Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_16P-139-2018.pdf
PDF · 109.04 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/139/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., F. XXX/XX, toho času: U., L. X , zastúpená JUDr. Zuzanou Bartovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Thajská 25, otec T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., adresa na doručovanie: M., L. XXXX/XX, o návrhu otca na zmenu úpravy styku, takto
rozhodol:
I. Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým dieťaťom: Y. T., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec má p r á v o sa s dieťaťom stýkať každú párnu sobotu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. tak, že si dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku dieťa odovzdá v mieste bydliska matky. Počas vianočných sviatkov dňa 25.12. v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. tak, že si dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku dieťa odovzdá v mieste bydliska matky, čím sa zmeňuje rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 10P/74/2017-64 zo dňa 21.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.10.2017 v časti úpravy styku. Matka je p o v i n n á dieťa na styk pripraviť.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ - otec mal. dieťaťa sa návrhom doručeným Okresnému súdu Topoľčany dňa 05.11.2018 domáhal zmeny úpravy styku s mal. dieťaťom. Návrh odôvodňoval tým, že mal. dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu. Určitý čas po narodení dieťaťa žili v spoločnej domácnosti a z dôvodu vzájomných nezhôd a odcudzenia sa rozišli. Matka si podala návrh na zverenie mal. dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, určenie výživného a úpravy styku. V zmysle návrhu matky bolo dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti, on zaviazaný na platenie výživného vo výške 70 eur a styk s mal. dieťaťom upravený na každú párnu kalendárnu sobotu od 14.00 - 16.00 hod. a nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 14.00 - 16.00 hod., vždy za prítomnosti matky. Stretávanie bolo uvedeným spôsobom navrhnuté z dôvodu, že s matkou žili v tesnej blízkosti a otec si vedel zariadiť pracovné zmeny tak, aby mohol byť s dieťaťom. Matka sa odsťahovala s dieťaťom do okresu Nové Zámky, čím mu obmedzila možnosti byť s dieťaťom, pretože nemá motorové vozidlo, aby sa v uvedenom čase vedel dopraviť za dieťaťom. Rovnako sa zmenil jeho pracovný čas a momentálne pracuje počas týždňa a voľno má cez víkendy. Poukázal na konflikt pri poslednom stretnutí s dieťaťom v mieste bydliska matky. Mal snahu sa s matkou dohodnúť bez súdneho konania cestou mediácie, avšak bezvýsledne. Otec sa domáhal úpravy styku s mal. dieťaťom každú párnu kalendárnu sobotu od 9.00 - 18.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v stredu v čase od 14.00 - 16. 00 hod. a počas vianočných sviatkov dňa 25.12. v čase od 9.00 - 18.00 hod. bez prítomnosti matky.
1.1 Uznesením č. k. 9P/221/2018-7 zo dňa19.11.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.11.2018 Okresný súd Topoľčany preniesol príslušnosť na Okresný súd Nové Zámky, nakoľko mal. dieťa v súčasnosti býva spolu s matkou na adrese: U., L. XXX/X v obvode Okresného súdu Nové Zámky a je v záujme mal. dieťaťa, aby rozhodoval Okresný súd Nové Zámky. Vec bola postúpená Okresnému súdu Nové Zámky dňa 17.12.2018.
2. Matka s návrhom otca ohľadne zmeny úpravy styku nesúhlasila, nemala výhrady voči styku otca s mal. dieťaťom, avšak trvala na tom, aby bol styk upravený za jej prítomnosti a čo sa týka vianočných sviatkov, navrhovala deň 26.12. vzhľadom na zvyklosti mal. dieťaťa. Svoj postoj odôvodňovala potrebami a režimom mal. dieťaťa ako aj vekom mal. dieťaťa.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením predložených listinných dôkazov, a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Navrhovateľ - otec mal. dieťaťa vo svojej výpovedi uviedol, že hlavným dôvodom na podanie návrhu bolo to, že nemal vytvorené podmienky na stretávanie sa s dieťaťom v meste Šurany, pretože prišlo i k fyzickému vyhrážaniu. Matka býva v Šuranoch od 01.09.2018 a s mal. dieťaťom sa stretáva v zmysle rozhodnutia súdu v sobotu a keď mu to dovolia pracovné povinnosti aj cez týždeň. Chodil najprv pravidelne, avšak vyčerpal na to svoju dovolenku. S matkou a mal. dieťaťom sa stretli na sídlisku pri fontáne a bol s dieťaťom v zmysle rozsudku. Keď bolo dobré počasie, chodili do parku, keď bolo zlé počasie, do reštaurácie. Od narodenia dieťaťa bývali v spoločnej domácnosti asi pol roka. Od 13.10.2017 do 01.09.2018 bol realizovaný styk v zmysle rozsudku, buď išli k nemu domov alebo bolo viacej možností v meste Topoľčany, napr. detské kútiky. Vždy sa styk realizoval za prítomnosti matky. Od narodenia dieťaťa počas spoločného spolužitia, počas neprítomnosti matky, ak išla do mesta na nechty, sa staral o dieťa, rovnako dva týždne, keď mala matka kiahne. Chodili na prechádzky, navštevovať starú matku. Počas spoločného spolužitia žili v podnájme v 2 izb. byte, po rozchode išiel bývať k matke a matka s dieťaťom do iného podnájmu. Momentálne asi rok a pol býva v byte svojej matky sám, pretože matka má zdravotné problémy. Toto prostredie je dieťaťu známe, pretože tam chodili pravidelne na návštevu. Ani počas jedných Vianoc v roku 2017 a 2018 sa s dieťaťom nestretol, pretože na tieto dni mu nevyšiel upravený styk. Dieťa je živšie, nemá vedomosť o tom, že by malo nejaké problémy, prípadne by vyžadovalo špeciálnu starostlivosť. Otec dieťaťa uviedol, že ak sa nevedel dostaviť na styk, matku o tom včas informoval. Ak sa na styk nedostavil, bolo to z dôvodu pracovných povinností, zlého počasia, prípadne práceneschopnosti. Má záujem sa s dieťaťom stýkať, tak ako uviedol v návrhu počas víkendov, pretože cez týždeň mu to pracovné povinnosti nedovoľujú. Má vytvorené vhodné podmienky, kde by mohol byť s dieťaťom, ktoré je dieťaťu známe. Pre dieťa sa bude snažiť chodiť autom tak, aby mohol byť s dieťaťom čo najdlhšie a aby ho mohol včas vrátil. Rovnako má záujem byť s dieťaťom i počas vianočných sviatkov. Na úprave styku počas týždňa netrval. Počas styku bude mať možnosť mal. dieťa stretnúť sa i s jeho matkou, ktorú pred tým spolu s dieťaťom navštevovali a dieťa má právo stretávať sa i s rodinnými príslušníkmi z jeho strany. Otec nepoprel, že vzťahy s matkou sú narušené, nerozprávajú sa, komunikácia je pomerne ťažká.
5. Matka mal. dieťaťa vo svojej výpovedi upresnila, že o tom, že sa chce presťahovať, otca informovala listom. Po opustení spoločnej domácnosti bývala v podnájme na dobu určitú. Krátko pred vypršaním lehoty prišiel prenajímateľ, ktorý si myslel, že predĺžia zmluvu, avšak zvýšil jej nájomné o 50 eur, čo finančne nezvládala. Je pravdou, že mala priateľa, s ktorým sa poznala dlhšiu dobu a od januára 2018 sú ako pár. Priateľ býva vo vlastnom byte v Šuranoch, a preto sa rozhodla za daných okolností nasťahovať k nemu. Navrhovateľa pozná od septembra 2016 a žili v spoločnej domácnosti od novembra 2016 do júla 2017. S navrhovateľom neplánovali spolu budúcnosť, ani dieťa. Keď sa styk realizoval v zmysle rozsudku, otec sa s dieťaťom hral, ona ich z diaľky pozorovala. V prípade nepriaznivého počasia, keď bývali v Topoľčanoch, tak trávili čas v byte alebo v detskom centre. Ak by bolo nevhodné počasie, mohli by ísť do detského centra v Šuranoch, ak by sa otec správal vhodne k nej. Čo sa týka Vianoc, navrhovateľ si myslel, že pôjde k svojim rodičom, kde však ona nebola, pretože prišli oni na návštevu. Mal. dieťa zobrala do nemocnice, keď ochorela matka navrhovateľa, kde ju boli pozrieť aj s jej matkou. Keď boli na návšteve u matky navrhovateľa, otec sa stretol s dieťaťom. Naposledy to bolo začiatkom decembra. Iniciovala na Úrade práce, soc. vecí a rodiny v Topoľčanoch návštevu mediátora a uzatvorenie mediačnej dohody, kde boli dvakrát a potom ako sa presťahovala, to zrušila. Jedinou jej podmienkou bolo, aby ju otec dieťaťa neurážal a venoval sa dieťaťu, čo však porušil, tak ako to vyplýva z sms správ. Dieťa vstáva ráno medzi 6.30 a 9.00 hod., chodí spávať podľa toho o 12.00 - 13.00 hod, chodí ešte spávať okolo 17.00 hod., spávať chodí okolo 19.00 - 20.00 hod. Navrhovala by, aby sa otec stýkal s dieťaťom každý druhý víkend v čase od 9.00 hod. - 12.00 hod. za jej prítomnosti. Ak sa otec začne správať ako dospelý rodič, bol by príkladom pre dieťa, bude sa môcť s dieťaťom stretávať bez jej prítomnosti. Matka nepoprela, že ňou navrhovaný styk raz za dva týždne je málo a nemala výhrady voči tomu, aby sa otec stretával s dieťaťom i v nepárny týždeň, ak mu to pracovné povinnosti dovolia. Počas Vianoc navrhla upraviť styk na 26.12.
6. Právna zástupkyňa matky vo svojej výpovedi zdôraznila, že i napriek návrhu v zmysle posledného pojednávania sa styk otca s mal. dieťaťom nedodržiava, otec neinformuje matku, že príde neskôr, i napriek tomu, že sa deň predtým dohodli. Vzhľadom na vek mal. dieťaťa i z hľadiska psychologického, matka zotrváva na svojich tvrdeniach. K uvedeným skutočnostiam krátkou cestou založila do spisu listinný dôkaz o sms správach medzi rodičmi. Od posledného pojednávania sa styk otca s dieťaťom realizoval 4x v sobotu. O tom, že je otec PN matku informoval až následne, keď sa na styk nedostavil. Právna zástupkyňa matky v záverečnej reči navrhla upraviť styk otca s mal. dieťaťom na každú druhú sobotu v čase od 9.00 - 12.00 hod. za prítomnosti matky, pretože otec nepreukázal, že je schopný styk realizovať v zmysle svojho návrhu, prísť včas. Uvedené skutočnosti boli preukázané listinnými dôkazmi. Komunikácia rodičov nie je na dobrej úrovni. Mal. dieťa malo XX.XX.XXXX len 2 roky a preto je potrebné styk realizovať za prítomnosti matky. Matka mal. dieťaťa trvá na vianočných sviatkoch na deň 26.12., pretože majú také tradície.
7. Kolízny opatrovník mal. dieťaťa v záverečnej reči uviedol, že dokazovaním bolo preukázané, že vzťahy medzi rodičmi sú konfliktné a preto nie je v záujme dieťaťa, aby sa styk realizoval za prítomnosti matky. Dôkazom toho je i udalosť, kedy bola volaná polícia, čo obaja rodičia potvrdili. Na základe týchto skutočností by sa nemal styk realizovať za prítomnosti matky. Nie je vinou otca ani dieťaťa, že matka zmenila trvalé bydlisko, čím otcovi nie je umožňovaný pravidelný kontakt s dieťaťom. Na základe toho navrhol upraviť styk otca s mal. dieťaťom na každú druhú sobotu v zmysle návrhu otca a Vianoce ponechal na rozhodnutie súdu.
8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 10P/74/2017 mal súd preukázané, že návrhom zo dňa 04.08.2017 sa matka mal. dieťaťa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv, určenia výživného a úpravy styku s mal. dieťaťom. Na pojednávaní dňa 21.09.2017 otec mal. dieťaťa s návrhom v časti zverenia a úpravy styku súhlasil a nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 10P/74/2017-64 zo dňa 21.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.10.2017 súd mal. dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 70 eur mesačne od 01.08.2017, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s tým, že zročné výživné za čas od 01.08.2017 do 30.09.2017 súd neurčil. Súd upravil styk otca s mal. dieťaťom tak, že tento je oprávnený sa s mal. dieťaťom stretávať každú párnu kalendárnu sobotu od 14.00 - 16.00 hod. a v nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 14.00 - 16.00 hod., vždy za prítomnosti matky. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
8.1 Zo záverečnej správy z mediačného procesu mediátora K.. T. M. zo dňa 01.10.2018 mal súd preukázané, že rodičia podpísali dohodu o začatí mediácie a súhlasili s mediáciou. Úvodné stretnutie bolo dňa 28.08.2018 a otec dieťaťa žiadal, aby bol zachovaný rozsah jeho stretnutí s dieťaťom v zmysle rozsudku, avšak bez prítomnosti matky. Matka sa vyjadrila k návrhu, že je ochotná súhlasiť, ak bude otec dodržiavať pravidlá slušnej komunikácie a prestane slovne útočiť na ňu a jej partnera. Počas mediačného konania dokázali rodičia spolu komunikovať, komunikáciu sprevádzali vzájomné útoky, ale bez zbytočných emócií. Komunikácia medzi rodičmi ohľadne dieťaťa je nedostačujúca, len cez sms. Dňa 01.09.2018 matka zmenila adresu trvalého pobytu z Topoľčian do Šurian, a táto skutočnosť komplikovala mediačný proces a vzájomnú komunikáciu. Po pár stretnutiach otca s dieťaťom v Šuranoch, ho kontaktovala matka, že chce mediačný proces ukončiť, a to z dôvodu neprestávajúcich slovných útokov na ňu a jej partnera a úpravu styku chce nechať na rozhodnutie súdu.
8.2 Zo správy z referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 22.03.2019 mal súd preukázané, že zatiaľ sa im nepodarilo skontaktovať s rodičmi mal. dieťaťa. Zo správy zo dňa 06.05.2019 mal súd preukázané, že otec verbalizuje pozitívne citové vzťahy k dieťaťu a rovnako vníma od neho pozitívnu väzbu. Jeho predstava o styku je každú druhú sobotu od 9.00 - 18.00 hod. s tým, že by dieťa zobral do svojej domácnosti v Topoľčanoch. Takúto formu úpravy zvolil z dôvodu, že cez týždeň má pracovné povinnosti, ktoré mu nedovoľujú pravidelne cestovať do Šurian. Aktuálne informácie o potrebách dieťaťa sú na slabej úrovni, čo otec odôvodnil neochotou matky o komunikáciu s ním. Matka navrhla ponechať styk otca s dieťaťom tak, ako doteraz, s jednou malou zmenou, t. j. v stredu od 9.00 - 12.00 hod. a v sobotu tiež od 9.00 - 12.00 hod. (kvôli spánku dcéry). Žiadala, aby sa styk realizoval za jej prítomnosti, z dôvodu, že nemá k otcovi dieťaťa dostatočnú dôveru. Na takomto styku trvá aj preto, že si to vyžaduje útly vek mal. dieťaťa. Počas konzultácie neprebehla žiadna interakcia medzi rodičmi, ani žiadna vzájomná komunikácia. Výrazne hostilný vzťah medzi rodičmi ovplyvňuje vzájomnú nekomunikáciu a zároveň aj schopnosť dospieť k vzájomnej dohode. Pre zdravý harmonický vývin dieťaťa je dôležité, aby dieťa cítilo a prežívalo pocit bezpečia a istoty, a povinnosťou rodičov je zabezpečiť ich dieťaťu naplnenie uvedených potrieb. Budovanie a upevňovanie vzťahov si vyžaduje schopnosť empatie, vzájomnej ohľaduplnosti a tolerancie. Aktuálne je však v popredí rodičov ich vzájomný hostilný vzťah.
8.3 Z úradného záznamu zo dňa 06.03.2019 u kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že styk otca s mal. dieťaťa od posledného pojednávania funguje čiastočne, počas týždňa sa otec nevie doobeda dostaviť za dieťaťom. V Šuranoch nie sú vytvorené priestory na to, aby vedel so svojim dieťaťom kvalitne tráviť čas. Otec obýva 3 izbový byt vo vlastníctve svojej matky v Topoľčanoch. Bol ochotný sa s matkou dohodnúť na odovzdávaní dieťaťa v Nitre. Otec uviedol, že matke každý pondelok oznámi, či príde na stretnutie s dieťaťom alebo nie. Matka uviedla, že je ochotná jedenkrát za týždeň prostredníctvom sms správy oznámiť, ako sa dieťa má, či niečo nepotrebuje.
9. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť sa na o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
10. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
11. Citované ustanovenie § 25 Zákona o rodine je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 24, keďže sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).
12. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2010, č. k. I. ÚS 120/2010-15).
13. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
14. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadenia, sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality spočíva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami (vec Elsholz proti Nemecku).
15. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená (nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15).
16. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitosti na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča je najmä, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičov, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti je okrem iného, aby vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1997).
17. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od posledného rozhodovania súdu o úprave styk otca s mal. dieťaťom došlo k zmene pomerov tak, že matka sa s mal. dieťaťom presťahovala do Šurian v septembri 2018. Toho času s mal. dieťaťom býva u partnera, ktorý je vlastníkom bytu a pár tvoria od januára 2018. Otec mal. dieťaťa má trvalý pobyt v Topoľčanoch. V zmysle rozhodnutia súdu sa mal styk otca s mal. dieťaťom realizovať každú párnu sobotu od 14.00 - 16.00 hod. a nepárny kalendárny týždeň utorok a vo štvrtok od 14.00 - 16.00 hod. vždy za prítomnosti matky. Uvedenú úpravu styku navrhla matka vo svojom návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v období, keď už s otcom mal. dieťaťa nežili v spoločnej domácnosti a dieťa malo 8 mesiacov. Od obdobia ako sa matka s mal. dieťaťom presťahovala do Šurian sa otec s dieťaťom stretával, avšak len za prítomnosti matky a vzhľadom na pracovné povinnosti otca nebolo možné styk realizovať v zmysle rozsudku súdu a v neposlednom rade i vzhľadom na rozdielne miesto bydliska otca a mal. dieťaťa. Na základe týchto skutočností, súd považoval návrh otca vzhľadom na zmenu pomerov ohľadne zmeny úpravy styku, za dôvodný. Rodičia mal. dieťaťa v podstate medzi sebou nekomunikujú, čo je veľkým negatívom pre ďalší zdravý vývin mal. dieťaťa, jednak po stránke psychickej i fyzickej, tak aby mohol byť sledovaný najlepší záujem mal. dieťaťa. Záujem mal. dieťaťa ako zásada bola zakotvená prijatím Zákona č. 175/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o rodine. V zmysle uvedenej zásady je záujem mal. dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu mal. dieťaťa sa okrem iného zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa; bezpečnosť dieťaťa ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava; ochrana dôstojnosti ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa; ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Rozsah úpravy styku rodiča s mal. dieťaťom závisí od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, denného režimu, od doterajšieho citového vzťahu dieťaťa druhému rodičovi, ktorý ho nemá vo výchove. Závisí aj od okolností na strane rodičov ako rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, ktorý ho nemá vo výchove, od ekonomických pomeroch rodičov, od časových možností rodičov s ohľadom na ich pracovné povinnosti. Súd mal preukázané, že otec mal. dieťaťa je zamestnaný, sám uviedol, že pracovné voľno má počas víkendov, pretože dovolenku vyčerpal na styk s dieťaťom počas týždňa, keďže s ním nechcel stratiť kontakt od obdobia, ako sa matka s dieťaťom presťahovala. Počas spoločného spolužitia v čase neprítomnosti matky, sa otec o mal. dieťa staral a bol schopný postarať i počas choroby matky. Po rozhodnutí súdu sa otec s dieťaťom stretával za prítomnosti matky a trávili spolu čas v byte, v ktorom momentálne otec dieťaťa býva a patrí jeho matke. Jedná sa o známe prostredie a matka nemala výhrady voči tomuto prostrediu. Súd upravil vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia styk otca s mal. dieťaťom na každý párny víkend v sobotu v čase od 9.00 - 18.00 hod. tak, že si otec dieťa prevezme v mieste bydliska matky. Otec je povinný si zariadiť možnosť dostaviť sa pre mal. dieťa včas tak, aby s ním mohol tráviť čas v prostredí, ktoré má vytvorené, t. j. v byte v Topoľčanoch. Počas tohto obdobia bude mať otec možnosť rozvíjať všetky vzťahy s mal. dieťaťom. Súd sa nestotožnil s vyjadrením matky, že by navrhovala styk len od 9.00 - 12.00 hod. vzhľadom na zaužívaný režim dieťaťa, pretože tento režim sa môže zmeniť a rovnako i otec je schopný zabezpečiť starostlivosť o dieťa tak, aby bol dodržaný režim dieťaťa, na čo je však nevyhnutná vzájomná komunikácia medzi rodičmi ohľadne dieťaťa tak, aby mohol byť zabezpečený ďalší zdravý nerušený vývoj a záujem dieťaťa. Súd poukazuje na to, že mal. dieťa je už staršie, má 2 roky a je vhodnejšie, aby trávilo čas s otcom vo vhodných podmienkach, ktoré má vytvorené, ktoré sú matke známe ako v reštauračných zariadeniach, prípadne na iných miestach. Zaužívaný režim dieťaťa je potrebné dodržiavať i počas styku. Navrhovaný styk matkou bol krátky a nevyhovujúci vzhľadom na vzdialenosť medzi bydliskom otca a mal. dieťaťa a v neposlednom rade nevyhovujúci i vzhľadom na pracovné povinnosti otca tak, aby si samozrejme mohol plniť i vyživovaciu povinnosť. Je neadekvátne navrhovať styk počas týždňa, keď je vzdialenosť medzi bydliskami zúčastnených osôb okolo 60 km a otec dieťaťa nevlastní motorové vozidlo. I napriek zdôrazňovanému útlemu veku dieťaťa súd mal za to, že otec je schopný poskytnúť starostlivosť o dieťa i bez prítomnosti matky, keď tak robil i skôr, od narodenia dieťaťa. Styk počas Vianoc súd upravil na prvý sviatok vianočný, pretože i otec má právo počas najkrajších sviatkov roka byť s dieťaťom a skutočnosť, že dieťa má zaužívané rituály, otvárať si darčeky dňa 25.12., súd považuje za irelevantné. Je nepochybné, že dieťa stále rastie, vyvíja sa a tieto zvyklosti sa menia podľa okolností a prístupu rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Súd záverom zdôrazňuje, že obaja rodičia by mali sa zamyslieť nad vzájomnou komunikáciou a svojim konaním tak, aby bol zabezpečený ďalší zdravý vývoj mal. dieťaťa po každej stránke. Z dôvodu zabezpečenia spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove mal. dieťaťa a na udržiavaní rodičovského vzťahu a upevňovaní citových vzťahov, súd upravil styk otca s mal. dieťaťom tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože uvedený zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.