Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-182-2021.pdf
PDF · 102.97 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/182/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanka Podmajerská a Mgr. Alena Čakváriová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - X. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom X. XX, XXX XX I., a otec - O. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Q. M. R. K. XX/XX, XXX XX E. X. - časť obce A. X., zastúpený JUDr. Valériou Vassovou, advokátkou so sídlom Pribinova 2246/2, 075 01 Trebišov, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 27.01.2021, č.k. 61P/117/2020-64, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že výživné na maloletého S. P., nar. XX.XX.XXXX, sa zvyšuje zo sumy 100 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne od 09.09.2020, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné na maloletého S. P., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 09.09.2020 do 31.01.2022 vo výške 1.004 eur sa povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 42 eur mesačne, splatných do 15 dňa v mesiaci, ktoré je otec povinný platiť k rukám maky od právoplatnosti rozsudku, pod starou výhody splátok, keď v prípade omeškania s plnením jednej splátky nastáva splatnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V, rozsudkom, zo dňa 27.01.2021, č.k. 61P/117/2020-64 , vo výroku I. zvýšil výživné otca na maloletého S. P., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, počnúc dňom 09.09.2020, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Vo výroku II. zročné výživné na maloletého za obdobie od 09.09.2020 do 31.01.2021 vo výške 473,33 eura povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku rukám matky pod starou výhody splátok. Vo výroku III. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Vo výroku IV. zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/163/2009-57 zo dňa 25.06.2009 v časti o výživnom na maloletého. Vo výroku V. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti zvýšenia výživného na maloletého od 09.09.2020 t.j. od podania návrhu. Vyhodnotiac zmenu pomerov ustálil, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 11 rokov (kedy mal maloletý 3 roky), maloletý má aktuálne 15 rokov, navštevuje
druhý stupeň základnej školy 9. ročník, venuje sa florbalu a jeho pravidelné aj nepravidelné mesačné výdavky sa zvýšili. Poukázal na pribúdajúci vek maloletého a jeho fyzický rast zodpovedajúci obdobiu dospievania, ktorého potreby sa z fyziologického hľadiska začínajú blížiť dospelému človeku. Nakoľko matka uviedla, že potreby maloletého sú bežné, tieto súd prvej inštancie ustálil vzhľadom na vek maloletého na sumu cca 400 eur mesačne zahŕňajúce náklady na stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomernú časť nákladov za bývanie, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, výlety atď. Pri určení výšky výživného zohľadnil výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloletého, skutočnosť, že otec o maloletého neprejavuje záujem a na maloletého prispieva výlučne sumou pôvodne určeného výživného 100 eur mesačne. Zohľadnil vývoj životných nákladov, nárast cien tovarov a služieb za obdobie od obdobia posledného určenia výživného v r. 2009, pričom bez zvýšenia výživného na maloletého zo strany jeho otca by matka v súčasnosti len s ťažkosťami zabezpečila sama všetky jeho odôvodnené potreby. Vo vzťahu k otcovi nemal preukázané žiadne objektívne, napr. zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili zamestnať sa. Skutočnosť, že otcovi bola diagnostikovaná astma, nepovažoval za závažnú prekážku brániacu otcovi nájsť si primerané zamestnanie. Zo zdravotného hľadiska mu nie sú trvale odčerpávané finančné prostriedky na lieky, rehabilitácie, zdravotnícke pomôcky, liečebné pobyty a pod.. Skutočnosť, že otec má exekúcie a pôžičky, súd vyhodnotil v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedol, že otec je v produktívnom veku, má ukončené stredoškolské vzdelanie - strednú odbornú školu strojársku, býva v rodinnom dome so svojou matkou s mesačným nákladom 30 eur mesačne. Na tvrdenia otca, že si v mieste svojho bydliska po odchode z Bratislavy nevie nájsť primerané zamestnanie súd neprihliadal, keď otcovi nič nebráni, vycestovať za prácou aj do iných miest, navyše keď nie je obmedzený v možnosti cestovať za prácou z objektívnych dôvodov, nemá iné vyživovacie povinnosti. Vo vzťahu k matke mal preukázané, že táto má ukončené stredoškolské vzdelanie bez maturity, z ňou predložených potvrdení o mzde od zamestnávateľa S. facility service, s.r.o., zistil jej čistým mesačný príjem 60 eur. Za preukázané mal, že rodičia svoj osobný stav a okruh vyživovacích povinností nezmenili, matka ukončila pracovný pomer v I., s.r.o. na vlastnú žiadosť dohodu, na ktorú okolnosť súd neprihliadol, nakoľko dôvod ukončenia pracovného pomeru, ktorý matka uviedla nepovažoval súd za dôležitý dôvod a vyhodnotil ho v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine (túto okolnosť považoval za vzdanie sa výhodnejšieho zárobku bez dôležitého dôvodu). Uviedol, že matka nepreukázala zdroj z ktorého uhrádza náklady na bývanie, domácnosť ako aj na živobytie, keď jediný deklarovaný príjem mal byť vo výške 60 eur mesačne. Za nejasné považoval konanie matky, ktorá sa rozhodla zvýšiť náklady na bývanie a dopravu do Bratislavy presťahovaním sa do prenajatého bytu v G. a to bez zabezpečenia adekvátneho príjmu. Pokiaľ otec vo vzťahu k možnosti sa adekvátne zamestnať poukazoval na súčasné obdobie pandémie v dôsledku šírenia ochorenia Covid-19, súd prvej inštancie uviedol, už u otca sa už od roku 2009 jeho zárobkové pomery nezmenili, a to bez ohľadu na prechodné obmedzenia spojené s pandémiou, teda táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na to, že otec nevyvinul dostatočné úsilie aby za obdobie 11 rokov (od poslednej úpravy výživného) si svoje zárobkové pomery upravil tak, aby mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému v primeranej výške. Súd prvej inštancie nevychádzal z fakticity príjmu otca ale z jeho potencionality a uviedol, že otec zostal v riešení svojich zárobkových možností pasívny (sám uviedol, že v posledných 12 mesiacoch sa neuchádzal nikde o zamestnanie vzhľadom na to, že pracuje), odkazujúc na svoj príjem 170 eur mesačne a dohodu o vykonaní práce len 10 hodín týždenne. Zdôraznil povinnosť rodiča maximalizovať svoje úsilie, aby dokázal svoje záväzky a povinnosti vždy a za každých okolností splniť, pričom otec si musí byť vedomý toho, že náklady na výživu maloletého rastú pribúdajúcim vekom a v tomto smere musí rodič zvýšiť svoju aktivitu smerom k získaniu adekvátnej práce. Otec nemôže všetky finančné náklady presúvať na matku, ktorá sa na rozdiel o neho o maloletého osobne stará. Nezohľadnil tvrdenie otca že sa o maloletého nezaujíma a nenavštevuje ho z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, keď existujú rôzne možnosti kontaktu. Dôvodiac preukázanou zmenou pomerov rozhodol o čiastočnom zvýšení výživného na maloletého a vo zvyšku návrh zamietol, keď matkou navrhovaná suma neprevyšovala skutočné potreby maloletého, ktoré sú do istej miery limitované práve schopnosťami a možnosťami otca. Výživné zvýšil od začatia konania, zročné výživné za obdobie od 09.09.2020 do 31.01.2021 vo výške 473,33 eura (200 - 100 = 100 eur x 4 mesiace (10/2020-01/2021) = 400 eur +73,33 eur ako alikvotná čiastka za 22 dní mesiaca september 2020) uložil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP).
3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov I, II podal v zákonnej lehote podľa § 365 ods.1 písm. b),e),f),g),h) CSP odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zmeniť a výživné na maloletého zvýšiť na 140 eur mesačne, splátky zročného výživného navrhol určiť vo výške 20 eur mesačne, alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie. Uviedol, že v krátkej dobe dôjde k ukončeniu exekučných konaní a je ochotný platiť na maloletého 140 eur mesačne. Namietal, že súd nezohľadnil, či je objektívne schopný súdom určené výživné uhrádzať, pričom jeho príjem sotva dokáže zabezpečiť jeho základné životné potreby. Určenú výšku výživného považoval za neprimeranú jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, poukazujúc na jeho aktuálny príjem a svoj zdravotný stav spôsobený astmou (časté záchvaty a dýchavičnosť). V dôsledku tejto slabej fyzickej kondícii je vystavený riziku a nemožnosti inej práce, keď jeho schopnosti a možností sú obmedzené trvalo zhoršeným zdravotným stavom. Pokiaľ súd nepovažoval za dôležitý dôvod ukončenia pracovného pomeru matky v júli 2019 uviedol, že túto okolnosť mal posudzovať v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Namietal, že súd dôležité skutočnosti ohľadom príjmu matky a jej bývania v G. nezisťoval. Poukázal na matkou udávaný príjem 60 eur mesačne a je náklady na nájom 670 eur mesačne a leasing motorového vozidla 150 eur mesačne. Namietal neuvedenie a nevyčíslenie nákladov na maloletého a nevykonané dokazovanie v tomto smere. Mal za to, že matkou uvádzaný príjem nie je reálny, keď matka zrejme po tom, čo sa presťahovala do Rakúska tam aj pracuje a je teda predpoklad, že má nadštandardnú životnú úroveň. Mal za to že na strane matky došlo k zlepšeniu jej majetkovej situácie, keď sama priznala ukončenie pracovného pomeru dohodou v spol. I., zakúpila nové auto, čo nemožno považovať za odôvodnený náklad, pričom neuviedla, čo sa stalo s vozidlom zn. Fabia Combi, ktorého kúpnu cenu splatil. Poukázal na označenú judikatúru z ktorej vyplýva, že pokiaľ je životná úroveň niektorého rodiča bez reálnej možnosti jej zvýšenia, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich danej životnej úrovni.
4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Zotrvala na svojich vyjadreniach a tvrdeniach prednesených pred súdom prvej inštancie, poukázala na vek maloletého, ktorý má už 15 rokov a v školskom roku 2021/2022 nastúpi na strednú školu. poukázala na nezáujme otca o maloletého a na skutočnosť, že okrem určeného výživného sa na zvýšených potrebách maloletého nepodieľa. Mala za to, že otec je zdravý a môže riadne pracovať. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za správne a určenú sumu výživného na maloletého za adekvátnu.
5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na skutkových a právnych dôvodoch odvolania.
6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zo dňa 02.06.2021 súhlasila s určením výživného vo výške 150 eur mesačne a splátkami zročného výživného 20 eur mesačne vzhľadom na sociálnu situáciu otca a jeho povinnosti z finančných záväzkov (exekúcií). Uviedla, že po ich splatení podá nový návrh na zvýšenie výživného.
7. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.
8. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia otázky zvýšenia výživného, výsledky vykonaného dokazovania však nezhodnotil v celosti správne, na ich základe sa odvolací súd nestotožnil s určenou výškou výživného na maloletého.
9. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni.
10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom daného spisového materiálu s poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného dospel k záveru, že súd prvej inštancie iba čiastočne správne posúdil rozhodujúce skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného z hľadiska schopností a možností rodičov a celkového posúdenia existencie podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), porovnaním so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletého v čase vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 22P/163/2009-57 zo dňa 25.06.2009. Súd prvej inštancie síce vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam, keď návrh matky považoval za dôvodný, ale nedospel k správnym právnym záverom v otázke výšky výživného.
11. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Náklady na odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré tak ako boli matkou vyčíslené odvolací súd považuje za dôvodné, avšak ich pokrytie zo strany otca je možné premietnuť do výšky výživného len v miere, zodpovedajúcej jeho životnej úrovni príjmovým a majetkovým pomerom. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je aj zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má preto súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Pokiaľ ide o určenú výšku výživného, táto v danom prípade nezodpovedá zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním, vyhodnotiac odvolacie dôvody otca odvolací súd tieto uznal čiastočne a zohľadňujúc aj vyjadrenie matky v odvolacom konaní dospel k záveru, že na strane maloletého, ako aj rodičov došlo k zmene pomerov v rozsahu, ktoré bolo potrebné premietnuť do výšky výživného na maloletú v rozsahu, ktorý odvolací súd ustálil na sumu 160 eur mesačne.
12. Zohľadniac čiastočne dôvodné odvolanie otca, vyjadrenie matky k odvolaniu, zhodnotiac súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie, poukazujúc na odôvodnené potreby maloletého, osobnú starostlivosť matky, možnosti a schopnosti rodičov a ich majetkové pomery (rodičia sú nemajetní) odvolací súd ustálil, že je potrebné zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a výšku výživného na maloletého ustáliť tak, aby zodpovedala zákonným podmienkam v čase rozhodnutia. Maloletý v období podania návrhu t.j. v šk. roku 2020/2021 navštevoval 9. ročník ZŠ, v čase posledného rozhodnutia súdu bol vo veku 3 rokov a je zrejmé, že oproti obdobiu poslednej úpravy výživného v roku 2009 sa jeho náklady na odôvodnené potreby postupom na základnú školu a neskôr na druhý stupeň vzdelávania zvýšili a súvisia aj s rastom životných nákladov. Priemerné mesačné výdavky na odôvodnené potreby maloletého matka jednoznačne nevyčíslila a nepreukázala a preto bolo potrebné tieto posúdiť ako náklady bežné, vychádzajúce zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa vo veku maloletého. Odvolací súd tak tieto ustálil na sumu 310 eur mesačne a predstavujú priemerné mesačné náklady na bývanie 50 eur, stravu (doma a v škole) 140
eur, hygienu 10 eur, školské potreby a poplatky 15 eur, obuv a ošatenie 40 eur, cestovné 15 eur (električenka), mobil 10 eur, kultúra a záujmy 15 eur, šport a mimoškolské aktivity 15 eur. Náklady na maloletého tvorí aj pomerná časť nákladov na bývanie ktoré však matka v ňou udávanej výške ani ich dôvodnosť nepreukázala po tom, čo sa rozhodla tieto neúmerne svojmu zárobku navýšiť presťahovaním sa do Rakúska. Z uvedeného dôvodu tieto odvolací súd ustálil z pohľadu ich primeranosti. Odvolací súd súhlasí s námietkou otca o nepreukázaní týchto nákladov ako aj o matkou prezentovanom príjme, nezodpovedajúcom ňou udávaným výdavkom, ktoré však súd prvej inštancie správne posúdil podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine (okolnosť ukončenia jej pracovného pomeru v spol. I. s.r.o., v júni 2019 považoval za vzdanie sa výhodnejšieho zárobku bez dôležitého dôvodu). Skutočnosť, že matka dostatočným a vierohodným spôsobom nepreukázala svoj skutočný príjem, alebo zdroj finančných prostriedkov z ktorých dokáže financovať nepomerne nákladnejší život v Rakúsku, odvolací súd vo svojom rozhodnutí pri posúdení výšky výživného na maloleté dieťa zohľadnil. Pokiaľ ide o posúdenie možností a schopností otca dosahovať primeraný príjem a uplatniť sa na trhu práce, treba uviesť, že v danom prípade bolo preukázané, že ich úroveň umožňuje plnenie čiastočne zvýšeného výživného na maloletého, odkázaného na výživu zo strany svojich rodičov. Otec je v produktívnom veku ( 47 rokov), má stredoškolské vzdelanie, dostatočnú prax, preto za situácie trvania jeho vyživovacej povinnosti k maloletému v nadväznosti na postupné odôvodnené zvyšovanie jeho potrieb, podpory v školskej aj mimoškolskej činnosti (nástup maloletého na strednú školu v šk. roku 2021/2022), sa nemožno uspokojiť s tvrdením otca, že si nedokáže nájsť pracovné miesto s primeraným príjmom len s odvolávaním sa na nedostatok pracovných príležitostí v regióne v ktorom žije. Pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti riadne nevyužíva. Pokiaľ otec poukazuje na nedostatok pracovných príležitostí v mieste svojho bydliska, vzhľadom na jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému, nemôže byť vylúčená jeho snaha pokúsiť sa o zabezpečenie práce aj v iných lokalitách. Pokiaľ otec namieta neschopnosť nájsť si adekvátne zamestnanie pre svoj zdravotný stav, ktorý v odvolacom konaní preukázal lekárskou správou zo dňa 16.02.2021 z ktorej vyplýva, že trpí na bronchiálnu astmu s častejšími záchvatmi dýchavice, túto okolnosť odvolací súd mohol zohľadniť len čiastočne, keď z otcom predkladaných dôkazov nevyplýva výrazné zdravotné obmedzenie pri vykonávaní akejkoľvek práce zodpovedajúcej jeho vzdelaniu, schopnostiam a možnostiam. V danom prípade bolo tiež nevyhnutné zohľadniť mieru osobnej starostlivosti zo strany každého z rodičov, ktorí iné vyživovacie povinnosti nemajú tak, že výchovu a starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka, bez participácie otca a to či už osobnej alebo finančnej. Otec okrem súdom stanoveného výživného v roku 2009 sa iným spôsobom na potrebách maloletého nepodieľa, aj keď si musí byť vedomý postupného nárastu nákladov na zvyšujúce sa jeho potreby, neprispieva ani na priebežne vznikajúce mimoriadne výdavky, neposiela mu vreckové, dokonca neplatí zvýšené výživné (ani čiastočne) podľa predmetného rozsudku, aj keď v zmysle § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Preto v danom prípade osobnú a výlučnú starostlivosť matky o maloletého je potrebné zohľadniť pri určení výšky výživného, ktorá nemôže okrem celkovej zodpovednosti za výchovu a starostlivosť o maloletého v prevažnej miere znášať aj uspokojovanie jeho finančných nárokov.
13. Zročné výživné za obdobie od 09.09.2020 do 31.01.2022 vo výške 1.004 eur, ktoré zodpovedá výpočtu (pomerná časť za 22 dní v mesiaci september 2019 = 44 eur + 16 mesiacov x 60 eur = 960 eur ), odvolací súd uložil otcovi zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach podľa § 217 ods. 2, § 232 CSP. Vychádzajúc z rodičmi zhodne deklarovaného platenia výživného zo strany otca v posudzovanom období, umožnil mu zohľadniac jeho zárobkové a majetkové pomery, zročné výživné zaplatiť v mesačných splátkach tak, aby výživa a potreby maloletého neboli ohrozené a aby zročné výživné určené na základe zvýšenia výživného od 09.09.2020 bolo zaplatené v primeranej lehote a to do 24 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
14. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil podľa § 388 CSP.
15. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).