Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Er/201/2006

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, v neprospech povinného: V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X. XXX, XXX XX, vedenej u súdnej exekútorky , so sídlom Exekútorského úradu pod sp. zn. EX 1893/2006, o vymoženie 33,19 eura a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd zastavuje exekučné konanie.

II. Súd nepriznáva nástupkyni súdnej exekútorky JUDr. Aleny Szalayovej - JUDr.

Ivete Ailerovej trovy exekúcie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Levice poverením číslo 5402 041 706* poveril súdnu exekútorku JUDr. Alenu Szalayovú so sídlom exekútorského úradu v Leviciach vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.

2. Súd vlastným šetrením na internetovej doméne Slovenskej komory exekútorov zistil, že dňom 15.6.2018 sa nástupcom súdnej exekútorky stala súdna exekútorka , so sídlom Exekútorského úradu .

3. Exekúcia sa vedie na základe vykonateľného rozhodnutia - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, vydaného dňa 09.09.2005 Obvodným oddelením PZ Nové Zámky - AA 2000269, ktorý sa stal právoplatným dňa 09.09.2005 a vykonateľným dňa 25.09.2005.

4. Dňa 14.06.2018 bol na Okresný súd Levice doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie, keďže podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (účinného do 31.8.2018), možno vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Pretože v tejto lehote nebola pohľadávka vymožená, došlo k preklúzii nároku oprávneného.

5. Podľa § 243 h ods. 1 veta prvá prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.4.2017 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku) (ďalej len EP) exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

7. Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (účinného v dobe vydania exekučného titulu - do 31.8.2008) uvádza, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

9. Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (účinné od 1.9.2008) uvádza, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať aj predajom hnuteľných vecí dlžníka.

10. Podľa § 583 Občianskeho zákonníka súd je povinný na zánik práva prihliadať, aj keď to dlžník nenamietne.

11. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017 (ďalej Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Exekučným titulom vo veci je blok na pokutu nezaplatenú na mieste, vydaný dňa 09.09.2005 Obvodným oddelením PZ Nové Zámky - AA 2000269, ktorým správny orgán rozhodol o vine a o tom, že za priestupok, ktorého sa povinný dopustil porušením zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa mu ukladá sankcia - pokuta vo výške 33,19 eura (1.000,- Sk), ktorú bol povinný zaviazaný zaplatiť do 15 dní od uloženia. Zákon o priestupkoch obsahoval v tom čase (v čase rozhodnutia správneho orgánu - vydania bloku na pokutu a začatia plynutia lehoty na plnenie) aj právnu úpravu výkonu tohto rozhodnutia a to tak, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania bolo možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie (§ 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008). Charakter lehoty vyplývajúcej z citovaného zákonného ustanovenia bol prekluzívny, preto jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniklo. To znamená, že v lehote 3-och rokov bolo potrebné rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musel byť v uvedenej lehote aj skončený, pričom na zánik tohto práva súd prihliada z úradnej povinnosti, aj keď to dlžník nenamietne.

13. Lehota na vykonanie exekučného titulu v tejto veci začala v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 plynúť od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie uloženej pokuty. Z bloku na pokutu vyplýva, že pokuta bola povinnému právoplatne uložená dňa 09.09.2005 zaplatiť ju mal do 15 dní. Vykonateľnosť nadobudol exekučný titul dňa 25.09.2005. Trojročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie vykonať, sa potom skončila dňom 25.09.2008.

14. S účinnosťou od 01.09.2008 došlo zákonom č. 298/2008 Z. z. k zmene právnej úpravy ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch tým, že prvý odsek tohto ustanovenia bol vypustený bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Z obsahu dôvodovej správy k tejto novele možno vyvodiť záver, že vypustením prvého odseku § 88 zákona o priestupkoch sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostala do súladu s právnou úpravu v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní upravujúcou lehotu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 71 ods. 3), pretože nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné, ako vymáhanie iných pokút.

15. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia

vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy.

16. Ak sa teda právna úprava zmení v čase, keď už lehota na vykonanie rozhodnutia začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje (vo svojich prechodných ustanoveniach) alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecnej platnej zásade trestania upravenej v čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8 Sžo 147/2008 uviedol, že ak správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru, treba, aby aj súd prihliadol k zániku zodpovednosti za správny delikt z úradnej povinnosti (ex offo) bez ohľadu na skutočnosť, či zánik zodpovednosti za správny delikt v podanej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného alebo v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozsudku žalobca namietal. V tomto prípade zákon č. 298/2008 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 1.9.2008 zrušený ods. 1 §-u 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, neobsahuje vo svojich ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti, preto sa prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa predchádzajúcej úpravy, musí podľa nej aj dokončiť.

17. Uvedené závery podľa názoru exekučného súdu vyplývajú aj zo stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 840/02 (číslo judikátu 21/2003), aj keď sa týka plynutia premlčacích lehôt pri vymáhaní sankcií uložených podľa predpisov o sociálnom zabezpečení: „... právo Sociálnej poisťovne vymáhať poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, pokuty a penále podľa predpisov o sociálnom zabezpečení sa premlčuje v lehotách, vyplývajúcich z právneho predpisu, platného v čase, kedy jej právo vzniklo, pokiaľ úprava premlčacích lehôt nie je podľa nového právneho predpisu pre účastníka výhodnejšia.“

18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj napriek tomu, že v Zákone o priestupkoch chýbajú prechodné ustanovenia k problematike zrušeného § 88 ods. 1, nemožno na vzťahy vzniknuté do 31.08.2008 aplikovať novú právnu úpravu, nakoľko by bol porušený ústavný princíp zákazu retroaktivity a je potrebné aplikovať na spomenuté vzťahy zrušenú právnu úpravu s poukazom aj nato, že preklúzia je inštitút hmotného práva a nemožno v danom prípade aplikovať zásady typické pre právo procesné akými sú princíp okamžitej aplikability procesných noriem dopĺňaný pravidlom zachovania účinkov procesných úkonov, nazývaný tiež princíp justifikácie účinkov procesných úkonov.

19. Vzhľadom k vyššie uvedenému a v súlade s uvedenými ustanoveniami, súd zastavil exekúciu a nepriznal súdnej exekútorke trovy exekúcie, ktorá oznámila súdu, že si ich neuplatňuje (písomným podaním vo forme e-mailu zo dňa 17.04.2019).

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.