli uzavreté v mene K. A. - A. s bývalými zákazníkmi žalobcu; ad B) zaviazal žalovaného na zaplatenie zadosťučinenia vo výške 50.000,00 EUR. Zároveň žiadal náhradu trov konania. Predmetné súdne konanie bolo na Okresnom súde Prešov vedené pod sp. zn. 19Cb/183/2013.

2. V žalobe uviedol, že žalovaný bol zamestnancom žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.11.2007, so začiatkom pracovného pomeru od 1.11.2007 a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Žalobca určil žalovanému pracovnú činnosť, ktorú definoval ako výkon administratívnej činnosti a dohodol miesto výkonu práce v Prešove, Košická ulica č. 34. Na základe vzájomnej dohody zo dňa 23.11.2012 bol pracovný pomer žalovaného dňom 31.12.2012 u žalobcu ukončený. Žalobca v žalobe popísal charakter podnikateľskej činnosti žalobcu a uviedol, že jeho „hlavnou“ činnosťou je obchodovanie s poľnohospodárskymi produktmi, predovšetkým nákup a predaj vajíčok. Poukázal na charakter pracovnej náplne žalovaného, ktorú žalobca vnímal tak, že žalovaný reálne vykonával manažérsku činnosť a prichádzal do kontaktu s kompletnou databázou klientov žalobcu (predajcov, kupujúcich - odberateľov). Uviedol, že žalobca pri ukončení pracovného pomeru upozornil žalovaného, že informácie, ktoré mu boli prístupné počas jeho pracovného pomeru sú dôverné, majú charakter obchodného tajomstva a nesmie ich použiť pri vlastnej podnikateľskej činnosti alebo ich poskytnúť tretej osobe (konkurencii). Žalobca uviedol, že po ukončení pracovného pomeru so žalovaným, sa mu znížil zisk, ubúdali mu odberatelia vajíčok (kupujúci) a následne zistil, že boli oslovení inou spoločnosťou zaoberajúcou sa predajom vajíčok, resp. priamo žalovaným, ktorý vykonával činnosti pre inú spoločnosť. Žalobca poukázal na to, že konanie žalovaného po skončení pracovného pomeru u žalobcu, vykazuje znaky porušovania obchodného tajomstva v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a preto sa touto cestou (žaloba na súde) domáha nápravy. K žalobe na preukázanie svojich skutkových tvrdení doložil Pracovnú zmluvu žalovaného a jej dodatky; Dohodu o skončení pracovného pomeru žalovaného; Výzvy žalobcu zasielané žalovanému; mailová komunikácia; výpis z Obchodného registra žalobcu a výpis zo živnostenského registra tretej osoby.

3. Žalovaný sa písomným podaním doručeným Okresnému súdu Prešov dňa 5.02.2014 k žalobe vyjadril a skutočnosti ohľadom svojho pracovného pomeru u žalovaného nepoprel, nesúhlasil s tvrdením žalobcu ohľadom určenia jeho pracovnej náplne a poukázal na to, že k zmene jeho pracovnej náplne nedošlo ani dodatkami k pracovnej zmluve, čo vyplýva aj z dohodnutej odplaty za výkon práce; po celú dobu vykonával administratívne činnosti. Uviedol, že tvrdenia žalobcu v žalobe ohľadom upozornenia žalovaného, že údaje o zákazníkoch žalobcu a celej jeho činnosti (nákup vajíčok, cenotvorba, predaj vajíčok, marža), ktorá bola zachytená v databáze (tabuľky) sú predmetom obchodného tajomstva sú nepravdivé a poukázal na to, že údaje, ktoré boli evidované, podchytené v databáze žalobcu, sú prístupné aj tretím osobám, hlavne čo sa týka osôb zaoberajúcich sa chovom hydiny a predajom ich produktov spolu s uvedením cien. Poukázal na to, že po skončení pracovného pomeru u žalobcu, si nehľadal zamestnanie a až po viac ako pol roku začal spolupracovať s podnikateľom, živnostníkom K. A., ktorý podniká pod obchodným menom K. A. - A., IČO: 35 125 730. Spolupráca spočívala v tom, že ponúkal na predaj tovar (vajíčka a iné) osloveným osobám, pričom ale nezneužil informácie o zákazníkoch žalobcu. Má za to, že každý kupujúci má slobodnú vôľu a sám rozhodne od koho ponúkaný tovar odoberie a s kým bude spolupracovať a tiež rozhodne o tom, či spolupráca bude jednorazová, dlhodobá, resp. aký časový úsek bude trvať. Citujúc ustanovenia Obchodného zákonníka poukázal na to, že skutočnosti uvádzané žalobcom nemôžu byť vnímané ako obchodné tajomstvo a tiež na to, že jeho konanie po ukončení pracovného pomeru u žalobcu nevykazuje znaky porušenia obchodného tajomstva , a taktiež poukázal na to, že žalobcom uplatnená suma vo výške 50.000,00 EUR je neadekvátna, neprimeraná, ak by mala byť ekvivalentom nároku žalobcu na nemajetkovú ujmu, zadosťučinenie. Nárok žalobcu považuje za nedôvodný (v oboch žalobcom uvádzaných žalobných petitoch), žalobu žiadal zamietnuť a žiadal, aby súd mu priznal náhradu trov konania.

4. Žalobca písomným podaním doručeným Okresnému súdu Prešov dňa 25.03.2014 žiadal, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakáže žalovanému nakladať, zaťažiť, prenajať, zdržať sa akéhokoľvek konania obmedzujúceho užívanie nehnuteľnosti, ktorú presne špecifikoval. Okresný súd Prešov Uznesením zo dňa 25.04.2014, č.k. 19Cb/183/2013-37, návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.05.2014.

5. Následne Okresný súd Prešov na pojednávaní konanom dňa 06.05.2014 uložil žalobcovi povinnosť odstrániť vady žalobného návrhu a povinnosť doložiť, označiť dôkazy, ktoré by preukázali oprávnenosť skutkových tvrdení žalobcu v žalobe.

6. Žalobca písomným podaním doručeným Okresnému súdu Prešov dňa 9.03.2015 upravil žalobný petit a žiadal, aby súd rozhodol tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie vo výške 50.000,00 EUR a nahradiť žalobcovi trovy konania. Na pojednávaní konanom dňa 10.03.2015 na Okresnom súde Prešov žalobca predniesol, že predmetnou žalobou, po úprave žalobného petitu, sa domáha primeraného zadosťučinenia v peniazoch voči žalovanému, z jeho správania, konania, ktoré napĺňa znaky nekalej súťaže, porušenie obchodného tajomstva v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka.

7. Okresný súd Prešov po úprave žalobného petitu a vyjadrení žalobcu rozhodol tak, že vec postúpil v zmysle vtedy platných procesných predpisov na Okresný súd Košice I ako súdu vecne a miestne príslušnému.

8. Okresnému súdu Košice I bola žaloba doručená na rozhodnutie (konanie o nej) dňa 25.03.2015 a Okresný súd Košice I predmetné konanie vedie pod sp. zn. 27Cb/95/2015.

9. Žalovaný písomným podaním doručeným Okresnému súdu Košice I dňa 20.04.2015 oznámil súdu, že nesúhlasí s procesným postupom dovtedy konajúceho súdu, pretože Okresný súd Prešov sa v konaní nevysporiadal so zmenou návrhu zo strany žalobcu v zmysle vtedy platných procesných predpisov (§ 95 ods. 2 O.s.p.). Okresný súd Prešov k uvedenému podaniu, dňa 28.09.2015, uviedol (č.l. 63 súdneho spisu), že podanie žalobcu (pozri ods. 6. odôvodnenia) posúdil podľa obsahu ako úpravu žalobného petitu, uvedené vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 10.03.2015, ktorým sa žalobca domáha, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej sumy titulom primeraného zadosťučinenia v súvislosti s porušením obchodného tajomstva. Na takéto konania bol v zmysle vtedy platnej zákonnej úpravy, ust. §11 zákona č. 371/2004 Z.z., vecne a miestne príslušný súd - Okresný súd Košice I.

10. Okresný súd Košice I ako vecne a miestne príslušný konajúci súd vyzval žalobcu Uznesením zo dňa 25.2.2016, č.k. 27Cb/95/2015-67, aby v súdom určenej lehote opravil, doplnil žalobu (po úprave žalobného petitu), aby skutkovo a právne žalobu odôvodnil opísaním stavu opodstatňujúci jeho ochranu práv z nekalej súťaže a konkrétne odôvodnil, v čom spočíva naplnenie skutkovej podstaty porušovania obchodného tajomstva, konkretizoval obchodné tajomstvo a odôvodnil výšku žiadaného zadosťučinenia. Predmetné uznesenie žalobca prevzal prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 04.04.2016 a v súdom stanovenej lehote žalobu neopravil, nedoplnil.

11. Okresný súd Košice I (ďalej už len „súd“) Uznesením zo dňa 03.10.2016, č.k. 27Cb/95/2015-69, návrh žalobcu odmietol. Voči Uzneseniu súdu o odmietnutí žaloby sa žalobca odvolal a odvolací súd, Krajský súd v Košiciach, Uznesením zo dňa 31.10.2017, č.k. 3Cob/18/2017-91, rozhodol tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

12. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd, vo svojom Uznesení zo dňa 31.10.2017, č.k. 3Cob/18/2017-91, uviedol, že zo žaloby a zo samotného súdneho spisu jednoznačne vyplývajú všetky náležitosti žaloby v zmysle procesných predpisov, ktoré boli platné a účinné v čase jej podania (§ 79 O.s.p.), čo vyhodnotil aj Okresný súd Prešov, ktorý vo veci riadne konal a nepostupoval podľa vtedy platného ust. §43 O.s.p.. Z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom vyplýva, že podaná žaloba spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky a skutočnosti v nej uvedené majú byť predmetom dokazovania (ods. 15. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu).

13. Podľa ust. § 470 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany

14. V zmysle ust. § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. Žalobca, písomným podaním doručeným súdu dňa 24.01.2018, doplnil žalobu v časti skutkových tvrdení a uviedol, že skutočný výkon práce žalovaného u žalobcu bol výkon obchodného manažéra, čo vyplývalo z jeho skutočne vykonávanej práce u žalobcu. Žalovaný zadával ostatným zamestnankyniam žalobcu pokyny. Určoval zákazníkov, ktorých mali osloviť s ponukou, následne mu boli postúpené objednávky získané od oslovených zákazníkov a práve žalovaný zabezpečil organizáciu rozvozu tovaru, vajíčok k zákazníkom. Žalovaný mal taktiež možnosť určovať ceny ponúkaného tovaru, vajíčok, v rámci rozmedzia, ktoré bolo určené konateľmi spoločnosti žalobcu. Uvedené oprávnenia (určovať cenu tovaru) ostatné zamestnankyne žalobcu nemali. Poukázal na to, že po ukončení pracovného pomeru žalovaného so žalobcom, začali v spoločnosti žalobcu klesať obraty v predaji tovaru, vajíčok. Po preverení danej skutočnosti, žalobca zistil, že sa mu znížil okruh odberateľov, zákazníkov, pričom niektorí z oslovených zákazníkov uviedli, že ich oslovil žalovaný v mene konkurenčnej spoločnosti a ponúkol im tovar za výhodnejšie ceny. Z dôvodov zachovania okruhu zákazníkov, musel žalobca pristúpiť k zníženiu cien tovaru (ponúkať vajíčka určené na predaj zákazníkom aj pod ich nákupné ceny), čím začal dosahovať nižší zisk. Pri porovnaní obratu za rok 2012 a obratu za rok 2013 až do apríla 2014 žalobca zistil značný pokles, o cca 900.000,00 EUR. K týmto skutkovým tvrdeniam žalobca doložil akciový ponukový list konkurenčnej spoločnosti, pre ktorú pracoval žalovaný po ukončené pracovného pomeru u žalobcu platný od 17.6.2013; mailovú komunikáciu - ponukový list a reakcia; zoznam odberateľov; tabuľka „obraty“.

16. Žalovaný sa k doplňujúcemu stanovisku žalobcu vyjadril písomne, podaním doručeným súdu dňa 27.06.2018 a uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu ohľadom výkonu a obsahu jeho pracovnej náplne počas trvania zamestnaneckého pomeru so žalobcom. Ako administratívny pracovník vykonával úkony spojené aj s vytváraním určitých databáz pre žalobcu (databáza zákazníkov), ku ktorým malo prístup viacero osôb, konatelia, spoločníci žalobcu, zamestnanci žalobcu (zamestnankyne žalobcu, ktoré tvorili objednávky od zákazníkov; skladníci, pripravujúci tovar pre zákazníka; šoféri, ktorí robili rozvoz objednaného tovaru...). K cenotvorbe žalovaný uviedol, že každú zmenu ceny tovaru konzultoval s osobou poverenou konateľom žalobcu, p. X.. S. Q. (otec konateľa žalobcu). Poukázal na to, že tovar, s ktorým obchoduje žalobca a iné jemu konkurujúce spoločnosti je tovarom, kde dochádza k častým cenovým výkyvom (nemá stabilnú cenu, pretože ceny tovaru- vajíčok sa odvíja od obdobia, sezóny) a teda je veľmi variabilná, nie je stabilná ani mesiac, preto databáza žalobcu ohľadom cien tovaru bola neaktuálna už v čase, keď začal spolupracovať s konkurenčnou spoločnosťou žalobcu, cca 6 mesiacov od ukončenia pracovného pomeru so žalobcom. Vo svojom vyjadrení poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nezabezpečil „nedostupnosť“ databáz, ktoré si vytvoril a taktiež na to, že v týchto databázach žalobcu boli uvedené informácie, ktoré sú dostupné pre každého, kto sa o nich zaujíma, pretože voľne cez internetové prehliadače je možné zistiť veľkopredajcov vajíčok, veľkochovateľov hydiny; ceny vajíčok, hydiny; a taktiež zoznam predajní napr. potravín, škôl...., kde by mohli mať záujem o daný tovar. Poukázal na to, že jeho konaním nedošlo k porušeniu obchodného tajomstva a nárok žalobcu je nedôvodný, žalobu žiadal zamietnuť .

17. Súd vo veci konal a nariadil viacero pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi doloženými hlavne žalobcom, výsluchom strán sporu, výsluchom stranami sporu navrhnutých svedkov, za účelom zistenia skutkového stavu.

18. Z Pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom, spoločnosť DUGY plus s.r.o., IČO: 36 605 549 ako zamestnávateľom a žalovaným, p. K. Ž.Ý., R.. XX.X.XXXX ako zamestnancom súd zistil, že bola podpísaná dňa 1.11.2007 so začiatkom nástupu zamestnanca do práce dňom 1.11.2007 a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou 3 mesačnou lehotou. Účastníci pracovnej zmluvy sa dohodli na druhu práce, ktorý mal zamestnanec vykonávať; mieste výkonu práce; na mzdových podmienkach; dĺžky týždenného pracovného času a dĺžke dovolenky. Zároveň sa dohodli na možnostiach ukončenia pracovného pomeru a taktiež na dodržiavaní povinností, ktoré pre oboch účastníkov vyplývajú z pracovnej zmluvy, z kolektívnej zmluvy, z vnútorných predpisov zamestnávateľa a zo všeobecne záväzných pracovných predpisov.

19. Z Dodatkov k pracovnej zmluve (súdu predložený dodatok č. 4 zo dňa 30.12.2011) súd zistil, že došlo k zmene pracovnej zmluvy v časti dohodnutých mzdových podmienok.

20. Z Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 23.11.2012 súd zistil, že medzi účastníkmi pracovnej zmluvy ( zamestnávateľ a zamestnanec) došlo k dohode o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.12.2012.

21. Z listu žalobcu datovaného dňa 17.06.2013 adresovaného žalovanému - Výzva na upustenie od protiprávneho konania, súd zistil, že žalobca poukázal na konanie žalovaného, ktoré podľa jeho názoru vykazuje znaky nekalej súťaže (porušenie obchodného tajomstva vyzradením a zneužitím údajov získaných od žalobcu z jeho databáz, ku ktorým mal žalovaný prístup). Zároveň oboznámil žalovaného s tým, že počas pracovného pomeru, z pozície Obchodného manažéra, porušoval pracovnú disciplínu stanovenú žalobcom a tým spôsobil zamestnávateľovi škodu (úmyselné krátenie tržieb). Na základe uvedeného vyzval žalovaného, aby údaje získané od žalobcu (databázy) neposkytoval tretím osobám, konkurentom žalobcu v jeho oblasti podnikania (nákup a predaj hydina a vajíčok).

22. Z mailovej komunikácie predloženej žalobcom, súd zistil, že mailová komunikácia prebiehala v júli 2013 medzi žalovaným a treťou spoločnosťou (spoločnosť GVP spol. s r.o. Humenné) a týkala sa aktualizácie cenníkov na čerstvé vajíčka.

23. Z Čestných prehlásení osôb, ktoré boli a t.č. sú zamestnancami žalobcu, p. K. K. v pozícii vodič (č.l. 114 súdneho spisu); p. O. J. (č.l. 137 súdneho spisu), súd zistil, že žalovaný počas pracovného pomeru u žalobcu vodičom prideľoval prácu (denne určoval trasu rozvozu tovaru...) a v rámci tohto oprávnenia im odovzdal dodací list (podklad pre vodiča a zákazníka ohľadom dodania a prevzatia tovaru), na ktorom boli uvedené počty tovaru a taktiež cena tovaru. P. J. v čestnom prehlásení uviedla, že jej pracovnou náplňou u žalobcu je výkon administratívnej pracovníčky a kontaktuje stálych zákazníkov ohľadom ich požiadaviek na dodávku tovaru, čiže prijíma objednávky. Uviedla, že žalovaného vnímala ako „vedúceho“, ktorý reálne konal v mene spoločnosti pri styku so zákazníkmi (rozhodoval aj o cene tovaru, znižoval cenu vajíčok pod oficiálnu ponuku, podľa zákazníka) a rovnako pri vytváraní plánu rozvozu tovaru.

24. Z akciového ponukového listu pre top zákazníkov konkurenta žalobcu (doloženého žalobcom) platného od 17.6.20123 súd zistil, za aké ceny ponúkal tovar konkurent žalobcu a taktiež to, aký tovar mal v ponuke. Súd zároveň zistil, že kontaktnou osobou konkurencie žalobcu bol uvedený žalovaný.

25. Zo zoznamov doložených žalobcom, súd zistil, z č.l. 102 súdneho spisu, časť jeho odberateľov, zákazníkov a zároveň poznámky žalobcu, z ktorých vyplýva, že niektorí zo zákazníkov „prešli“ a teda prestali v období 06/-07/2013 odoberať tovar (vajíčka) od žalobcu. Súd z Ďalšej tabuľky, na č.l. 104 súdneho spisu, vypracovanej a doloženej žalobcom zistil, že žalobca porovnal vývoj tržieb za rok 2012 s rokom 2013 a 2014 (po mesiacoch).

26. Z výsluchu svedka, vypočutého na návrh žalobcu, p. K. S. (č.l. 120 súdneho spisu) súd zistil, že svedok je zákazníkom tak žalobcu ako aj tretej osoby, konkurencie žalobcu. Svedok na pojednávaní konanom dňa 26.10.2018 uviedol, že vo svojom podnikaní prichádza do kontaktu so žalobcom ako aj s jeho konkurenciou (tretia osoba spolupracujúca v roku 2013 so žalovaným), pretože pri výkone svojho podnikania používa ich tovar (vajíčka). Keďže ide o tovar, u ktorého sa ceny rýchlo vyvíjajú, menia a ktorý je dodávaný na týždennej frekvencii, tak ho odoberá raz od žalobcu a raz od tretej osoby, ale nevylúčil jeho kúpu aj od iných dodávateľov tejto komodity (vajíčok). Poukázal na to, že zo začiatku využíval hlavne služby žalobcu, ale po „zorientovaní sa“ reaguje hlavne na ceny a na potrebu nákupu uvedeného tovaru a preto využíva služby viacerých dodávateľov. Uviedol, že bol a je oslovovaný dodávateľmi tohto tovaru, aj žalobcom a aj žalovaným, v čase keď spolupracoval s treťou osobou (konkurenciou žalobcu), ale on dlhodobo (do dňa výsluchu) spolupracuje najmä so žalobcom a treťou osobou, konkurenciou žalobcu s ktorou spolupracoval žalovaný.

27. Z výsluchu svedka, vypočutého na návrh žalobcu, p. X.. S. Q. (č.l. 143 súdneho spisu), súd zistil pomer svedka k žalobcovi (svedok je osoba blízka konateľa a spoločníka žalobcu, otec) a tiež jeho pracovnú náplň u žalobcu (svedok je dôchodca, ktorý vypomáha u žalobcu a vypomáhal aj v rozhodnom období, rok 2012-2013). Svedok uviedol, že viac menej robil prácu skladníka, nemal vplyv na podstatné rozhodovanie ohľadom predaja tovaru (vplyv na cenu predávaného tovaru - vajíčok), skôr sa angažoval v tom, aby pre zlý organizačný systém nedochádzalo k stratám tovaru, ktorý rýchlo podlieha skaze. Vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaného vnímal ako osobu so širokým oprávnením v určovaní cien tovaru, vytváraní podkladov pre dodávku tovaru (tvorba dodacích listov, určovanie trás rozvozu, určovanie náhrady, zastupovanie vodičov, v prípade ich neprítomnosti...). Zároveň poukázal na prax žalobcu pri uchovávaní informácií, súvisiace s jeho podnikaním a ich zabezpečení (fakturačné podklady uložené v zamknutej miestnosti, do ktorej nemali prístup všetci zamestnanci žalobcu; databáza v počítači žalobcu a v počítači ďalších dvoch zamestnankýň). Svedok uviedol a špecifikoval údaje, ktoré obsahovala databázová tabuľka (odberateľa, kontakt na odberateľa, typ a veľkosť tovaru, množstvo objednaného tovaru, cena tovaru...) a tiež ozrejmil to, že časti tejto databázy boli súčasťou vystavených faktúr, dodacích listov, ktoré boli odovzdané vodičom zabezpečujúcimi rozvoz tovaru spolu s tovarom.

28. Z výsluchu svedka, vypočutého na návrh žalovaného, p. K. A., súd zistil, že ide o osobu, ktorá v rozhodnom období vykonávala podnikateľskú činnosť aj v oblasti podnikania totožnej so žalobcom (nákup a predaj hydiny, vajíčok.....) a o osobu, s ktorou spolupracoval žalovaný po skončení pracovného pomeru u žalobcu. Súd o predmete podnikania tohto svedka v rozhodnom období (rok 2012-2013) nemal pochybnosti, pretože táto skutková okolnosť vyplýva z výpisu zo živnostenského registra svedka a túto skutočnosť nepopreli strany sporu. Svedok na pojednávaní konanom dňa 26.2.2019 (č.l. 146 súdneho spisu) k sporu uviedol, v akej oblasti podniká a v akom kraji (oblasť Košického a Prešovského kraja - východ Slovenska). Poukázal na to, že oslovil žalovaného, po ukončení jeho pracovného pomeru u žalobcu, ohľadom spolupráce, ktorá trvala cca 3-4 mesiace. Účelom spolupráce bolo okrem iného aj získavanie nových odberateľov pre svedka. Svedok uviedol, že úlohou žalovaného bolo okrem iného aj oslovovanie odberateľov žalobcu, či nemajú záujem o nákup tovaru aj od svedka, konkurencie žalobcu. Svedok uviedol, že potencionálnych „nových“ zákazníkov oslovovali s lepšími službami (napr. zabezpečili rozvoz a dodanie aj každý deň, lepšími autami - vybavené chladením...) a aj s cenami. Uviedol, že cenotvorba nie je pri tomto tovare smerodajná, pretože ide o tovar, ktorý jednému zákazníkovi dodáva viacero spoločností, cena sa odvíja od ponuky - dopytu, od obdobia (leto, zima; resp. Vianoce, Veľká noc...). Na trhu s týmto tovarom teda existuje veľká konkurencia a tomu sa prispôsobuje konkurenčný boj. Svedok uviedol, že aj on sám má databázu zákazníkov, a vedomosť o nej majú všetci jeho zamestnanci, resp. o časti z nej, ktorá je pre výkon ich činností dôležitá. Poukázal na to, že žalovaný nemohol mať vedomosti o aktuálnych cenách tovaru v čase začiatku ich spolupráce, pretože cena tovaru - vajíčok nie je stabilná pol roka. Zároveň uviedol, že má vedomosť o tom, že sú zákazníci, ktorí odoberajú tovar výlučne od žalobcu a zas sú iní, ktorí odoberajú tovar výlučne od svedka.

29. Z výpovede strany sporu, žalobcu (konateľ) a jeho ústnych vyjadrení na pojednávaniach, súd zistil, že výkon svojej podnikateľskej činnosti realizoval a realizuje najmä v oblasti Prešovského a Košického kraja (východ Slovenska), vybudoval si „sieť“ odberateľov tovaru- vajíčok; poukázal na to, že pri tejto komodite je u zákazníkov tendencia dlhodobo ostať pri jednom max. dvoch dodávateľov tovaru, ak sú spokojní s kvalitou a cenou. Konateľ žalobcu bol dlhodobým zamestnávateľom žalovaného a pracovný pomer so žalovaným ukončil dohodou k 31.12.2012. Konateľ žalobcu sám určil pracovnú náplň žalovaného, ktorú na pojednávaní nazval „vedúci distribúcie skladu“ a stanovil mu široké kompetencie. Medzi kompetencie žalovaného patrila logistika nákupu a predaja tovaru, vajíčok, a následná kontrola ostatných zamestnancov (vodičov, administratívne zamestnankyne). Okrem iného mal oprávnenie určovať cenu tovaru, v hraniciach určených konateľom žalobcu, resp. po odsúhlasení s konateľom mohol cenu tovaru znížiť. Pracovná náplň žalovaného bola aj v tom, že vytváral databázy žalobcu, v ktorej boli informácie podstatné pre podnikanie žalobcu, pretože obsahovali údaje o osobách, od ktorých sa tovar nakupoval a nákupné ceny; údaje o osobách, ktorým sa tovar predával a predajné ceny. Na túto databázu boli naviazané iné programy týkajúce sa objednávok tovaru (od predajcov a aj od kupujúcich), rozvozu tovaru (logistika) spolu s dodacími listami, ktoré smerovali k zákazníkom žalobcu a taktiež týkajúce sa vystavovania faktúr za tovar. Všetky databázy a na ne nadväzujúce programy boli uchovávané v elektronickej podobe na zariadení (počítač), ktoré bolo prístupné žalovanému. K databázam mali prístup aj iní zamestnanci žalobcu (zamestnankyne sediace v jednej kancelárii so žalobcom), pretože práve ony oslovovali zákazníkov, ponúkali tovar, vytvárali objednávky. Konateľ žalobcu uviedol, že počítač nebol výnimočne zabezpečený (bol štandardne zaheslovaný, umiestnený v kancelárii na pracovnom stole). Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že po ukončení pracovného pomeru so žalovaným, zistil, že objednávky od zákazníkov klesli a niektorí so zákazníkov úplne prestali odoberať tovar a preto začal zisťovať príčiny tejto situácie. Zistil, že zákazníci boli oslovení žalovaným, ktorý spolupracoval s inou spoločnosťou, treťou osobou, konkurentom žalobcu a boli im ponúknuté nižšie ceny tovaru, často krát až pod nákupné ceny tovaru. Niektorí zákazníci uviedli, že boli oslovení žalovaným, ktorý im uviedol, že žalobca končí s predajom tejto komodity a nahrádza ho iná spoločnosť, čiže konkurencia s ktorou v tom čase spolupracoval žalovaný. Pre opätovné získanie zákazníkov preto musel znížiť cenu tovaru (predaj bez zisku a dokonca pod nákupné ceny) a z uvedeného dôvodu došlo k zníženiu obratu, zisku. Konateľ žalobcu poukázal na to, že k danej situácii došlo pričinením žalovaného, ktorý pri ukončení pracovného pomeru podľa jeho názoru odcudzil databázy žalobcu (ich skopírovaním na nosič dát - USB kľúč) a následne ich využil, zneužil v prospech tretej osoby, s ktorou spolupracoval a ktorá je konkurenciou žalobcu v danej oblasti podnikania. Z dôvodu poklesu odberateľov, zníženia zisku a žalobcových zistení, žalobca sa konaním žalovaného cítil poškodený, vyzval žalovaného na upustenie od takéhoto konania a následne podal podnet na začatie trestného stíhania žalovaného zo zločinu zneužívania informácii v obchodnom styku v zmysle ustanovení Trestného zákona a uplatnil si nárok na náhradu škody vo výške 50.000,00 EUR. Po ukončení trestného konania (pozri odsek 35. odôvodnenia) bol odkázaný na občianskoprávne (civilné) konanie, podal žalobu, ktorou žiada primerané zadosťučinenie vyjadrené v peniazoch.

30. Žalobca nepoprel tvrdenia žalovaného ohľadom voľne dostupných informácii (cez internetovú sieť a iné verejné zdroje) týkajúcich sa zistenia predajcov hydiny, vajíčok a následne aj cien tovaru, či zistenia okruhu potencionálnych zákazníkov a kontaktov na nich. Má však za to, že akým spôsobom sa dajú získať takéto informácie, naučil žalovaného on sám, resp. mu ukázal spôsob. Zároveň uviedol, že tvrdenia žalovaného a svedka (konkurenčná tretia osoba - odsek 30. odôvodnenia) sú pravdivé v tej časti, že niektorých zákazníkov majú spoločných, resp. že niektorým jeho zákazníkom dodávajú tovar, vajíčka aj iné spoločnosti. Taktiež súhlasil s tvrdením a poukázal na to, že cena tovaru, vajíčok, je variabilná a mení sa od obdobia (leto - zima, sviatky) a dopytu po ňom.

31. Z výpovede strany sporu, žalovaného a jeho ústnych vyjadrení na pojednávaniach, súd zistil, že bol dlhodobo zamestnaný konateľom žalobcu (naposledy u žalobcu) a tiež to, akým spôsobom sa „vypracoval“ do pracovnej pozície, v ktorej pracovný pomer u žalobcu ukončil. Jeho poslednou pracovnou pozíciou a náplňou bol výkon administratívnej činnosti, ktorá bola realizovaná podľa pokynov konateľa žalobcu a bola rôznorodá (robenie „obchodu“, starostlivosť o vozový park, tvorba a dopĺňanie databáz, rôznych súborov, ktoré žalobca viedol...). Poukázal na to, že administratívnu činnosť vykonával v kancelárii spolu s minimálne dvoma ďalšími zamestnankyňami žalobcu. Všetci traja mali na starosti zákazníkov, odberateľov a aktuálne objednávky zaznačovali do databáz, tabuliek, tvorili objednávky, faktúry, dodacie listy a tie následne posúvali do skladu, aby bol tovar pripravený a rozvezený k zákazníkom. Databázy a iné tabuľky boli uchovávané v počítači, ku ktorému mali prístup minimálne oni traja (sediaci v jednej kancelárii), ale aj iní zamestnanci - vodiči, skladník, či konateľ a druhý spoločník žalobcu. Nemal vedomosť o tom, že by žalobca špeciálnym spôsobom tieto databázy chránil. Z jeho výpovede súd zistil aj spôsob tvorby ceny tovaru (viac menej súhlasné s výpoveďou žalobcu a svedka, p. X.. Q.) a tiež jeho vplyv na úpravu ceny ponúkaného tovaru podľa typu zákazníka. Žalovaný nepoprel, že mal oprávnenie s cenou tovaru hýbať, ale zdôraznil, že pohybovať sa mohol iba v hraniciach, rozmedzí určenom žalobcom, resp. jeho konateľom.

32. Žalovaný vypovedal, že po ukončení pracovného pomeru nebol dlhšie časové obdobie zamestnaný a asi po pol roku bol oslovený treťou osobou, konkurenciou žalobcu, ohľadom spolupráce. Spolupráca žalovaného s treťou osobou trvala iba 3-4 mesiace a spočívala v tom, že žalovaný oslovoval rôznych zákazníkov s ponukou tovaru a k nim prislúchajúcim služieb. Žalovaná nepoprel, že oslovil aj zákazníkov, ktorých poznal z pracovného pomeru u žalobcu a mal vedomosť, že tovar odoberajú od žalobcu. Uviedol, že cena tovaru sa mení, nie je stabilná a preto ceny tovaru, ktoré boli platné v čase skončenia jeho pracovného pomeru u žalobcu , už neboli aktuálne v čase spolupráce s treťou osobou a preto si ich musel nanovo zistiť, overiť cez všetky možné dostupné kanály (verejne prístupné informácie, internet). Poprel tvrdenie žalobcu o odcudzení databázy a poukázal na to, že začal spolupracovať s treťou osobou, ktorá už mala svoje údaje, databázy a tieto databázy žalovaný už len napr. upravoval, dopĺňal o nových zákazníkov, kupujúcich. Poukázal na to, že údaje o zákazníkoch mal v „hlave“ (zapamätal si ich pri dlhodobej spolupráci s nimi) a nikdy nepresviedčal zákazníkov spôsobom ako uviedol žalobca a teda, že žalobca končí podnikanie v tejto oblasti a nahrádza ho tretia spoločnosť, ktorú on sám reprezentuje.

33. Z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní (č.l 138, č.l.140 súdneho spisu) súd zistil, že z podnetu žalobcu bolo voči žalovanému vedené trestné konanie pre podozrenie zo spáchania zločinu zneužívania informácii v obchodnom styku podľa ust. § 265 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktoré bolo ukončené odmietnutím podnetu, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania žalovaného, či iný postup podľa Trestného poriadku a následne bola odvolacím orgánom sťažnosť oznamovateľa (právny zástupca poškodenej spoločnosti - žalobcu) zamietnutá, z dôvodu, že sťažnosť nie je dôvodná. Zo žalobcom predložených rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, Uznesenia OR PZ, Odbor kriminálnej polície, Oddelenie ekonomickej kriminality v Rožňave, sp. zn. ORP-639/OEK- RV-2013 zo dňa 13.12.2013 a Uznesenia Okresnej prokuratúry Rožňava, sp. zn. 1 Pn 716/13/8808-3 zo dňa 07.02.2014, hlavne z odôvodnenia týchto rozhodnutí súd zistil, že trestné stíhanie bolo začaté na podnet žalobcu (cez jeho právneho zástupcu), ktorý skutkovo popísal konanie žalovaného zhodne so skutkovými okolnosťami uvedenými v žalobe (odsek 2. odôvodnenia) pre podozrenie zo spáchania zločinu zneužívania informácii v obchodnom styku. Orgány činné v trestnom konaní po vykonaných výsluchoch (svedkov) mali za to, že k takémuto konaniu zo strany žalovaného (zločin zneužívania informácii v obchodnom styku) nedošlo, pretože v zmysle hmotnoprávnej úpravy obchodného tajomstva (§ 17 Obchodného zákonníka a § 271 Obchodného zákonníka) predmet obchodného tajomstva nemôže byť bežne dostupný v určitých obchodných kruhoch a skutočnosti vytýkané žalovanému sú dostupné cez verejne prístupné zdroje (internet, iné informačné zdroje). Zároveň poukázali na to, že ak by súčasťou dohody o skončení pracovného pomeru bola konkurenčná doložka o zákaze vykonávania obdobnej pracovnej činnosti po ukončení pracovného pomeru u žalobcu, tak by bola v zmysle hmotného práva (§ 17 Zákonník práce) neplatná. Obe rozhodnutia poukázali na to, že trestné konanie nenahrádza iné konania, ktorých účelom je ochrana práv a oprávnených záujmov jednotlivcov, spoločností, v oblasti obchodno-právnych, či občiansko-právnych vzťahoch a oznamovateľa, poškodeného odkázali na občianskoprávne, civilné konanie.

34. Súd, na v dokazovaní preukázané skutkové zistenia, použil nasledujúce zákonné ustanovenia:

V zmysle ust. § 1 Obchodného zákonníka, platného a účinného v čase ukončenia pracovného pomeru žalovaného so žalobcom a v čase podania žaloby (ďalej len „Obchodný zákonník“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Uvedené právne vzťahy sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

V zmysle ust. § 2 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b) Obchodného zákonníka, Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b)osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

V zmysle ust. § 5 Obchodného zákonníka, Podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

V zmysle ust. § 17 Obchodného zákonníka, predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.

V zmysle ust. § 20 Obchodného zákonníka, proti porušeniu alebo ohrozeniu práva na obchodné tajomstvo prislúcha podnikateľovi právna ochrana ako pri nekalej súťaži.

V zmysle ust. § 41 a ust. § 42 ods. 1 Obchodného zákonníka, Fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len „súťažitelia“), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti; sú však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať. Zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné konanie (ďalej len „nekalá súťaž“).

V zmysle ust. § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.

V zmysle ust. § 44 ods. 2 Obchodného zákonníka, Nekalou súťažou je najmä: klamlivá reklama, klamlivé označovanie tovaru a služieb, vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, podplácanie, zľahčovanie, porušovanie obchodného tajomstva, ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.

V zmysle ust. § 51 Obchodného zákonníka, porušovaním obchodného tajomstva je konanie, ktorým konajúci inej osobe neoprávnene oznámi, sprístupní, pre seba alebo pre iného využije obchodné tajomstvo, ktoré sa môže využiť v súťaži a o ktorom sa dozvedel: tým, že sa mu tajomstvo zverilo alebo inak stalo prístupným (napr. z technických predlôh, návodov, výkresov, modelov, vzorov) na základe jeho pracovného vzťahu k súťažiteľovi alebo na základe iného vzťahu k nemu, prípadne v rámci výkonu funkcie, na ktorú ho súd alebo iný orgán povolal, vlastným alebo cudzím konaním priečiacim sa zákonu.

V zmysle ust. § 53 Obchodného zákonníka, osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

V zmysle ust. § 81 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, platného a účinného v čase ukončenia pracovného pomeru žalovaného so žalobcom a v čase podania žaloby (ďalej len „Zákonník práce“), zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.

V zmysle čl. 35 a čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky, platnej a účinného v čase ukončenia pracovného pomeru žalovaného so žalobcom a v čase podania žaloby, Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Občania majú právo na prácu. Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň, ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní, ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci, najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času, primeraný odpočinok po práci, najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky na zotavenie, právo na kolektívne vyjednávanie.

35. Súd pri rozhodovaní aplikoval okrem ustanovení hmotného práva aj nasledujúce procesné ustanovenia:

V zmysle ust. § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

V zmysle ust. §§ 150 až 152 CSP, Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Strana môže použiť hmotnoprávnu námietku, ktorá je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

V zmysle ust. § 153 a § 154 CSP, pojednávajúce o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

V zmysle ust. § 185 ods. 1 a ust. § 186 ods. 2 CSP, Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

V zmysle ust. § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal.

V zmysle ust. § 215 ods. 1 a ust. § 217 ods. 1 CSP, Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

36. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie bolo začaté pred účinnosťou CSP, ale dokazovanie k predmetu sporu (žalobný petit po úprave v znení tak ako je uvedený v ods. 6 odôvodnenia) bolo konané po účinnosti CSP, súd preto v konaní uplatnil aj procesné ustanovenia týkajúce sa popretia skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, pretože má za to, že to nie je v neprospech strán sporu.

37. Súd poukazuje na to, že v zmysle platných procesných predpisov, sporové konanie kladie dôraz na iniciatívu strán sporu, aby preukázali svoje skutkové tvrdenia a samotný spor je vedený formou procesného útoku a procesnej obrany, pričom v zmysle ust. § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Z uvedeného vyplýva, že strany sporu majú procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania podľa citovaného ustanovenia je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Ak strana sporu nepredloží dôkazy včas, hoci tak mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo, dôsledkom sudcovskej koncentrácie konania je, že súd na takto predložené dôkazy nemusí prihliadať. Je však v právomoci súdu samostatne posúdiť a rozhodnúť, či tieto navrhnuté, predložené dôkazy vykoná a to najmä z pohľadu ich účelnosti, t.j. či ide o dôkazy, ktoré sa týkajú podstatných sporných okolností a ktoré ich pomôžu objasniť, odstrániť spor medzi stranami. Súd každý dôkaz po jeho vykonaní zhodnotí najprv jednotlivo a následne v ich súvislosti tak, aby boli odstránené sporné skutočnosti medzi stranami.

38. Predmetom sporu je vyplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 50.000,00 EUR žalovaným, z dôvodu, že po skončení pracovného pomeru u žalobcu, svojím konaním spôsobil žalobcovi škodu tak, že zneužil informácie, ktoré získal u žalobcu (z výkonu svojej pracovnej činnosti) v prospech tretej osoby, ktorá je konkurenciou žalobcu, a teda porušil obchodné tajomstvo žalobcu.

39. Súd poukazuje na to, že pojem „obchodné tajomstvo“ je vymedzený znakmi:

- jedná sa o skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom,

- ide o skutočnosti, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu,

- nie sú v príslušných kruhoch bežne dostupné,

- podnikateľ má záujem na ich utajení,

- podnikateľ ich utajenie zabezpečuje zodpovedajúcim spôsobom.

40. Obchodný zákonník poskytuje skutočnostiam napĺňajúcim znaky obchodného tajomstva právnu ochranu, ktorá vzniká momentom naplnenia všetkých zákonom predpísaných znakov, pričom tieto znaky obchodného tajomstva musia byť splnené zároveň. Ak aspoň jeden znak naplnený nie je, daná skutočnosť nepoužíva ochranu ako obchodné tajomstvo. Rovnako platí, že skutočnosti, ktoré spĺňajú znaky obchodného tajomstva, týmto obchodným tajomstvom prestanú byť, ako náhle prestanú napĺňajú hoci len jeden z predpísaných znakov. Z citovaného ustanovenia § 17 Obchodného zákonníka, podnikateľ je povinný zabezpečiť utajenie skutočností tvoriacich obchodného tajomstvo zodpovedajúcim spôsobom. V prípade ak ide o skutočnosti, s ktorými zamestnanci dennodenne prichádzajú do kontaktu, aby mohli plniť povinnosti pre zamestnávateľa (podnikateľa), je možné, aby bol tento záväzok mlčanlivosti prevzatý zamestnancom do pracovnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že je ale potom povinnosťou zamestnávateľa, aby jasne vymedzil rozsah skutočností, o ktorých má zamestnanec povinnosť zachovávať mlčanlivosť a ich utajenie zabezpečí zodpovedajúcim spôsobom.

Toto vymedzenie nesmie byť v rozpore so základnými zásadami Zákonníka práce. Ochrana proti porušeniu prislúcha podnikateľovi aj v dobe po skončení pracovného pomeru.

41. Súd poukazuje na to, že nie každý poznatok, ktorý zamestnanec získa v zamestnaní je skutočnosťou obchodného tajomstva a v prípade, ak nejde o obchodné tajomstvo, ale ide o poznatky, ktoré zamestnanec získal u zamestnávateľa v priebehu pracovno-právneho pomeru, tieto nepoužívajú právnu ochranu. Zamestnanec, resp. bývalý zamestnanec ich môže využiť i na vlastné podnikanie, hoci tým vytvorí konkurenčné prostredie voči svojmu bývalému zamestnávateľovi. Existujúci právny stav v zásade neobmedzuje zamestnanca po skončení právneho pomeru podnikať v podnikateľských aktivitách zhodných alebo obdobných s predmetom činnosti bývalého zamestnávateľa a taktiež nie je možné zmluvne obmedziť podnikateľské aktivity bývalého zamestnanca, pretože to by odporovalo Ústave SR, ktorá zakotvuje slobodu podnikania.

42. Z vykonaného dokazovania súd zistil zhodné skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovede svedkov, výsluchu strán sporu a listinných dôkazov. Za zhodné a teda nesporné skutkové okolnosti súd považuje:

a) žalovaný bol zamestnancom žalobcu v období od 1.11.2003 do 21.12.2012 a k ukončeniu pracovného pomeru došlo dohodou;

b) žalovaný v období júla 2013 spolupracoval s treťou osobou, konkurenciou žalobcu, pričom spolupráca trvala cca 4 mesiace;

c) konkurencia žalobcu podniká v rovnakom predmete činnosti (jeden z predmetov činnosti) a zaoberá sa nákupom a predajom tovaru - vajíčok v rovnakom kraji, Košickom a Prešovskom (východ Slovenska);

d) v čase rozhodovania súdu žalovaný nepracuje v oblasti, ktorá by súvisela s predmetom podnikania žalobcu a tretej osoby, konkurencie žalobcu;

e) cena tovaru, vajíčok, je veľmi variabilná, rýchlo meniaca sa a závislá aj od určitých faktorov, ktoré nie sú ovplyvniteľné človekom;

f) žalobca a tretia osoba, konkurencia žalobcu majú viacero rovnakých zákazníkov;

g) zákazníkom môžu dodávať a dodávajú tento tovar, vajíčka, aj iné spoločnosti.

43. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel dňa 1.11.2007 pracovnú zmluvu s pracovnou náplňou administratívne činnosti. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, aké pracovné činnosti žalovaný reálne pre žalobcu vykonával a s poukazom na to, že pojem „administratívne činnosti“ možno široko vykladať súd má za to, že tento reálny dokazovaním preukázaný výkon pracovnej činnosti žalovaného možno pod tento pojem subsumovať. Pri výkone svojej pracovnej náplne získal poznatky, ktoré sa týkajú obchodných partnerov žalobcu (predávajúci tovar a kupujúci tovar, vajíčka, hydinu) a taktiež cien tohto tovaru.

44. Súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tieto poznatky žalobca považoval za tak dôležité, že ich v konaní označil ako svoje obchodné tajomstvo. Súd k uvedenému dodáva, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že samotný žalobca však tieto poznatky, informácie nezabezpečoval takým spôsobom, aby mohli byť naplnené znaky skutkovej podstaty obchodného tajomstva, pretože k uvedeným poznatkom, informáciám, čiže databázam žalobcu mal prístup širší okruh osôb (skoro všetci zamestnanci žalobcu) a taktiež z dokazovania súd zistil, že informácie, ktoré žalobca považuje za dôležité sú informáciami, ktoré sú bežne dostupné cez verejne prístupné zdroje, a teda pre osoby, ktoré podnikajú v danej oblasti a taktiež aj ostatnej verejnosti, napr. zistením cez internetové prehliadače. Z uvedeného vyplýva, že informácie, ktoré žalobca označil ako obchodné tajomstvo sú informáciami, ktoré pojmovo nenapĺňajú znaky obchodného tajomstva tak ako je uvedené v odseku 41. a 42. odôvodnenia.

45. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca so žalovaným nemal podpísanú žiadnu dohodu o uchovaní obchodného tajomstva, ktorou by sa žalovaný zaviazal zachovávať obchodné tajomstvo, preto nebol povinný obchodné tajomstvo žalobcu uchovávať po ukončení pracovného pomeru so žalobcom a to aj najmä z pohľadu práva na prácu, slobodu podnikania, garantovaného žalovanému Ústavou SR. Súd uvádza, že aj v prípade, ak by takáto Dohoda o uchovaní obchodného tajomstva bola medzi stranami podpísaná, pričom obchodné tajomstvo by bolo pojmovo vymedzené tak, ako uviedol žalobca v žalobe a na pojednávaniach a týkalo sa nákupných cien tovarov, obchodno - dodávateľských vzťahov, výšky rabatu, tak s poukazom na hore uvedené (odsek 46. odôvodnenia) by ich súd považoval za skutočnosti nepodliehajúce obchodnému tajomstvu, pretože sú verejne dostupné a skutočnosti vyplývajúce z obchodno-dodávateľských vzťahov sú skutočnosťami, ktoré si iný podnikateľ, napr. tretia osoba, konkurencia žalobcu môže bežne zistiť v rámci svojej podnikateľskej činnosti (oslovenie potencionálnych zákazníkov - rôzne predajne potravín, školské zariadenia, reštaurácie...).

46. Na záver súd uvádza, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že cena tovaru, s ktorým obchoduje tak žalobca ako aj jeho konkurencia (tretia osoba s ktorou krátkodobo spolupracoval žalovaný) nie je stabilná a viac menej na jej výšku vplývajú aj iné faktory. Súd uvádza, že žalovaný začal spolupracovať s treťou osobou, konkurenciou žalobcu až po určitom časovom období (po 6 mesiacoch) a teda databázy žalobcu, o ktorých mal vedomosť pri ukončení pracovného pomeru u žalobcu (poznatky získané z pracovnej činnosti) boli čiastočne neaktuálne.

47. Súd poukazuje aj na rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní (odsek 35. odôvodnenia), ktoré taktiež konanie žalovaného, pri preverovaní podnetu žalobcu, nepovažovali za úmyselné konanie, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného zločinu zneužívania informácii v obchodnom styku podľa ust. § 265 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

48. Na základe uvedeného súd žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a rozhodol tak, že ju zamietol, ako je uvedené v I. výroku výrokovej časti tohto rozsudku.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. Vzhľadom k tomu, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol, v konaní bol úspešný žalovaný, ktorému súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, tak ako to uviedol v II. výroku výrokovej časti tohto rozsudku, ktoré bude povinný nahradiť žalobca vo výške, o ktorej v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku, súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( § 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).