Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/61/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci odsúdeného R. N., nar. XX.XX.XXXX v A., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 17.04.2019, č. k. 1PP/29/2019-18, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.05.2019 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného R. N. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) zamietol žiadosť odsúdeného R. N. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.11.2017, sp. zn. 0T/248/2017.

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky okresný súd uviedol, že je pravdou, že odsúdený R. N. už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 0T/248/2017 (napriek tomu, že tento trest odňatia slobody už má „administratívne“ vykonaný), pričom poukázal na to, že odsúdený mohol byť v zmysle § 66 ods. 1 písm. a), ods. 3 Tr. zák. a § 68 ods. 2, ods. 5 Tr. zák. podmienečne prepustený len z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu v tejto trestnej veci, nakoľko opätovné podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu, resp. z trestov odňatia slobody uložených mu v trestných veciach Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 5T/58/2014 a Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 5T/49/2015, nebolo možné, t.j. zvyšky týchto trestov musí (musel) odsúdený vykonať už v celosti (z uvedených dôvodov preto súd do výroku tohto uznesenia uviedol len odsúdenie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 0T/248/2017, nakoľko uvedením aj ďalších spomenutých odsúdení by postupoval v rozpore s dikciou ustanovenia § 68 ods. 5 Tr. zák.).

K druhej zákonnej (materiálnej) podmienke okresný súd uviedol, že táto sa javila vzhľadom na hodnotenie ústavu a jeho doplnenie na verejnom zasadnutí zo strany zástupcu ÚVTOS rovnako splnená.

Splnená nebola dôsledne však podľa názoru okresného súdu tretia podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode (neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy). V prípade odsúdeného R. N. bolo podľa názoru okresného súdu riziko recidívy príliš veľké. Odsúdený je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody už po niekoľkýkrát, pričom skôr ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody neviedli u neho k náprave v správaní a odsúdený sa veľmi krátko po ich vykonaní vždy vrátil k páchaniu úmyselnej trestnej činnosti, vo vzťahu ktorej je možné na neho vzhliadať už ako na tzv. špeciálneho recidivistu. Rovnako negatívne možno v jeho prípade vyhodnotiť aj to, že odsúdený už v minulosti dostal šancu v podobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, avšak v skúšobnej dobe sa dopustil dokonca dvoch úmyselných trestných činov, jedného z nich len veľmi

krátko po svojom predčasnom návrate na slobodu. Okresný súd sa taktiež stotožnil s konštatovaním v hodnotení ústavu, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, ktorú neodôvodnil.

Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. odsúdený splnil.

Súd I. stupňa správne vyhodnotil, že správanie odsúdeného vo výkone trestu preukazuje jeho polepšenie tak, ako to vyplýva z hodnotenia riaditeľa a tak spĺňa jednu z dvoch materiálnych podmienok v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd tiež správne a v súlade so zákonom vyhodnotil osobu odsúdeného, prihliadol na jeho trestnú minulosť, a dospel k správnemu záveru o tom, že odsúdený nedáva dostatočné záruky na to, že v prípade prepustenia na slobodu bude viesť riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, na ktoré súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. okrem formálnej podmienky súčasne spĺňať aj dve materiálne podmienky a to, že svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a zároveň je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Neexistuje žiadny rozumný dôvod pre pozitívne rozhodnutie súdu o žiadosti odsúdeného, pretože s ohľadom na jeho doterajší život na slobode existuje obava, že v prípade podmienečného prepustenia na slobodu bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Odsúdený je recidivistom, ktorý bol z výkonu trestu odňatia slobody v minulosti už aj podmienečne prepustený, avšak do výkonu trestu odňatia slobody sa opätovne vrátil.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.