Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_32P-34-2018.pdf
PDF · 94.11 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/34/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľa C. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. H., I. H. 1, t.č. bytom H. H., G. X a manželky I. I., rod. Berkyovej, nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. H., J. I. XX o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej J. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľa C. I., nar. XX. XX. XXXX a manželky I. I., rod. H., nar. XX. XX. XXXX uzavreté dňa XX. XX. XXXX v H. H. zapísané v knihe manželstiev matričného úradu H. H. vo zväzku XX ročník XXXX na strane XXX pod por. č. XX r o z v á d z a .
II. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej J. I., nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:
Maloletá J. I. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je o p r á v n e n á maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej J. I. výživným vo výške 200 Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku od stredy 19.00 h do nedele 17.00 h okrem školských prázdnin.
Otec je o p r á v n e n ý v stanovený deň a hodinu maloletú od matky prevziať pred vchodom do obytného domu matky a povinný v stanovený deň a hodinu maloletú matke odovzdať pred vchodom do jej obytného domu.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom podaným dňa 09. 02. 2018 sa domáhal rozvodu manželstva z dôvodu, že je už len formálnym zväzkom, nemá zmysel, nie je funkčné a nespĺňa svoj spoločenský účel. Obnovenie manželského a rodinného spolužitia je vylúčené. V rozvode manželstva vidí jediné východisko. V súčasnosti s manželkou vedú samostatné životy, a preto je toho názoru, že obnova manželského spolužitia s manželkou je nemožná a nie je dosiahnuteľná ani prostredníctvom využitia poradensko- psychologických služieb. Bližšie svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnil tým, že sa necítil byť manželke rovnocenným partnerom, cítil sa byť obmedzovaný, bez možnosti prejaviť svoj vlastný názor bez hrozby hádky a pod drobnohľadom. Všetky pokusy o riešenie celej situácie vyústili len do hádok, v dôsledku čoho došlo k úplnému citovému ochladeniu. Ich manželské spolužitie je bez lásky, intímneho stýkania sa, dôvery, spoločných záujmov a akýchkoľvek možností o problémoch komunikovať, a preto sa rozhodol vo februári 2017 definitívne opustiť spoločnú domácnosť.
2. Manželka navrhovateľa v písomnom vyjadrení súdu dňa 19. 03. 2018 sa k rozvodu manželstva pripojila a potvrdila, že ich manželstvo je trvalo rozvrátené, a preto niet nádeje na obnovenie spolužitia. Ďalej vo vyjadrení uviedla, že ich manželstvo po uzavretí bolo spočiatku šťastné, harmonické. Konflikty v ich manželstve nastali až keď si navrhovateľ našiel známosť s inou ženou a prestal sa venovať jej a deťom. Od marca 2017 sa úplne z ich domácnosti odsťahoval a od tejto doby sa stretáva iba s ich dcérou. Vo vyjadrení poprela, že by sa navrhovateľ v manželstve cítil byť obmedzovaný, pretože vždy si robil čo chcel, často chodieval na pracovné stretnutia a trávil čas mimo domácnosti.
3. Podľa § 23 súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Účastníci konania od marca 2017 nežijú v spoločnej domácnosti a od tohto obdobia súd môže s určitosťou konštatovať, že nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú jej chod, spoločne nerozhodujú o veciach rodiny, domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletej, ako manželia si nepomáhajú. Od roku 2008 spoločne netrávia čas a po dobu 7 rokov intímne spolu nežijú. Z vyjadrení účastníkov konania mal súd možnosť sa presvedčiť, že v ich partnerskom vzťahu absentuje akákoľvek citová náklonnosť, dôvera, rešpekt. Účastníci konania uzatvárali manželstvo po krátkodobej známosti, čo malo za následok, že dostatočne nepoznali svoje povahy, predstavy o spoločnom živote, fungovaní. Navrhovateľova predstava o manželstve je mať voľnosť, slobodu a manželkina predstava je spoločne tráviť každú voľnú chvíľu. Takýto rozdielny pohľad na fungovanie v manželstve malo za následok časté hádky, čo navrhovateľ riešil nadviazaním mimomanželského vzťahu, ktorý trvá 8 rokov a považuje ho za vážny. Súd preto môže konštatovať, že manželstvo účastníkov konania sa stalo len formálnym zväzkom a za daného stavu nie je možné od účastníkov konania očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia. Súd tak mal splnené podmienky podľa § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd za prvotnú príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania považuje rozdielnosť ich pováh a názorov na manželstvo, spolužitie.
5. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Otec na čas po rozvode navrhol súdu zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá by sa realizovala v týždennom intervale. Matka s návrhom otca nesúhlasila, navrhovala zveriť maloletú na čas po rozvode do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 300 Eur.
6. Opatrovník v písomnom vyjadrení datovanom dňa 23. 03. 2018 doporučil absolvovanie poradensko- psychologického procesu rodičmi z dôvodu, že komunikácia medzi rodičmi je veľmi náročná. Rodičia v rámci pohovoru na ich úrade si skákali do reči, negovali vyjadrenia druhého rodiča, každý z rodičov mal na položené otázky odlišné stanovisko. V závere pohovoru sa začali hádať, začali na seba zvyšovať hlas, útočili jeden na druhého a matka začala plakať. Súd akceptoval návrh opatrovníka a rodičom uložil povinnosť absolvovať poradensko-psychologický proces, z ktorého súdu bola dňa 07. 03. 2019 doručená správa, a z ktorej vyplýva, že do poradenského procesu bola zapojená aj maloletá a zo spolupráce s ňou sa ukázalo, že jej vzťah k rodičom je emočne vyrovnaný, má rada obidvoch rodičov primerane a nechce ani jednému ublížiť. Medzi rodičmi vníma napätie, ich vzájomné negatívne hodnotenie. Priala by si kľud a pokoj, ktorý má v súčasnosti pri matke ako sa presťahovali a zdieľajú domácnosť len ony dve. S orientačným psychologickým vyšetrením sa ukázalo, že od matky maloletá prijíma viacej pozitívnych prejavov a sú rešpektované jej potreby, aj napriek tomu, že vo vzťahu sú pravidlá, systém. Vo vzťahu k otcovi sa ukázalo, že maloletá prijíma pozitívne prejavy od otca, vo výchovnom prístupe sa ukazuje viacej nedôslednosti a málo pravidiel. Maloletá vyjadrila nezáujem o striedavú osobnú starostlivosť. U otca nechce byť viacej ako pri matke, ale mala by záujem byť viac ako cez víkend. Napríklad od štvrtku prípadne od stredy do nedele.
7. Po absolvovaní poradensko-psychologického procesu rodičia na pojednávaní navrhli v prípade rozvodu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode tak, že maloletá sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach. Otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 200 Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku od stredy 19.00 h do nedele 17.00 h okrem školských prázdnin. Otec bude oprávnený v stanovený deň a hodinu maloletú od matky prevziať pred vchodom do obytného domu matky a povinný v stanovený deň a hodinu maloletú matke odovzdať pred vchodom do jej obytného domu.
8. Opatrovník vo výsluchu uviedol, že v starostlivosti matky o maloletú nezistil žiadne nedostatky. Matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletej. S maloletou vykonali pohovor, a taktiež bola maloletá zapojená do poradenského procesu, kde prejavila svoju vôľu. S poukazom na prejavenú vôľu doporučil súdu v prípade rozvodu manželstva schváliť rodičovskú dohodu s odôvodnením, že je v záujme maloletej a neodporuje zákonu.
9. Podľa § 24 ods. 1,3,4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
12. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
13. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od marca 2017 s výnimkou troch mesiacov (október, november, december 2018) osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, ktorá podľa vlastného vyjadrenia starostlivosť o maloletú zvláda, s maloletou má zvládnuteľné výchovné problémy. Otec nevzniesol žiadne výhrady voči starostlivosti matky o maloletú. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky, matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletej. Maloletá podľa vyjadrenia pred opatrovníkom, v rámci poradensko-psychologického a vyjadrenia rodičov má k nim obom pozitívny vzťah. Vôľou maloletej je však byť u matky a s otcom sa stretávať napríklad od stredy do nedele. Vykonaným dokazovaním mal súd tiež preukázané, že rodičovský vzťah napriek absolvovaniu poradensko-psychologického procesu je značne narušený, rodičia nie sú schopní ohľadom maloletej komunikovať, poskytovať si informácie. Súd preto apeluje na rodičov, aby sa ako rodičia rešpektovali a začali pri výchove maloletej komunikovať, pretože v opačnom prípade môže dôjsť k dvojkoľajnej výchove, a tým vzniku výchovných problémov u maloletej. Súd s poukazom na vyššie zistený skutkový stav mal za to, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia maloletej na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach je plne v záujme maloletej a neodporuje zákonu, a preto ju schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody súd zohľadnil prejavenú vôľu maloletej a doterajšiu riadnu starostlivosť matky o maloletú. Len pre úplnosť súd uvádza, že pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak ako žiadal otec, súd nemal splnené podmienky z dôvodu nedostatočnej komunikácie rodičov a intenzitu narušenia rodičovského vzťahu.
14. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletej a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá má 14 rokov, navštevuje 3. ročník osemročného gymnázia, jazykovú triedu, do ktorej chodí autobusom za mesačník 12 Eur. Maloletá sa stravuje v škole za poplatok 38 Eur. Do školy sa maloletej uhrádzalo ročný poplatok ZRŠ 20 Eur a sú výdavky na poplatky za výlety. Maloletá nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť, je vedená v kožnej ambulancii z dôvodu atopického ekzému, na čo sú v súčasnosti výdavky mesačne vo výške 13 Eur. Inak má matka bežné výdavky na maloletú spojené so zabezpečením jej osobných potrieb. Matka spolu s maloletou býva v 3-izbovom byte, ktorého vlastníkom je plnoletá dcéra. Mesačne výdavky matky pozostávajú z nájomného vo výške 129 Eur, plynu 7 Eur, elektriky 29 Eur. Otec býva v 4-izbovom byte, kde má mesačné výdavky na bývanie vo výške 400 Eur. Obaja rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú, sú riadne zamestnaní a podľa potvrdenia zamestnávateľov otec dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1506,69 Eur a matka vo výške 545,14 Eur. Matka okrem toho na základe dohody o pracovnej činnosti má ďalší mesačný príjem vo výške 220 Eur netto. Súd vzhľadom na preukázaný vek, odôvodnené potreby maloletej a príjem otca rodičmi navrhnutú dohodu v časti určenia výživného otcovi na maloletú v sume 200 Eur mesačne schválil.
15. Vzhľadom na intenzitu narušeného rodičovského vzťahu, potrebu zachovania vzťahu a kontaktu otca s maloletou súd považoval za potrebné upraviť styk otca s maloletou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletá má záujem sa s otcom stretávať každý druhý týždeň od stredy do nedele, čo sa už aj realizuje. Súd v záujem zachovania kontinuálnosti stretávania sa otca s maloletou schválil úpravu styku otca s maloletou na každý párny týždeň v roku od stredy 19.00 h do nedele 17.00 h okrem školských prázdnin, kedy styk otca sa bude realizovať na základe dohody rodičov a prejavenej vôle maloletej. Vykonaným dokazovaním súd nezistil, že navrhovaný rozsah stretávania sa otca s maloletou by odporoval veku, režimu, zdravotnému stavu, plneniu školských, mimoškolských aktivít maloletej a okolnostiam na strane otca, ktorý má vytvorené bytové podmienky na stretávanie sa s maloletou, čo bolo ako ďalší dôvod, pre ktorý súd schválil rodičovskú dohodu aj v časti stretávania sa otca s maloletou.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.