Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-126-2017.pdf
PDF · 127.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Csp/126/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou právnej veci žalobcu: R Collectors, s.r.o., so sídlom: Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: C. Š., O.. XX.XX.XXXX, V.: XXX XX F., N. XX o zaplatenie o zaplatenie sumy 1410,49 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 393,06 eur s 5,15% úrokom z omeškania ročne od 11.04.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd konanie v časti týkajúcej sa sumy 205 eur z a s t a v u j e .
III. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
IV. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 27.12.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1410,49 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 25,5 % ročne z dlžnej sumy ako aj s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 30.03.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobca dôvodil žalobu skutkovými tvrdeniami a to tým, že so žalovaným ako dlžníkom dňa 10.04.2013 uzavrel zmluvu o úvere č. 8893392013 , na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1500 eur, ktorý sa zaviazal vrátiť v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere, výška každej splátky, vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok úveru je zrejmá z predpisu splátok. V dobe od uzatvorenia zmluvy žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v časti zaplatené splátky listiny, aktuálny stav úveru. V zmysle obchodných podmienok pre úver, ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky, veriteľovi vzniká nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Žalobca pred zosplatnením úveru aplikoval voči žalovanému postup podľa § 53 ods. 9 OZ a zaslal žalovanému upozornenie pred zosplatnením úveru, v ktorom bol oboznámený s tým, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti pohľadávka žalobcu. Žalovaný úhradu pohľadávky nevykonal do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia banky, žalobca pristúpil k zosplatneniu. K zosplatneniu došlo 30.03.2015. Pripojil špecifikáciu zmluvných a sankčných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Na základe výzvy súdu na doplnenie žaloby s použitím ustanovenia § 132 C.s.p. o skutočnosti, o ktoré opiera svoje nároky, z ktorých vyplývajú nároky v časti uplatneného nároku na zaplatenie žalovaných súm, z čoho pozostáva žalovaná suma, konkrétne z akých jednotlivých súm, akým titulom, kedy, na základe čoho boli splatné, akým matematickým spôsobom boli tieto sumy vyčíslené, žalobca nereagoval. Podaním doručeným súdu dňa 07.05.2019 žalobca vzal žalobu sčasti späť týkajúcej sa sumy 205 eur, ktorú žalovaný zaplatil od 29.10.2018 do 150.2.2019 a žalobca započítal na zaplatenie istiny. Navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1205,49 eur, zmluvný úrok vo výške 25,50% ročne zo sumy 1410 eur od 31.03.2015 do 28.10.2018, zo sumy 1369,49 eur od 29.10.2018 do 14.11.2018, zo sumy 1328,49 eur od 15.11.2018 do 13.12.2018, zo sumy 1287,49 od 14.12.2018 do 14.01.2019, zo sumy 1246,49 eur od 15.01.2019 do 14.02.2019, zo sumy 1205,49 eur od 15.02.2019 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania 5,15% ročne z uvedených súm a dátumov omeškania, náhradu trov konania.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 14.05.2019. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil zástupca žalobcu s ospravedlnením a žalovaný, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil. Súd postupom podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec v ich neprítomnosti.
5. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to žalobou, zmluvou o úvere č. 8893392013, obchodnými podmienkami pre Poštovú banku, podacím hárkom č. EPH004186211 , sadzobníkom poplatkov, aktuálnym stavom úveru, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 16.03.2015 s jej doručenkou, výzvou zo dňa 30.03.2016, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalobca dňa 10.04.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1500 eur a tento mal zaplatiť v 72 mesačných splátkach po 41 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 225,20 %. Dátum prvej platby bol dohodnutý do 10.05.2013, dátum ďalšej platby k 10.dňu v mesiaci s tým, že dátum konečnej splatnosti bol uvedený 10.04.2019. RPMN v zmluve bola uvedená vo výške 28,70 % a priemerná RPMN vo výške 26,96 %. Celková výška nákladov podľa zmluvy mala byť vo výške 1.433,49 eur. Žalovaný podľa aktuálneho stavu úveru ku dňu 30.11.2017 zaplatil žalobcovi sumu 901,94 eur. Žalobca listom zo dňa 16.03.2015 oznámil žalovanému, že neuhradil svoje záväzky voči veriteľovi a v zmysle § 53 ods. 9 OZ upozornil žalovaného, že ku dňu 13.03.2015 je pohľadávky banky vyplývajúca zo zmluvy viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 420,01 eur a vyzval žalovaného na zaplatenie v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia. V prípade, ak nedôjde k úhrade záväzku, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 OZ a vyhlásiť úver predčasne splatným. Podľa podacieho hárka bol zásielka podaná na poštu 16.03.2015. Podľa výzvy zo dňa 30.03.2015 žalobca oznámil žalovanému predčasnú splatnosť pohľadávky k 30.03.2015 v dlžnej sume 1894,30 eur, na zaplatenie ktorej vyzval žalovaného do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. O podaní zásielky na poštovú prepravu nepredložil žalobca žiaden dôkaz. Okrem uvedenej sumy žalovaný podľa skutkových tvrdení zaplatil od 29.10.2018 do 15.02.2019 formou splátok sumu 205 eur.
7. Uznesením zo dňa 22. februára 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2019 súd pripustil, aby do konania namiesto dovtedajšieho žalobcu Poštová banky, a.s. vstúpila spoločnosť hore označeného žalobcu na základe postúpenia pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávok č. I/2018 zo dňa 06.08.2018.
8. Súd posúdil nárok žalobcu uplatnený žalobou v zmysle právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia zmluvy o úvere.
9. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
15. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) c) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
17. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
19. Podmienky v zmluve a teda aj jej obligatórne náležitosti musia byť formulované jasne a zrozumiteľne, to znamená, že podmienka pre spotrebiteľa musí byť zrozumiteľná nielen z gramatického hľadiska, aleže zo zmluvy musí jasne vyplývať aj konkrétne fungovanie mechanizmu, ktorého sa dotknutá podmienka týka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú. (viď rozhodnutie SD EÚ C-26/14).
20. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu zmluvné podmienky upravené touto spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie ako vyplýva z citovaných ustanovení. Ustanovenie § 54 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
21. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica).
22. Ustanovenia § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník) , ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky vy sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je dôsledkom transpozícii čl. 8 Smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku.
23. V rámci vykonaného dokazovania uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere má súd za to, že sa jedná o formulárovú zmluvu zo dňa 10.04.2014, ktorá nezodpovedá požiadavkám kladeným na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v rámci ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť uzatvorená písomné a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
24. Spotrebiteľská zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť stanovenú zákonom podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobca resp. jeho právny predchodca ako dodávateľ mal zákonnú povinnosť uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere túto náležitosť a to pod sankciou považovania úveru za bezúročný a bez poplatkov. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku, príp. porovnať s inými ponukami na trhu (napr. uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).
25. Na tomto právnom závere nič nemení ani právny názor a závery, ktoré prijal Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-42/2015 zo dňa 09.11.2016.
26. V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
27. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení Smernice. Zákon o spotrebiteľských úveroch v citovaných ustanoveniach, nad rámce Smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.
28. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch sa tak líši od požiadavky Smernice, keď ide nad rámec Smernice a jednoznačne vyžaduje vyjadrenie jednak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozhodnutiami krajských súdov a Najvyššieho súdu SR. V zmysle tejto judikatúry je uvedené ustanovené potrebné vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok iných poplatok, inak sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
29. Právna doktrína (závery teoretikov, vrátane odborných článkov) upriamuje pozornosť súdov pri právnej úprave platnej a účinnej v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy na nemožnosť priamej aplikácie rozhodnutia ESD v rozhodovacej činnosti súdov, ako aj na nemožnosť priamej aplikácie článkov Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES, pokiaľ ide o reguláciu konkrétnych práv a povinností sporových strán, ktorú sú fyzickými alebo právnickými osobami.
30. V tomto smere práve doktrína poukazuje na to, že smernice vydané Európskym parlamentom a Radou ako zdroj komunitárneho práva nie sú priamo aplikovateľné na vnútroštátnu reguláciu práv a povinností individuálnych subjektov (fyzických a právnických osôb) a účinok smernice možno dosiahnuť len prostredníctvom tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátneho právneho poriadku, eventuálne aj v súčinnosti s výkladom, ktorý prinášajú rozhodnutia ESD. 31. V tejto súvislosti však treba konštatovať, že ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. (najmä ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy) sú natoľko striktné, že ich nemožno preklenúť ani uvedeným eurokonformným výkladom uvedenej smernice a akceptovaním východísk, ktoré prináša rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie. Na tomto mieste treba totiž zdôrazniť striktnosť a jednoznačnosť tohto ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré vyžaduje jednoznačnú špecifikáciu rozčlenenia splátky na časť pripadajúcu na zaplatenie istiny, úrokov, prípadne poplatkov, vrátane prípadného poradia, ktorým sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Samotný žalobca nepopiera, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou tieto náležitosti nespĺňa, pretože táto zmluva obsahuje údaj o výške splátky, o počte mesačných splátok a termíne splatnosti každej splátky, vrátane konečnej splatnosti úveru, avšak neobsahuje špecifikáciu v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch ( ZoSÚ ) jednotlivých častí splátky (t.j. istina, úrok a poplatky). Ako bolo vyššie naznačené, uvedenú striktnosť citovaného zákona nemožno za daných okolností pri jednoznačnom znení tohto zákona slovenského právneho poriadku preklenúť ani tzv. eurokonformným výkladom tohto zákonného ustanovenia.
32. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 odsek 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 odsek 2 písm. k) uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy bolo aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny splátok sa viažu ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade zmluva o úvere, ktorá je predmetom tohto konania uvedené náležitosti nespĺňa. 33. V súlade s § 220 ods. 2 C.s.p., súd zohľadňuje aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej, súd poukazuje na to, že judikatúra vyšších súdov v otázke jeho aplikácie ja odlišná. Preto súd odkazuje na hore citované ustanovenie § 54 ods. 2 OZ a najmä na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí NS SR sp.zn. 4Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.
34. Súd vzhľadom na uvedené pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe súdov sa priklonil k tej, ktorá uprednostňuje výklad sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší. Princíp ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho poriadku. V tejto súvislosti sú poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí NS SR sp.zn. 6Cdo 1/2012, podľa ktorého „princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa“.
35. V súvislosti s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ v právnej veci C-42/15 súd poukazuje na aplikačnú prax a rozhodnutia súdov napr. KS v Prešove sp.zn. 21Co/104/2016 zo dňa 30.03.2017, sp.zn. 1Co/2/2017 zo dňa 28.06.2017, sp.zn. 16Cp/7/2017 zo dňa 24.07.2017, sp.zn. 10Co/88/2017, sp.zn. 22Co/34/2017, KS v Trenčíne sp.zn. 27Co/36/2017 zo dňa 28.02.2017, Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11kCo/164/2017 zo dňa 27.06.2017, Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/127/2017.
36. Súd má za to, že uzavretá zmluva o úvere neobsahuje ani ďalšiu obligatórnu náležitosť a to podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Zmluva o úvere obsahuje údaj o výške úveru, mesačnej splátke, počte splátok, celkovej výšky nákladov, ale uvedený údaj absentuje. Pri splatení úveru v splátkach 72 x 41 by žalovaný zaplatil celkom sumu 2952 eur. Pri spočítaní výšky úveru a celkovej výšky nákladov 1500 + 1433,49 predstavuje celková čiastka, ktorú by mal zaplatiť sumu 2933,42 eur. Ktorá suma je nižšia než skutočná výška sumy, ktorú sumu mal žalovaný zaplatiť formou splátok (2952 eur). Takto bola nesprávne stanovená výška nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a tým aj nesprávne určená celková výška, ktorú musí žalovaný zaplatiť tak, ako to definuje citované ustanovenie zákona, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume na zaplatenie nad poskytnutú sumu úveru. Tieto údaje sú významné aj pre následné vypočítanie RPMN.
37. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí, resp. ich nesprávne určenie v zmluve, súd považoval poskytnutý úver žalobcom žalovanému ako spotrebiteľovi za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch.
38. Za daného právneho posúdenia bol potom žalovaný povinný vrátiť žalobcovi sumu poskytnutého úveru 1500 eur. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný plnil len čiastočne bez uvedenia výšky sumy, ktorú skutočne žalovaný na splatenie úveru zaplatil. Z pripojeného listinného dôkazu - aktuálny stav úveru ku dňu 30.11.2017 mal súd preukázané, že boli zaúčtované zaplatené splátky po 41 eur (71,32; 10,62) od 10.05.2013 do 10.11.2017 celkom v sume 901,94 eur. Okrem tohto plnenia žalovaný zaplatil v splátkach od 29.10.2018 do 15.02.2019 sumu 205 eur, teda celkom plnil v sume 106,94 eur (901,94 + 205), ktorú sumu súd odpočítal od poskytnutého úveru 1500 eur a zostala na zaplatenie suma 393,06 eur. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť túto sumu a vo zvyšku žalovanej sumy žalobu žalobcu zamietol.
39. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto súd priznal žalobcovi zaplatenie úroku z omeškania, ktorého výšku uplatnil v súlade so zákonom a vykonávacím predpisom. Žalobca v konaní nepreukázal skutkové tvrdenia o omeškaní sa žalovaného s plnením peňažného dlhu od 31.03.2015, dňom nasledujúcim po dni zosplatnenia úveru 30.03.2015. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 (zaplatenie celej splátky) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd má za to, že neboli splnené podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, keď upozornenie o využití možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti bolo vypracované dňa 16.03.2015 a dané na poštovú prepravu dňa 16.03.2015 podľa podacieho hárka. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti bolo vypracované dňa 30.03.2015, bez preukázania jeho podania na poštovú prepravu. Z týchto skutočností vyplýva, že nebola dodržaná lehota najmenej 15 dní od upozornenia na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Tento právny úkon je potom pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ neplatným právnym úkonom. Súd preto má za to, že predčasná splatnosť úveru nebola vyhlásená a úver sa stal splatným 10.04.2019 a omeškanie žalovaného ako dlžníka začalo dňom 11.04.2019. Z uvedeného dôvodu potom súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od uvedeného dátumu a vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol.
40. Súd zamietol žalobu v uplatnenom nároku na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 25,50% ročne zo žalovaných súm z dôvodu, že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania. Súd poukazuje už na konštantnú judikatúru vyšších súdov, od ktorej nebol dôvod sa odkloniť. Najmä súd poukazuje na rozhodnutie NS SR v rozhodnutí R 59/1998 sp. zn. 1Cbo/143/98, KS v Prešove č.k. 29C/131/2011-127, ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012 z 18.09.2012. K záverom súdov, že ... pokiaľ veriteľ pristúpil k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru“, Ústavný súd SR nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, keď krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z úveru a úrokmi z omeškania ako aj otázku, preto zmluvný úrok patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu. Okrem toho súd v tomto konaní predbežne posúdil zosplatnenie úveru ku dňu 30.05.2015 za neplatné a úver sa stal splatným podľa dohodnutých podmienok 10.04.2019.
41. Vzhľadom k tomu, že žalobca skôr než začalo pojednávanie vzal žalobu späť v časti týkajúcej sa sumy 205 eur, súd konanie v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil.
42. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
44. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z úspechu strán v konaní, keď žalobca bol úspešný v 42,40% vrátane časti zastavenia konania pri procesnom zavinení zastavenia konania žalovaným. Žalovaný bol úspešný vo výške 57,60%. Čistý úspech žalovaného v spore predstavoval 15,20%. Žalovaný bol v spore pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a z obsahu spisu mu žiadne trovy v spore nevznikli.
46. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
47. Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania žalovanému princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom . Súd vychádzal z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, že v súlade s čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Súd preto žalovanému ako čiastočne úspešnej strane v konaní nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).