Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/126/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Exipo, s.r.o., Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 44 873 441, zast. JUDr. Peter Homola, advokát, Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 42 414 725 proti žalovanej J. Q., nar. X. X. XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, S., o zaplatenie 95,71 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 56,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 14,10 eur od 25.08.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 14,10 eur od 24.09.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 14,10 eur od 24.10.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 14,10 eur od 24.11.2015 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 24. 8. 2018 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 95,71 eur, príslušných úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.

Z obsahu žaloby vyplýva, že jeho právny predchodca, spoločnosť Slovanet, a.s., Záhradnícka 151, Bratislava, IČO: 35 765 143, uzatvoril so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb č. E. zo dňa 4. 3. 2014, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť jej objednané a zakúpené služby a žalovaná sa zaviazala platiť dohodnutú cenu za poskytovanie služieb.

Súčasťou Zmluvy bol Cenový výmer č. 109/2013, ktorý upravoval platobné podmienky a cenu za poskytované služby a v bode 1.8.1. aj zmluvnú pokutu. Žalovaná vyjadrila súhlas s dohodnutou zmluvnou pokutou za porušenie povinnosti uhrádzať mesačný poplatok riadne a včas a to podpisom cenového výmeru. Účelom zmluvnej pokuty je motivovať dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t. j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inými

slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súd ČR v rozsudku zo dňa 27. 11. 2003 sp. zn. 33Odo/794/2002, rozsudok Najvyššieho súd SR zo dňa 30. 9. 2008 sp. zn. 2Cdo/172/2007, rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 6. 4. 2017 sp. zn. 7Cb/8/2015.

Nárok na poplatok za upomienku vyplýva z článku 4.1 Cenníka verejnej elektronickej komunikačnej služby sprostredkovania prístupu do siete internet - Doplnkové služby.

Na základe uvedeného si žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená Zmluvou zo dňa 21. 9. 2016, podanou žalobou uplatnil sumu 56,40 eur titulom poplatkov za telekomunikačné služby, sumu 2,40 eur titulom poplatkov za upomienky a sumu 36,91 eur titulom zmluvnej pokuty. Súčasne si uplatnil aj úrok z omeškania podľa splatnosti jednotlivých faktúr a náhradu trov konania.

2. Dňa 10. 12. 2018 žalobca súdu doručil podanie, v ktorom doplnil žalobu a v ktorom trval na podanej žalobe v celom rozsahu, t.j. vrátane zmluvnej pokuty a poplatkov za upomienky s odkazom na všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy v zmysle ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z..

Poplatok za upomienku má v predmetnom vzťahu úlohu „sankcie“, ktorú si môže podnik uplatniť v prípade nedodržania zmluvných podmienok zo strany záujemcu. Záujmom podniku je teda docieliť, aby spotrebiteľ zaplatil za poskytnutú službu. Poplatok za upomienku je v tomto prípade potrebné považovať za jeden z nástrojov, ktorým je takéto konanie možné docieliť. Výška predmetného poplatku, na rozdiel od výšky poplatkov za upomienky vystavované bankami v obdobných prípadoch, pritom len reflektuje administratívne náklady postupcu súvisiace s vystavením a so zasielaním upomienky, pričom zdôrazňujeme, že upomienky boli zasielané v prvom rade poštou, ako aj formou e-mailu a SMS správy. Upomienky neboli zasielané spolu s faktúrami, keďže upomienky boli zasielané v iné dni ako faktúry. Záujmom spotrebiteľa je, aby mu naďalej dodávateľ poskytoval zmluvne dohodnuté plnenie, t. j. zotrvať v zmluvnom vzťahu s dodávateľom. Odstúpením od zmluvy zo strany dodávateľa dôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu a tým pádom aj k ukončeniu poskytovania služby. Vystavením poplatku za upomienku postupca upozornil zákazníka (spotrebiteľa) na skutočnosť, že predchádzajúce faktúry neboli uhradené. Žalobca zároveň poukazuje na položku „Poplatok za upomienku“, v žalovaných faktúrach. Za každou takouto položkou je uvedené číslo faktúry/dokladu, ktorá nebola riadne a včas uhradená (upomienkové doklady v tomto prípade odkazujú aj na čísla faktúr, ktoré nie sú predmetom tohto konania). Spotrebiteľ tak mal podrobný prehľad o tom, ktoré faktúry ešte nezaplatil. Právny predchodca Žalobcu, spoločnosť Slovanet, a. s. nedisponuje predmetnými upomienkami, pretože archivovanie všetkých vystavených upomienok v priebehu celej doby podnikania je nereálne. Žalobca však považuje skutkové tvrdenie ohľadom doručenia predmetných upomienok, aj s poukazom na ustanovenie §151 ods. 1 C.s.p. za nesporné. Náklady na doručovanie upomienok žalobca nevie preukázať s tým, že tieto náklady si žalobca uplatnil s odkazom na zmluvné ustanovenia, z ktorých vyplýva nárok na ich zaplatenie. Jedná sa o paušalizovanú výšku jednotlivých poplatkov, ktorá sa počas trvania zmluvného vzťahu žiadnym spôsobom nemení. Výška týchto poplatkov reflektuje administratívne náklady Postupcu, ktoré mu pri vystavení upomienok a ich zasielaní vznikli, pričom upomienky boli zasielané aj formou e-mailu a SMS správy. Žaloba považuje za nesporné, že takéto náklady skutočne vznikli (minimálne poštovné 0,50 EUR; náklady na zakúpenie obálok; náklady na tlač; náklady na systémové spracovanie; náklady na zamestnancov...) a dokazovanie ich skutočnej výšky žalobca nepovažuje za účelné a za v súlade so zásadou hospodárnosti konania.

Čo sa týka zmluvnej pokuty, túto žalobca nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný mal možnosť sa pred podpisom zmluvy oboznámiť s touto zmluvnou podmienkou. Základnou podmienkou vyslovenia neprijateľnosti zmluvného ustanovenia podľa §53 a nasl. OZ by malo byť zohľadnenie miery nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri rozhodnutí súdu o nesúlade určitého ustanovenia so spotrebiteľským právom, by mal súd skúmať, či takéto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Už zo samotnej povahy spotrebiteľského vzťahu je evidentné, že zmluvné strany nemajú rovnaké postavenie. Žalobca teda nespochybňuje, že dodávateľ má v spotrebiteľskom vzťahu silnejšie postavenie a spotrebiteľ je v tomto vzťahu v pozícii slabšej strany. Táto nerovnosť bola premietnutá v prijatí rôznych predpisov (či už v európskej alebo národnej legislatíve), cieľom

ktorých bola kompenzácia tohto nerovného postavenia. Vzhľadom na vyššie žalobca má za to, že určitá forma nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (v spotrebiteľských vzťahoch) je vždy prítomná (samotný zákon napokon predpokladá prítomnosť tejto nerovnováhy). Úlohou súdu pri skúmaní neprijateľnosti ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy by teda malo byť posúdenie miery tejto nerovnováhy. Záverom súdu, v prípade konštatovania značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, by malo potom byť vyslovenie neprijateľnosti takejto podmienky. Žalobca považuje za nesporné, že účastníci zmluvného vzťahu uzavreli na zabezpečenie plnenia zmluvnej povinnosti, zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta bola dohodnutá riadne a zákonným spôsobom. Taktiež bola splnená požiadavka určitého a zrozumiteľného vyjadrenia povinnosti, s nesplnením ktorej vzniká zmluvnej strane nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Tým, že si žalovaný riadne a včas nesplnil svoje zmluvné povinnosti, vzniklo právnemu predchodcovi Žalobcu legitímne právo, uplatniť si od Žalovaného dohodnutú zmluvnú pokutu. V bode 1.8.1. Cenového výmeru nepochybne bola dodržaná aj druhá zákonná podmienka, t. j. definovanie spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty. Výška žalobou uplatnenej zmluvnej pokuty 36,91 eur, je podľa názoru žalobcu primeraná k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Tri celé mesiace do konca viazanosti (13.03.2016 malo dôjsť k ukončeniu viazanosti) december 2015, január 2016, február 2016 + alikvótna čiastka z poplatku za marec 2016, výpočet: 10,75 x 3 + 10,75 / 30 x 13 = 36,93 (rozdiel 0,02 EUR spočíva v zaokrúhľovaní a v tomto prípade je v prospech Žalovaného).

3. Keďže v danej veci boli splnené podmienky podľa ustanovenia §177 ods. 2 písm. a) C.s.p., súd vo veci rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. V súlade s ustanovením §219 ods. 3 C.s.p. súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. tento oznam bol vyvesený od 30. 4. 2019 do 13. 5. 2019.

4. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o poskytovaní verejných elektronických služieb, špecifikáciou služieb, cenovým výmerom, cenník verejnej elektronickej komunikačnej služby sprostredkovania prístupu do siete Internet - Doplnkové služby, cenníkom administratívnych poplatkov a poplatkov ostatných služieb, faktúrami, odstúpením od zmluvy, zmluvou o postúpení pohľadávok + prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok + oznámením o postúpení pohľadávok, výzvami na úhradu a zistil tento skutkový stav.

Zo zmluvy o pripojení č. E. zo dňa 4. 3. 2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovanet, a.s., Záhradnícka 151, Bratislava, IČO: 35 765 143 ako poskytovateľom a žalovanou ako účastníkom vyplýva, že touto zmluvou sa poskytovateľ zaviazal zriadiť a poskytovať účastníkovi služby uvedené v špecifikácii. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú s viazanosťou 24mesiacov s tým, že strany sa dohodli, že po uplynutí viazanosti sa zmluva považuje za zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Cena a platobné podmienky služieb a koncových zariadení sú uvedené v špecifikácii služby, v Cenníku, Cenovom výmere a vo Všeobecných podmienkach. Účastník vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami a Cenníkom a zaväzuje sa ich dodržiavať ako súčasť Zmluvy. Všeobecné podmienky a Cenník sú zverejnené na stránke www.slovanet.sk <http://www.slovanet.sk> a sú tiež k dispozícii v sídle poskytovateľa, jeho pobočkách a u jeho zmluvných predajcov.

Prílohou Zmluvy boli Cenový výmer č. CV XXX/XXXX a Špecifikácia služieb.

Podľa Špecifikácie služieb, predmetom zmluvy bola služba „Rýchlejší internet Mini G3“.

Podľa bodu 1.5. Cenového výmeru č. 109/2013 zo dňa 23. 1. 2014, mesačný poplatok za rýchlejší internet Mini G3 pri viazanosti na 24 mesiacov, bol stanovený na sumu 10,75 eur bez DPH a 12,90 eur vrátane DPH.

Podľa bodu 1.8.1. Cenového výmeru č. 109/2013 zo dňa 23. 1. 2014, ak účastník poruší povinnosť riadne a včas uhrádzať Mesačný poplatok a dostane sa do omeškania s úhradou aspoň dvoch po sebe nasledujúcich Mesačných poplatkov, vznikne spoločnosti Slovanet právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Výška zmluvnej pokuty bude vypočítaná ako násobok počtu mesiacov dohodnutej doby viazanosti a sumy Mesačného poplatku bez DPH, znížený o súčet Mesačných poplatkov bez DPH vyfakturovaných do ukončenia zmluvy inak ako dohodou zmluvných strán.

5. Žalobca súdu predložil aj Cenník verejnej elektronickej komunikačnej služby sprostredkovania prístupu do siete Internet - Doplnkové služby a Cenník administratívnych poplatkov a poplatkov ostatných služieb.

Podľa bodu 4.1 Cenníka verejnej elektronickej komunikačnej služby sprostredkovania prístupu do siete Internet - Doplnkové služby, poplatok za upomienku je 1,20 eur vrátane DPH.

Podľa bodu 2.1 písm. b) Cenníka administratívnych poplatkov a poplatkov ostatných služieb, poplatok za faktúru doručovanú poštou je 1,20 eur mesačne na 1 variabilný symbol.

6. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovanet, a.s., Záhradnícka 151, Bratislava, IČO: 35 765 143 vystavil žalovanej faktúry za telekomunikačné služby a poplatky za upomienky v celkovej výške 58,80 eur takto: faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 8. 2015 splatná dňa 24. 8. 2015 na sumu 14,10 eur; faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. 9. 2015 splatná dňa 23. 9. 2015 na sumu 14,10 eur; faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. 10. 2015 splatná dňa 23. 10. 2015 na sumu 15,30 eur, z ktorej 14,10 eur predstavuje poplatok za poskytnuté služby a 1,20 eur predstavuje poplatok za upomienku; faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. 11. 2015 splatná dňa 23. 11. 2015 na sumu 15,30 eur, z ktorej 14,10 eur predstavuje poplatok za poskytnuté služby a 1,20 eur predstavuje poplatok za upomienku.

Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej aj faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 1. 2016 splatná dňa 25. 1. 2016 titulom pokuty za porušenie povinnosti uhrádzať mesačný poplatok riadne a včas od 30. 11. 2015 do 30. 11. 2015 na sumu 36,91 eur.

7. Listom zo dňa 26. 11. 2015 právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy v zmysle ustanovenia §44 ods. 8 písm. b) Zák. č. 351/2011 Z.z. z dôvodu, že eviduje voči žalovanej dlh vo výške 58,80 eur. Uvedený list žalovaná prevzala dňa 30. 11. 2015.

8. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 9. 2016 a Prílohou č. 1 k tejto zmluve, právny predchodca žalobcu Slovanet, a.s., Záhradnícka 151, Bratislava, IČO: 35 765 143, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej, na žalobcu. Táto skutočnosť bola žalovanej oznámená listom zo dňa 25. 10. 2016.

9. Následne žalobca výzvou zo dňa 25. 10. 2016 a 31. 5. 2017 vyzýval žalovanú na úhradu dlhu.

10. Po takomto oboznámení sa s listinnými dôkazmi súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania,

2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

11. Vychádzajúc z listinných dôkazov, súd má za dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovanet, a.s., Záhradnícka 151, Bratislava, IČO: 35 765 143 a žalovanou bola uzatvorená o poskytovaní verejných elektronických služieb. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanej služby a táto bola povinná platiť cenu za poskytnuté služby, vyfakturované faktúrami. Žalovaná cenu za poskytnuté služby vo výške 56,40 eur (14,10 eur x 4faktúry) neuhradila, preto súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovanú na úhradu tejto sumy v prospech žalobcu, ktorý nadobudol aktívnu vecnú legitimáciu postúpením pohľadávky od pôvodného veriteľa.

12. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 56,40 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3

ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval, pričom zohľadnil splatnosť jednotlivých faktúr.

13. Podľa ustanovenia §52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Ako vyplýva z ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

14. Vzhľadom na povahu účastníkov prejednávanej zmluvy je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Aj preskúmavaná zmluva sa javí ako spotrebiteľská v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný právnym predchodcom žalobcu bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu.

15. V danej veci žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 36,91 eur. Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu. Strana, ktorá zmluvnú pokutu požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť určite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje a určite, zrozumiteľne a jasne uviesť spôsob jej prípadného vyčíslenia.

Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom a to podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (cit. ust. § 53 ods. 4 písm. k).

16. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19).

17. Súd žalobu zamietol v časti o zmluvnej pokuty vo výške 36,91 eur, ktorá mala byť dojednaná v bode 1.8.1 Cenového výmeru č. 109/2013. Súd však má za to, že tak, ako je vyjadrená dohoda o zmluvnej pokute, je nedostatočne zrozumiteľná a určitá.

Podľa citovaného ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si zmluvné strany môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na akú výšku zmluvnej pokuty.

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, je podľa názoru súdu nedostatočne zrozumiteľné a určité, čo v zmysle ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje neplatnosť takéhoto dojednania zmluvnej pokuty.

Z bodu 1.8.1. Cenového výmeru vyplýva spôsob výpočtu zmluvnej pokuty ako násobok počtu mesiacov dohodnutej doby viazanosti a sumy mesačného poplatku bez DPH vyfakturovaných do ukončenia zmluvy inak ako dohodou zmluvných strán. Ďalej z Cenového výmeru vyplýva pri zvolenej službe a pri viazanosti 24mesiacov, mesačný poplatok 10,75 eur bez DPH. Z faktúry č. 6150764767 vyplýva, že titulom zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti uhrádzať mesačný poplatok riadne a včas od 30. 11. 2015 do 30. 11. 2015, je vyfakturovaná suma 36,91 eur, čo predstavuje až 3,43 násobok mesačného poplatku, aj keď zmluvná pokuta je fakturovaná len za obdobie jedného mesiaca. Zo znenia dojednania o zmluvnej pokute vôbec nie je jasné, aký násobok počtu mesiacov bude uplatňovaný pri výpočte zmluvnej pokuty a nejasne je vysvetlený údaj o znížení súčtu mesačných poplatkov.

V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca v sporovom konaní má dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Súd je toho názoru, že žalobca v danej veci nepreukázal určité, jasné a zrozumiteľné dojednanie zmluvnej pokuty tak, ako to predpokladá ustanovenie §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto súd v tejto časti žalobu zamietol a to aj vrátane úroku z omeškania.

18. Navyše súd tu udáva, že žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytovaní verejných telekomunikačných služieb, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 odst. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy, resp. Cenového výmeru. Nič na uvedenom nezmení ani fakt, že uvedený Cenový výmer je podpísaný žalovanou. Zmluvná podmienka o zmluvnej pokute je súčasťou dodávateľom vopred predtlačenej formulárovej zmluvy. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaná ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednala vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu vrátane cenového výmeru ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Dojednanie o zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy, resp. cenového výmeru vyhotovených právnym predchodcom žalobcu a teda je sporná aj skutočnosť, či vôbec žalovaná mala možnosť privodiť ich zmenu, nakoľko žalovaná tým, že podpísala zmluvu a cenový výmer, keďže mala záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom - právnym predchodcom žalobcom vrátane ustanovení o zmluvnej pokute. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty preto nie je možné považovať podľa názoru súdu ani za individuálne dohodnuté v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté

medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

6. Žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu, že žalovaná porušila zmluvné povinnosti, t.j. riadne a včas neuhradila pôvodnému veriteľovi vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb. Dané vyplýva priamo zo žaloby a vyjadrenia žalobcu, kde žalobca uviedol aj výpočet uplatnenej zmluvnej pokuty.

Zmluvné dojednania, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta, ju považuje súd za neprimeranú sankciu. Dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len 1eur z mesačného poplatku alebo nezaplatí vyššiu sumu mesačného poplatku. V rámci zmluvného vzťahu by mohlo dôjsť k situácii, že spotrebiteľ nezaplatí mesačný poplatok už na začiatku zmluvného vzťahu a v tomto prípade si vyúčtuje dodávateľ zmluvnú pokutu vo výške niekoľkonásobne vyššiu, ako bola cena nezaplatených dodaných služieb. Uvedenou dohodou o zmluvnej pokute si dodávateľ zabezpečil príjem za 24mesiacov a to bez ohľadu na to, či predčasne dôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu. Teda samotnú výšku zmluvnej pokuty súd považuje za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo a zmluvné dojednanie, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

19. Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 4 písm. k) považuje aj dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

7. Podľa ustanovenia §44 ods. 4 Zákona o elektronických komunikáciách, bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

Podľa ustanovenia §44 ods. 9 Zákona o elektronických komunikáciách, účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.

Súd dospel k záveru, že dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty v znení vyššie uvedenom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa - žalovaného ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jedná sa dokonca o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovaného na jeho právach, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu porušenia povinností na strane účastníka - žalovaného tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný záväzok voči veriteľovi, je dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu počas doby viazanosti, ďalej napr. pre prípad zmeny poskytovateľa telekomunikačných služieb, čím zo strany dodávateľa dochádza k značnému zásahu do práv spotrebiteľa, nakoľko uplatnenie týchto zákonných práv zo strany žalovaného je sankcionované zo strany žalobcu zmluvnou pokutou.

Podmienku otázky značnej nerovnováhy je nutné posudzovať komplexne v súvislosti so všetkými ustanoveniami spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní tohto konkrétneho prípadu dospel súd k presvedčeniu, že pri porovnávaní výhod, ktoré žalovaná získala a dojednania zmluvnej pokuty v zmysle doby viazanosti, vytvára značnú nerovnováhu na strane spotrebiteľa, pričom umožňuje žalobcovi vymáhať zmluvnú pokutu pri porušení prakticky akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy bez ohľadu na jej dopad na vzájomné vzťahy účastníkov. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok v spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme

včleňuje do občianskeho práva. Z tohto vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenia zmluvných strán, nie je smerodajné v tomto zmluvnom vzťahu. Ak vôľa slabšieho nie je daná na roveň silnejšej strany, dochádza k porušeniu dobrých mravov. Pozri rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/233/2016 zo dňa 24.08.2017.

20. Dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby je neakceptovateľné. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti počas plynutia doby viazanosti. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Nezaplatením mesačného poplatku sa rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej výške. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1 euro. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej vôbec nezohľadňuje. Nemožno však vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany spotrebiteľa a obnovenie poskytovania služieb. Táto okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb.

21. Súd žalobu žalobcu zamietol aj v časti požadovaných poplatkov za upomienky 2x 1,20 eur, ktoré súd posúdil obdobie ako zmluvnú pokutu.

Podľa názoru súdu, žalobca neuniesol v časti tohto poplatku dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, že žalovanému jeho právny predchodca vystavil upomienky a teda nepreukázal ani, že v súvislosti s upomienkami mu vznikli náklady. Na základe výzvy súdu žalobca oznámil, že upomienky boli zasielané žalovanému aj smskami či mailom. V tomto prípade však nemohli vzniknúť žalobcovi náklady na papier, obálky, tlačiarenskú farbu či poštovné.

Poplatok za upomienky sa javia iba ako ďalšia sankcia za oneskorenie sa s platením žalovaného za dodané služby, pričom takáto sankcia má charakter zmluvnej pokuty, čo vyplýva aj z písomného vyjadrenia žalovaného. Avšak vymedzenie týchto poplatkov iba vo Všeobecných obchodných podmienkach, resp. v Cenníku, súd nemôže považovať za platné dojednanie zmluvnej pokuty ako to vyžaduje ustanovenie §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Teda v danom prípade tak nie je splnený zákonný predpoklad platného dojednania poplatku za upomienky ako zmluvnej pokuty v písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle ustanovenia §40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov, ak sa toto nachádza vo Všeobecných podmienkach, resp. Cenníku, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zaplatením poplatku za upomienky žalovanému ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba. Preto je súd názoru, že takéto dojednanie ohľadne vyššie uvedených poplatkov, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ustanovenie §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka a tento nárok žalobcu súd považuje za nedôvodný v celom rozsahu. Preto súd žalobu žalobcu v časti týchto poplatkov zamietol a to aj spolu s úrokmi z omeškania z týchto súm.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie ÚS SR z 24.02.2011, IV. ÚS 55/2011-19).

V neposlednom rade súd má za to, že kritériu prijateľnosti zmluvnej podmienky a rovnovážnosti práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatku, ktorý nemá pre spotrebiteľa žiaden preukázateľný prínos a za ktorý sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia. Uvedené poplatky slúžia výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s existenciou zmluvného vzťahu (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.08.2014 sp.

zn. 10Co/27/2013, 10Co/325/2014, rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3. 5. 2010). Čo sa týka konkrétne poplatku za upomienku a poplatku za obmedzenie služby - neplatenie, na tento niet zákonného nároku a nemôže veriteľovi patriť za stavu, ak tento uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Na základe uvedeného súd je toho názoru, že žalobcovi nepatria vyššie špecifikované poplatky.

22. Súčasne súd poukazuje aj na rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 26. 9. 2016 č.k. 12C/472/2015-68, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 8. 2017 č.k. 7Co/233/2016-92, ďalej na rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 30. 3. 2017 č.k. 5Csp/66/2016-40 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 9. 5. 2018 č.k. 18Co/100/2017-81, rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 9. 3. 2017 sp. zn. 5Csp/64/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 6. 2018 sp. zn. 5Co/114/2017, kde v obdobných veciach súd vyslovil rovnaký názor ako v tomto rozsudku.

23. Podľa ustanovenia §255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 95,71 eur. Súd žalobe vyhovel čo do sumy 56,40 eur (59% žalovanej sumy), čo predstavuje na jednej strane úspech žalobcu a na druhej strane neúspech žalovanej. V časti o zaplatenie 39,31 eur (41% žalovanej sumy) súd žalobu žalobcu zamietol, čo predstavuje neúspech žalobcu a úspech žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní jeho neúspechu v konaní od jeho úspechu v konaní, tj. v rozsahu 18% z trov konania, na ktoré by mal žalobca nárok pri plnom úspechu.

Súd rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.