Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-3CbZm/1091/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Dašou Štefánikovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: F. Z., r.č. XXXXXX/XXXX, L. XXX, L., zastúpená JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom, Hviezdoslavova 4, Rožňava, o zaplatenie zmenkovej sumy 19.810,20 eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti 11.345,40 Eur , v úroku 6% ročne zo sumy 11.345,40 Eur od 07.09.2015 do zaplatenia a v zmenkovej odmene 24,29 Eur z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 59,02 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.10.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 19.810,20 eur s 6% ročným úrokom z tejto sumy od 07.09.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 66,03 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom vlastnej zmenky, vystavenej žalovanou dňa 16.10.2014, znejúcej na zmenkovú sumu 19.810,20 eur, splatnej dňa 06.09.2015. K žalobe pripojil prvopis zmenky.

2. Žalobca písomným podaným doručeným súdu dňa 22.04.2016 žalobu doplnil a zároveň vzal žalobu späť v zmenkovej sume 1846 eur z dôvodu, že žalovaná po splatnosti zmenky túto sumu postupne uhradila a v sume 7286,40 eur zodpovedajúcej zmluvným sankciám.

3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 14.03.2017 sa k žalobe vyjadrila žalovaná, v ktorom v prvom rade namietla miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Bratislava V. Zároveň trvala na to, že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor. Mala za to, že pri uzatváraní zmluvy zabezpečenej blankozmenkou, nekonala ani v rámci obchodnej, ani podnikateľskej činnosti, o čom svedčí podľa nej jej označenie nielen v samotnej zmluva, na základe ktorej sa jej mali poskytnúť nejaké financie, pričom je označená menom a priezviskom, hlavne však jej rodným číslom a bydliskom. Poukázala na to, že žalobca jej nikdy neposkytol takú sumu financií, na ktorú sa zmenka vystavila. Navrhovateľovi ako právnická osoba, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie rôznych úverov, muselo byť zrejmé, že jej poskytuje spotrebiteľský úver a že za poskytnutú službu nemôže požadovať neadekvátne protiplnenie. Navrhovateľ uvádzal, že jej mal poskytnúť úver vo výške 13.248 eur, avšak z tejto jej mala byť odpočítaná suma 9248 eur titulom úrokov za celú dobu poskytnutia úveru a táto sa jej nevyplatila na základe započítania. mala za to, že takýto postup je zneužitím postavenia slabšieho účastníka zmluvy a jeho finančnej tiesne. Poukázala na nepomer výšky úveru a zmluvnej odmeny. Tiež zdôraznila, že nikdy nepotrebovala žiadne peniaze na výkon jej podnikateľskej činnosti. Doklad o tom, že podniká bolo potrebné doložiť preto, aby vydokladovala, že nie je nezamestnaná a predložením daňového priznania sa dokladovali jej príjmy. To ale neznamená, že by úver vybavovala ako podnikateľ. Pokiaľ by potrebovala financie na výkon jej podnikateľskej činnosti, určite by o úver nežiadala na Slovensku, keď podniká v Rakúsku. Ak sa v žiadosti o úver uvádza niečo iné, boli to skutočnosti, ktoré uviedla osoba konajúca za navrhovateľa a tým účelom, aby sa docielilo poskytnutie financií. Zároveň namietla, že neboli započítané všetky platby, ktoré realizovala v prospech žalobcu.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý v zásade poprel spotrebiteľský charakter zmluvy o revolvingovom úvere. Už zo znenia čl. 1 ods. 1 zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že na základe zmluvy poskytuje veriteľ v prospech dlžníka peňažné prostriedky pre účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaná pristúpila k zmene rétoriky až v okamihu, keď v dôsledku omeškania so splácaním záväzkov sa stali splatnými všetky jeho záväzky zo zmluvy a došlo k podaniu žaloby na príslušný súd. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný ju uzatváral ako podnikateľský subjekt konajúci pod obchodným menom F. Z., miesto podnikania/sídlo E. XX, L., zapísaná v rakúskom živnostenskom registri. Žalovaná od začiatku vystupovala ako podnikateľský subjekt už pri podaní žiadosti o úver, pripojila potrebné listiny na schválenie úveru, ktorými sa rovnako preukazovala ako podnikateľka. Žalovaná obsah zmluvy ani následne nespochybňovala, pričom správanie zmluvných strán po uzavretí zmluvy je tiež určitým dôkazom o tom, čo strany pri uzavretí zmluvy zamýšľali a čo jej uzavretím sledovali. Tiež dodal, že zmluvné strany sa dohodli na vzájomnom započítaní vzájomných pohľadávok, t.j. na jednej strane práve dlžníka na poskytnutie úveru a tomu zodpovedajúcemu právu veriteľa na strane druhej požadovať zaplatenie dohodnutého úroku za jeho poskytnutie formou započítania, pričom žalovaná za dohodnutých podmienok zmluvu podpísala a pristupovala k splácaniu úveru. žalovaná svoj záväzok uznala čo do dôvodu aj výšky, suma zmluvnej odmeny bola rozpočítaná do výšky jednotlivých splátok úveru a za tejto vedomosti pokračovala v splácaní.

5. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to: zmenkou, Zmluvou o revolvingovom úvere č. 203571-73585 so splátkovým kalendárom, žiadosťou o úver, daňovým priznaním žalovanej za rok 2013. Žalovaná navrhla od žalobcu vyžiadať históriu platieb z dôvodu, že mala za to, že došlo k úhrade už celej pohľadávky.

6. Žalobca podaním zo dňa 13.05.2019 vzal žalobu čiastočne späť a to v sume 2.213 eur zodpovedajúcej splátkam uhradeným po doplnení a zmene návrhu na začatie konania. Zároveň na pojednávaní konanom dňa 14.05.2019 zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedla, že vykonáva prácu opatrovateľky v zahraničí, pričom na výkon tejto práce nepotrebuje žiadne finančné prostriedky vynaložiť, a teda nepotrebovala peňažné prostriedky na výkon podnikateľskej činnosti. Mala za to, že aj z hľadiska daňového by bolo žiaduce, aby si podnikateľský úver vybavila v zahraničí, nakoľko úver vybavený na Slovensku nemohla zahrnúť do daňového účtovníctva. Ďalej poukázala na to, že zo zmluvy vyplýva, že nebola označená IČOm ani DIČ-om, ani sídlom, je označená iba rodným číslom. Pokiaľ ide o daňové priznanie požadované žalobcom pri uzavretí zmluvy, toto bolo požadované z dôvodov, či má žalovaná príjem a nie za účelom získania peňažných prostriedkov na výkon podnikateľskej činnosti. Zároveň žiadala zabezpečiť od žalobcu históriu platieb, nakoľko mala za to, že už bolo všetko uhradené. tento návrh na dôkaz súd zamietol z dôvodu, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania úhrad realizovaných na zmenkovú sumu je na zmenkovom dlžníka a nemožno toto dôkazné bremeno prenášať na žalobcu.

7. Z prvopisu zmenky, označenej číslom zmluvy 203571-73585, súd zistil, že ju žalovaná vystavila v Rožňave dňa 16.10.2014 a zaviazala sa zaplatiť na rad žalobcu dňa 06.09.2015 v Bratislave zmenkovú sumu 19.810 eur, bez protestu.

8. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).

9. Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že zaviazanosť žalovanej zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Kauzálnym vzťahom zmenky bola zmluva o revolvingovom úvere č. 203571-73585, ktorú žalobca uzavrel so žalovanou, s uvedením živnostenského registra Rakúskej republiky, v ktorom je zapísaná ako živnostníčka. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka. V žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 09.10.2014 žalovaná uviedla účel čerpania úveru - investičný (A). Súd dospel k záveru, že kauzálny vzťah nie je spotrebiteľským vzťahom, keď už v čl. 1 ods. 1 Zmluvy o revolvingovom úvere je deklarované, že veriteľ poskytne dlžníkovi finančné prostriedky na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti.

10. V konaní nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o revolvingovom úvere. Zabezpečenie blankozmenkou je dojednané v bodoch 5.2. až 5.6. zmluvy, obsahom ktorých je aj dohoda oprávňujúca na vyplnenie blankozmenky.

11. Podľa bodov 5.2. až 5.4. zmluvy o revolvingovom úvere vystavil žalovaný blankozmenku, t. j. zmenku bez uvedenia sumy a dátumu splatnosti, a odovzdal ju žalobcovi ako zabezpečenie. Žalobca bol oprávnený v blankozmenke vyplniť chýbajúce údaje v prípade, ak sa žalovaný dostane do omeškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku zo zmluvy. Zmenkovú sumu mohol žalobca doplniť až do výšky všetkých jeho pohľadávok zo zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami uloženými podľa čl. 12. zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky.

12. Žalovaná poukazovala na nepomer výšky zmluvnej odmeny a reálne poskytnutého úveru. Za poskytnutie úveru bola v bode 4.1 zmluvy dojednaná zmluvná odmena vo výške 9248 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky zmluvných strán sa v zmysle bodu 9.1 zmluvy započítali ku dňu poskytnutia úveru a to tak, že proti pohľadávke žalovaného za poskytnutie úveru vo výške 13248 eur sa započítala pohľadávka žalobcu na zmluvnú odmenu vo výške 9248 eur.

13. Predmetom konania je zaplatenie zmenky, ale keďže zmenka bola vystavená na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy a žalobca je prvým majiteľom zmenky, má žalovaný ako vystaviteľ vlastnej zmenky právo v zmysle čl. I. § 17 zmenkového zákona vznášať kauzálne námietky bez toho, aby preukázal, že žalobca konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jeho škodu. Námietka spochybňujúca výšku úroku, t.j. odmeny za poskytnutie úveru, dojednanej medzi žalobcom a žalovaným v zmluve o úvere, patrí k tzv. kauzálnym námietkam. Súd sa preto musel vysporiadať so skutočnosťou, že sa odmena (úrok) stala splatnou už ku dňu poskytnutia úveru a zaplatená bola započítaním vzájomných pohľadávok, v dôsledku čoho žalobca vyplatil žalovanej len rozdiel 4000 eur.

14. Zmluvou o revolvingovom úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 13248 eur a dlžník sa zaviazal úver splatiť v 48 mesačných splátkach po 276 eur podľa splátkového kalendára. Súčasne sa dlžník v bode 4.1 zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu 9248 eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Odmena mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 9.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru, takže žalobca v skutočnosti žalovanej vyplatil len sumu 4000 eur.

15. Vzťah strán sporu je obchodnoprávny a zmluvu o revolvingovom úvere uzavreli podľa § 497 a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ). Pre obchodno-právne vzťahy platí princíp zmluvnej voľnosti. Ustanovenia Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch majú dispozitívnu povahu a účastníci zmluvného vzťahu sa od nich môžu odchýliť, pokiaľ z § 263 ObZ nevyplýva opak.

16. Podľa § 497 ObZ sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Vzhľadom na ustanovenie § 263 ObZ sa mohli účastníci zmluvy odchýliť od úpravy uvedenej v § 503 ObZ a dojednať si, že sa úroky stávajú splatnými ku dňu poskytnutia peňažných prostriedkov a budú zaplatené započítaním.

18. Napriek tomu dospel súd k záveru, že účelom tohto dojednania bolo obísť zákon. V dôsledku započítania úroku ku dňu poskytnutia úveru žalobca reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky len vo výške 4000 eur. Dôvody takejto konštrukcie sú zjavné: ročný úrok 9248 eur z úveru 13248 eur predstavuje pri dobe splácania 48 mesiacov 17,45 %, ale z úveru 4000 eur už úrok 9248 eur predstavuje 57,80 %, teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami za úvery. Takýto úrok je nedovolený, zvykne sa označovať tiež ako úžernícky a sankcionovaný je neplatnosťou jeho dojednania.

19. Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo na dohodnutý účel. V tomto duchu postráda akúkoľvek logiku úverovanie, podľa ktorého podstatnú časť úveru inkasuje veriteľ už v deň poskytnutia úveru. Z fakticky poskytnutého úveru žalobca inkasuje už prvý deň viac ako polovicu sumy, ktorá je uvedená ako predmet zmluvy v úvodných ustanoveniach zmluvy o úvere. V danom prípade suma, ktorá predstavuje zmluvnú odmenu z celkovej sumy údajne poskytnutého úveru predstavuje približne 57,80%. Ak teda ide o zmluvnú odmenu potom odmena resp. odplata za úver v rozsahu 57,80% zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet dôvod na iné, ako úžerné označenie takýchto úrokov. Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Žalobca si bol vedomý, že výška dojednaného úveru nezodpovedá jeho reálnej hodnote, keďže sám v článku 12. úverovej zmluvy zaviedol pojem „nominálna výška úveru“, ktorá má byť základom pre výpočet zmluvných pokút. Na jednej strane žalobca znížil svoje obchodné riziko tým, že dlžníkovi reálne prenechal len časť prisľúbených peňažných prostriedkov, na druhej strane zaťažil dlžníka záväzkami, ktoré sú neúmerné k reálnej výške poskytnutého úveru.

21. Dojednanie určitej peňažnej sumy, ktorú veriteľ poskytne dlžníkovi a výška úroku sú podstatné náležitosti úverovej zmluvy. Žalobca zámerne pri ich dojednávaní využil princíp zmluvnej voľnosti, do zmluvy zakomponoval ustanovenia, ktoré sú síce zákonom dovolené, ale v konečnom dôsledku tým sledoval, aby zákon dodržaný nebol. Svojim obsahom a účelom tak zmluva o revolvingovom úvere obchádza zákon a je s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

22. Žalovaná poukázala na reálne poskytnutú výšku úveru a na skutočnosť, že vzhľadom na okolnosti za akých bola uzatvorená zmluva a s poukazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, ktoré zakazuje zneužitie práva, nemôže byť poskytnutá právna ochrana takému výkonu práva, ktorý odporuje poctivému obchodnému styku. Na základe týchto skutkových tvrdení súd, s prihliadnutím na obsah zmluvy, najmä jej ustanovení o „nominálnej“ výške úveru, zmluvnej odmene a vzájomnom započítaní pohľadávok, právne posúdil zmluvu o revolvingovom úvere ako neplatnú pre obchádzanie zákona.

23. Keďže zmenka zabezpečovala záväzky žalovaného z neplatnej zmluvy, súd žalobu v jej nespäťvzatej časti zamietol. Vo zvyšnej časti konanie vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2 CSP zastavil.

24. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca vzal žalobu späť v časti zmenkovej sumy pozostávajúcej z uplatňovaných zmluvných sankcií vo výške 7286,40 eur a v časti zmenkovej sumy vo výške 4059 eur, ktorú žalovaná žalobcovi po splatnosti zmenky uhradila. Späťvzatie žaloby bolo teda čiastočne odôvodnené neskorším správaním žalovanej, ktorá sa zachovala v zmysle žalobnej požiadavky a žalobcovi po podaní žaloby uhradila sumu 4059 eur, v tejto časti teda nesie zodpovednosť na zastavení konania žalovaná. Zároveň zastavenie konania bolo čiastočne zavinené aj žalobcom, ktorý vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu v časti zmenkovej sumy zodpovedajúcej zmluvným sankciám vo výške 7286,40 eur, v tejto časti teda nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca, v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. Vo zvyšnej časti mala úspech žalovaná. V konečnom dôsledku tak možno konštatovať, že žalovaná mala úspech vo výške 79,51 % (v časti v ktorej bola žaloba zamietnutá a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené pre zavinenie žalobcu) a neúspech vo výške 20,49 % (v časti, v ktorej bolo konanie zastavené pre zavinenie žalovanej). Pomerný úspech žalovanej tak predstavuje 59,02 %.

25. O výške náhrady trov konania žalovaného bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.